Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/502/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204831
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713204831.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Praha 1,
Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanému Y. F., L., M.
XXX/X, o zaplatenie 517,79 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 11C/216/2013-117 z 23.2.2016
Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. V časti o zaplatenie zmenkového úroku do výšky
0,19 % denne konanie zastavil, II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. Účastníkom náhradu trov

konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca návrhom, doručeným mu 28.3.2013, domáhal
proti žalovanému, ako navrhol postupovať v konaní, čím návrh odôvodnil a, že vo veci vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca a zistil tento skutkový stav: Zistil, že 4.11.2008 v
prospech POHOTOVOST-i, s.r.o. Bratislava, Pribinova 25 (ďalej len POHOTOVOSŤ) žalovaný vystavil
zmenku na vystaviteľa - seba na zmenkovú sumu 15 598,94 Sk, t.j. 517,79 € (č.l.4). Z obsahu
pripojeného spisu Okresného súdu (ďalej len OS) Michalovce 19Er/11/2011 v exekučnej veci oprávnenej

POHOTOVOSŤ a povinného - žalovaného na vymoženie 517,79 € s prísl. bolo zistené, že 4.11.2008
uzavrel žalovaný ako dlžník s POHOTOVOSŤ-ou, ako veriteľom Zmluvu o úvere č.XXXXXXX, na
základe ktorej poskytla oprávnená žalovanému úver 16 000 Sk, t. j. 531,10 € s tým, že sa dlžník -
žalovaný zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 13 880 Sk, t. j. 460,73 €,
t.j. spolu 29 880 Sk, t.j. 991,83 €. V ten istý deň bola vystavená aj zmenka na zmenkovú sumu 15
598,94 Sk, t.j. 517,79 €, pričom sa zaviazal žalovaný aj k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od
5.3.2010. Uznesením OS Michalovce 19Er/11/2011-11 zo 14.2.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu (ďalej len titul), ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej a.s., Bratislava, Karloveské rameno 8, SR 08788 zo
4.10.2010 o zaplatenie 517,79 €, zmenkového úroku 0,25 % denne z uvedenej sumy od 5.3.2010
do zaplatenia, 6 % ročný úrok z uvedenej sumy od 9.7.2010 do zaplatenia a trov rozhodcovského
konania 181,79 € zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.3.2011. Následne uznesením
19Er/11/2011-14 zo 7.4.2011 bolo exekučné konanie zastavené a uznesenie nadobudlo právoplatnosť
18.5.2011. Ďalej, citujúc znenie § 75,§ 76 ods.1,§ 11 ods.1,§ 14 ods.1, § 17 zmenkového a šekového

zákona,§ 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného k 17.8.2010, a § 39 O. z.,
uviedol: V konaní nebolo sporné, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo zo zmenky. Žalobca
navrhol postup súdu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu č.861/2007 a Rady ES, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Žiadal, abybolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s čl.7 ods.1 Nariadenia. Podľa Nariadenia
postupoval a zaslal žalovanému tlačivo C s prílohami s tým, aby sa k uplatnenému nároku vyjadril.
Žalovaný sa však nevyjadril. V súlade s čl.5 ods.1 Nariadenia považoval za potrebné nariadiť vo veci

pojednávanie aj napriek nesúhlasu žalobcu, pretože z predloženej zmenky bolo zrejmé, že pôvodným
veriteľom bola POHOTOVOSŤ, o ktorej je všeobecne známe, že poskytuje spotrebiteľské úvery. Bolo
preto potrebné objasniť, či zmenkou bol zabezpečený spotrebiteľský úver a ak áno, či zmenka bola
vystavená v súlade so zák. Zistil, že na OS Michalovce sa vedie označené exekučné konanie a že
podkladom pre vydanie titulu bola zmenka, z ktorej odvodzuje svoj nárok žalobca aj v tomto konaní. V

exekučnom spise sa nachádza aj označená spotrebiteľská zmluva, z ktorej obsahu je zrejmé, že zmenka
kryla spotrebiteľský úver poskytnutý POHOTOVOSŤ-ou. Preto aj napriek výhradám žalobcu je toho
názoru, že aj z tohto vyplýva, že sa musel v konaní zaoberať otázkou, či zmenka bola vydaná v súlade
s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. Ide teda o skúmanie platnosti právneho úkonu ex offo a nie sú k tomu
potrebné žiadne námietky povinnej strany, ako sa toho dožadoval žalobca. § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z.,
účinný k dátumu uzavretia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky, jednoznačne zakazoval plnenie dlhu

zmenkou alebo šekom. Výnimku tvorila zabezpečovacia zmenka. V takom prípade nemohla zmenková
suma byť vyššia ako aktuálny stav dlhu na úverovej istine a prísl. (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Ak bola zmenka vyplnená v rozpore s týmito podmienkami, veriteľ ju nemohol
od dlžníka prijať a ak ju prijal, tak na požiadanie dlžníka ju musel vrátiť. Z úverovej zmluvy a predloženej

