Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 9, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/174/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810210890
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7810210890.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcov: 1.) R. F., W..

XX.XX.XXXX, F. C., Š. XX a 2.) Y.. H. V.I., W..XX.XX.XXXX, F. C., M. Č.. X, žalobcovia v 1. a 2.
rade zastúpení advokátom JUDr. Alexandrom Milkom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda č. 4,
proti žalovanému: PARNAS REALITY s.r.o., Hviezdoslavova 2, Rožňava, IČO: 46001875, zastúpenému
advokátom Mgr. Marcelom Fandákom LL.M. so sídlom Zvonárska 8, 040 01 Košice, o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva a o určenie, že rozhodnutia správneho orgánu nenadobudli
právoplatnosť, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcov v 1. a 2. rade z a m i e t a .

N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov, ani pôvodnej žalovanej Y. T., právo na náhradu trov tohto
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa pôvodne podanou žalobou voči Y. T. domáhali určenia, že nehnuteľnosti
zapísané na Katastrálnom úrade Košice, Správa katastra Rožňava, k.ú. Č. N.,

˘ na liste vlastníctva číslo XXX, spoluvlastnícky podiel 1194/58929
PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape

parcela číslo 1438, o výmere 11274m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 1716/3, o výmere 78857 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 2395/1 o výmere 77409 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 2398/1 o výmere 130402 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 2400 o výmere 17952 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 2401 o výmere 60 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 2619/1 o výmere 91620 m2, Lesné pozemky,

parcela číslo 2619/2 o výmere 28205 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 4074/1 o výmere 295461 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 4074/2 o výmere 80213 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 4076/1 o výmere 104174 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 4076/2 o výmere 191927 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 4077 o výmere 8709 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 4112/1 o výmere 6353 m2, Lesné pozemky,

parcela číslo 4112/2 o výmere 790 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 5414/17 o výmere 328698 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 5414/18 o výmere 152823 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 5834 o výmere 1418 m2, Lesné pozemky,parcela číslo 5835 o výmere 89 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 5836 o výmere 127 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 5837 o výmere 781 m2, Lesné pozemky,

parcela číslo 5838 o výmere 360 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 5839 o výmere 56 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 5840 o výmere 1513 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 5841 o výmere 326 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 5844 o výmere 109711 m2, Lesné pozemky,

parcela číslo 5958/3 o výmere 2064 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6348/1 o výmere 46037 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6348/2 o výmere 435 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6348/3 o výmere 40 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6349 o výmere 2257 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6350 o výmere 235671 m2, Lesné pozemky,

parcela číslo 6351 o výmere 1200 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6352 o výmere 33148 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6353 o výmere 2817 m2, Ostatné plochy,
parcela číslo 6356 o výmere 3402 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6358 o výmere 2898 m2, Lesné pozemky,

parcela číslo 6360 o výmere 2015 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6361 o výmere 425 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6362 o výmere 29116 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6363 o výmere 1808 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6365 o výmere 2174 m2, Lesné pozemky,

parcela číslo 6366 o výmere 637133 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6378/1 o výmere 6332 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6378/2 o výmere 1648 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6379/1 o výmere 755218 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6379/2 o výmere 87048 m2, Lesné pozemky,

˘ na liste vlastníctva číslo XXX, spoluvlastnícky podiel 1194/58929
PARCELY registra "E"
parcela číslo 5817 o výmere 415031m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 5818 o výmere 1900 m2, Ostatné plochy,

parcela číslo 5819 o výmere 466708 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 5820 o výmere 4736 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5821 o výmere 1012 m2, Zastavané plochy a nádvoria,
parcela číslo 5822 o výmere 1647 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5823 o výmere 83952 m2, Lesné pozemky,

parcela číslo 5824 o výmere 18890 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5825 o výmere 3894m2, Zastavané plochy a nádvoria,
parcela číslo 5826 o výmere 2278118 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 5827 o výmere 10513 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5828 o výmere 45 m2, Trvalé trávne porasty,

parcela číslo 5829 o výmere 2046 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5830 o výmere 3712 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 5831 o výmere 38 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5834 o výmere 187m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6309 o výmere 1827 m2, Lesné pozemky,

parcela číslo 6310 o výmere 713667 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6311 o výmere 2573 m2, Zastavané plochy a nádvoria,
parcela číslo 6312 o výmere 147949 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 6313 o výmere 13031 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 6314 o výmere 620736 m2, Lesné pozemky,

parcela číslo 6315 o výmere 54 m2, Zastavané plochy a nádvoria,
parcela číslo 6316 o výmere 11820 m2, Trvalé trávne porasty,

˘ na liste vlastníctva číslo XXX, spoluvlastnícky podiel 1194/58929PARCELY registra "E"
parcela číslo 926 o výmere 2363 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 930 o výmere 279 m2 ,Trvalé trávne porasty,

parcela číslo 947 o výmere 5687 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 948 o výmere 662 m2 ,Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 949 o výmere 4488 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 4090/2 o výmere 2406 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 4112 o výmere 332 m2, Lesné pozemky,

parcela číslo 4120/2 o výmere 2094 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 4126/2 o výmere 467 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5024/2 o výmere 1000 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5650/2 o výmere 4365 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5744/2 o výmere 682 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5745 o výmere 52 m2, Ostatné plochy,

parcela číslo 5762/2 o výmere 976 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5765/2 o výmere 2008 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5768/2 o výmere 157 m2, Trvalé trávne porasty,

˘ na liste vlastníctva číslo XXX, spoluvlastnícky podiel 1194/58929

PARCELY registra "E"
parcela číslo 1080 o výmere 414 m2, Orná pôda,
parcela číslo 1436 o výmere 2326 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 1437 o výmere 12736 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 1439 o výmere 2105 m2, Trvalé trávne porasty,

parcela číslo 1683 o výmere 863 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 2377 o výmere 14021 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 2386 o výmere 7394 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 2393 o výmere 20868 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 2399 o výmere 1463 m2, Trvalé trávne porasty,

parcela číslo 2402 o výmere 8240 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 2403 o výmere 163 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 2466 o výmere 83 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 2620/1 o výmere 361960 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 2760 o výmere 702 m2, Trvalé trávne porasty,

parcela číslo 2762 o výmere 3609 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 2763 o výmere 6644 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 3359 o výmere 8805 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 3361 o výmere 296 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 3365 o výmere 1394 m2, Trvalé trávne porasty,

parcela číslo 3367 o výmere 618 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 3567 o výmere 5134 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 3717 o výmere 326 m2 Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 3903 o výmere 8640 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 3904 o výmere 23598 m2, Lesné pozemky,

parcela číslo 4075 o výmere 806 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 4078 o výmere 453022 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 4090/1 o výmere 5496 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 4111 o výmere 887 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 4120/1 o výmere 2782 m2, Trvalé trávne porasty,

parcela číslo 4126/1 o výmere 399 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 4180 o výmere 4357 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5024/1 o výmere 206845 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5650/1 o výmere 66942 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5744/1 o výmere 18592 m2, Trvalé trávne porasty,

parcela číslo 5746 o výmere 269 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5762/1 o výmere 7468 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5763 o výmere 8666 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5765/1 o výmere 31414 m2, Trvalé trávne porasty,parcela číslo 5768/1 o výmere 37153 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5769 o výmere 11573 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5777 o výmere 27984 m2, Trvalé trávne porasty,

parcela číslo 5832 o výmere 124 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5833 o výmere 26 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 5843 o výmere 325818 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6354 o výmere 3350 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 6355 o výmere 290194 m2, Lesné pozemky,

parcela číslo 6356 o výmere 1144 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 6357 o výmere 207700 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6359 o výmere 149638 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6364 o výmere 356028 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6367 o výmere 916146 m2, Lesné pozemky,
parcela číslo 6368 o výmere 660173 m2, Lesné pozemky,

parcela číslo 6369 o výmere 2665 m2, Ostatné plochy,
parcela číslo 6370 o výmere 5565 m2, Ostatné plochy,
parcela číslo 6371 o výmere 4803 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 6372 o výmere 523 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 6373 o výmere 158 m2, Trvalé trávne porasty,

parcela číslo 6374 o výmere 270 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 6375 o výmere 1047 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 6376 o výmere 765 m2, Trvalé trávne porasty,
parcela číslo 6377 o výmere 485010 m2, Trvalé trávne porasty, patria do dedičstva po nebohom R.
F., W.. X.X.XXXX a zomrelom X.X.XXXX v podiele 1194/58929 a v podiele 1194/58929 do vlastníctva

žalovanej.

Počas konania došlo k prevodu sporných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi
pôvodnou žalovanou Y. T. a súčasným žalovaným zo dňa 30.01.2012, ktorej vklad bol povolený pod
V118/2012.

