Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213415
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114213415.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. W., nar. XX.XX.XXXX a K. W., nar.
XX.XX.XXXX,obajabytomumatky,zastúpeníÚradompráce,sociálnychvecíarodinyNitra,Štefánikova
tr.88,Nitraakokolíznymopatrovníkom,detirodičov:matkaL.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytomN.X,U.aotec
K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na T. XX, U., zastúpený Mgr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou
so sídlom v Nitre, Sládkovičova 7, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

rodičov k maloletým deťom, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30.04.2015 č. k. 11P/152/2014-99, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 30.04.2015 č. k. 11P/152/2014-99 (napadnuté
uznesenie) nariadil predbežné opatrenie, ktorým nariadil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať

na výživu mal. K. výživným v nevyhnutnej miere 80 eur mesačne a na výživu mal. K. W. výživným v
nevyhnutnej miere vo výške 50 eur mesačne, a to odo dňa doručenia predbežného opatrenia k rukám
otca detí, ktoré výživné je otec detí povinný platiť na maloleté deti k rukám matky detí vždy do 15-teho
dňa príslušného mesiaca vopred.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že matka dňa 02.05.2014 podala návrh, ktorým

žiadala maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca maloletých detí zaviazať mesačne
prispievať na deti výživným v sume 200 eur na maloletého K. a 250 eur na maloletú K.. Styk otca
s maloletými deťmi navrhla matka realizovať vždy po predchádzajúcej dohode otca s ňou. V obsahu
návrhu vo veci samej poukázala na stav, že s otcom detí nie sú manželia a od mesiaca apríl 2013
nebývajú v spoločnej domácnosti, v ktorej predtým žili a spoločne zabezpečovali starostlivosť o maloleté
deti. Zároveň uviedla v návrhu stav, že od apríla 2013 otec matke na deti prispieval na každé dieťa

150 eur mesačne, avšak nebolo to pravidelné. V návrhu ku svojej osobe uviedla, že má tri vyživovacie
povinnosti a je zamestnaná v E. D. pobočke U. s príjmom 575 eur mesačne v hrubom a poberá prídavky
na dve deti. K osobe otca detí uviedla, že tento má dve vyživovacie povinnosti a podniká na základe
živnostenského oprávnenia. K výške jeho príjmu sa vyjadriť nevedela. V návrhu sa tiež vyjadrila o
pomeroch, ktoré existujú na stranách maloletých detí.

Dňa 31.03.2015 matka podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd
nariadil predbežné opatrenie a zaviazal prispievať otca na výživu maloletej K. v nevyhnutnej miere vo
výške 150 eur mesačne a na výživu maloletého K. v nevyhnutnej miere vo výške 75 eur mesačne
k jej rukám vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka detí
odôvodnila stavom, že otec zaplatil na K. a K. výživné naposledy 17.01.2015 dvoma samostatnými
platbamipo150eur,pričomdosprávypreprijímateľauviedol,žesajednáovýživnézamesiacdecember

2014 a na mesiac január 2015. Zdôraznila, že predtým otec zaplatil výživné za mesiac 9,10 a 11/2014
tromi platbami po 150 eur vykonanými v jeden deň, a to 07.11.2014. Výživné za mesiac 2/2015 a 3/2015otec detí neuhradil, pričom z takéhoto stavu vyplýva, že po dlhšiu dobu neplní riadne a včas výživné a
porušuje základný princíp vyživovacej povinnosti, a to pravidelnosť a včasnosť platenia výživného na
maloleté deti. Zdôraznila stav, že ona ako matka detí bola v mesiacoch 9 a 10/2014 odkázaná len na

vlastnú mzdu, ktorá jej nepostačuje na pokrytie všetkých potrieb maloletých detí. Poukázala na to, že
ona má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej L. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorá býva teraz u nej a
navštevuje E. I. a V. A. v U.. Ďalej uviedla, že jej mesačný príjem je 660 eur a otec je zamestnaný u
zamestnávateľa K. E. s.r.o., kde je jediným spoločníkom a konateľom. V návrhu špecifikovala aj výdavky
spojenésbývanímastarostlivosťouodetivrozsahu:nájomné170eur,elektrina34,60eur,plynarozhlas

10,64 eur, mobil 70 eur, strava pre K. v MŠ 25 eur, školné Mestu Nitra 14 eur, strava pre maloletú K.
23 eur a družina pre ňu 10 eur, smetné ročne 69 eur a daň z nehnuteľností 16 eur. K tomuto doplnila,
že musí ešte zabezpečovať pre seba a deti stravu, drogériu, šatstvo, obuv, zdravotnú starostlivosť
a iné obvyklé výdavky. Uviedla, že v prípade, ak si otec detí riadne a včas neplní jeho vyživovaciu
povinnosť, vystavuje maloleté deti nebezpečenstvu núdze, keďže ona s jej príjmom nie je v žiadnom
prípade schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o ich deti a doterajší nepravidelný režim otca detí v

platení výživného na deti je ďalej neprípustný, pričom vnáša značnú neistotu do života matky.

