Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/323/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714214109
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714214109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176 proti žalovanej: E. F., W.. XX.X.XXXX, F. U. L.
Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 1711,19 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 11.2.2015 č.k. 19C/201/2014-43 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o
trovách konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1.119,10 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 16.11.2013 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 53,- eur zastavil. Vo zvyšnej časti návrh
žalobcu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania 30,75 eur, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 497, § 499, § 502

ods. 1, ods. 2, § 506, § 365, §369 ods. 1,3 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 2 písm. j/, § 11 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu
úverovej spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.400,-
eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 60. mesačných splátkach po 56,18 eur. Medzi
účastníkmi nebola spornou tá skutočnosť, že žalovaná prestala úver splácať, preto zo strany žalobcu
došlo k jeho zosplatneniu. Z prehľadu splátok predložených žalobcom vyplynulo, že žalovaná uhradila
päť splátok, teda 280,90 eur. Pokiaľ teda z celkovo poskytnutého úveru vo výške 1.400,- eur žalovaná

uhradila 280,90 eur titulom istiny jej zostáva doplatiť 1.119,10 eur.

Súd prvého stupňa uzavrel, že žalobcovi spolu s istinou patrí aj zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej
sumy 1.119,10 eur vo výške 5,25% ročne od 16.11.2013 do zaplatenia, a to po aplikácii ust. § 3 ods.
1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., pretože k 16.11.2013 bola základná úroková sadzba ECB 0,25%, ktorá sa
zvyšuje o 5 percentuálnych bodov, teda na 5,25%. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie celého úveru
listom zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej jej určil lehotu na zaplatenie úveru do 15 dní od odoslania výzvy. Aj

keď nepreukázal jej doručenie, žalovaná doručenie výzvy potvrdila pri svojej výpovedi, preto súd priznal
žalobcovi úroky z omeškania od 16.11.2013, teda po uplynutí lehoty, ktorú určil žalovanej na zaplatenie
zosplatneného úveru.Pokiaľ ide o zvyšok nároku žalobcu, predstavujúceho úroky a ďalšie poplatky, v tejto časti súd prvého
stupňa uzavrel, že nárok nie je dôvodný. Žalobca totiž v predmetnej úverovej zmluve neuviedol, resp.
nesprávne uviedol ročnú percentuálnu mieru nákladov do úverovej zmluvy a nesprávne uviedol celkovú

sumu, ktorú mala žalovaná za úver zaplatiť, preto v zmysle zák. č. 129/200 Z.z. úver je zo zákona
bezúročný a bez poplatkov. Podľa zák. č. 129/200 Z.z. účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy,
musí veriteľ pri spotrebiteľských úveroch uviesť do zmluvy ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o úvere. Predložená zmluva neobsahuje RPMN, ale údaj, podľa ktorého je RPMN od 39,5% do 41,6%.

V zmluve je ďalej uvedené, že presné RPMN oznámi žalobca žalovanej po poskytnutí úveru. Takéto
dojednanie je však v rozpore so zákonom, pretože RPMN sa vypočítava na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere a nie v čase jeho poskytnutia. Zmluva tak neobsahuje údaj o RPMN
v zmysle zákona, pretože rozpätie „od - do“ nemožno považovať za uvedenie RPMN, tak ako má na
mysli zákon. Uvedenie RPMN v maximálnej výške 41,6% by bolo pravdivé iba v prípade, ak by žalovaná
mala za úver zaplatiť celkovú čiastku uvedenú v zmluve 2.954,40 eur pri 60. mesačných splátkach po

49,24 eur. Toto však nezodpovedá dojednaniu o počte a výške mesačných splátok. Podľa zmluvy totiž
žalovaná mala úver vo výške 1.400,- eur zaplatiť po 56,18 eur mesačne po dobu 60. mesiacov, teda v
skutočnosti 3.370,80 eur, a nie 2.954,40 eur, ako je uvedené v zmluve. RPMN tak predstavuje 51,19%
a nie 41,60 %, čo je zjavne v neprospech spotrebiteľa. Preto úver je potrebné považovať za bezúročný
a bezodplatný. Na základe týchto úvah súd prvého stupňa zamietol žalobu v zvyšnej časti.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc z jeho pomeru úspechu a neúspechu
v konaní a uzavrel, že úspech žalobcu predstavuje 65,5%. Žalobcovi preto patria trovy konania vo výške
30% (65%-35%). Nakoľko žalobca uplatnil náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku vo výške 102,50 eur, 30% z tejto sumy predstavuje 30,75 eur, na náhradu ktorých súd zaviazal

žalovanú.

