Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18C/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201181
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6415201181.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum
JustitiaSlovakia,s.r.o.,sosídlomKaradžičova8,Bratislava,IČO:35831154,vkonaníprávnezastúpený
JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: L. Š., B.. XX.XX.XXXX, bytom
V. Č.. XXX/XX, Ž. B. V., v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie sumy 2.532,34 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 192,90 Eur s úrokom s omeškania vo výške
8,75 % ročne z tejto sumy od 21.02.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V časti o zaplatenie sumy 579,61 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od
05.03.2012 do zaplatenia súd konanie z a s t a v u j e.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.02.2015 žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance
Holding a.s. uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2.532,34 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne
od 05.03.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke č. 5007842.

2. Uznesením č. k. 18C/46/2015-27 zo dňa 11.06.2015 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na
miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpil do konania žalobca.

3. Následne žalobca podaním zo dňa 09.02.2016 (č.l. 43 a nasl. spisu) zobral žalobu späť ohľadne sumy
375,54 Eur (pozostávajúcej zo zmluvných pokút a poplatkov v sume 320,54 Eur a z úhrad žalovaného
po podaní žaloby v sume 55,- Eur) s príslušenstvom.

4. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.02.2016 č.k. 18C/46/2015-60 tak, že v časti o
zaplatenie sumy 375,54 Eur s príslušenstvom konanie zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.384,29 Eur s príslušenstvom, a to v splátkach po 40,- Eur mesačne (pod hrozbou
straty výhody splátok), vo zvyšku súd žalobu zamietol a súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

5. Len voči zamietajúcemu výroku rozsudku zo dňa 12.02.2016 a závislému výroku o trovách konania
sa odvolal žalobca. V odvolaní (č.l. 71 a nasl. spisu) súčasne zobral žalobu späť ohľadne sumy 579,61Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 05.03.2012 do zaplatenia žiadajúc zaviazať žalovaného už len
na úhradu sumy 192,90 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 05.03.2012 do zaplatenia.

6. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 22.11.2017 č.k.
16Co/517/2016-90 rozsudok zo dňa 12.02.2016 vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách
konaniazrušilavrátilvtomtorozsahutunajšiemusúdunaďalšiekonanie.Odvolacísúdvytkoltunajšiemu
súdu nepreskúmateľnosť rozsudku v zamietajúcej časti kvôli jeho nesúladu medzi výrokom a dôvodmi,
pretože vzhľadom na výpočty uvedené v odôvodnení rozsudku nie je zrejmé, aká suma vlastne tvorí

nárok žalobcu, ohľadne ktorého bola žaloba zamietnutá. Odvolací súd teda uložil riadne zdôvodniť
rozsudok tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu bola žaloba zamietnutá a z čoho táto časť nároku
pozostáva,pričomtrebaprihliadnuťajnaďalšiečiastočnéspäťvzatiežalobyžalobcomvrámciodvolania.

7. Po vrátení veci tunajší súd prejednal vec na pojednávaní dňa 30.01.2018 bez účasti žalobcu, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil cestou právneho zástupcu podaním zo dňa 25.01.2018 zotrvajúc na svojej

požiadavke zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 192,90 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od
05.03.2012 do zaplatenia.

8. Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu žiadal na pojednávaní žalobu zamietnuť poukazujúc na
to, že aj tento zvyšok pôvodne žalovaného nároku je premlčaný, pretože začiatok trojročnej premlčacej

doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka treba počítať od splatnosti omeškanej splátky a nie až od
zosplatnenia. Podľa neho premlčacia doba začala plynúť dňa 21.10.2011 a uplynula ešte pred podaním
žaloby.

9. V prvom rade teda súd uvádza, že po vrátení veci odvolacím súdom zostalo predmetom konania

zaplatenie sumy 192,90 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 05.03.2012 do zaplatenia. To z dôvodu,
že pôvodne žalobca žaloval sumu 2.532,34 Eur s príslušenstvom, následne zobral žalobu späť čo do
sumy 375,54 Eur s príslušenstvom (v ktorej časti bolo konanie právoplatne zastavené rozsudkom zo dňa
12.02.2016), právoplatne bola žalobcovi rozsudkom zo dňa 12.02.2016 priznaná suma 1.384,29 Eur s
príslušenstvom a potom pokiaľ následne v rámci odvolania zobral žalobu späť čo do sumy 579,61 Eur s

úrokom z omeškania 9 % ročne od 05.03.2012 do zaplatenia, v tejto časti súd konanie zastavil podľa §
145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ako je to uvedené aj pod bodom II. výrokovej časti rozsudku.

