Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Milan Segeč
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/75/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200557
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200557.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov
JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: E.. J. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. N. V. XXX/X, XXX XX Z., zastúpený Advokátskou kanceláriou GEREG & MESSINGEROVÁ,
s.r.o., konateľ JUDr. Ján Gereg, advokát, Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému:
Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42 Bratislava, IČO: 30795141, zastúpená JUDr. Evou
Bušovou, advokátkou, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie uznesenia žalovaného
č. 73/1/2015 zo dňa 16.01.2015, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením žalovaného č. 73/1/2015 zo dňa 16.01.2015 bol žalobca E.. J. E.
vyčiarknutý zo zoznamu advokátskych koncipientov vedených komorou. Rozhodnutie bolo v podstate
odôvodnené tým, že spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a za
to bol rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č. k. 22T/141/2013-174 zo dňa 19.12.2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici spisová zn. 2To 19/2014 zo dňa 06.03.2014 z dôvodu,
že spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a za to bol žalobcovi uložený peňažný
trest vo výmere 500,- Eur. Obžalovaný (žalobca) bol povinný nahradiť poškodenému škodu vo výške
250,- Eur a na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia sumu 236,- Eur.
V napadnutom rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že podľa § 7 ods. 1 písm. d/ Zákona o advokácii,
komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný
čin. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o advokácii, ustanovenia §§ 7, 8, 10 a 28 platia primerane aj pre
advokátskeho koncipienta. Podľa § 30 ods. 5 Organizačného poriadku, sa ustanovenia ods. 1 až 3
primerane použijú na konanie vyčiarknutím zo zoznamu advokátskych koncipientov a na konanie o
pozastavení výkonu činnosti advokátskeho koncipienta. U žalobcu boli splnené dôvody na vyčiarknutie
zo zoznamu advokátskych koncipientov ustanovené Zákonom o advokácii a predpismi komory. Proti
rozhodnutiu žalovaného odvolanie nebolo prípustné.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval uznesenie žalovaného č.
73/1/2015 zo dňa 16.01.2015 podľa § 250j ods. 1 písm. a/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že zodpovedá skutočnosti, že žalobca bol právoplatne
odsúdený, avšak v konečnom dôsledku mu bol uložený peňažný trest 500,- Eur, ktoré zaplatil dňa
30.04.2014, takže nastali účinky zahľadenia odsúdenia v zmysle § 92 ods. 2 Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v platnom znení. V zmysle ustanovenia § 32 písm. d/ Trestného zákona, ak nastali také
účinky, tak sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Túto skutočnosť konštatuje aj uznesenieNajvyššieho súdu SR zo dňa 22.07.2014 spis. zn. 2 Tdo 42/2014, ktorý v dôsledku uvedeného
zahladenia odsúdenia nekonal o mimoriadnom opravnom prostriedku.
Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.10.2015 poukázal na to, že SAK v danom prípade rozhodovala
dňa 16.01.2015, teda v čase, keď bol trest zahladený. Pokiaľ ide o odkaz na § 7, tento nerieši situáciu,
ako postupovať v prípadoch, keď došlo k zahladeniu trestu, považuje rozhodnutie komory za nezákonné
a je toho názoru, že by strácalo význam zahladenie trestu, ak by sa postupovalo tak, ako v danom
prípade.
K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom uviedol, že žalobca bol právoplatne odsúdený
za úmyselný trestný čin, a tým vznikla pre žalovanú stranu povinnosť postupovať podľa § 7 ods. 1
písm. d/ Zákona o advokácii a po splnení náležitostí, ktoré žalovanej ukladá Organizačný poriadok SAK,
schválený konferenciou advokátov SAK a účinný dňom 15.06.2013, rozhodnúť o vyčiarknutí žalobcu zo
zoznamu advokátskych koncipientov. Ďalej žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
ktorý rozhodoval v prípadoch, keď SAK žiadateľov o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov alebo
do zoznamu advokátov nezapísala z dôvodu, že sa títo v minulosti dopustili úmyselných trestných činov,
pričom tieto odsúdenia boli v čase podania žiadosti o zápis do zoznamu SAK a rozhodovaniu PSAK už
zahladené. V tejto súvislosti poukázal na dôvody rozsudku NS SR 5Sžo/39/2013 zo dňa 27.06.2012 a
6Sžo/40/2013 zo dňa 30.07.2014.
Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14.10.2015 k veci uviedol, že pokiaľ ide o otázku zahladenia
fikcie, teda že sa na páchateľa popri peňažnom treste hľadí, ako keby nebol odsúdený, je potrebné
pozerať na vec zo širšieho pohľadu, a to z pohľadu bezúhonnosti žalobcu. Pokiaľ ide o peňažný trest,
je pravdou, že sa hľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený, ale na druhej strane je potrebné
bezúhonnosť vymedziť v širšom rozsahu. Odkazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo
uvedené aj vo vyjadrení. Ďalej zdôraznil, že je potrebné zaoberať sa povahou skutku. Dôležité je, že
bol spáchaný úmyselný trestný čin a že v tomto prípade nie je rozhodujúca iba tá skutočnosť, či sa
na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Ďalej odkázal na spoločenskú kontrolu v súvislosti s
bezúhonnosťou.