Proti tomuto rozsudku, a to len voči výroku v zamietavej časti a výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1
písm. h/ a f/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby zmenil

rozsudok v napadnutej časti tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, eventuálne, aby rozsudok v
napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil trovy odvolacieho
konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že žalobou uplatnil zaplatenie 1.658,19 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,25% ročne z tejto sumy od 16.11.2013 do zaplatenia. Žalobca v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. uviedol v zmluve ročnú percentuálnu mieru nákladov ako

obsahovú náležitosť zmluvy, pričom spôsob určenia RPMN v rozpätí od 39,5% do 41,6% vzhľadom
na to, že v danom prípade išlo o bezúčelový hotovostný úver je zákonom akceptovateľný. Výška
RPMN totiž závisí na dni poskytnutia úveru, čo s ohľadom na spôsob spracovania úverovej zmluvy v
informačnom systéme žalobcu trvá istý objektívne dlhý čas (nie je to závislé len na vôli jednej strany,
ale na objektívnej skutočnosti akou je plynutie času). Návrh zmluvy bol akceptovaný dňa X.X.XXXX,

finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanej dňa XX.X.XXXX a listina o oznámení výšky 41,5% RPMN
bola daná na poštovú prepravu dňa XX.X.XXXX na adresu klienta. Zákon č. 129/82010 Z.z. vyžaduje
iba to, aby úverová zmluva obsahovala údaj o RPMN vypočítaný na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy (presné údaje nemá žalobca v čase uzatvorenia úverovej zmluvy k dispozícii),
pričom nekonkretizuje, akým konkrétnym spôsobom má byť údaj o RPMN vyjadrený, teda či má byť

vyjadrený vo forme jedného konkrétneho čísla, alebo môže byť vyjadrený i vo forme určitého rozpätia
ohraničeného minimálnou a maximálnou hodnotou. Žalobca bol nútený pristúpiť k vymedzeniu RPMN
prostredníctvom jej minimálnej a maximálnej výšky (s rozdielom 2,1 %), keďže pravidlá pre výpočet
RPMN ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch neberú ohľad na rôznorodosť produktového
portfólia jednotlivých poskytovateľov úverov. Pre ilustráciu rozdielov v hodnotách RPMN, ktoré môže

spôsobiť už len rozdielny dátum poskytnutia úveru predložil tabuľku, z ktorej podľa názoru odvolateľa
jednoznačne vyplynulo, že len zmena dátumu poskytnutia úveru môže ovplyvniť výšku RPMN. Súd
prvého stupňa svoje rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem a
odchýlku 2,1 % pri uvedení RPMN postihuje aplikáciou fikcie o bezodplatnosti, čo nemožno považovať
za správne. Tiež poukázal na to, že odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné, nezodpovedá ust. § 157

ods. 2 O.s.p., keďže z neho nie je možné zistiť, ako súd prvého stupňa dospel k údaju RPMN v hodnote
51,19 % , nakoľko absentuje akýkoľvek jeho výpočet. Klient prejavil súhlas v predzmluvnom rokovaní,
že chce uzatvoriť doplnkovú službu (Poistenie Premium) s poistiteľom Českou pojišťovnou v zmysle
ust. § 10 zákona Českej republiky č.37/2004 Sb., ktorá nebola podmienkou, aby získal predmetný úver.S poukazom na § 2 písm. g/, písm. h/ zák. č. 129/2010 Z.z. podľa názoru odvolateľa celkovú čiastku
splatnú spotrebiteľom a údaj relevantný pre výpočet RPMN predstavuje splátka istiny vo výške 49,24
eur násobená počtom mesiacov 60 v celkovej výške 2.954,40 eur, ako bolo správne uvedené v zmluve.

