Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 1T/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616010142
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2018:8616010142.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v trestnej veci obž. J. X., pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2018 takto

r o z h o d o l :

C.:

XX.XX.XXXX, nar. XX.XX.XXXX vo U., trvale bytom
U., ul. V. XXXX/XX

sa uznáva za vinného, že

dňa 23.01.2016 asi o 05.45 hod. na chodbe baru Victoria v Stropkove, po slovnýchurážkach fyzicky
napadol P. W. takým spôsobom, že ho jedenkrát udrel päsťoupravej ruky do oblasti ľavej časti tváre,

čím mu spôsobil zranenie a to zlomeninu nosovýchkostí, odreniny nosa a hematóm ľavého oka s dobou
liečenia a s tým spojenoupráceneschopnosťou po dobu 23 dní,

teda

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného ainému
úmyselne ublížil na zdraví,

čím spáchal

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

r o z h o d o l :

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1Tr. zákona úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 16 (šestnástich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd u obžalovaného výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a súčasne podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladáobžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej

poisťovni, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 39,-eur (tridsaťdeväť eur) a poškodenému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,
812 72 Bratislava škodu vo výške 682,03 eur (šesťstoosemdesiatdva eur a tri centy).

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.06.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku na tunajší súd obžalobu na
obvineného J. X. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 23.01.2016 asi o 05.45 hod. na chodbe baru Victoria v Stropkove, po slovných urážkach fyzicky
napadol P. W. takým spôsobom, že ho jedenkrát udrel päsťou pravej ruky do oblasti ľavej časti tváre,
čím mu spôsobil zranenie a to zlomeninu nosových kostí, odreniny nosa a hematóm ľavého oka s dobou

liečenia a s tým spojenou práceneschopnosťou po dobu 23 dní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, že je
nevinný z prečinu ublíženia na zdraví na skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe.

Nahlavnompojednávanísúdupozornilnazmenuprávnejkvalifikácieatonamožnosťkvalifikovaťskutok
v obžalobe aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného P. W.,
svedkov L. I., H. W., U. H., O. W., L. Z., T. N., Y. T., P. V., T. X., znalca MUDr. L. L. a jeho

znaleckým posudkom, prečítaním zápisníc o výpovediach svedkov JUDr. T. Babejovej a Mgr. Viliama
U., listinnými dôkazmi a to: zápisnicou o ohliadke miesta činu, potvrdením o pracovnej neschopnosti,
vyčísleniami škody, záznamom povereného príslušníka, odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie
priestupkov, správou o povesti, lustráciou v GP ako aj pripojeným spisom Okresného súdu Svidník sp.
zn. 2T/102/2013.

Obžalovaný vypovedal, že v predmetný večer bol v bare Viktória, kde bol aj poškodený so svojimi
kamarátmi a značne potužení alkoholom sa dožadovali ešte naliatia, no čašníčka to odmietla.
Obžalovaný ďalej uviedol, že keď odchádzal, na chodbe pri dámskych WC videl svojich známych V. a
Z. a tak podišiel k nim, keď započul, ako niekto kričí "ty kokot, ty chuj pojebaný, rozbil si mi nos" a videl,

ako poškodený vstáva zo zeme alebo kľačí a má skrvavený nos, tvár. Obžalovaný tomu neprikladal
pozornosť, machol rukou a išiel von, keď za ním pribehol poškodený a zastavil ho a vtom išla k nim
už policajná hliadka, ktorá tam bežne v takom čase stojí a člen hliadky oslovil poškodeného "Vilo, čo
robíš, čo vystrájaš". Poškodený im povedal, že obžalovaný mu "rozjebal nos", aby ho brali a obžalovaný
s nimi šiel na policajné oddelenie. Obžalovaný konštatoval, že jeho priatelia L. Z. a P. V. to videli a môžu

potvrdiť, že sa poškodeného ani nedotkol.

Poškodený P. W. vypovedal, že bol v bare so svojim bratom a keď vychádzali von, na chodbe stretli
ešte známych L. I. a H., s ktorými dali ešte cigaretu. Poškodený ďalej uviedol, že obžalovaný X., ktorý
stál asi pri toaletách oproti, k nemu pristúpil a dal mu pravačkou hák, na čo poškodený kľakol a išla

mu krv. Konštatoval, že po tejto udalosti išiel na policajnú stanicu a potom na lekárske ošetrenie. Na
druhý deň telefonoval s obžalovaným, pričom nevie, kto komu volal, no obžalovaný to chcel urovnať,
s čím ale on nesúhlasil.