KrajskýsúdpreskúmalnapadnutérozhodnutieapostupžalovanéhopodľadruhejhlavypiatejčastiO.s.p.
a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade zo
zákonom, a preto žalobu žalobcu zamietol.
Predmetom prieskumu v tomto prípade bolo uznesenie predsedníctva SAK zo dňa 16.01.2015 č.
73/1/2015, ktorým bol žalobca vyčiarknutý zo zoznamu advokátskych koncipientov vedených komorou.
Z rozsudku Okresného súdu v Lučenci spisová značka 22T/141/2013 zo dňa 19.12.2013 mal súd
preukázané, že žalobca bol uznaný vinným, pretože dňa 10.10.2012 v dobe okolo 9.30 hod. v Z. vo
vchode bytového domu na X. republiky č. XX najprv fyzicky napadol J.P., a to tak, že ho udrel zovretou
päsťou pravej ruky do oblasti úst a následne mu odcudzil na podlahe položený kufor s vŕtačkou značky
Makita v hodnote 250,- Eur, s ktorým vybehol von z vchodu a ukryl na neznámom mieste, následne sa
vrátil späť a odcudzil aj druhý kufor s akumulátorovou vŕtačkou v hodnote 239,90 Eur, s ktorým vybehol
von z vchodu a tento ukryl za neďalekým plotom, čím spôsobil J.P. škodu v celkovej výške 489,90 Eur,
teda prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, čím spáchal prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol v konečnom dôsledku uložený trest - peňažný trest
vo výmere 500,- Eur s povinnosťou nahradiť poškodenému škodu vo výške 250,- Eur a na bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia sumu 236,- Eur.
Podľa § 7 ods. 1 písm. d/ Zákona o advokácii, komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto bol
právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o advokácii, ustanovenie §§ 7, 8, 10 a 28 platia primerane aj pre advokátskeho
koncipienta.
Povinnosti advokáta vyplývajúce z výkonu povolania (a tieto povinnosti je potrebné vzťahovať aj na
advokátskeho koncipienta) sa neobmedzujú len na povinnosti upravené zákonom. S výkonom povolania
advokáta sa nerozlučne spája škála etických povinností voči klientom a voči súdom a orgánom, pred
ktorými advokát presadzuje záujmy svojho klienta, alebo pred ktorými koná v jeho mene. Prísnepodmienky na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov sú stanovené aj v § 62 ods. 1 Zákona
o advokácii, v ktorom okrem iného sa už v čase zápisu vyžaduje, aby advokátsky koncipient bol
bezúhonný.
Podľa § 3 ods. 3 Zákona o advokácii, sa za bezúhonného na účely tohto zákona nepovažuje ten,
kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin
zneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľa,trestnýčinprijímaniaúplatku,trestnýčinpodplácaniaatrestný
čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené, alebo na ktorého
sa hladí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu.
Správanie žalobcu zakladá v súvislosti s úmyselným trestným činom pochybnosti o tom, že bude čestne
a svedomite plniť povinnosti advokáta.
Slovenská advokátska komora mala v zmysle § 3 ods. 4 Zákona o advokácii možnosť skúmať aj
spoločenskú bezúhonnosť v prípade, že sa koncipient dopustí úmyselného trestného činu a aj v prípade
zahladenia odsúdenia, resp. v prípade zákonnej požiadavky hľadieť na koncipienta, ako keby nebol za
trestný čin odsúdený, nemusí prihliadať.
Je nesporné, že žalobca bol odsúdený za úmyselný prečin krádeže. Napriek tomu, že žalobcovi bol
uložený peňažný trest vo výške 500,- Eur a i napriek tomu, že tento peňažný trest zaplatil a v zmysle
§ 32 písm. d/ Trestného zákona nastali účinky a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený, sú tu
veľké pochybnosti, či by v budúcnosti žalobca čestne a svedomite plnil povinnosti advokáta, a to aj v
prípade, keď sa na žalobcu hľadí ako na páchateľa, ktorý nebol odsúdený.
Krajský súd vychádzajúc z týchto skutočností preto dospel k záveru, že u žalovaného neboli zistené
také porušenia zákona, ktoré by mali mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto súd
žalobu žalobcu zamietol.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o
trováchkonaniajevsúlades§250kods.1O.s.p.Inapriektomu,žežalovanýbolvkonaníúspešný,piata
časť O.s.p. s priznaním náhrady trov konania úspešnému žalovanému neuvažuje a ani to neupravuje.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehote15dní odjehodoručenia.Odvolaniesapodáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.