Súd uznesením 10C/174/2010-118 zo dňa 02.05.2013 pripustil zmenu účastníka konania na strane
žalovaného tak, že z konania vystúpila pôvodná žalovaná Y. T. a na jej miesto vstúpil súčasný žalovaný.
Súd rozhodovanie o trovách vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a pôvodnou žalovanou Y. T.
vyhradil na rozhodnutie samostatným uznesením.

Žalobcovia v 1. a 2. rade počas konania podali návrh na rozšírenie uplatneného nároku, o ktorom súd
rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 18.04.2016 tak, že pripustil zmenu žaloby a to jej rozšírenie o
určovací výrok: u r č u j e , že rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Rožňava č.j. 238/B3,6/91-
Z/96zodňa24.09.1996,č.j.239/B3.6/91-Z/96zodňa24.09.1996,č.j.96/044-26-002zodňa13.12.1996,

č.j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996, č.j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996, evidenčné číslo 97/001827
zo dňa 28.01.1997, evidenčné číslo 97/001831 zo dňa 28.01.1997 nenadobudli právoplatnosť.

Žalobcovia v 1. a 2. rade žalobu odôvodnili tým, že pôvodným vlastníkom sporných nehnuteľností bol
ich starý otec Y. F., resp. nehnuteľnosti patrili do spoluvlastníctva aj s jeho manželkou Y. F., rodenou

C.. Sporné nehnuteľnosti boli odňaté podľa § 10 zákona č. 46/1948 Zb. Y. F. zomrel dňa 23.05.1959
a Y.C. F. zomrela 21.12.1985. Právnymi nástupcami po nich boli dvaja synovia I. F., nar. XX.XX.XXXX
(otec pôvodnej žalovanej Y. T.) a R. F., nar. XX.XX.XXXX (otec žalobcov v 1. a 2. rade ). I. F. a R. F.
boli oprávnenými osobami na uplatnenie reštitučných nárokov po pôvodných spoluvlastníkoch sporných
nehnuteľností, pričom obaja v zákonnej lehote si uplatnili na Pozemkovom úrade v Rožňave nároky

na vydanie nehnuteľností v k.ú. Č. N., ktoré boli odňaté pôvodným vlastníkom, pričom Okresný úrad
v Rožňave, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva priznal rozhodnutiami v
roku 1992 a v roku 1993 obom oprávneným osobám vlastnícke právo, resp. právo na náhradu za
nehnuteľnosti, ktoré boli odňaté ich právnym predchodcom. V roku 1994 I. F. predložil Okresnému úradu
v Rožňave prehlásenie R. F. zo dňa 18.01.1994, ktoré podpísal dňa 31.01.1994, o tom, že sa vzdáva

svojho dielu majetku v k.ú. Č. N. v prospech I. F.. Následne Okresný úrad v Rožňave rozhodoval o
priznaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam už len v prospech I. F., ktorému bolo priznané
vlastnícke právo. Žalobcovia v 1. a 2. rade zdôraznili, že prehlásenie R. F. je absolútne neplatný právny
úkon, nakoľko trpel duševnou chorobou, ktorá ho robila nespôsobilým na právne úkony a preto malobyť priznané vlastnícke právo Okresným úradom v Rožňave obom oprávneným osobám I. F. a R. F.
v rovnakom podiele. Z konania Okresného súdu Rožňava 5C/852/1999, kde sa rozhodlo o neplatnosti
darovacej zmluvy uzavretej medzi R. F. a I. F. bolo zistené, že R.Á. F. trpel duševnou poruchou, ktorá

ho robila nespôsobilým na právne úkony a táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia znalca MUDr. Jiřího
Bezecného, ktorý v konaní 5C/852/1999 vypracoval znalecký posudok. Zo záverov posudku vyplynulo,
že v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 28.02.1994 R.W. F. nebol schopný vzhľadom na svoj duševný
stav chápať zmysel svojho konania pri darovaní a preto ani pri podpísaní prehlásenia o vzdaní sa
reštitučných nárokov dňa 31.01.1994 nebol schopný posúdiť následky svojho konania a chápať zmysel

svojho konania.

Obvodný pozemkový úrad v Rožňave následne po predložení čestného prehlásenia R. F. zo
dňa 18.01.1994 pokračoval v riešení reštitučných nárokov bez oprávnenej osoby R. F. a vydal
rozhodnutia číslo: č.j. 238/B3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č.j. 239/B3.6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996,
č.j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, č.j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996, č.j. 96/044-26-004 zo

dňa 13.12.1996, evidenčné číslo 97/001827 zo dňa 28.01.1997, evidenčné číslo 97/001831 zo dňa
28.01.1997 v prospech I. F. v podiele 1/1. Žalobcovia v 1. a 2. rade namietali, že ani jedno z uvedených
rozhodnutí nebolo doručené R. F.Č., ako účastníkovi reštitučného konania, čím mu bolo odoprené
zákonné právo odvolať sa proti týmto rozhodnutiam správneho orgánu. Napriek žiadostiam právnych
nástupcov R. F. - žalobcov v 1. a 2. rade a napriek podnetu Okresnej prokuratúry v Rožňave č.

Pd/11/2013 zo dňa 11.09.2013 pre zistenú nezákonnosť v konaní o uplatnenom reštitučnom nároku
správnyorgánnedoručilrozhodnutiažalobcomakoprávnymnástupcomoprávnenejosobyvreštitučnom
konaní. Žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na skutočnosť, že R. F. ako oprávnená osoba si uplatnil
reštitučný nárok na Okresnom úrade v Rožňave žiadosťou dňa 26.09.1991, čím sa stal oprávnenou
osobou a správny orgán mu priznal vlastnícke právo alebo právo na náhradu za nehnuteľnosti, ktoré

nebolo možné vydať a to rozhodnutiami č. 914/92 zo dňa 30.06.1992, ktoré nadobudlo právoplatnosť
09.08.1992, č. 936/92 zo dňa 07.07.1992, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.08.1992, č. 1972/92
zo dňa 11.12.1992, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01.01.1993 a č. 64/93 zo dňa 11.01.1993, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 30.01.1993. V citovaných rozhodnutiach sa konštatovalo, že I. F. a R. F.
spĺňali podmienky oprávnenej osoby podľa § 4 zákona a preto im bolo priznané vlastnícke právo alebo

náhrada za nehnuteľnosti, ktoré nebolo možné vydať. Tým, že Okresný úrad Rožňava po doručení
prehlásenia zo dňa 18.01.1994 o vzdaní sa R. F. reštitučného nároku naďalej konal a rozhodoval
len v prospech I. F., odoprel R. F. zákonné právo účastníka reštitučného konania spočívajúce v
doručení rozhodnutia a možnosti podať odvolanie voči takémuto rozhodnutiu. Pritom zdôraznili tú
skutočnosť, že z doteraz vykonaného dokazovania v konaní 5C/852/1999 Okresného súdu Rožňava

bolo preukázané, že R. F. trpel duševnou poruchou a preto právny úkon - vzdanie sa reštitučného
nároku - je neplatný. Preto všetky nasledujúce rozhodnutia, ktoré tvorili predmet tohto konania nemohli
nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko neboli doručené R. F. ako oprávnenej osobe, resp. po jeho úmrtí
jeho právnym nástupcom a preto mali žalobcovia v 1. a 2. rade naliehavý právny záujem na tom, aby súd
určil, že napadnuté rozhodnutia správneho orgánu nenadobudli právoplatnosť. Správny orgán nevydal

rozhodnutievprospechR.F.opriznanívlastníckehopráva,resp.nezastavilkonanievočiR.F.opôvodne
uplatnenom reštitučnom nároku.

Žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IIIÚS178/2006
a IIÚS249/2011, z ktorých vyplýva, že vlastník sa môže určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c)

Občianskeho súdneho poriadku domáhať určenia vlastníckeho práva aj v prípade, že sa domáha
reštitučnéhonároku.ĎalejpoukázalinarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky1Cdo/96/95,
z ktorého vyplýva, že ak sa vykonal neplatný úkon a napriek tomu bol povolený vklad do katastra
nehnuteľností, aj následné prevody sú neplatné a preto nie je platný ani prevod z pôvodnej žalovanej na
súčasného žalovaného. Naviac v čase prevodu bola na liste vlastníctva poznámka o tom, že sa vedie

súdne konanie o právach k nehnuteľnostiam a teda aj pôvodná žalovaná aj nový žalovaný mali o tom
vedomosť. V prípade, že by súd nerozhodol o určení vlastníckeho práva, odňal by žalobcom v 1. a 2.
rade právo na vlastníctvo chránené ústavou.