Svedok L. I. vypovedal, že do baru P. prišiel nadránom, kde už bol poškodený W. s priateľmi, zabával

sa tam, vypil asi 3-4 pivá a asi o 5.30 hod sa na chodbe blízko toalety pri vchode do baru rozprával s P.
W., H. W. a bola tam aj U. H., kedy vyšiel von obžalovaný a začal sa hádať s poškodeným P. Keselicom.
J. hádky nevie, no videl, ako obžalovaný udrel päsťou ruky poškodeného priamo do nosa, v dôsledku
čoho poškodený spadol na zem a začal krvácať. Nevie kto volal políciu, no keď prišla (asi za 5 minút),
on (svedok) odišiel so U. H. preč.

U. H. W. vypovedal, že bol v skorých ranných hodinách na chodbe baru Viktória so svojim bratom P., L.
I. a U. H. a čakali na taxík, keď z baru vyšiel obžalovaný, ktorý pristúpil k jeho bratovi (poškodenému)
a udrel ho päsťou ruky priamo do nosa, brat spadol na zem a z nosa sa mu pustila krv. Svedok nevie
čo bolo dôvodom úderu obžalovaného, no brat (poškodený) potom zavolal políciu, ktorá prišla asi za

10 minút.Svedkyňa U. H. vypovedala, že spolu s poškodeným P. W. a jeho bratom H. a L. I. stáli na chodbe baru
Viktória, kde P. a H. čakali na taxík a ona sa rozprávala s L. I.. Svedkyňa začula hádku a keď sa otočila,

videla ako sa obžalovaný háda s P. W. a vtedy obžalovaný udrel poškodeného do nosa. Poškodený
následne spadol na zem a ona mu podala telefón, aby zavolal policajtov a hygienické vreckovky, lebo
krvácal z nosa. Svedkyňa taktiež uviedla, že v ten večer vypila asi 2 pivá a keď počula hádku, bola
otočená čelom k východu, pretože už chcela ísť preč.

Svedok O. W. vypovedal, že nebol svedkom samotného skutku, pretože nebol v bare Viktória, no na
druhý deň cestoval v aute s obžalovaným a ďalšími osobami, kedy jedna z týchto osôb (X. O.) povedal,
čo sa malo stať medzi obžalovaným a poškodeným, a tak X. zavolal bratovi poškodeného, ktorý podal
telefón poškodenému. Telefón bol na hlasitý odposluch a obžalovaný sa mal opýtať poškodeného, že
čo si vymýšľa, na čo mal poškodený vulgárne nadávať obžalovanému do holohlavých fašistov a tým
aj telefonát skončil. Svedok nepostrehol snahu ani zo strany poškodeného a ani obžalovaného, aby sa

incident vyjasnil.

Svedok L. Z. vypovedal, že bol v bare Viktória, kde bol aj obžalovaný, H. W. a jeho brat, J. K. a asi aj
obžalovaného kamarát V.. Bola záverečná, svedok vychádzal s J. K. von zavolať si taxík a obžalovaný
sa asi aj s kamarátom V. zastavil pri nich. Stáli spolu v predsieni pri dverách smerom na ulicu a H. s

bratom so svojou partiou stáli na opačnom konci pri dverách do baru, pričom predsieň má asi 6 metrov.
Svedok Z. uviedol, že volal taxík, čo trvalo asi 5 minút, pričom bol otočený smerom k dverám - chrbtom
k obžalovanému a prechádzal sa, pričom počas tej doby nezaznamenal, že by sa obžalovaný zdržiaval
pri poškodenom. Svedok ďalej vypovedal, že keď sa otočil, videl, ako sa H. brat drží za nos a tielka mu
krv z nosa. Potom s J. odišiel a za nimi išiel aj obžalovaný s kamarátom V.. Taktiež konštatoval, že H.

brat (poškodený) bol veľmi opitý a už v bare niečo vykrikoval po ľuďoch.