Súd prvého stupňa právne postupoval podľa § 76 ods. 1 písm. a / OSP s tým, že výživné priznané
predbežným opatrením má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb oprávnenej osoby,
v danom prípade mal. detí, z ktorých staršia K. navštevuje základnú školu a mladší K. materskú školu.

Pri určovaní výživného v nevyhnutnej miere v tejto veci vychádzal zo stavu odôvodnených potrieb mal.
detí, ktoré zistil výsluchom matky detí v konaní vo veci samej, ktoré zatiaľ nie je právoplatne ukončené.
Potreby oboch mal. detí možno označiť za štandardné potreby detí v ich veku, v ktorých sa premietajú
výdavky na stravu, ošatenie, potreby do ZŠ a MŠ, výdavky na bývanie detí, aktivity maloletej K. i stav, že
mal. syn rodičov býva častejšie chorý a matka má v tejto súvislosti výdavky na lieky. Časť odôvodnených

potrieb mal. detí je krytá prídavkami na deti, ktoré matka na mal. deti poberá v sume 23,52 eur mesačne
na každé z detí z ÚPSVaR Nitra. Matka v pracovnom pomere dosahuje priemerný mesačný čistý príjem
660 eur. Otec je zamestnaný ako prijímací technik v autoservise a podľa jeho vyjadrenia dosahuje v
práci príjem okolo 500 eur. Navyše je otec v pozícii spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti K.
E. s.r.o., kde pôsobí ako jediný spoločník a tiež konateľ s výškou vkladu spoločníka 7.000 eur, ktorý

je splatený. Spoločnosť bola zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra dňa 08.07.2009.
Daňové priznanie za rok 2014 zatiaľ nemal k dispozícii. V tejto spoločnosti má otec aj pracovný pomer.
Hradí nájomné za garáž, v ktorej vykonáva spoločnosť činnosť podľa udania otca je výška nájomného
450 eur. Otec vlastní nehnuteľný majetok a motorové vozidlo. Má dosiahnuté vzdelanie na gymnáziu.
Na deti platí matke detí výživné, avšak nepravidelne v sumách, ktoré sám určuje. Maloletý K. sa s

otcom stretáva a dieťa u otca často trávi čas. Iná situácia je u dcéry K., ktorá otca odmieta. V tejto
súvislosti bola na žiadosť súdu nadviazaná spolupráca rodičov a detí s ÚPSVaR - referátom poradensko-
psychologických služieb, nakoľko otec detí v priebehu konania prejavil záujem o striedavú osobnú
starostlivosť o maloleté deti.
Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na doterajší rozsah vykonaného dokazovania dospel k

záveru, že návrh na vydanie predbežného opatrenia je dôvodný. Súd zatiaľ vo veci samej nerozhodol,
nakoľko neboli dané podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci. Nepravidelné platenie výživného
na deti zo strany otca nevytvára pre mal. deti záruku, v stave, keď ich rodičia spolu nežijú, že deťom
sa bude zo strany ich otca dostávať pravidelne finančná čiastka, ktorá bude ako výživné pokrývať ich
základné nevyhnutné potreby. Matka detí z jej príjmu môže kryť časť odôvodnených potrieb mal. detí a v

prevažnej miere vyvažuje jej vyživovaciu povinnosť i osobnou starostlivosťou o mal. deti, a to vo väčšom
rozsahu u mal. K., ktorá odmieta otca, je viac viazaná na matku a trávi čas u matky. Mal. K. častejšie
navštevuje otca a tak má otec priestor vo väčšej miere podieľať sa na jeho výchove a tiež výžive. Z
uvedeného dôvodu a tiež z hľadiska potrieb a veku mal. detí určil výživné na deti otcovi v rozdielnom
rozsahu. Poukázal na to, že len matka detí skutočne nemôže vykryť odôvodnené potreby detí v úrovni

ich nevyhnutnej miery, a preto považoval za dôvodné v danej právnej veci inštitútom procesného práva,
a to predbežným opatrením nariadiť otcovi detí povinnosť, aby sa na výžive detí v nevyhnutnej miere i
on pravidelne podieľal v rozsahu ako uvádza výroková časť tohto uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote otec v časti určenia výživného na maloletého K. v sume
50euravčastichýbajúcichvýrokov.Žiadalnapadnutéuzneseniezmeniťanariadiťpredbežnéopatrenie,

ktorým by súd zveril maloletého K. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že otec bude
povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od nedele 17.00 hod. v nepárnom týždni
do nedele 17.00 hod. v párnom týždni s tým, že maloletého si prevezme v mieste bydliska matky a matka
bude povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od nedele 17.00 hod. v párnomtýždni do nedele 17.00 hod. v nepárnom týždni s tým, že otec odovzdá dieťa v mieste bydliska matky,
maloletú K. by zveril do osobnej starostlivosti matky a zároveň by upravil jeho styk s maloletou každý
párny týždeň od piatka 17.00 hod. do soboty do 17.00 hod, otec bude zaviazaný platiť na maloletú K.

