Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203669
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516203669.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: X. G., nar. XX. X. XXXX, bytom H.
XXXX/XXA, XXX XX V. N., v konaní o zaplatenie 4 008,80 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 177,23 eur s prísl. z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.280,22 eur, úroky z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 2.330,25 eur od 3.6.2013 do 20.7.2016, úroky z omeškania vo výške 8,50 %

ročne zo sumy 2.280,22 eur od 21.7.2016 do zaplatenia, ktoré jej súd povoľuje splácať v mesačných
splátkach vo výške 100,- eur splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia. rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 16,24 %, ktoré je povinná zaplatiť
žalovaná, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. sa žalobou podanou na tunajší súd dňa
18.5.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.008,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne od 3.6.2013 do zaplatenia ako aj nahradenia trov konania. Žalobu dôvodil tým, že dňa
22.11.2011 uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX na základe, ktorej poskytol žalovanej sumu 8.988,20
eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 65 mesačných splátkach v

sume 138,28 eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila sumu 3.103,16 eur. Nakoľko žalovaná porušila
svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas v súlade so
zmluvou, žalobca listom zo dňa 23.5.2013 vypovedal zmluvy a vyzval žalovanú k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorázovo.

2. Žalobca podaním zo dňa 31.3.2017 zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 127,23 eur s prísl. titulom
nákladov na vymáhanie pohľadávky späť a žiadal, aby súd v konaní v tej časti zastavil a taktiež zobral

žalobný návrh späť v časti zaplatenia sumy 50,- eur s prísl. z dôvodu platby žalovanej dňa 20.7.2016.
Zároveň uviedol, že trvá na podanej žalobe s poukazom na späťvzatie v celom rozsahu a je toho názoru,
že úverová zmluva spĺňa náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a tiež poukázal na rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biróová. Vpodaní doručenému súdu dňa 6.9.2017 právny zástupca žalobcu zotrval na svojich vyjadreniach a
zároveň uviedol, že ho žalovaná kontaktovala s návrhom na postupné splácanie pohľadávky splátkami
po 50,- eur mesačne s čím nesúhlasí, nakoľko je toho názoru, že splátka 50,- eur mesačne je k pomeru

výšky istiny pohľadávky neúmerná. Žalovaná by splácala samotnú istinu pohľadávky v 76 splátkach, čo
je vyše šiestich rokov nepretržitého splácania a za týchto okolnosti žalobca nemôže pripustiť k dohode.

3. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytnutí
pôžičky, ktorým refinancovala svoje ďalšie úvery a predmetný dlh splácala pokiaľ to finančná situácia

v rodine umožňovala. Je si vedomá svojho dlhu a je ochotná ho splácať vo výške 50,- eur, pričom na
ďalšom pojednávaní uviedla, že vzhľadom na zlepšenú finančnú situáciu v rodine je ochotná a schopná
splácať úver v splátkach po 100,- eur mesačne. Ďalej uviedla, že predmetná zmluva bola podpísaná v
novembri 2011, pričom v tom čase bola na rodičovskej dovolenke. Samotná spoločnosť ju kontaktovala
a navrhla jej refinancovanie dlžôb, ktoré ona využila. Uviedla, že jej príjem bol v tom čase minimálny a
pozostával z rodičovského príspevku na dve deti, čo uviedla aj pri poskytovaní pôžičky.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané podstatné skutkové
tvrdenia považuje:
4. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa 22.11.2011 zmluvu o poskytnutí pôžičky
predmetom, ktorej bolo refinancovanie záväzkov žalovanej, a to od spoločnosti Slovenská požičovňa,

evidenčné číslo XXXXXXX zo dňa 2.6.2008 vo výške 481,69 eur, Slovenská požičovňa evidenčné číslo
XXXXXXX zo dňa 4.3.2010 vo výške 712,55 eur, Slovenská požičovňa evidenčné číslo XXXXXXX zo
dňa 14.4.2011 vo výške 2.366,61 eur, spoločnosť Quatro evidenčné číslo XXXXXXX vo výške - 0,24 eur.
Výška schválenej pôžičky bola v sume 5.560,61 eur, výška mesačnej splátky 138.28 eur, počet splátok
65, RPNM 21 %, termín konečnej splatnosti 5/2017, ročná úroková sadzba 21 %, celková suma pôžičky

8.988,20 eur, priemerná hodnota RPNM 18,29 % a celkové náklady spotrebiteľa 3.427,59 eur. V zmysle
všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) v bode 6.3 je uvedené, že v jednotlivých splátkach
je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Bod 6.4 prvá splátka je splatná
nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo dokončením služby pokiaľ nie je dohodnuté inak. Z
predloženej istiny (č.l. 5) vypovedanie zmluvy zo dňa 23.5.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu

zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX ku dňu 20.5.2013 vypovedal, pričom dlžná
suma ku dňu vypovedania predstavovala 5.381,49 eur a istina vo výške 5.325,37 eur a ďalej zúročíl
zákonným úrokom z omeškania odo dňa vypovedania až do zaplatenia. Zároveň žalovaná bola vyzvaná
na zaplatenie celého dlhu v lehote 5 dní.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá z časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