Svedok T. N. vypovedal, že keď v sobotu cestovali s kapelou v aute, X. O. zazvonil telefón, pričom volal
P. W. a pýtal sa, či je tam obžalovaný. X. povedal že áno, dal telefón na hlasitý odposluch a P. W. do
neho začal nadávať obžalovanému do "holohlavých skurvysynov", že mu rozbil nos, že je mu jedno, kto

to urobil a že "pôjde do piči", po čom obžalovaný ukončil hovor s tým, že to nemá zmysel, že nevie, čo
to má znamenať a že asi bude opitý.

Svedkyňa Y. T. vypovedala, že pracovala ako barmanka v bare Viktória, keď v noci prišli do baru bratia W.
v už podnapitom stave, boli drzí a chceli pálenku. Vypili asi 4-5 pohárikov 0,4dl a prešli do zadného baru,

kde už robila iná kolegyňa, no na konci diskotéky počula, ako sa hádajú s kolegyňou, že im už nechce
naliať, pretože bola záverečná a oni ešte chceli piť. Svedkyňa bola celý čas v bare a tam nebola svedkom
žiadneho incidentu. Uviedla, že keď ráno odchádzala z baru, videla vonku policajtov a poškodeného P.
W.. Taktiež konštatovala, že v bare bol aj obžalovaný, ktorý ju bol pozdraviť, no nepil pri nej nič a nikdy
sa v bare agresívne nesprával.

Svedok P. V. vypovedal, že bol v predmetný večer v Bare Viktória, kde vypil asi 4 pivá s iným kamarátom
a potom stretol obžalovaného, s ktorým vypili ešte 2 pivá a spolu po záverečnej odchádzali domov. Pri
východe (dverách smerujúcich von z chodby) ešte stretli L. Z., s ktorým sa asi 5 minút rozprávali, Z. si
vzal taxík a svedok s obžalovaným odišli spolu preč. Svedok ďalej uviedol, že keď sa spolu rozprávali, z

opačnej strany chodby niekto smerom k obžalovanému kričal "ty skurvysyn, zlomil si mi nos", obzrel sa
a bol to poškodený, ktorého svedok pozná z videnia ako vždy opitého a arogantného človeka, ktorého
si pamätá ešte z čias, keď svedok robil barmana.

Svedkyňa T. X. vypovedala, že ako čašníčka pracovala v zadnom bare baru Viktória, keď tam prišli

chlapci, ktorých pozná len z videnia, vie, že dvaja z nich sú bratia, vypili tam isto viac ako 5 pohárikov
0,4dl tvrdého alkoholu a keď im pri záverečnej nechcela naliať, začali jej nadávať, a tak zavolala
vyhadzovača. Keď všetci opustili bar, svedkyňa tam ostala a z chodby nič nepočula.

MUDr. Peter L., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, sa odvolal na

ním podaný znalecký posudok č. 21/2016 a vypovedal, že poranenia, ktoré utrpel poškodený a ktoré
sú popísané v znaleckom posudku, sú všeobecne spôsobené tupými a tupo-hranatými predmetmi o
užšej až širšej kontaktnej ploche a môžu vzniknúť aj inými spôsobmi ako údermi do tváre, avšak sú
typické práve pri zásahoch druhej osoby, resp. pri bitkách a zo súdnolekárskeho a biomechanickéhohľadiska vznikli najskôr zásahom inej osoby do oblasti tváre. Znalec konštatoval, že aj keby išlo o pád
opitého človeka, opitý človek padá skôr na záhlavie a nezvykne padať smerom dopredu. Pokiaľ ide o
diagnózu vyznačenú v lekárskej správe ako S.00.00 - povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, tak tým

sa znalec nezaoberal, to nemohlo vzniknúť pri údere do tvárovej časti hlavy a táto diagnóza je pracovnou
diagnózou, ktorá je zadávaná lekármi za účelom preplatenia výkonu zdravotnou poisťovňou.

