Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 22, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6P/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415208014
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bohuslav Majerníček

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415208014.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom vo veci starostlivosti súdu o mal.

E. T., L.. XX.X.XXXX a E. T., L.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, na návrh matky X. T., L.. XX.XX.XXXX v Kežmarku,
trvale bytom T., G. XXX/XX, proti otcovi O. T., L.. XX.XX.XXXX v Poprade, bytom G., B. D. XXXX/XX,
v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výživné otca určené v rozsudku Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. 2C/162/2010-27
zo dňa 24.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.4.2011 na mal. E. zo sumy 40,-- eur na 70,-- eur
mesačne od 1.9.2015 do budúcna a na mal. E. zo sumy 40,-- eur na 60,-- eur mesačne od 1.9.2014 do

budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20-tého dňa mesiaci vopred do rúk matky.
II. Súd započítava otcovi sumu 240,-- eur ako splnené výživné u mal. E. od 1.9.2015 do 29.2.2016 a
zaväzuje otca za rovnaké obdobie matke zaplatiť sumu 180,-- eur, ktoré mu súd povoľuje splácať v
pravidelných mesačných splátkach po 20,-- eur, ktoré je otec povinný platiť spolu s bežným výživným,
pod hrozbou straty výhody splátok a to odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd započítava otcovi sumu 620,-- eur ako splnené výživné u mal. E. od 1.9.2014 do 29.2.2016
a zaväzuje otca za rovnaké obdobie matke zaplatiť sumu 360,-- eur, ktoré mu súd povoľuje splácať v

pravidelných mesačných splátkach po 20,-- eur, ktoré je otec povinný platiť spolu s bežným výživným,
pod hrozbou straty výhody splátok a to odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti súd návrh matky o zvýšenie výživného zamieta.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. E. zo sumy 40,- eur na 100,-- eur
mesačne od 1.9.2015 do budúcna a na mal. E. zo sumy 40,- eur na 100,- eur mesačne od 1.9.2014
do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného sa pomery na strane detí
zmenili, deti sú staršie, zvýšili sa ich náklady na výživu, ošatenie, obuv a spoločenské vyžitie. Mal. E. je

žiačkou 5. ročníka základnej školy a mal. E. žiačkou 2 ročníka základnej školy.

Na pojednávaní matka uviedla, že u E. žiada výživné zvýšiť od 1.9.2015 preto, že od tohto dňa začala
navštevovať 5. ročník základnej školy, či druhý stupeň základnej školy, u mal. E. žiadala zvýšiť výživné
od 1.9.2014 z toho dôvodu, že od tohto dňa započala maloletá povinnú školskú dochádzku. Kým
otec bol riadne zamestnaný výživné mu bolo strhávané, následne neplatil výživne pravidelne, avšak
v čase rozhodovania nemal na výživnom žiaden dlh. Matka má vyživovaciu povinnosť iba k týmto

dvom maloletým deťom. Pracuje ako kvetinárka, avšak k výške príjmu sa vyjadriť nevedela, pretože
má niekedy dobré ale aj zlé mesiace. Spolu deťmi žije v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníčkou a
spoluvlastníkmi je aj jej brat a sestra. V tomto dome matka mal. detí platí za plyn a elektrinu mesačne240,- eur a ročne za vodu platí 135,- eur. Jej súrodenci splácajú úvery a dlhy, ktoré spolu s domom
zdedili po nebohej matke. Matka neplatí žiadne poistenie a neplatí žiadne pôžičky.