Žalobcovia v 1. a 2. rade k námietkam žalovaného ohľadom vydržania vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam I. F. a jeho právnou nástupkyňou Y. T. uviedli, že ani I. F., ani jeho právna nástupkyňa
neboli dobromyseľní, nakoľko vedeli, že R. F. trpí duševnou poruchou, čo bolo zistené v konaní
5C/852/1999, pričom žalobcovia v 1. a 2. rade ústne a písomne listom zo dňa 07.01.2010 vyzvali
na vydanie jednej polovice nehnuteľností, ktoré boli predmetom reštitúcie, v prospech I. F.. Naviacpočastvrdenejvydržacejdobyprebiehalosúdnekonanieohľadomurčenianeplatnostidarovacejzmluvy,
kde bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade nebol spôsobilý na
právne úkony a teda ani I. F., ani jeho právna nástupkyňa nemohli byť dobromyseľní pri držbe sporných

nehnuteľností.

Žalobcovia v 1. a 2. rade si uplatnili náhradu trov konania vo výške 839,72 €.

Pôvodná žalovaná nesúhlasila so žalobou a navrhla ju zamietnuť z dôvodu, že predpokladom určenia

vlastníctva nehnuteľností do dedičstva je, že patrili do vlastníctva poručiteľa ku dňu jeho smrti, čo nebolo
splnené u R. F.. Právny predchodca žalobcov si neuplatnil reštitučný nárok k sporným nehnuteľnostiam
riadne a včas, ale uplatnil si iné reštitučné nároky, za ktoré mu bola poskytnutá finančná náhrada. Sporné
nehnuteľnosti boli vydané právnemu predchodcovi pôvodnej žalovanej na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia pozemkového úradu, ktorým je súd viazaný a nepreskúmava ho. Pôvodná
žalovaná sporné nehnuteľnosti nadobudla dedením na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve

v dobrej viere, že patrili ku dňu smrti do vlastníctva jej otca I. F.. Počas konania pôvodná žalovaná
previedla sporné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného a preto navrhla žalobu zamietnuť a uplatnila
si náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 4350,50 €.

Žalovaný nesúhlasil so žalobou, navrhol ju zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania vo výške

8.567,10 €. Zdôraznil, že žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že vlastníkom sporných nehnuteľností
bol v čase svojej smrti ich poručiteľ, ďalej nepreukázali, že si včas a riadne uplatnil reštitučný nárok a
nepreukázali, že po vydaní rozhodnutí pozemkového úradu z 13.12.1996 a 28.01.1997, ktorými bolo
rozhodnuté, že sporné nehnuteľnosti patria I. F., po ktorom ich predchodkyňa žalovaného nadobudla
dedením v konaní 8D/116/2009, nastala právna skutočnosť, ktorá by v období od roku 1997 až do roku

2009 spochybnila oprávnenosť držby I. F., resp. jeho právnych nástupcov. Žalovaný ďalej poukázal
na ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V
prejednávanej veci boli dané kvalifikované právne dôvody zakladajúce dobromyseľnosť I. F. a jeho
právnej nástupkyne, že im vec, alebo právo patrilo, nakoľko o ich vlastníckom práve bolo rozhodnuté
príslušnými orgánmi a to pozemkovým úradom a notárom ako súdnym komisárom a spôsobom, ktorý

nezakladal žiadne pochybnosti o zákonnosti ich úradného postupu.

Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie ústavného súdu IIÚS249/2011 rieši odlišný prípad v skutkových
rysoch, nakoľko v danom prípade došlo k odňatiu nehnuteľností bez právneho dôvodu a ak taká
skutočnosť nastala, je možné podať žalobu aj podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a

domáhať sa určenia vlastníckeho práva. V prerokovávanej veci však došlo k odňatiu nehnuteľností na
základe právneho dôvodu a to § 10 zákona č. 46/1948 Sb. a preto je tu iná situácia. Zároveň súd vždy
musí riešiť aj otázku, či nedošlo k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

Žalovaný ďalej zdôraznil, že v prerokovávanej veci nie je možné si uplatňovať reštitučný nárok, mimo

reštitučného zákona z dôvodu, že nehnuteľnosti neboli odňaté bez právneho dôvodu a oprávnená
osoba - predchodca žalobcov v 1. a 2. rade si k sporným nehnuteľnostiam neuplatnil reštitučný nárok.
Prebiehajúce konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy dokazovalo zisťovanie duševného stavu
ku dňu uzavretia darovacej zmluvy a preto jeho výsledky nie je možné použiť aj na obdobie podpísania
čestného prehlásenia. Dôležitá je tá skutočnosť, že I. F. ako oprávnená osoba si uplatnil reštitučný

nárok a oprávnený orgán rozhodol o jeho vlastníckom práve. V konaní nebolo preukázané, že by
bola narušená dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovaného pri užívaní a nadobúdaní sporných
nehnuteľností. Žalovaný ďalej zdôraznil, že oprávnená osoba - I. F. nehnuteľnosti užíval od roku 1996
alebo od roku 1997 po vydaní rozhodnutí a žaloba bola podaná až v roku 2010. Počas tohto obdobia
nadobudol vlastnícke právo aj vydržaním, nakoľko držby sa ujal na základe právoplatného rozhodnutia

oprávneného orgánu a počas desiatich rokov následného užívania nehnuteľností nebol nikým rušený.
Aj z toho dôvodu navrhol žalobu zamietnuť.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a v pripojených spisoch a
zistil nasledovné:

Z pôvodného listu vlastníctva pripojeného k žalobe č. XXX k.ú. Č. N. v časti B vyplýva, že vlastnícke
právo pod poradovým číslom 212 svedčilo pôvodnej žalovanej v podiele 2388/58929.Z pôvodného listu vlastníctva č. XXX k.ú. Č. N. vyplýva, že vlastnícke právo pod B209 svedčilo pôvodnej
žalovanej v podiele 2388/58929.

Z pôvodného listu vlastníctva č. XXX k.ú. Č. N. vyplýva, že vlastnícke právo pod B212 svedčilo pôvodnej
žalovanej v podiele 2388/58929.

Z pôvodného listu vlastníctva č. XXX k.ú. Č. N. vyplýva, že vlastnícke právo pod B208 svedčilo pôvodnej
žalovanej v podiele 2388/58929.

Na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi pôvodnou žalovanou a žalovaným zo dňa 30.01.2012
vyplýva, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Č. N., zapísané na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV
č. XXX v podiele, ktorý vlastnila pôvodná žalovaná nadobudol súčasný žalovaný. Súd následne zistil z
aktuálnych výpisov vyššie citovaných listov vlastníctva, že na základe zámenných zmlúv došlo k zmene
na uvedených listoch vlastníctva, nakoľko na nový list vlastníctva č. XXXX a č. XXXX k.ú. Č. N. boli

presunuté niektoré parcely z pôvodných listov vlastníctva z dôvodu zámenných zmlúv, resp. rozdelenia
pozemkového spoločenstva a urbáru, na čo žalobcovia v 1. a 2. rade nereagovali a neupravili žalobu a
preto petit žaloby nebol aktualizovaný so súčasne platným stavom vedeným v katastri nehnuteľností.

Z rozhodnutia Okresného úradu Rožňava, odboru pozemkového, poľnohospodárstva, lesného

hospodárstva zo dňa 13.12.1996 č. 96/04426-002 vyplýva, že I. F., syn pôvodného vlastníka spĺňa
podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. a) zákona a priznáva sa mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
v k.ú. Č. N. zapísaným vo vložke č. X s vymenovanými mpč. parcelami.

Z rozhodnutia Okresného úradu Rožňava, odboru pozemkového, poľnohospodárstva, lesného

hospodárstva zo dňa 28.01.1997 č. 97/001831 vyplýva, že I. F., syn pôvodného vlastníka spĺňa
podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. a) zákona a priznáva sa mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
v k.ú. Č. N. zapísaným vo vložke č. X s vymenovanými mpč. parcelami.

Z písomného prehlásenia R. F. zo dňa 18.01.1994 vyplýva, že sa vzdáva svojho dielu v majetku v

k.ú. Obce Č. N. v prospech svojho brata I. F.. Podpis bol osvedčený na Matrike Plešivec 31.01.1994
a osvedčenie zároveň podpísané MUDr. Jozefom Greškovičom, psychiatrom s textom, v ktorom
potvrdzuje, že R. F.Č. je v plnom rozsahu schopný chápať zmysel posudzovanej veci a že to podpísal
v jeho prítomnosti a za účasti matrikárky Obvodného úradu Plešivec.