Suma 3,96 eur násobená počtom mesiacov 60 v celkovej výške 237,60 eur je úhrada poistného, v
sume 1,49 eur násobená počtom 60 mesiacov v celkovej výške 89,40 eur je úhrada za služby „dohoda
o možnosti zmeny výšky a počtu splátok“ a suma 1,49 eur násobená počtom 60 mesiacov v celkovej
výške 89,40 eur je úhrada za službu „odloženie splátky“, ktoré sa ako ceny doplnkových služieb (ktoré
nebolipodmienkouprezískanieúveru)nezarátavajúmedzicelkovúčiastkusplatnúspotrebiteľom(medzi

náklady) v zmysle § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Z týchto dôvodov neobstojí ani názor súdu prvého
stupňa, že v zmluve absentuje správne uvedenie celkovej čiastky, tak ako má na mysli zák. č. 129/2010
Z.z..

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Odvolaním bol napadnutý výrok v zamietavej časti a výrok o trovách konania, preto len tieto sa

stali predmetom odvolacieho prieskumu. Ostatné výroky odvolaním nepadnuté neboli, preto nadobudli
právoplatnosť a nestali sa predmetom odvolacieho prieskumu.

Rozsudok je vo výroku, ktorým v zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá vecne správny, preto ho odvolací
súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.4.2016 o 9.50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 14.4.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1,3 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, alebo, žeby na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne

vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nedošlo ani k iným vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O.s.p.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny v napadnutej časti podľa ust. § 219 O.s.p.
potvrdil.

Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolacie námietky žalobcu
už boli predkladané v konaní pred súdom prvého stupňa, s týmito sa súd prvého stupňa vecne správne
vyporiadal, preto nemôžu mať vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.

Odvolací súd pripomína, že východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ

ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza k uzavretiu kontraktu, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho,
lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb, a konečne možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že
podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na

zmluvné dojednania pripravený, pri uzavretí zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť
spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať
túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z.z.,
ktorý stanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia
vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach

spotrebiteľského úveru a vedel lepšie posúdiť všetky právne dôsledky pre neho vyplývajúce z úverovej
zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti uvedené v § 11 spomínaného zákona zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou takéhoto úveru.

V danom prípade niet pochýb, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, vychádzajúc z ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a súčasne o zmluvu formulárovú, ktorá nebola individuálne dojednaná.
Nakoľko zmluva v danom prípade bola uzavretá medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zároveň ide o
spotrebiteľský úver, na daný prípade je potrebné aplikovať ust. zák. č. 129/2010 Z.z..

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 (ďalej len „zákona“) účinného ku dňu uzavretia zmluvy zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov

a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

V súvislosti s vyššie cit. zákonnými ustanoveniami odvolací súd zdôrazňuje, že ich výklad a aplikácia
musia byť v súlade so zmyslom a účelom spomínaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba

niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto
náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná forma musí byť zachovaná
vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy a jednak vo vzťahu k tým
náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona a zároveň aj v § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona.
Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 11 ods. 1 zákona

neobsahuje a nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma, poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Neurčitosť niektorej z vyššie uvedených náležitostí má ten účinok, ako keby uvedenú náležitosť
zmluva neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je totiž dosiahnuť pravdivé

informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzavretia zmluvy.

Tvrdenia žalobcu, že RPMN nebolo možné určiť ku dňu uzavretia zmluvy je nelogické a v rozpore so
zákonným ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z., keď zákon výslovne v tomto ustanovení uvádza,
že ročná percentuálna miera nákladov musí byť vyčíslená na základe údajov platných v čase uzavretia

zmluvy. Bolo preto povinnosťou žalobcu v uzatvorenej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť ročnú
percentuálnu mieru nákladov a to nielen jej konkrétnu výšku, ale aj údaje na základe ktorých bola táto
vyčíslená.

Pokiaľ zmluva týmto kritériám nezodpovedá a RPMN bolo stanovené v rozpätí od-do, uvedená

skutočnosť spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Záver súdu prvého stupňa v tomto smere
teda možno považovať za správny.

Z dôvodov vyššie uvedených sa odvolací súd ostatnými odvolacími námietkami nezaoberal a potvrdil
napadnutý rozsudok v zamietavej časti vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca
bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania a úspešná žalovanánáhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, ani jej z obsahu spisu nevyplynuli. Preto odvolací súd
rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.