zmenky je preukázané, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., pretože
úver bol poskytnutý vo výške 531,10 € a zmenková suma bez zmenkového úroku je na 517,79 € (15
598,94 Sk). Zmenka bola vystavená zjavne nad limit prípustný zák. a preto je neplatná. Podľa zák.
žalobca takúto zmenku nesmel ani prijať a ak ju prijal tak porušil zák. Ak zák. zakazuje prijať zmenku
vyplnenú v rozpore s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. nemôže si veriteľ z takejto zmenky uplatňovať ani právo

na súde. Vo všeobecnosti súhlasí so stanoviskom žalobcu, že zmenkové právo je vo svojej podstate
konštruované tak, že povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu je právne nezávislá od záväzkového vzťahu
a že nárok z platnej zmenky by mal byť záväzkom nesporným. Neplatí to však vo všetkých prípadoch
pretože, ak niektoré právne predpisy limitujú alebo zakazujú použitie zmenky tak sa musia rešpektovať
a pri posudzovaní nárokov zo zmenky sa musí na ne prihliadať. Ak zmenku obmedzujú alebo zakazujú

iné predpisy, nie je možné posudzovať platnosť zmenky len podľa ust. zák.č.191/50 Zb. Ide preto o
skúmanie platnosti právneho úkonu podľa § 39 O. z. Platnosť právneho úkonu podľa § 39 O. z. skúma
z úradnej povinnosti a nie sú k tomu potrebné žiadne úkony alebo námietky účastníka konania, ako sa
dožadoval žalobca. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatnil
právo ako indosatár je zmenkou neplatnou, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaný, ktorý bol úspešný v tomto konaní má podľa § 142 ods.1 O. s. p. nárok na náhradu trov konania
voči neúspešného žalobcovi. Keďže mu žiadne odôvodnené trovy nevznikli, rozhodol tak, že účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1

písm. d) CSP]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods.1 písm. b) CSP súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou,

exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných informácií ani žalovaný však
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §
120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom

sporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že
účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých
okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia,
hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. 3. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou,keďžetátospĺňavšetkyformálneamateriálnenáležitostipredpokladanézák.č.191/50Sb.(Zákon

zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
prísl. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci.
4. § 120 ods.1 O. s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazyako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je
vykonanienenavrhnutýchdôkazovnevyhnutnéprerozhodnutievoveci;anevykonanienejakéhodôkazu
môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo

samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V
danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej
zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“
zásada v zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových
strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k

otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k
narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia „náležíte“ zdôvodniť.
V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v
listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a 6

Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný
nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal
námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7.

Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal
dokazovanie,ktoréúdajnepreukázalojehocharakterakospotrebiteľa.Žalovanýsatejtoobranyžiadnym
spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad

rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného
v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu
žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom
štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46
ods.1 Ústavy SR, ako aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd navyše

pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval
to, že žalovaný s Pohotovosť-ou uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.
10. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania!
Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti

jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani on sa k týmto skutočnostiam nikdy
nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. V
zmysle § 120 ods.3 O. s. p. súd môže pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú
medzi účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie
súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje

meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho
nesprávnosť. 11. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej „interpretácii“ príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 12. Je majiteľom
zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka
je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným

záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než
sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb.
(ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 13. Je nevyhnutné
zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní
uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby

išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 14. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (cituje
jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V
tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 5Obo

3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia cituje). 15. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za
určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzalsúd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme
zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.).
16. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť

súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., „sud“ porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov,
súdprihliadolnaskutočnostiadôkazynaktorénebolomožnéprihliadnuť,pretoženemalibyťvsporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. 17. Poukazuje na rozsudok Nejvyššího soudu
Českej republiky (ďalej len NS ČR) 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních
rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; aj z jeho odôvodnenia cituje). 18. Vzhľadom na to, že NS ČR pri

rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento
judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť
právneho posúdenia veci súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný
a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 19. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa zák. o spotrebných úveroch a, že tomuto zák. odporuje. Zmenka uplatnená v tomto

konaní má všetky zák. predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený jeho nárok je tak
v rozsahu dôvodný. 20. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z
22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 21. Poukazuje aj na rozsudok NS ČR 25Cdo 1839/2000 z
22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004) a aj z jeho odôvodnenia
cituje. Uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) v Prešove 10Co/79/2013

z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie
svojho rozhodnutia uvádza. Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013,
ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery. Citoval,
čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa
aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať

neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazuje na
to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských
úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje

použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek
doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve.
Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia, ako aj zo slov vyplnenú veriteľom,
je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože
inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z

uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho
právneho posúdenia veci. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok, tak že návrhu
na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania:

34,86 € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o
DPH. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie KS v Prešove 10Co 79/2013 z
5.9.2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom
preskúmavaný.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.
7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
8. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie
pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým
došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom niesú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré
mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
9. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.
11. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom
na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému

majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.
13. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a

obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
14. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

15. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanému v ňom žiadne trovy nevznikli.
17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.