10. Ako už bolo uvedené aj v rozsudku zo dňa 12.02.2016 (ktorý ohľadne zaplatenia sumy 1.384,29
Eur s príslušenstvom nadobudol právoplatnosť), bolo preukázané uzavretie zmluvy o poskytnutí pôžičky

medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa
21.09.2011, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla v prospech žalovaného peňažné prostriedky
v sume 2.177,03 Eur na úhradu jeho dlhov. Niet pochýb, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
129/2010 Z.z., ktorá zmluva však neobsahovala predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 cit. zákona

(dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti, výšku, počet, termíny splátok atď.). Toho dôsledkom
bola bezúročnosť a bezpoplatkovosť tohto spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 01.01.2013. To uznal v konečnom
dôsledku aj sám žalobca v odvolaní namietajúc v podstate len to, že boli nesprávne započítané
úhrady žalovaného na nepremlčanú časť žalovanej istiny, aj keď podľa neho mali byť započítané na

najskôr splatné neuhradené splátky. Tu treba len pre úplnosť zopakovať, že právo na zaplatenie dlhu z
predmetnej zmluvy o pôžičke žalobca nadobudol zmluvným postúpením tejto pohľadávky podľa § 524
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení zo dňa 01.04.2015
(č.l. 20 a nasl. spisu) uzavretej so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. ako postupcom, čím
mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore.

11. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tak bolo povinnosťou žalovaného vrátiť len istinu
poskytnutej sumy, t.j. sumu 2.177,03 Eur. Nakoľko nebolo pochýb, že žalovaný uhradil celkovo len sumu
192,90Eurasúčasnebolužprávoplatnezaviazanýnazaplateniesumy1.384,29Eur(spríslušenstvom),
zostávalo vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným posúdiť, či možno žalobcovi prisúdiť

ešte sumu 192,90 Eur s príslušenstvom, ktorá zostala predmetom konania.

12. Podľa zmluvy mal žalovaný sumu 2.177,03 Eur vrátiť spolu s úrokmi formou 17 mesačných splátok
po 149,96 Eur. Zmluva však neobsahuje určenie, aká suma z tejto splátky pripadá na splácanie istinya koľko na úrok (čo bol jeden z dôvodov bezúročnosti úveru ako už bolo vyššie uvedené). Preto súd
nenašiel iné riešenie než také, že splatenie istiny úveru 2.177,03 Eur je treba rozdeliť na 17 rovnakých
splátok, čo potom predstavuje jednu splátku vo výške 128,06 Eur. Opätovne zo zmluvy nevyplýva ani

čas splatnosti jednotlivých splátok, tento je uvedený len vo všeobecných obchodných podmienkach (ich
bod 6), podľa ktorých sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci s tým, že prvá
splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy.

13. Žalovaný teda uhradil celkovo sumu 192,90 Eur, Občiansky zákonník (na rozdiel od Obchodného

zákonníka) však nestanovuje, na ktorý dlh započítať čiastočné plnenie v prípade existencie viacerých
dlhov medzi stranami, ak to neurčí sám dlžník (ako to neurčil ani žalovaný v tejto veci). Teda z
Občianskeho zákonníka nemožno priamo vyvodiť, na úhradu ktorej splátky treba započítať plnenie
dlžníka, ako to tento neurčí. Istým vodítkom môže byť len ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktoré však pojednáva o zohľadnení čiastočného plnenia vo vzťahu k istine a úrokom a konkrétne hovorí
o tom, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom

na úroky, ak dlžník neurčí inak. Ak teda zákonodarca vyjadril v tomto ustanovení princíp, podľa ktorého
nemá narastať príslušenstvo (úroky), ale v dôsledku čiastočného plnenia sa má znižovať prioritne istina
(ak sa dlžník nerozhodne inak), treba obdobne postupovať aj v situácii, kedy ide o plnenie splátok
bez konkrétneho určenia dlžníkom, ktorú splátku vlastne plní. Preto takéto čiastočné plnenie dlžníka je
potrebné zohľadniť ako plnenie najstarších (najskôr splatných) dlžných splátok, lebo len tak sa zohľadní

princíp nenarastania príslušenstva (úrokov, či úrokov z omeškania podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka).

14. V danom prípade to potom znamená, že úhrady realizované žalovaným v celkovej výške 192,90
Eur treba započítať na najskôr splatné splátky - v danom prípade na splátku splatnú dňa 20.10.2011 v

rozsahu 128,06 Eur a na splátku splatnú dňa 20.11.2011 v rozsahu 64,84 Eur (192,90 Eur mínus 128,06
Eur), a to i keď tieto sú už premlčanými ako bude ďalej uvedené.