Z vyjadrenia MUDr. Jiřího Bezecného psychiatra, ktorý bol ustanovený na vypracovanie znaleckého
posudku ohľadom duševného stavu R. F. v konaní pred Okresným súdom Rožňava 5C/852/1999
vyplýva, že vo vypracovanom posudku, kde zisťoval schopnosť R. F. podpísať darovaciu zmluvu
dňa 28.02.1994 bolo zistené, že ku dňu 28.02.1994 R. F. nebol schopný vzhľadom na svoj duševný
stav chápať zmysel svojho konania pri darovaní. Znalec k dátumu podpísania čestného prehlásenia

31.01.1994 uviedol, že ani k tomuto dátumu R. F. nebol schopný posúdiť následky svojho konania
a chápať zmysel svojho konania vzhľadom na jeho duševný stav, ktorý bol zistený pri znaleckom
dokazovaní.

Z podnetu žalobcov v 1. a 2. rade na Okresnú prokuratúru v Rožňave zo dňa 08.02.2013 vyplýva, že

žiadali preskúmať zákonnosť konania Obvodného pozemkového úradu v Rožňave z dôvodu, že tento
nedoručil R. F. rozhodnutie o reštitučnom nároku a odmieta tak urobiť aj doručením rozhodnutia pre
dedičov - žalobcov v 1. a 2. rade .

Z upozornenia prokurátora č. Pd/11/2013 zo dňa 11.09.2013 pre Obvodný pozemkový úrad v Rožňave

vyplýva, že prokurátor zistil nesprávny postup v reštitučnom konaní pri uplatnení nároku R. F. a I. F.,
keď nebolo konané s R. F. a navrhol prijať adekvátne opatrenia smerujúce k odstráneniu právneho
stavu a prijať určené opatrenie za účelom vylúčenia prípadov porušovania zistených právnych noriem.
Z podnetu ďalej vyplýva, že správny orgán po predložení prehlásenia R. F. už s týmto účastníkom
nekonalanedoručovalmuanirozhodnutia,narozhodnutívyznačilprávoplatnosťbezsplneniapovinnosti

oznámenia tohto rozhodnutia.

Z odpovede Okresného úradu Košice na upozornenie prokurátora č. OU-KE-OOP4-2013/00196/Nan zo
dňa 25.11.2013 vyplýva, že správny orgán považoval vzdanie sa reštitučných nárokov za späťvzatienávrhu na začatie konania a preto už konal len s druhou oprávnenou osobou a vydal rozhodnutia č.j.
238/B3,6/1991-Z/96 zo dňa 24.09.1996 právoplatné dňa 04.11.1996, č.j. 239/B3,6/1991-Z/96 zo dňa
24.09.1996 právoplatné 04.11.1996, č.j. 96/04426-002 zo dňa 13.12.1996, právoplatné dňa 21.01.1997,

č.j. 96/04426-003 zo dňa 13.12.1996, právoplatné 23.01.1997, č.j. 96/04426-004 zo dňa 13.12.1996,
právoplatné 23.01.1997, č.j. 97/001827 zo dňa 28.01.1997, právoplatné dňa 10.03.1997 a č. 97/001831
zo dňa 28.01.1997, právoplatné dňa 10.03.1997 v prospech I. F.E. v celosti. Na základe uvedených
rozhodnutí došlo k zápisu vlastníctva do listov vlastníctva. Dedičia R. F. neboli účastníkmi konania a ani
také postavenie im neprináležalo. Keďže o reštitučnom nároku bolo právoplatne rozhodnuté a konanie

bolo právoplatne ukončené, nie je možné naďalej vo veci konať.

Zo žiadosti žalobcov v 1. a 2. rade na podanie žaloby adresovanej na Okresnú prokuratúru v Rožňave
zo dňa 02.10.2014 vyplýva, že žalobcovia dali podnet na prokuratúru na podanie žaloby vzhľadom na
to, že správny orgán naďalej je vo veci nečinný a obhajuje svoj nezákonný postup.

Zosvedčeniaodedičstve4D/549/2008vyplýva,žededičskékonaniepoY.F.boloukončenéosvedčením
a dedičmi boli I. F., syn a vnuci poručiteľky právom nebohého syna R. F. a to žalobcovia v 1. a 2. rade .

Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva D277/59 po poručiteľovi Y. F., zomrelom XX.XX.XXXX
vyplýva, že jeho dedičmi sú manželka Y. F. a I. F. a R. F. - synovia.

Z výpisu z vložky č. XXX k.ú. Č. N. vyplýva, že vlastnícke právo patrilo Y. F. a 30.11.1951 došlo podľa
výmeru okresného národného výboru k výkupu nehnuteľností podľa zákona č. 46/48 Sb.

Z rozhodnutia Rady okresného národného výboru v Rožňave - odboru pôdohospodárstva zo dňa

04.04.1960 vyplýva, že o veci vlastníkov Y. F. a manželky Y. F., rodenej C. podľa zákona č. 46/1948 Sb. o
novej pozemkovej reforme bolo rozhodnuté, že podľa § 16 štát vykupuje dodatočne na základe Výmeru
okresného národného výboru zo dňa 26.11.1951 poľnohospodársky majetok nachádzajúci sa v k.ú. Č.
N. v zápisnici č. XX, XXX, XXX, XX, XXX, X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, pričom v zápisnici č. XXX
sem patrí aj podiel zo spoločného lesa a pastvy zapísaný vo vložke č. X. Vlastníkovi sa ponechávajú

nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXX mpč. 631, 741/3 a 990 v celosti.

Zo žiadosti R. F. zo dňa 26.09.1991 adresovanej Okresnému úradu v Rožňave vyplýva, že žiada o
finančnú náhradu za nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. a z textu žiadosti vyplýva, že
žiada o finančnú náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti rozhodnutím Odboru pôdohospodárstva rady

Okresného národného výboru v Rožňave č. 3839/1959 zo dňa 04.04.1960 ako oprávnená osoba podľa
§ 3 ods. 2 zákona, pričom vyššie uvedeným rozhodnutím boli vyvlastnené rodičom Y. E. Y. nehnuteľnosti
zapísané vo vložke č. XXX k.ú. Č. N. a vo vložke XXX a XXX k.ú. Č. N. - dom, hospodárska budova a
záhrada. Keďže nie je možné domáhať sa vydania týchto nehnuteľností, žiadal o finančnú náhradu.

Z pokusu žalobcov v 1. a 2. rade o mimosúdne vyrovnanie, ktoré bolo adresované T. F. a Y. T. zo dňa
07.01.2010 odoslané toho istého dňa cez podací lístok vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa obrátili
na dedičov po I. F. a vyzvali ich na vydanie polovice nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, XXX,
XXX a XXX k.ú. Č. N., ktoré nadobudol I. F.. Poukázali na skutočnosť, že I. F. využil duševnú chorobu
R. F. na podpísanie prehlásenia s tým, že v konaní 5C/852/1999 bola zrušená darovacia zmluva zo dňa

28.02.1994.

Zo spisu Pozemkového úradu Rožňava B3,6/1991, kde sú zaevidované žiadosti I. F. a R. F. o vrátenie
a odškodnenie konfiškovaného majetku v k.ú. Č. N. vyplýva, že spis tvorí 16 častí, kde v časti 2 spisu
B6/1991 je zaevidovaná originálna žiadosť R. F., ktorú adresoval Okresnému úradu v Rožňave a doručil

ju 18.11.1991 na Pozemkový úrad Rožňava, pričom sa jedná o žiadosť zo dňa 26.09.1991, ktorá bola
vyššie oboznamovaná.

V časti 1 spisu sa nachádzajú žiadosti I. F. o vrátenie konfiškovaného majetku v k.ú. Č. N. a o
finančnú náhradu za rodinný dom a záhradu. Zároveň sa tu nachádzajú všetky výpisy z pozemkovej

knihy ohľadom odňatých nehnuteľností, identifikácie parciel a znalecký posudok ohľadom odňatých
nehnuteľností.Včasti2spisuzrozhodnutiaPozemkovéhoúraduvRožňaveč.914/92zodňa30.06.1992,ktoréprevzali
oprávnené osoby R. F. 07.07.1992 a I. F. 09.07.1992 vyplýva, že R. F. a I. F. spĺňajú podmienky byť
oprávnené osoby a u nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Č. N., parcela 52, dom, parcela 53/1 a

parcela 53/2, ktoré prešli na štát a nemôžu sa vydať oprávneným osobám, majú nárok na náhradu v
podiele R. F. jedna polovica a I. F. jedna polovica.

V časti 3 spisu rozhodnutím Pozemkového úradu v Rožňave č. 936/92 zo dňa 07.07.1992 oprávneným
osobám R. F. a I. F. u nehnuteľností k.ú. Č. N., vložka č. XXX mpč. 52, 53/1 a 53/2, vložka č. XXX, mpč.

739 a 740 bolo priznané právo oprávnenej osoby s tým, že pozemky nebolo možné vydať a preto im
patrí náhrada v podiele po jednej polovici.