Vznaleckomposudkuč.21/2016znalecMUDr.L.konštatoval,žepoškodenýutrpelzlomeninukostínosa
bez posunu, kožné odreniny nosa a krvnú podliatinu obidvoch viečok ľavého oka, čo je typické pre zásah

druhej osoby napr. pri bitke, zranenia vznikli najskôr aktívnym pôsobením druhej osoby, napr. úderom
päsťou alebo otvorenou dlaňou do oblasti tváre silou menšej až strednej intenzity, a teda mohli vzniknúť
tak, ako ich popisoval poškodený. Znalec konštatoval, že pokiaľ ide o zlomeninu kostí nosa bez posunu,
takideoporaneniestredneťažké,nemalobyzanechaťtrvalénásledky,liečbaadobapráceneschopnosti
pri správnej repozícii kostných úlomkov trvá vo všeobecnosti 2-3 týždne a opuchy vymiznú do 3-7 dní.
Liečba spočíva v podávaní liekov proti bolesti, kvapiek do nosa a prikladaní studených obkladov na

zmiernenie opuchu. Obmedzenie obvyklého spôsobu života spočívalo v dočasnom sťažení dýchania,
bolestiach nosa, bolestiach pri kýchaní, osobnej hygiene a to po dobu 2-3 týždňov (do 42 dní). Pokiaľ
ide o kožné odreniny nosa a krvnú podliatinu oboch viečok ľavého oka, tak znalec konštatoval, že v
oboch prípadoch ide o poranenia ľahké, pri ktorých nenastávajú trvalé následky, nevyžadujú si okrem
prikladania obkladov a pri kožnej odrenine nosa aj dezinfekcie rany špeciálnu liečbu a nie je pri nich

potrebná doba práceneschopnosti. Pri kožnej odrenine nosa trvá konzervatívna liečba cca 3-4 dni a pri
krvnej podliatine viečok cca 5-7 dní. Znalec konštatoval, že dĺžka liečby a všeobecne odporúčaná doba
práceneschopnosti (tá trvala podľa potvrdenia o práceneschopnosti od 25.01.2016 do 16.02.2016) boli
primerané charakteru a rozsahu poranenia a ohodnotil bolestné v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. na
40 bodov.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za
preukázané, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Z útoku
obžalovaného na poškodeného usvedčujú obžalovaného výpovede poškodeného ako aj svedkov L. W.,
U. H. a L. I., ktorí zhodne vypovedali, že obžalovaný udrel poškodeného do tváre, v dôsledku čoho

poškodený spadol a tiekla mu krv z nosa. Pokiaľ obhajoba spochybnila dôveryhodnosť ich výpovedí
rozpormi, napr. ohľadom toho kto na akom mieste v čase skutku stál, kto v akom poradí vychádzal z
baru a kedy a pod., tak tieto rozpory súd nepovažoval za podstatné. V súlade s ich výpoveďami sú aj
vyššie uvedené závery znalca MUDr. L..

Oproti vyššie uvedeným dôkazom stoja výpovede obžalovaného a svedka P. V., ktorí popreli, že
by obžalovaný napadol poškodeného. Ich výpovediam ale súd neuveril. Obžalovaný bol motivovaný
nevypovedať pravdu z obavy pred odsúdením a svedok L. vypovedal v prospech obžalovaného ako jeho
kamarát a to dokonca tak, že bol s obžalovaným dlhšiu domu, ako tvrdil samotný obžalovaný. Svedok
V. vypovedal, že z baru odchádzal spoločne s obžalovaným a že pri východe stretli V., no obžalovaný

vypovedal, že z baru odchádzal sám a že až na chodbe videl HE. a V.ša a podišiel k nim. V neposlednom
rade je vo vzťahu k výpovedi svedka Hvizda potrebné poukázať aj na záznam povereného príslušníka
PZ zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého bol svedok V. telefonicky kontaktovaný už v prípravnom konaní,
no poverenému príslušníkovi PZ oznámil, že ohľadom fyzického útoku nič nevidel, pretože bol "pod
parou" a že nevie, prečo ho obžalovaný uviedol ako svedka, pretože mu povedal, že nič nevidel a nemá

sa k čomu vyjadrovať. Úradný záznam príslušníka PZ nepochybne nemôže ako dôkazný prostriedok
nahradiť výsluch svedka, znižuje ale dôveryhodnosť svedka L., pričom rozhodujúcou skutočnosťou je
to, že jeho výpoveď je v rozpore s výpoveďami poškodeného a ďalších troch svedkov (H. W., U. H.
a L. I.). Aj preto súd nepovažoval za nevyhnutné vykonať na odstránenie uvedených rozporov ďalšie
dokazovanie, ktoré navyše nenavrhla žiadna zo strán.

