Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817205228
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817205228.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu Stavebného

bytového družstva Rožňava, Budovateľská 48, zastúpený Advokátskou kancelária JUDr. Erika
Simanová, s. r. o., Akademika Hronca 9, Rožňava proti žalovanej E. R., nar. XX. X. XXXX, bytom Q.,
G. XXXX/XX, o vypratanie bytu s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á vypratať 3 -izbový byt, nachádzajúci sa v Q. v bytovom dome na Ul.
G. XXXX/XX, číslo bytu XX, X. poschodie a odovzdať ho žalobcovi v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou sa domáhal vypratania 3-izbového bytu, nachádzajúceho sa v Q.Ň. v
bytovomdomenaUl.G.Č..XXXX,bytuč.XXnaX.poschodí,žalovanou.Žalobuodôvodniltým,žepodľa
Dohody o odovzdaní družstevného bytu do užívania, zo dňa 17. 2. 2016 mala právna predchodkyňa
žalovanej - jej matka - C. R.Á., nar. XX. XX. XXXX v užívaní 3-izbový byt vo vlastníctve žalobcu,
nachádzajúci sa v Q. v bytovom dome na Ul. G. XXXX/XX, číslo bytu XX, X. poschodie na dobu určitú
od 1. 2. 2016 do 31. 1. 2017. Matka žalovanej zomrela dňa XX. X. XXXX. Dedičské konanie je vedené
na Okresnom súde v Q. a dedičstvo prejednáva notárka JUDr. Tatiana Bradáčová pod sp. zn. M..XXX/

XXXX. Žalovaná obývala predmetný byt so súhlasom jej matky. Po jej úmrtí a ani po uplynutí doby
užívania, žalovaná byt žalobcovi nevydala a obýva ho bez právneho dôvodu. Žalovaná nereagovala
ani na výzvu na vypratanie bytu a napriek tomu, že už pred prvým pojednávaním pred súdom prisľúbila
vypratanie bytu, ako aj odovzdanie kľúčov na bytovom družstve, doposiaľ tak neurobila a predmetný
byt neodovzdala.

2. Žalobca trval na podanej žalobe a zároveň si uplatnil aj trovy konania.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, dôkaznými listinami - čiastočným výpisom
z LV č. XXXX, kat. územia Q., Zmluvou o odovzdaní družstevného bytu do užívania, uzavretou
medzi prenajímateľom SBD Q. a nájomcom C. R. - matkou žalovanej, zo dňa 17. 2. 2016, písomným
vyjadrením žalobcu, stanovami Stavebného bytového družstva Q., výpoveďou z nájmu bytu, ako aj
ďalšími dôkaznými listinami, pričom zistil tento stav veci:

4. Žalobca trval na podanej žalobe z dôvodov vyššie uvedených. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná
doposiaľ predmetný byt nevypratala napriek záverom z posledného pojednávania a neodovzdala ho
žalobcovi. Žalobca poukázal na to, že žalovaná v byte býva bez právneho dôvodu. Vo svojej výpovedi
žalobca tiež zdôraznil, že v danom prípade pôvodná užívateľka bytu - jej zosnulá matka nemala ku dňusmrti 11. 9. 2016 právne postavenie nájomcu družstevného bytu, v zmysle § 685 ods. 2/ OZ v spojení
s čl. 41 Stanov žalobcu z dôvodu, že pôvodný nájomný pomer u nej zanikol výpoveďou z nájmu bytu
podľa § 711 ods. 1/ písm. d/ ku dňu 30. 9. 2013. Po zániku nájomného pomeru matke žalobkyne nebol

byt už opätovne pridelený rozhodnutím Predstavenstva bytového družstva a teda jej nevznikol nárok
na uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú (článok 41 Stanov). Byt jej bol odovzdaný do nájmu
bez predchádzajúceho rozhodnutia o pridelení bytu a to na dobu určitú podľa článku 39 Stanov na
„skúšobnú dobu“, v ktorej sa malo preveriť, či bude platiť nájomné riadne a včas. Preto v danom prípade
pre posúdenie prípadného nároku žalobkyne na nájom bytu nie je možné aplikovať ustanovenie § 706

ods. 3/ Občianskeho zákonníka o prechode nájmu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.
Titulom právneho nástupníctva ako členka domácnosti žalovaná mohla užívať byt najdlhšie do uplynutia
doby nájmu - do 31. 1. 2017. Táto doba určitá uplynula aj u matky žalovanej dňom 31. 1. 2017 resp.
by bola uplynula, keby žila. Žalobca trval na tom, že žalovaná nebola členkou domácnosti svojej matky,
do tohto bytu sa nasťahovala po jej smrti, resp. ho má v držbe, čo vyplynulo aj z jej vyjadrenia pred
prvým pojednávaním, kde uviedla, že byt vyprace, keď vysťahuje nábytok. Preto jej bola daná súdom

lehota na vypratanie. Žalovaná naviac dlhuje žalobcovi úhrady aj za užívanie nebytových priestorov,
aj za užívanie predmetného bytu, avšak, zásielky žalobcu na uvedenej adrese nepreberá, posledná
zásielka bola vrátená späť ako neprevzatá v odbernej lehote. Keďže žaloba bola žalovanej doručená,
žalobca navrhol, aby súd rozhodol vo veci aj v neprítomnosti žalovanej. Zároveň sa domáhal náhrady
trov konania.

5.Žalovanásapojednávanianezúčastnila,svojuneúčasťneospravedlnilaanapriektomu,žepredprvým
pojednávaním prisľúbila vypratanie sporného bytu a zároveň prisľúbila, že ho odovzdá žalobcovi v 15-
dňovej lehote, doposiaľ byt nevypratala a žalobcovi ho neodovzdala.

6. Podľa § 126 ods. 1/ OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a
opodstatnená. V danom prípade bolo preukázané, že žalovaná sporný byt zadržiava bez právneho

dôvodu, keďže jej predmetný byt nebol pridelený, nevznikol jej nárok na uzatvorenie nájomnej zmluvy.
Byt jej bol odovzdaný do nájmu bez predchádzajúceho rozhodnutia o pridelení bytu a to na dobu určitú,
podľa článku 39 stanov na „skúšobnú dobu“ v ktorej sa malo preveriť, či bude platiť nájom riadne a
včas. V danom prípade pre posúdenie nároku žalovanej na nájom bytu, nie je možné aplikovať ani
ustanovenie § 706 ods. 3/ OZ o prechode nájmu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Titulom

právneho nástupníctva ako členka domácnosti mohla žalovaná užívať byt najdlhšie do uplynutia doby
nájmu jej predchodkyne - matky a to do 31. 1. 2017.

8. Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

9. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1/ Civilného sporového poriadku, keď
súd priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.

10. Podľa § 262 ods. 1/ CSP o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

11. V danom prípade mal žalobca vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v
celom rozsahu s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, ktoré vydá súdny úradník. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto súd žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.