V časti 4 spisu sa nachádza rozhodnutie č. 1972/92 zo dňa 11.12.1992 o schválení dohody o vydaní
nehnuteľností uzavretej medzi I. F. a R. F. ako oprávnenými osobami a Roľníckym družstvom v
Slavošovciach ako povinnou osobou.

V časti 5 spisu sa nachádza rozhodnutie č. 64/1993 zo dňa 11.01.1993 o schválení dohody o vydaní
nehnuteľností uzavretej medzi I. F. a R. F. ako oprávnenými osobami a Lesným odštepným závodom
Rožňava a Štátnym majetkom Rožňava ako povinnými osobami.

V časti 6 oboznamovaného spisu sa nachádza prehlásenie R. F. zo dňa 18.01.1994, ako bolo vyššie
oboznamované.

V časti 7 spisu je rozhodnutie č. 238/B3,6/1991-Z/96 zo dňa 24.09.1996, ktorým sa nepriznalo vlastnícke
právo I. F. k nehnuteľnostiam zapísaným vo vložke X mpč. 6368 o ploche 26 m2 a mpč. 6377 o ploche

1016 m2 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04.11.1996.

V časti 8 oboznamovaného spisu je rozhodnutie č. 239/B3,6-91-Z/96 zo dňa 24.09.1996 ktorým sa
nepriznalo vlastnícke právo I. F. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Č. N., zapísaným vo vložke
X mpč. 926 o výmere 2339 m2, mpč. 930 o výmere 275 m2, mpč. 947 o výmere 5740 m2, mpč. 948

o výmere 668 m2, mpč. 949 o výmere 4534 m2, mpč. 5745 o výmere 52 m2 a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.11.1996.

V časti 9 oboznamovaného spisu sa nachádza rozhodnutie č. 240/B3,6/1991-Z/96 zo dňa 01.10.1996,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.11.1996, ale s poznámkou: zrušené rozhodnutím č. 97/001831.

V časti 10 oboznamovaného spisu sa nachádza rozhodnutie č. 96/04426-002 zo dňa 13.12.1996,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.01.1997, z ktorého vyplýva, že oprávnenej osobe I. F. bolo priznané
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. Č. N. zapísaných vo vložke č. X s podrobným rozpisom v mpč.
tak, ako je uvedené v žalobe.

V časti 11 oboznamovaného spisu sa nachádza rozhodnutie č. 96/004426-003 zo dňa 13.12.1996,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.01.1997, z ktorého vyplýva, že oprávnenej osobe I. F. sa nepriznáva
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Č. N. zapísaným vo vložke č. X mpč. 6 o
výmere 109 m2, mpč. 25 o výmere 772 m2, mpč. 7 o výmere 458 m2.

V časti 12 oboznamovaného spisu sa nachádza rozhodnutie č. 96/04426-004 zo dňa 13.12.1996,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.01.1997, z ktorého vyplýva, že oprávnenej osobe I. F. sa nepriznáva
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Č. N. zapísaným vo vložke X mpč. 4090
o výmere 2535 m2, mpč. 4112 o výmere 175 m2, mpč. 4120 o výmere 2062 m2, mpč. 4126 o výmere

462 m2, mpč. 5024 o výmere 972 m2, mpč. 5650 o výmere 4528 m2, mpč. 5744 o výmere 300 m2,
mpč. 5762 o výmere 1051 m2, mpč. 5765 o výmere 2035 m2, mpč. 5768 o výmere 153 m2, mpč. 6368
o výmere 547 m2.

V časti 13 oboznamovaného spisu sa nachádza rozhodnutie č. 97/001827 zo dňa 28.01.1997, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 10.03.1997, z ktorého vyplýva, že oprávnenej osobe I. F. nebolo priznané
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Č. N. zapísaných vo vložke č. X mpč. 5744
o výmere 52 m2.V časti 14 oboznamovaného spisu sa nachádza rozhodnutie č. 97/001831 zo dňa 28.01.1997, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 10.03.1997, z ktorého vyplýva, že oprávnenej osobe I. F. bolo priznané
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Č. N. zapísaných vo vložke č. X u mpč.

tak, ako sú uvedené v žalobe.

V časti 15 oboznamovaného spisu sa nachádza oznámenie pre Správu katastra v Rožňave ohľadom
zaslaných právoplatných rozhodnutí na zápis.

V časti 16 oboznamovaného spisu sa nachádzajú podklady a to výpisy z vložky č. X, XXX a identifikácia
parciel.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava 5C/852/1999 vyplýva, že bola podaná žaloba žalobkyňou
v 2. rade proti I. F. o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 28.02.1994. Z rozsudku
5C/852/1999-154 zo dňa 23.09.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.10.2002 vyplýva, že bolo

určené, že darovacia zmluva uzavretá 28.02.1994 medzi darujúcim R. F. a obdarovaným I. F. ohľadom
prevodu nehnuteľností v k.ú. V. M. a k.ú. Č. N. je neplatná. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že bol
vypracovaný znalecký posudok č. 3/2002, zo záverov ktorého vyplýva, že R. F. dňa 28.02.1997 nebol
schopný vzhľadom na svoj duševný stav posúdiť následky svojho konania pri písaní darovacej zmluvy
preto,žeprizistenomstavemultiinfaktovejdemencienebolspôsobilýprávnehoúkonutakéhocharakteru

ako je darovacia zmluva.

Zo spisu ČVS: ORP-482/JP-RV-2010-HEL z uznesenia zo dňa 07.03.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosťdňa03.06.2011vyplýva,žebolozastavenétrestnéstíhaniepreprečinzneužitiaprávomoci
verejného činiteľa v súvislosti s rozhodovaním pracovníkov Okresného úradu odboru pozemkového,

poľnohospodárstva, lesného hospodárstva pri vydávaní rozhodnutí č. 97/001831 a č. 96/04426, nakoľko
skutok nie je trestným činom.

Zo spisu ČVS: ORP-582/JP-RV-2009-HEL, kde bolo začaté trestné stíhanie pre prečin poškodzovania
cudzíchprávzdôvodu,žebolR.F.uvedenýdoomylupripodpísaníprehlásenia,ktorýmsavzdalmajetku

v k.ú. Č. N., čím bola spôsobená ujma na právach dedičov R. F., z uznesenia zo dňa 30.06.2010 vyplýva,
že trestné stíhanie bolo zastavené, lebo skutok nie je trestným činom.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov v 1.a 2. rade nie je
dôvodná a preto ju zamietol.

Predmetom rozhodovania vo veci boli dva nároky žalobcov v 1. a 2. rade a to jednak určenie, že
sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po R. F. v podiele 1194/58929 a v takom istom podiele
ostávajú vo vlastníctve žalovaného. Ďalším návrhom si uplatňovali určenie, že rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu nenadobudli právoplatnosť.

Určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom R. F..

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa § 130 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka,
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po
dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé
náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

Podľa § 131 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,
(1) Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť
škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku
veci.

(2) Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné
bez zhoršenia podstaty veci.

Podľa § 132 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,
(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím

štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 134 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka:
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k

veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).

(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.

(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej

doby.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, čo je vlastnícke právo, akým spôsobom ho možno
nadobudnúť a kto je oprávneným držiteľom.

Žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali určiť, že ich právny predchodca R. F. vlastnil ku dňu smrti
žiadané nehnuteľnosti v podiele 1194/58929. Skutočnosť, že bol vlastníkom podielu na sporných
nehnuteľnostiach odvodzovali od toho, že bol oprávnenou osobu v rámci reštitučného konania po
pôvodných vlastníkoch sporných nehnuteľností a len nečinnosťou Okresného úradu Rožňava a
predloženým neplatným vzdaním sa reštitučného nároku nebolo s ním konané a preto mu patrí

vlastnícke právo. Iné dôvody, resp. iné dôkazy o tom, že ku dňu smrti R. F. bol vlastníkom žiadaných
nehnuteľností, v konaní žalobcovia v 1. a 2. rade nepredložili. Naviac zdôraznili, že rozhodnutiami
Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach bolo konštatované, že vždy je možné
určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku domáhať sa vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam aj napriek existencii špeciálnej úpravy v reštitučných predpisoch.

Súd poukazuje na to, že rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IIÚS249/2011-30 zo dňa
29.09.2011 (podobne rozhodnutia IIÚS231/2009, IIIÚS178/2006, IIÚS468/2012, IVÚS295/2012) rieši
prípad, keď došlo k odňatiu vlastníckeho práva bez právneho dôvodu a že pri odňatí nehnuteľností
bez právneho dôvodu povinnej osobe nesvedčil žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti a teda ostalo vlastnícke právo naďalej zachované tomu subjektu, ktorý bol jej posledným
vlastníkom pred ňom zápisu vlastníckeho práva štátu a z toho dôvodu je možné sa aj v rámci
občianskeho súdneho konania domáhať určenia vlastníckeho práva.