15. Občiansky zákonník v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone
ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je
všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa
§ 103 Občianskeho zákonníka súčasne platí, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti s tým, že ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (podľa § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti

nesplnenej splátky.

16. To znamená, že pokiaľ zmluva bola uzavretá dňa 21.09.2011, prvá splátka bola splatnou dňa
20.10.2011 a ďalšie splátky boli splatnými každého 20. dňa v nasledujúcich mesiacoch (v zmysle bodu
6 všeobecných obchodných podmienok). Žaloba v tejto veci bola na tunajší súd podaná dňa 09.02.2015

a tak vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu plynúcu odo dňa zročnosti tej - ktorej splátky podľa § 103
Občianskeho zákonníka, boli premlčanými splátky splatné dňa 20.10.2011, 20.11.2011, 20.12.2011 a
dňa 20.01.2012, každá z nich (z vyššie uvedených dôvodov) po 128,06 Eur, t.j. spolu 512,24 Eur (4 x
128,06 Eur), z ktorej sumy však žalovaný sumu 192,90 Eur uhradil.

17. Žalobcovi tak bolo možné prisúdiť ešte sumu 280,50 Eur určenú ako poskytnutá istina 2.177,03
Eur mínus premlčané splátky 512,24 Eur a mínus už rozsudkom zo dňa 12.02.2016 prisúdená suma
1.384,29 Eur. Nakoľko však žalobca požadoval len 192,90 Eur, súd viazaný žalobou túto nemohol
prekročiť a priznať mu vyššiu sumu (§ 216 ods. 1 a 2 CSP).

18. K argumentácii žalovaného o tom, že ohľadne celého žalovaného nároku na zaplatenie sumy 192,90
Eur začala trojročná premlčacia doba plynúť dňom 21.10.2011 a táto do podania žaloby uplynula súd
uvádza, že tento názor nie je správny, rovnako ako tak poukaz na predložené rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne. Tieto rozhodnutia a takisto predmetná argumentácia sa totiž vzťahujú na situácii
upravenú v ust. § 565 Občianskeho zákonníka, pri ktorej veriteľ v súlade s dohodu zmluvných strán

vyhlásil predčasnú splatnosť záväzku, ktorého plnenie bolo rozdelené na splátky a takáto situácia v
súdenej veci vôbec nenastala ani nastať nemohla.19. Po prvé, ani v samotnej zmluve zo dňa 21.09.2011 a ani vo všeobecných obchodných podmienkach
sa nenachádza (súd nič také nenašiel) ustanovenie, ktoré by v súlade s ust. § 565 Občianskeho
zákonníka oprávňovalo právneho predchodcu žalobcu žiadať jednorazovú úhradu dlhu v prípade, že

žalovaný nebude dohodnuté splátky plniť. A po druhé, žiaden taký úkon, ktorým by došlo k vyhláseniu
predčasnejsplatnostipôžičkyžalobcanetvrdilaaninedoložil.Zatentonemožnopovažovaťlistprávneho
predchodcužalobcuzodňa23.02.2012označenýako„vypovedaniezmluvy“,pretožesícevobchodných
podmienkach (bod 12.2) je možnosť oboch strán ukončiť zmluvu výpoveďou, no nikde v zmluvnom
vzťahu nie je ustanovenie o tom, že by dôsledkom toho bol vznik povinnosti vrátiť poskytnutú sumu

následne jednorazovo. Ak takýto následok veriteľ koncipovaním možnosti výpovede zmluvy sledoval,
evidentne ho nedosiahol vzhľadom na to, že takéto niečo nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia
zmluvy, či obchodných podmienok.

20. Preto v danom prípade v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynula premlčacia doba od
splatnosti každej splátky osobitne. K žiadnemu zosplatneniu celého dlhu zo strany veriteľa totiž nedošlo

a žalobca preto dôvodne žaloval sumu 192,90 Eur.

21. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na
prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred

01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013
aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013
platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Kvôli absencii dojednania o možnosti žiadať o úhradu celého dlhu naraz pri omeškaní jednej splátky
súd nemohol priznať úrok z omeškania už od 05.03.2012 ako to žiadal žalobca. Preto priznal úrok z
omeškania len odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej (17-tej) splátky, t.j. odo dňa 21.02.2013,
kedy predstavovala základná sadzba ECB hodnotu 0,75 % ročne. Súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne (0,75 % + 8 percentuálnych bodov) zo sumy

192,90 Eur od 21.02.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ktorý hovorí, že ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa pôvodne domáhal úhrady čiastky

2.532,34 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 1.577,19 Eur (1.384,29 Eur + 192,90 Eur). Jeho
percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 62 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 38 %.
Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 24 % (62 % mínus 38 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku
na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.