výživné 80 eur mesačne, spravovať majetok maloletej bude matka, výživné na maloletého K. sa rodičom
neurčí, odôvodnené výdavky budú rodičia po predchádzajúcom odsúhlasení platiť spoločne rovným
dielom, zastupovať maloletého K. budú oprávnení obaja rodičia spoločne. Uviedol, že súd prvého stupňa
postupoval nesprávne keď predbežným opatrením upravil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom
napriek tomu, že maloleté deti neboli ani jednému z nich zverené do starostlivosti. Sú porušované jeho

práva a slobody a aj detí vyplývajúce z Ústavy a Zákona o rodine. Nenachádza zákonný dôvod, aby bol
výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený len na platenie výživného, pričom už signalizoval
súdu správanie matky vo vzťahu k manipulácii s maloletými deťmi. Ďalej uviedol, že maloletý K. žije
väčšinu času v jeho domácnosti, teda nevidí žiadny právny dôvod na to, aby platil na neho výživné, práve
naopak, výživné na neho by mala platiť matka. Okrem toho, že mu zabezpečuje osobnú starostlivosť,
stravu, hygienu, ako aj ostatné potreby, každé 2 mesiace obnovuje maloletému kompletné oblečenie,

pretožematkahoposieladoškôlkyvovyrastenýchveciach.Poukázalnato,žematkanepravdivouvádza
ako svoje výdavky na deti za školu, stravu a družinu, ktoré uhrádzal takmer celé on. Družinu 10 eur pre
maloletú K. platil každý mesiac výlučne on do rúk maloletej, ďalej v mesiaci marec 2015 platil pre K.
stravné 20,72 eura, pre K. 42,64 eura (spolu s mesiacom február 2015), v apríli stravné pre K. v sume
20,72 eura, v máji pre K. stravné v sume 17,51 eura a školné v sume 14 eur. Keďže maloletý K. bol u

neho z 30 dní 29 dní do večera a cca 15x aj s prespaním, kupoval oblečenie, platil K. družinu a školskú
stravu, domnieva sa, že vyživovaciu povinnosť si plnili spoločne s matkou podľa svojich možností a
schopností. Maloletý K. bol u neho aj počas jarných prázdnin od 27.02. do 08.03.2015. Prídavky na deti
poberá navrhovateľka, pričom o deti sa vôbec nestará, necháva ich samé, nezaopatrené do neskorých
večernýchhodín.Keďtelefonujedeťom,povediamu,žemamajenakávičke.Stalosa,žepremaloletého

K. musel ísť vo večerných hodinách, aby ho opatril a dal spať. V dňoch 01.05.2015 do 05.05.2015 odišla
na výlet bez detí, maloletú K. nechala doma len so svojou staršou dcérou z 1. manželstva. Pestuje u
nej negatívny vzťah k nemu. Spôsobom výchovy matky hrozí, že dôjde narušeniu vzťahov medzi deťmi
a otcom v takej miere, že vznikne syndróm zavrhnutého rodiča a syndróm nechceného dieťaťa. Podľa
jeho názoru sa už u maloletej K. prejavuje, a to vinou matky. Nepripustí, aby matka urobila to isté aj

maloletému K..
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie otca (§ 212 ods. 1 OSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne

argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,

či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec

rozhodujúcu.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
uznesení, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Podľa § 102 ods. 1 OSP (Občiansky súdny poriadok zák. č. 99/1963 Zb. v platom znení), ak treba po
začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr
ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné
opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 OSP návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 OSP obsahovať opísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa
zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť

maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ OSP predbežným oparením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil
výživné v nevyhnutnej miere.

Predbežné opatrenie zabezpečuje účel občianskeho súdneho konania v konkrétnom prípade, t.j.
ochranu porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre
efektívne využitie procesných mechanizmov, slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci
samej dosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Účelom

predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Predbežné
opatrenie v zásade neprejudikuje právo a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie
predbežného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu
právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná
úprava je potrebná a ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a

neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Pri nariaďovaní
predbežného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma či je dostatočne
dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. V prípade
nariadeniapredbežnéhoopatreniapozačatíkonaniasavydávapredbežnéopatrenievtedy,akjepotreba
dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo je tu dôvodná obava, že by prípadný výkon rozhodnutia

mohol byť ohrozený. Zákonnou podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je osvedčenie obavy z
ohrozeniabudúcehovýkonurozhodnutia,pričomohrozenievýkonurozhodnutiamusímaťreálnupodobu
a dôkazná povinnosť v konaní zaťažuje navrhovateľa.
V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na
návrh nariadiť predbežným opatrením rodičovi, ktorý nezabezpečuje starostlivosť o dieťa, alebo len v