V prerokovávanej veci však nedošlo k odňatiu nehnuteľností štátom pôvodnému vlastníkovi bez

právneho dôvodu, ale reštitučným dôvodom bola skutočnosť, že štát nadobudol vlastnícke právo k
sporných nehnuteľnostiam na základe výkupu nehnuteľností podľa zákona č. 46/1948 Sb., čo vyplýva aj
zo zápisu vo vložke č. 114 k.ú. Č. N. a takisto to vyplýva aj z rozhodnutí Okresného národného výboru vRožňave, ako to bolo vyššie oboznamované. Štát teda nadobudol vlastnícke právo na základe právneho
dôvodu a pôvodný vlastník stratil vlastnícke právo.

Iná by bola situácia, ak pôvodnému vlastníkovi Y. F. boli odňaté nehnuteľnosti bez právneho dôvodu
a teda jeho vlastnícke právo by ostalo zachované. V takom prípade by bolo možné jeho právnymi
nástupcami sa domáhať určenia, že do dedičstva po Y. F. patria sporné nehnuteľnosti. Nebolo možné
takéto právo priznávať R. F., nakoľko sporné nehnuteľnosti nevlastnil ku dňu svojej smrti. Pozemkový
úrad v Rožňave rozhodol o priznaní vlastníckeho práva inej oprávnenej osobe a to I. F.. Súd je toho

názoru, že ak by aj došlo v správnom konaní k pochybeniu a vlastnícke právo nebolo priznané obom
oprávneným osobám, len jednej, nie je možné určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku sa domáhať zmeny tohto stavu.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím III.ÚS177/2013 zaujal stanovisko k otázke konkurencie
reštitučnej a vlastníckej žaloby. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že po uplynutí reštitučných lehôt už nie

je možné uplatniť si všeobecnou vlastníckou žalobou určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Reštitučné predpisy majú povahu lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý predstavuje
lex generalis. Z povahy reštitučných zákonov ako predpisov špeciálnych vyplýva, že nároky nimi
upravené nie je možné riešiť inak než podľa ich ustanovení v zmysle všeobecnej zásady o zákone
všeobecnom a osobitnom (lex specialis derogat legi generali). Ak stanoví reštitučný predpis určité

podmienky pre uplatnenie reštitučného nároku, nie je možné ten istý nárok uplatňovať podľa iného
predpisu (podľa Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by i naďalej bolo možné sa domáhať vydania veci
(vypratania nehnuteľnosti) podľa § 126 OZ, ktoré bolo možné uplatniť si podľa reštitučného predpisu,
prípadne požadovať určenie vlastníctva k tejto veci, bola by hromadne narušená právna istota osôb,
ktoré až potom, čo bolo zrejmé, že k vydaniu nehnuteľnosti podľa reštitučného predpisu už nedôjde, na

základe riadnych právnych skutočností túto nehnuteľnosť získali od povinnej osoby (od štátu alebo jeho
právnych nástupcov), ako aj právna istota budúcich nadobúdateľov tohto majetku.

Pre vyriešenie otázky vzťahu reštitučnej a vlastníckej žaloby je podstatné to, že reštitučné predpisy
majú povahu lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý predstavuje lex generalis. Ak

oprávnená osoba zmeškala lehotu na uplatnenie nároku, na ktorý sa vzťahoval reštitučný predpis,
alebo v reštitučnom konaní nebola úspešná, nemôže sa brániť žalobou na vydanie veci (vypratanie
nehnuteľnosti), resp. určenie vlastníckeho práva podľa § 126 OZ s odvolaním sa na nepremlčateľnosť
vlastníckeho práva (§ 100 ods. 2 OZ) a na subsidiárne použitie ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktorý vo všeobecnosti upravuje ochranu vlastníckeho práva. Uplatnenie nároku, ktorý bol upravený

v reštitučnom predpise, na navrátenie nehnuteľnosti odňatej v rozhodnom období nie je možné
nielen na základe žaloby o vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti), ale ani na základe žaloby o
určenie vlastníckeho práva. Žalobou o určenie vlastníckeho práva nemožno obchádzať účel a zmysel
reštitučného zákonodarstva. Z tohto dôvodu na podaní takejto určovacej žaloby nie je daný naliehavý
právny záujem podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.

Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4 Cdo 130/2007 z 25. februára
2009, sp. zn. 5 Mcdo 4/2009 z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 300/2008 z 27. októbra 2010) je možné
zhrnúť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedených rozhodnutiach zjednotil rozhodovaciu
prax v otázke konkurencie reštitučnej a vlastníckej žaloby. Argumentoval tým, že reštitučný predpis je

k všeobecným predpisom, akým je najmä Občiansky zákonník, vo vzťahu špeciality. To znamená, že
tam, kde existuje špeciálna právna úprava, nemožno použiť úpravu všeobecnú. Ak sa možno domáhať
ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok,
nemožno uplatniť nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, a to ani formou
určenia vlastníckeho práva, ani vlastníckou žalobou.

Odňatienehnuteľnostínaprávalzákonč.229/1991Zb.,pričomvustanovení§6ods.1písm.b)vplatnom
znení ku dňu podania žiadosti R.W. F. zo dňa 26.09.1991 upravoval (okrem iných dôvodov) vydanie
nehnuteľností v prípade, že boli odňaté podľa zákona č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme.

Povinnosťou oprávnenej osoby, (ktorou právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade R. F. bol spolu
aj s I. F. ako synmi po pôvodnom vlastníkovi, ktorému boli odňaté nehnuteľnosti štátom na základe
zákona č. 46/1948 Sb.) bolo uplatniť si právo na vydanie nehnuteľností podľa § 6 v lehote, ktorá bola
upravená v § 13 zákona č. 229/1991 Zb. a to do 31.12.1992. Právny predchodca žalobcov v 1. a 2.rade požiadal dňa 26.09.1991 Okresný úrad v Rožňave o finančnú náhradu za nehnuteľnosti podľa
zákona č. 87/1991 Zb. a žiadal náhradu za konkrétne nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané vo vložke č.
XXX, XXX a XXX k.ú. Č. N., pričom v žiadosti poukázal na rozhodnutie okresného národného výboru č.

3839/1959zodňa04.04.1960.Zvyššieuvedenejžiadostitedajednoznačnenevyplynulo,žebysiprávny
predchodca žalobcov v 1. a 2. rade uplatnil vydanie všetkých odňatých nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k.ú. Č. N., ktoré boli odňaté jeho právnym predchodcom, nakoľko požadoval finančnú náhradu za
konkrétne nehnuteľnosti. Okresný úrad v Rožňave konal s R. F. a s I. F. ako s oprávnenými osobami
ohľadom priznania finančnej náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nebolo možné vydať, ako to vyplýva z

oboznamovaných rozhodnutí.

Súd teda konštatuje, že R. F. spĺňal všetky podmienky na to, aby bol oprávnenou osobou na vydanie
nehnuteľností v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. a takéto postavenie mu priznal aj Okresný úrad v
Rožňave, ktorý vo veci konal pri priznaní finančnej náhrady za nehnuteľnosti, ktorú si uplatnil vo
svojej žiadosti. R. F. si uplatnil reštitučný nárok v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych

rehabilitáciách, kde sa označil za oprávnenú osobu v zmysle § 3 ods. 2 tohto zákona a žiadal
finančnú náhradu pre konkrétne nehnuteľnosti, voči ktorým sa nebolo možné domáhať vydania veci.
Pozemkový úrad v Rožňave rozhodnutím č. 914/92 zo dňa 30.06.1992 a rozhodnutím č. 936/92 zo dňa
07.07.1992 priznal náhradu z dôvodu, že nehnuteľnosti nebolo možné vydať. Vo svojej žiadosti zo dňa
26.09.1991 nepožiadal o vydanie nehnuteľností v súlade s § 6 zákona č. 229/1991 Zb., nakoľko jeho

žiadosť neobsahuje takúto výzvu, ale jeho žiadosť obsahuje výzvu na finančnú náhradu za vyvlastnené
nehnuteľnosti, ktorá mu aj bola priznaná. Vo svojej žiadosti totiž cituje rozhodnutie okresného národného
výboru č. 3839/1959 zo dňa 04.04.1960, na základe čoho právnemu predchodcovi R. F. boli odňaté
nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 46/1948 Sb. a táto skutočnosť by spĺňala podmienky na vydanie
nehnuteľností v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb. Pozemkový úrad v Rožňave ho

považoval za oprávnenú osobu, nakoľko to vyplýva aj z rozhodnutí Okresného úradu v Rožňave, kde
bolo konštatované, že R. F. a I. F. splnili podmienky byť oprávnenými osobami, žiadané parcely nebolo
možné vydať a bola im priznaná finančná náhrada.

Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 229/1991 Zb. v znení ku dňu 26.09.1991, keď podal žiadosť o

odškodnenie R. F.:
(1) Oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý
pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti
prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom
uvedeným v § 6 ods. 1.

(2) Ak osoba uvedená v odseku 1 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred
uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b)dedičzozávetu,ktorýnadobudolvlastníctvo,aleibavmierezodpovedajúcejjehodedičskémupodielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba
k tejto časti nehnuteľnosti,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo,
jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
jeho deti.

(3) V prípadoch uvedených v § 6 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami osoby tam uvedené;
ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne.

Podľa § 6 ods. 1 až 7 citovaného zákona(1) Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v
dôsledku
a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v

trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, 5)

b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,

c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom
konaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,

d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov
pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov,

e) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a
obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných
útvarov,

f) vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),

g) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky,

h) zmluvy o darovaní nehnuteľností uzavretej darcom v tiesni,

i) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

j) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan
pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,
prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou

nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť,

k) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

l) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

m) vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola
vyvlastnená,

n) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

o) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi,

p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu,

r) politickej perzekúcie 6) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, 7)

s) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov. 8)

(2) Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie

poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. 9)

(3) Pôdu, ktorá prešla na štát podľa odseku 1 písm. b), možno vydať vo výmere najviac 150 ha
poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy, a to nezávisle od toho, či sa vydá jednej oprávnenej
osobe alebo spoločne niekoľkým oprávneným osobám.

(4) Oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za
ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná
právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na zaplatenie určí pozemkový úrad.(5) Pokiaľ viazli na nehnuteľnosti ku dňu prevzatia štátom pohľadávky peňažných ústavov, zabezpečené
na nehnuteľnosti a vyporiadané podľa osobitných predpisov, uhradí oprávnená osoba sumu, ktorú štát

takto vyporiadal.

(6) Ak nehnuteľnosti prešli do vlastníctva obce, má oprávnená osoba právo podľa tohto zákona voči obci.

(7) Ak nehnuteľnosť vydá iná osoba než štát, vznikne tejto osobe nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorú

zaplatila pri kúpe nehnuteľnosti. Tento nárok sa musí uplatniť na príslušnom orgáne štátnej správy
republiky.

Podľa § 9 ods. 1 až 6 citovaného zákona
(1) Nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie
nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o

vydaní nehnuteľnosti.

(2) Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom
konaní.

(3) Rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd. Ak ani
súd dohodu neschváli, vráti vec pozemkovému úradu na rozhodnutie vo veci.

(4) Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti
pozemkový úrad.

(5) Pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže pozemkový úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej
nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo
dôležitých záujmov iných vlastníkov.

(6) Rozhodnutie pozemkového úradu podľa odsekov 3, 4 a 5 preskúma na návrh účastníka súd.

Podľa § 13 ods. 1,2 citovaného zákona
(1) Právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra
1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa

právoplatnostirozhodnutia,ktorýmbolvýrokzrušený,akdôjdektomutorozhodnutiupodátumeúčinnosti
tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov
v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.

(2) Ak nehnuteľnosť bola vydaná podľa § 9, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej

v odseku 1 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým bola nehnuteľnosť
vydaná, do šiestich mesiacov odo dňa skončenia lehoty uvedenej v odseku 1.

Podľa § 21 citovaného zákona ak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatnia len niektoré
z nich, vydá sa im vec celá.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade, ak sa uplatňuje reštitučný nárok v
zmysle zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným orgánom na rozhodnutie o vydaní nehnuteľností je v súlade
s § 9 ods. 3 a ods. 4 pozemkový úrad. Súd teda nemá možnosť nahradiť rozhodnutie pozemkového
úradu, ktorý v prípade, že nedôjde k dohode o vydanie nehnuteľností, rozhodne o vlastníctve oprávnenej

osoby k nehnuteľnostiam. V prerokovávanej veci Pozemkový úrad v Rožňave rozhodol o priznaní
vlastníckeho práva jednej z oprávnených osôb a to I. F. na základe citovaných rozhodnutí. Proti
napadnutým rozhodnutiam bolo možné podať opravný prostriedok na súd v zmysle ustanovenia § 9 ods.
7 zákona č. 229/1991 Zb.

Súd poukazuje aj na ustanovenie § 13 ods. 1,2 zákona 229/1991 Zb., pričom ak bola nehnuteľnosť
vydaná, môže ďalšia z oprávnených osôb, ktorej nároky neboli uspokojené, uplatniť nároky na súde
voči osobám, ktorým bola nehnuteľnosť vydaná do šiestich mesiacov od skončenia lehoty uvedenej v
odseku 1.R. F., ani jeho právni nástupcovia si neuplatnili na súde v lehote nároky na vydanie nehnuteľností v
zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

V prerokovávanej veci nie je možné, aby súd v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
rozhodol o určení, že ku dňu smrti R.W. F. bol vlastníkom sporných nehnuteľností, nakoľko oprávneným
orgánom na rozhodnutie o priznaní vlastníckeho práva oprávnenej osobe je pozemkový úrad v zmysle §
9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení ku dňu podania žiadosti o vydanie nehnuteľností. Súd

teda nemôže nahradiť oprávnený orgán na rozhodnutie o vlastníctve oprávnenej osoby. Z dôvodu, že
ohľadom nároku R. F. pozemkový úrad nerozhodol, nie je možné konštatovať, že ku dňu smrti R. F. by bol
vlastníkom žiadaných nehnuteľností. Preto musela byť žaloba zamietnutá. Naviac súd zdôrazňuje, že
R. F., resp. jeho právni nástupcovia v súlade s § 13 ods. 2 citovaného zákona si neuplatnili na súde voči
I. F. nárok na sporné nehnuteľnosti v šesťmesačnej lehote. Ak správny orgán nepostupoval v súlade so
zákonomč.71/1967Zb.adoteraznedoručilrozhodnutiaR.F.,resp.žalobcomv1.a2.rade,súdnemôže

nahradiť tento nedostatok vydaním rozhodnutia podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.

Žalovaný sa bránil aj tým, že vlastnícke právo nadobudol okrem toho, že mu bolo vydané právoplatné
rozhodnutie od pozemkového úradu, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, aj na základe vydržania,
nakoľko od vydania právoplatného rozhodnutia v správnom konaní do podania žaloby v tejto veci

uplynula doba viac ako desať rokov, počas ktorej bol I. F. a následne po ňom jeho právna nástupkyňa
Y. T. na základe dedičského rozhodnutia, boli oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností.

V tejto súvislosti je možné konštatovať, že na základe rozhodnutia oprávneného orgánu a to
pozemkového fondu došlo k vydaniu nehnuteľností v prospech I. F., pričom sa jedná o originálny titul

nadobudnutia nehnuteľností a po vydaní rozhodnutia do podania žaloby uplynula doba viac ako desať
rokov, počas ktorej nerušene užíval nehnuteľnosti I. F. alebo jeho nástupkyňa Y. T. a teda je možné
konštatovať, že mali oprávnenú držbu týchto nehnuteľností, nakoľko boli nadobudnuté na základe
rozhodnutí. Dôvodne sa teda mohli domnievať, že tieto nehnuteľnosti im patria a užívajú ich právom a
nemení na tom nič skutočnosť, že počas tejto doby prebiehalo konanie o určenie neplatnosti darovacej

zmluvy, nakoľko sa jednalo o úplne iný právny úkon. R. F., ani jeho právni nástupcovia totiž počas
obdobia rokov 1997 až do roku 2010, keď vyzvali dedičku I. F. na vydanie časti nehnuteľností, nevykonali
žiadny úkon, ktorý by v tomto konaní preukázali, počas ktorého by narušili dobromyseľnosť I. F.. Takisto
nepreukázali, že so zištným úmyslom I. F. získal prehlásenie R. F. o tom, že si už neuplatňuje reštitučný
nárok v k.ú. Č. N., nakoľko v tom čase (keď boli vydané rozhodnutia pozemkovým úradom) ešte nebol

vypracovaný znalecký posudok o tom, že R. F. trpí duševnou poruchou, ktorá spôsobila, že jeho právne
úkony sú neplatné.

Za najpodstatnejší dôvod na zamietnutie žaloby v časti určenia, že do dedičstva po R.Á. F. patria
sporné nehnuteľnosti je skutočnosť, že súd nemôže nahradiť oprávnený orgán - pozemkový úrad - na

rozhodnutieopriznanívlastníckehoprávavzmyslezákonač.229/1991Zb.aďalejskutočnosť,ženebolo
preukázané, že R. F.Č. by bol ku dňu svojej smrti vlastníkom žiadaných nehnuteľností.

Skutočnosť, že R. F. bol oprávnenou osobou ešte neznamená, že bez žiadosti o vydanie nehnuteľností
a bez rozhodnutia pozemkového úradu sa automaticky stal vlastníkom sporných nehnuteľností.