Pokiaľ ide o výpovede ostatných svedkov, tak svedkyne Jaroslava T. a T. X. neboli svedkami samotného
útoku, pretože ako čašníčky pracovali v bare, kde sa nachádzali aj v čase skutku, a teda nevedeli čo sa
deje na chodbe. Zhodne vypovedali o tom, že poškodený so svojou partiou popíjali v bare do záverečnej
a boli drzí, keď im na ich žiadosť nebolo nalievané aj po záverečnej. Samotný stav poškodeného a jeho

správanie v bare pred skutkom neboli rozhodujúce pre posudzovanie konania obžalovaného neskôr
(na chodbe), pretože ho neospravedlňuje, resp. neoprávňovalo ho k fyzickému útoku na poškodeného.
Pokiaľ dôvodom upriamenia pozornosti na stav poškodeného zo strany obhajoby malo byť to, že ako
osoba pod vplyvom alkoholu si mohla zranenia spôsobiť aj sama, tak znalec MUDr. L. vo svojej výpovedikonštatoval, že spôsobené zranenia sú typické práve pri zásahoch druhej osoby, resp. pri bitkách a že aj
keby išlo o pád opitého človeka, opitý človek padá skôr na záhlavie a nezvykne padať smerom dopredu.
Navyše spôsobenie zranenia samotným poškodeným je v rozpore s výpoveďami poškodeného a ďalších

3 očitých svedkov (H. W., U. H. a L. I.). O. svedkovia O. W. a T. N. neboli svedkami skutku, pretože sa v
tom čase v bare nenachádzali. Títo dvaja svedkovia vypovedali ohľadom telefonátu, ktorý sa uskutočnil
deň po skutku medzi obžalovaným a poškodeným, v ktorom mal podľa ich výpovedí poškodený nadávať
obžalovanému do "holohlavých fašistov", resp. "holohlavých skurvysynov". Tu sa obžalovaný snažil
spochybniť výpoveď poškodeného konštatovaním, že v tom čase obžalovaný nebol holohlavý. Slovné

spojenie "holohlavý fašista" ale podľa názoru súdu nemusí bezpodmienečne znamenať, že adresát
tohto označenia musí byť holohlavý, no môže označovať ako ustálené slovné spojenie aj neofašistov
vo všeobecnosti. Súd týmto nekonštatuje, že by obžalovaný mal patriť k tejto skupine osôb, nie je
ale absolútne vylúčené, že by poškodený mohol takéto slovné spojenie použiť bez ohľadu na to, či
obžalovaný v tom čase mal, alebo nemal vlasy. Svedok L. Z. vypovedal, že bol na chodbe v čase skutku,
no asi 5 minút telefonoval, pričom bol otočený smerom k dverám, aby lepšie počul a prechádzal sa. Nie

je preto vylúčené, že útok obžalovaného na poškodeného sa stal v čase, keď bol otočený chrbtom k
tomuto útoku, a tak výpoveď svedka Z. nepreukazuje to, že obžalovaný skutok nespáchal.

Súd odmietol obžalovaným navrhnuté dôkazy a to vyžiadanie personálnej zložky poškodeného z OOPZ
Stropkov a výsluch členov policajnej hliadky, ktorí zasahovali po spáchaní predmetného skutku. Žiaden

z týchto navrhovaných dôkazov nebol spôsobilý objasniť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci.
Predmetný skutok sa stal na chodbe baru, pričom policajná hliadka zasahovala, resp. prijala oznámenie
až po predmetnom skutku. Členovia hliadky tak neboli svedkami skutku - útoku obžalovaného na
poškodeného. Personálna zložka poškodeného taktiež nie je dôkazom, ktorý by mohol objasniť
skutočnosti dôležité pre trestné konanie, pretože poškodený nie je v tejto veci obžalovaným, a tak nebolo

potrebné posudzovať jeho osobu ako príslušníka Policajného zboru.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie

zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Uvedeného konania sa obžalovaný dopustil na mieste verejnosti prístupnom (na chodbe baru), pričom
útok päsťou na tvár je možné považovať za hrubú neslušnosť spáchanú tým, že napadol iného, čím

spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Súčasne obžalovaný týmto úderom
spôsobil poškodenému zranenie a to zlomeninu nosových kostí, odreniny nosa a hematóm ľavého oka s
dobou liečenia a s tou spojenou práceneschopnosťou po dobu 23 dní, počas ktorej bol sťažený obvyklý
spôsob života poškodeného a to najmä v sťažením dýchania, bolesťami nosa, bolesťami pri kýchaní a
osobnej hygiene. Obžalovaný tak súčasne (v jednočinnom súbehu) spáchal aj prečin ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1Tr. zákona. Obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože chcel spôsobom uvedeným
v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom.