čiastočnom rozsahu, aby do času meritórneho rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa
platil výživné na dieťa do rúk rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará či už v plnom rozsahu, alebo vo
väčšej miere.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.
Podľaustanovenia§62ods.4Zákonač.36/2005Z.z.orodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V danej veci je predmetom konania úprava rodičovských práv k maloletým deťom z dôvodu, že rodičia,

ktorí nie sú manželia, nežijú spolu. Matka v návrhu na začatie konania žiadala zveriť obe deti do jej
osobnej starostlivosti. Otec v priebehu konania navrhol najprv zveriť obe deti do striedavej starostlivosti
oboch rodičov, po vyjadreniach detí pred kolíznym opatrovníkom, zmenil svoj názor a vzhľadom napostoj dcéry K. navrhol zveriť do striedavej starostlivosti rodičov iba maloletého K. a maloletú K. zveriť
do starostlivosti matky.
Naďalej súd prvého stupňa vykonáva dokazovanie ohľadne vzťahu medzi deťmi a rodičmi, schopností

a možností rodičov zodpovedne sa o deti starať, šetrí ich pomery. Bolo zatiaľ preukázané, že rodičia
sa na styku otca s maloletým K. dohodli, matka otcovi umožňuje stretávať sa s maloletým, ktorý u otca
cez víkendy aj prespí. Je teda nesporné, že maloletý trávi čas aj u otca a že otec má určité výdavky na
maloletého pri pobyte u neho. Avšak výdavky na maloletého má aj matka, ktorá má okrem maloletej K.
a maloletého K. ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére L. L. z prvého manželstva, takže zo svojho

príjmu hradí náklady na seba a 3 deti, preto nie je v jej možnostiach hradiť náklady na maloletého K.
počas pobytu u nej v plnom rozsahu. V porovnaní s jej situáciou, otec zo svojho príjmu hradí náklady v
plnom rozsahu iba na seba, čiastočne na maloletého K. a K..
Otec v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa upravil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom
napriek tomu, že maloleté deti neboli ani jednému z nich zverené do starostlivosti.
Odvolací súd poukazuje na to, že o určení výživného bolo rozhodnuté predbežným opatrením, ktoré

má dočasný charakter, rieši sa ním len akútna úprava pomerov účastníkov konania a to len v nutnom
rozsahu. Všetky ostatné vzťahy, práva a povinnosti účastníkov konania súd komplexne vyrieši v
konečnom rozhodnutí v merite veci, pričom po vykonaní celkového dokazovania môže vo veci rozhodnúť
úplne odlišne ako predbežným opatrením. Ustanovenie § 76 ods. 1 písm. a/ OSP umožňuje rozhodnúť
dočasne o určení výživného predbežným opatrením bez rozhodnutia o zverení dieťaťa niektorému z

rodičov.Nazákladeuvedenéhozákonnéhoustanoveniasaurčujepovinnosťplatiťvýživnétomurodičovi,
ktorý nezabezpečuje starostlivosť o dieťaťa v plnej miere a druhý rodič nie je schopný zo svojho príjmu
vzhľadom na jeho celkové pomery zabezpečiť výživu dieťaťa v potrebnom rozsahu.
V žiadnom prípade nejde o obmedzenie rodičovských práv a povinností otca iba na
platenie výživného, jeho rodičovské práva sú plne zachované a komplexne budú upravené v rozhodnutí

v merite veci, t.j. o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
Matka žiadala predbežným opatrením určiť otcovi výživné na maloletú K. vo výške 150 eur mesačne a na
výživu maloletého K. vo výške 75 eur mesačne. Súd prvého stupňa správne zohľadnil, že predbežným
opatrením podľa § 76 ods. 1 písm. a/ OSP možno určiť povinnosť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere,
pričom vzhľadom na všetky zistené skutočnosti správne považoval za primerané výživné v sume 80 eur

na K. a v sume 50 eur na K..
Pokiaľ ide o otcom navrhované rozhodnutie v odvolaní, ktoré je vlastne totožné s jeho návrhom na
rozhodnutie v merite veci v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, odvolací súd poukazuje na
to, že predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie napadnutého uznesenia o určení výživného.
Predbežným opatrením nemožno rozhodovať o veci v takom rozsahu ako v merite veci. Ak by otec žiadal

rozhodnúť o petite uvedenom v odvolaní formou predbežného opatrenia, súd prvého stupňa posúdi
dôvodnosť takého návrhu a rozhodne o ňom.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.