Otec s návrhom matky nesúhlasil a navrhol aby súd tento návrh zamietol. Podľa otca sú jeho majetkové
pomery v súčasnej dobe horšie, aké boli v čase keď súd naposledy rozhodoval o výživnom. Toho
času žije v spoločnej domácnosti s priateľkou. Pribudla mu jedna vyživovacia povinnosť k synovi O.
T., nar. X.X.XXXX. Spolu s priateľkou a spoločným synom O. a priateľkiným synom, ktorý je ZŤP,
bývajú v nájomnom byte, kde platia mesačne 250,- eur plus 100,- eur za energie. Priateľka otca

je na rodičovskej dovolenke zo zdravotných dôvodov zo starším synom, ktorý potrebuje celodennú
starostlivosť. Otec písomne uviedol, že aj z tohto dôvodu je dobrovoľne nezamestnaný od júna 2015. U
bývalého zamestnávateľa mal príjem od 160,- eur do 250,- eur mesačne a to závisle od toho, aké mal
exekučné zrážky. Na pojednávaní uviedol, že toho času nemá žiaden príjem, je nezamestnaný, hľadal
si prácu aj v zahraničí, avšak nepodarilo sa mu to.

Zo správy posledného zamestnávateľa otca súd zistil, že v spoločnosti TATRAVAGÓNKA a. s. Poprad
otec pracoval nepretržite od 11.12.2012 do 18.5.2015 a pracovný pomer bol ukončený dohodou na
žiadosť otca. Zo správy o zárobku otca súd zistil, že v čase od januára 2014 do apríla 2015 dosahoval
príjem od 400,- eur do 1 180,- eur brutto.

Z potvrdení o podaní daňového priznania za roky 2013 a 2014 súd zistil, že matka nemala žiaden príjem.

Z rozsudku Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. 2C/162/2010 zo dňa 24.2.2011 súd zistil, že obaja
rodičia mali v čase rozvodu manželstva vyživovaciu povinnosť k dvom mal. deťom. Príjem otca v tom
čase činil 964,89 eur brutto mesačne, matka poberala materský príspevok.

Kolízny opatrovník doporučil súdu aby návrhu matky v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských

práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia

spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“)
je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.Podľa § 77 ods. 1 veta tretia ZR výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 prvej vety ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

V zmysle § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenia okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre

výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na
strane mal. detí ako aj na strane oboch rodičov. Maloleté deti sú staršie, úmerne ich veku sa zvýšili
potrebynaichodievanie,stravovanie,školské,kultúrneaspoločenskévyžitie.Mal.E.od1.9.2015začala

navštevovať druhý stupeň základnej školy a mal. E. od 1.9.2014 započala povinnú školskú dochádzku a
vzhľadom na tieto skutočnosti sa taktiež potreby mal. detí ako aj výdavky matky na uspokojovanie týchto
potrieb výrazne zvýšili. Matka pracuje ako kvetinárka, nevedela sa vyjadriť presne k svojmu príjmu, z
potvrdení o podaní daňových priznaní za rok 2013 a 2014 súd zistil, že nemala žiaden príjem.

Pomery sa zmenili aj na strane otca, pretože otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k synovi O.,
otec už nie je zamestnaný a v súčasnej dobe nedosahuje žiaden príjem. Z predložených listinných
dôkazov je zrejmé, že otcovi boli z príjmu exekučne strhávané zrážky, avšak otec sám a dobrovoľne
rozviazal pracovný pomer a teda sa dá reálne predpokladať, že sám sa pripravil čo i len o minimálny
príjem.

Prihľiadajúc na všetky okolnosti súd dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Potreby na strane mal.
detí sa tak zvýšili, že výživne v doterajšej výške ich vôbec neuspokojuje. Súd zvýšil výživné otca tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a aj keď ide o relatívne nízke zvýšenie výživného súd je
presvedčený, že zvýšené výživné aspoň v minimálnej výške pokryje potreby detí.

Keďže ku dňu rozhodnutia otec na výživnom nemal žiaden dlh, súd mu započítal splnené výživné, tak
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku u oboch detí a zaviazal ho splácať zaostalé výživné, ktoré
je povinný platiť spolu s bežným výživným.

Vzhľadom na hore uvedené dôvody v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP s tým, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože ide o opatrovnícke konanie, ktoré súd môže začať i bez návrhu
z úradnej povinnosti.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).