trest

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami
uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom
spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami,
osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcuokolnosť.
Priťažujúcou okolnosťou bolo to, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) a to
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a súčasne v jednočinnom súbehu ajprečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný sa v posledných 2 rokoch pred
spáchaním predmetného trestného činu dopustil 3 dopravných priestupkov (dňa 23.10.2014, 05.03.2015
a 21.10.2015), a tak nebolo možné konštatovať, že by pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.

Trestná sadzba za spáchaný prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona je až 3 roky
odňatia slobody. Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona zákon stanovuje trestnú
sadzbu6mesiacovaž2roky.Uobžalovanéhosúdzistilprevahupriťažujúcichokolnostínadokolnosťami
poľahčujúcimi (pomer 1:0), a preto ukladal trest pri trestnej sadzbe 16 mesiacov až 3 roky. Súd totiž

trest ukladal za prísnejšie trestný prečin výtržníctva za aplikácie ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zákona,
podľa ktorého ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou
úhrnného trestu najvyššia z nich, t.j. 6 mesiacov z prečinu ublíženia na zdraví, pričom dolná hranica
trestnej sadzby 6 mesiacov sa podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvyšovala o 10 mesiacov ako 1/3 z 30
mesiacov, t.j. rozdielu medzi hornou hranicou trestnej sadzby (3 roky = 36 mesiacov) a dolnou hranicou
trestnej sadzby (6 mesiacov).

Trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, a teda na dolnej hranici trestnej sadzby zvýšenej podľa
§ 38 ods. 4 Tr. zákona, súd považoval za primeraný okolnostiam prípadu ako aj osobe a pomerom
obžalovaného. Súčasne súd určil obžalovanému skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2
rokov, ktorej dĺžku súd taktiež považoval za primeranú a povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich

schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Skúšobnú dobu je možné v zmysle § 50 ods. 1
Tr. zákona určiť v trvaní od 1 do 5 rokov, pričom aj s ohľadom na to, že už obžalovaný bol v minulosti
odsúdený za obdobný úmyselný trestný čin ako v tomto prípade (prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona) na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v
trvaní 1 rok (rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/51/2009), čo je zrejmé z odpisu z registra

trestov, súd určil obžalovanému dlhšiu skúšobnú dobu ako je minimálny rozsah. Je pravdou, že uvedené
odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/51/2009 je zahladené a na obžalovaného sa
vo vzťahu k nemu hľadí, akoby nebol odsúdený, nebráni to prihliadnutiu na toto odsúdenie z hľadiska
hodnotenia osoby obžalovaného, a tak súd dospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť
hrozbou výkonu trestu odňatia slobody po dlhšiu dobu, ako je doba jedného roka.

Súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni
škodu vo výške 39,- eur. Táto škoda pozostáva z nákladov zdravotnej starostlivosti, ktoré poškodená
vynaložilanaošetreniealiečbupoškodenéhopoútokuobžalovanéhoateda:špecializovanáambulantná
starostlivosť 24,46 eur, lekárska služba prvej pomoci 4,75 eur, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky

6,24 eur a náklady poštovného 3,55 eur. Taktiež mu uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vo výške 682,03 eur pozostávajúcu z náhrad na služobnom
plate v rozsahu: služobný plat za 10 dní vo výške 309,84 eur, odvody za zamestnávateľa 35,2% vo
výške 109,08 eur a náhrada príjmu za 13 dní vo výške 263,11 eur. Obaja poškodení si nárok na náhradu
škody riadne a včas uplatnili v prípravnom konaní.O nároku poškodeného P. W. súd nerozhodoval,

pretože tento poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnil riadne a včas. Poškodený P. W. ani v
prípravnom konaní a dokonca ani na hlavnom pojednávaní neuviedol, v akej výške si nárok na náhradu
škody uplatňuje, čo je základnou podmienkou riadneho uplatnenia nároku na náhradu škody.

Poučenie:

P o u č e n i e Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom

súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania

výslovne vzdať.Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.