Pozemkový úrad rozhodol o nároku R. F., nakoľko mu priznal finančnú náhradu za žiadané nehnuteľnosti
v celom rozsahu. Aj keby nebolo prehlásenie, že sa vzdáva ďalších nárokov v prospech brata,
pozemkový úrad mohol postupovať len tak, že by rozhodoval o nárokoch I. F. na vydanie nehnuteľností,
nakoľko tento si okrem finančnej náhrady na rozdiel od R. F. žiadal aj vydanie nehnuteľností. Keďže R.
F. si neuplatnil vydanie nehnuteľností, nemal ani dôvod podpisovať prehlásenie, že sa vzdáva ostatných

nehnuteľností a preto tento úkon by nemal mať vplyv na ďalšie konanie pozemkového úradu, keď ďalej
konal len s oprávnenou osobou, ktorá požiadala o vydanie nehnuteľností.

Určenie, že rozhodnutia obvodného pozemkového úradu nenadobudli právoplatnosť.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa ďalším nárokom domáhali určenia, že rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu Rožňava nenadobudli právoplatnosť z dôvodu, že nebolo konané s R. F. a že tieto
rozhodnutia mu neboli doručené a preto nemohli nadobudnúť právoplatnosť.Akoužbolovyššieuvedenévzmyslezákonač.229/1991Zb.boloprávnenýmorgánomnarozhodovanie
o uplatnených reštitučných nárokoch pozemkový úrad (resp. v súčasnej dobe okresný úrad).

Súd v tomto prípade nie je správnym orgánom, ktorý vydáva rozhodnutia a ktorý zároveň vyznačuje
právoplatnosť na svojom rozhodnutí. V prerokovávanej veci nebol podaný opravný prostriedok v zmysle
§ 9 ods. 7 zákona č. 229/1991 Zb., kde by súd rozhodoval v súlade s ustanovením § 250 l Občianskeho
súdneho poriadku.

Nie je v právomoci súdu, aby mohol rozhodnúť o tom, že rozhodnutie správneho orgánu je, alebo nie je
právoplatné, nakoľko len správny orgán, ktorý má právomoc na rozhodovanie v konkrétnej veci, môže
rozhodnúť o tom, či jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť alebo nie na základe ustanovení zákona
o správnom konaní č. 71/1967 Zb. Preto aj v tejto časti bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd poukazuje na skutočnosť, že ak žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdia, že došlo k ujme na ich právach

ako aj na práve ich nebohého otca, R.W. F., že nebol v rámci reštitučného konania riadne odškodnený,
resp. že sa na jeho úkor obohatil I. F., mali možnosť doteraz využiť rôzne spôsoby nápravy tohto stavu,
ale nie takou formou, ako si zvolili a to určením vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, keď
ešte o nich nerozhodol oprávnený správny orgán. Žalobcovia v 1. a 2. rade v prípade, že zistili, že bolo
vydané rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nebolo doručené ich otcovi, alebo im ako jeho právnym

nástupcom a toto rozhodnutie priznalo vlastnícke právo len jednej oprávnenej osobe, mohli sa žalobou
na súde domáhať nárokov proti oprávnenej osobe, ako bolo uvedené vyššie v súlade s § 13 ods. 2
zákona č. 229/1991 Zb., v šesťmesačnej lehote. Žalobcovia v 1. a 2. rade mali možnosť podať opravný
prostriedok proti rozhodnutiam správneho orgánu v súlade s § 250 l citovaného zákona aj v prípade, že
správny orgán im nedoručil rozhodnutie a teda nemali by zmeškanú lehotu na podanie odvolania s tým,

že by preukázali, kedy sa dozvedeli o existencii takéhoto rozhodnutia, preukázali by, že sú účastníkmi
správneho konania a správny orgán by sa musel nejakým spôsobom vysporiadať s ich odvolaním.
Zároveň žalobcovia v 1. a 2. rade mali možnosť postupovať v súlade s ustanovením § 250t ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, kde by namietali nečinnosť orgánu verejnej správy.

Žalobcovia v 1. a 2. rade podali návrh na určenie, že rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť, aj
rozhodnutia č.j. 238/B3,6/1991-Z/96 zo dňa 24.09.1996 právoplatné dňa 04.11.1996, č.j. 239/B3,6/1991-
Z/96 zo dňa 24.09.1996 právoplatné 04.11.1996, , č.j. 96/04426-003 zo dňa 13.12.1996, právoplatné
23.01.1997, č.j. 96/04426-004 zo dňa 13.12.1996, právoplatné 23.01.1997, č.j. 97/001827 zo dňa
28.01.1997, právoplatné dňa 10.03.1997, pričom z uvedených rozhodnutí vyplýva, že I. F. nebolo

priznané vlastnícke právo z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti nebolo možné vydať. Ohľadom týchto
rozhodnutí by žalobcovia v 1. a 2. rade pri splnení ostatných podmienok nemali ani naliehavý právny
záujem na takomto určení, nakoľko uvedenými rozhodnutiami im nevznikla žiadna ujma, lebo ani I. F.
neboli vydané nehnuteľnosti, pretože neboli splnené podmienky v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.

Z vyššie uvedených dôvodov teda súd dospel k záveru, že nebolo možné vyhovieť žalobe žalobcov v 1.
a 2. rade ani v jednom so žiadaných nárokov a preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Súd zdôrazňuje, že žaloba v časti na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva tak, ako bola pôvodne
podaná, nemohla byť úspešná aj z dôvodu, že sporné nehnuteľnosti ku dňu vyhlásenia rozsudku v
katastri nehnuteľností neboli zapísané tak, ako ich žiadali žalobcovia v 1. a 2. rade a teda domáhali sa
určenia neaktuálnych podielov v nehnuteľnostiach.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého:

(1) Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom

alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov
konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania
nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.Súdpovažovalsamotnýpredmetkonaniazadôvodhodnýosobitnéhozreteľa,keďdedičiapooprávnenej
osobe - R. F. - sa domáhajú svojho práva ako právni nástupcovia. Súd v prvom rade konštatuje, že
žalobcoviav1.a2.rade svojounečinnosťouanesprávnympostupomanevyužitímzákonnýchmožností

na nápravu stavu, ktorý vznikol po rozhodnutí pozemkového úradu, ktorý priznal vlastnícke právo z
reštituovaného majetku len jednej z oprávnených osôb, čiastočne sami zavinili, že vec nebola vyriešená
inak. Keďže iný spôsob nepovažovali za možný a vhodný, zvolili si cestu vyriešenia sporu podaním
žaloby na určenie vlastníckeho práva a aj keď boli v tomto konaní neúspešní, súd vzhľadom na samotný
predmet konania a samotný úmysel žalobcov v 1. a 2. rade vidí v tomto dôvody hodné osobitného

zreteľa,prektorébynepriznalžiadnemuzúčastníkovprávonanáhradutrovtohtokonania.Vkonanítotiž
bolopreukázané,žeR.F.siuplatnilreštitučnýnároknafinančnúnáhraduzaodňaténehnuteľnosti,ďalšia
oprávnená osoba si uplatnila reštitučný nárok a podľa citovaného ustanovenia § 21 zákona č. 229/1991
Zb. vydáva sa celá vec oprávneným osobám. Tiež bolo preukázané, že R. F. trpel duševnou poruchou,
ktorá ho robila nespôsobilým na právne úkony, o čom svedčí rozhodnutie o určení neplatnosti darovacej
zmluvy, ktorá bola podpísaná R. F. mesiac po tom, ako podpísal prehlásenie, že sa vzdáva reštitučných

nárokov. Z vyjadrenia znalca, ktorý vypracoval posudok vyplýva, že je teda vysoko pravdepodobné, že
aj v čase podpísania uvedeného prehlásenia nebol spôsobilý na právne úkony, avšak súd v tejto časti
nedoplnil dokazovanie, lebo to nebolo podstatné pre rozhodnutie v uvedenej veci. Z týchto dôvodov je
možné konštatovať, že žalobcom v 1. a 2. rade sa javilo jednoznačné, že došlo tu k porušeniu práv R.
F. a preto sa snažili tento stav zmeniť. Podali žalobu na súde a mohli sa dôvodne domnievať, vzhľadom

na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, že súd napraví pochybenie vykonané správnym
orgánom.Pretosúdnepriznalprávonanáhradutrovkonaniažiadnemuzúčastníkov,lebotuvideldôvody
hodné osobitného zreteľa a to v samotnej podstate sporu, že jedna z oprávnených osôb doteraz nebola
uspokojená a motív žalobcov v 1. a 2. rade na vedenie tohto konania bol správny, len ho nesprávnym
spôsobom uplatňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.