9. Podľa § 9 ods. 2 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práv
ak tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a

príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

10. Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) platného a
účinného v rozhodnom období, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku , objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

17.Podľa§54ods.1a2OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Súd dospel k právnemu záveru:
21. Súd posúdil predmetnú zmluvu o pôžičke v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o pôžičke je v tomto prípade aj spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako
dodávateľažalovanáakospotrebiteľ,pričomobsahzmluvy,akoajobsahúverovýchpodmienokboldaný

predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.22. Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe
ktorej žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 8.988,20 eur, a ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v

65 splátkach vo výške 138,28 eur. Žalovaná splatila pôžičku v sume 3.103,16 eur do zosplatnenia a po
zosplatnení pred podaním žaloby sumu 50,- eur.

23. Poskytnutý úver bol úročený pri ročnej úrokovej sadzbe 21 % a RPMN 21 %. Takto dojednaná
výška úrokov je v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných v

obchodných bankách. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v % vypočítaných
podľa Nariadenia (EC) No63/2002 ECD, priemerná úroková miera z úverov od 1 do 5 rokov v čase
uzavretia zmluvy o úvere bola v hodnote 11,32 % ročne. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa
použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o
právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva
výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR z 19.6.2013, sp. zn. I. ÚS

402/2013-10.

24. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ,
ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre
neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej

pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty
(odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorá svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“
obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej
pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie v danom prípade matka na rodičovskej dovolenke. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným

vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
OZ,ktorápodstatnejpresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímk
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011).

25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje určenú výšku úrokov za absolútne neplatnú.

26. Súd vykonaným dokazovaním mal tiež za preukázané, že v zmluve o pôžičke absentuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky.
Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením.

27. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie

ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť

nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve. (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn.
2Cdo/245/2010).

28. V uzatvorenej zmluve nie je ani uvedený konkrétna konečná splatnosť pôžičky, teda nie je naplnená
dikcia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.

29. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti
úveru. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve
absentuje. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho
dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej

zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína,
že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo
143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa25.02.2014,sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený
údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

30. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných

údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012).

31. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver
formou pôžičky je potrebné podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

32. Žalobca v ďalšom tiež odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa
9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová.

33. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.2

písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

34. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú
od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o
spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne

právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným
náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie, ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

35. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza,

že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov

SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

36. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že

žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

37. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa

jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.38. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na

právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

39. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriami účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho zákona contra legem.

40.Súdjepretonázoru,ženapriekodkazužalobcunapredmetnérozhodnutieSúdnehodvoraEÚ,zákon

o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie
čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

41.Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutej pôžičky žalovanej, tak ako to súd vyššie

konštatoval žalovaná bola tak na istinu pôžičky povinná zaplatiť sumu 5.560,61 eur, teda sumu, ktorá
jej bola zo strany právneho predchodcu žalobcu reálne poskytnutá. Žalovaná uhradila do zosplatnenia
sumu 3.103,16 eur a dňa 20.7.2016 sumu 50,- eur. V dôsledku čiastočného späťvzatia v sume 127,23
eur nesplatená časť pôžičky predstavuje sumu 2.280,22 eur. Súd v tejto časti nárok žalobcu považoval
za dôvodný a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.280,22 eur.

42. Keďže žalovaná sa s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania zaviazal ju súd aj na
zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, a to zo sumy 2.330,22 eur od 3.6.2013 do 20.7.2016 a
zo sumy 2.280,22 eur od 21.7.2016 do zaplatenia, v požadovanej výške 8,5 % ročne, ktorá je v súlade
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení Nariadením vlády.

43. V prevyšujúcej časti s poukazom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

44. V zmysle § 232 ods. 3, ods. 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť splniť opakujúce sa

a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

45. Dlžnú pohľadávku súd povolil žalovanej splácať po 100,- eur mesačne vzhľadom jej majetkovú

situáciu v zmysle ust. § 232 ods. 3, ods. 4 CSP, a to pod následkom straty výhody splátok.

46. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 4.008,80 eur s príslušenstvom. Súd
žalobe následne čo do sumy 2.330,- eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 58,12% a úspech žalovanej predstavuje 41,88%. Teda čistý

úspech žalobcu je 16,24% (58,12% - 41,88%) .50. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 16,24 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).