Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415201129
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415201129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

10C/49/2015-38

1415201129

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej

veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO 35 886
013, zastúpený: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava,
proti žalovanej: G. X., U.. XX.XX.XXXX, F. R. E. XXXX/XX, XXX XX R., o zaplatenie 236,32 eura s
príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odôvodnenie

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.01.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.02.2015 domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 236,32 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania
a náhrady trov konania z titulu neuhradenia ceny za poskytované služby, ktorú poskytol žalovanej

právny predchodca žalobcu, spoločnosť Telefónica Slovakia, s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, 851
01 Bratislava, IČO 35 848 863 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“). Právny predchodca žalobcu
poskytol a sprístupnil žalovanej verejné telekomunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej
siete spoločnosti na základe Zmluvy o pripojení (ďalej len „Zmluva“), ktorú uzatvoril právny predchodca
žalobcu so žalovanou dňa 04.10.2011, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb v zmysle zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli aj Všeobecné podmienky a Cenník. Žalovaná sa zaviazala uhradiť cenu stanovenú v Zmluve

a Cenníku za poskytované telekomunikačné služby. Právny predchodca žalobcu riadne a včas poskytol
žalovanej elektronické komunikačné služby a za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní
Zmluvy vystavil a doručil žalovanej faktúru č. 1031018660 za obdobie od 22.01.2012 do 21.02.2012 s
dátumom splatnosti do 12.03.2012 na sumu 3,50 eura (upomienka), faktúru č. 1028036704 za obdobieod 22.11.2011 do 21.12.2011 s dátumom splatnosti do 16.01.2012 na sumu 100,71 eura, faktúru č.
1026741573 za obdobie od 22.10.2011 do 21.11.2011 s dátumom splatnosti do 02.12.2011 na sumu
176,92 eura a faktúru č. 1025074350 za obdobie od 22.09.2011 do 21.10.2011 s dátumom splatnosti do

14.11.2011 na sumu 44,81 eura. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.12.2011 vyzval žalovanú
na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 176,92 eura a listom zo dňa 03.01.2012 oznámil žalovanej, že
odstupuje od Zmluvy ku dňu 02.02.2012 v prípade ak neuhradí dlžnú sumu. Žalovaná do dňa podania
žaloby na súd svoj dlh žalobcovi neuhradila.
2. Žalovaná prevzala žalobu dňa 20.09.2016, pričom sa k žalobe nevyjadrila, uplatnený nárok žalobcu

nerozporovala.
3. Súdvpredmetnejvecirozhodolbeznariadeniapojednávaniavzmysle§297písm.b)zák.č.160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len C.s.p.),
nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné
a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.
Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej

stránke tunajšieho súdu dňa 24.10.2016 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08.11.2016 (§ 219 ods.
3 C. s. p. v spojení s § 300 C. s. p.).

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žalobou zo dňa 30.01.2015 doručenou
tunajšiemu súdu dňa 02.02.2015 (č. l. 1 - 2 spisu) , Zmluvou pripojení zo dňa 04.10.2011 (č. l. 7 spisu),

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2002 (č. l. 4 - 6 spisu), Listom zo dňa 03.01.2012 - Odstúpenie od
zmluvy(č.l.8spisu),Listomzodňa16.12.2011-Pokusomozmier(č.l.9spisu),Faktúrouč.1031018660
(č. l. 10 spisu), faktúrou č. 1028036704 (č. l. 11 spisu), faktúrou č. 1026741573 (č. l. 12 spisu), faktúrou č.
1025074350 (č. l. 13 spisu), Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 2002 a zistil nasledovný
skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu je prevádzkovateľom verejných elektronických komunikačných služieb.
Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 04.10.2011 Zmluvu o pripojení. Žalovaná sa
zaviazala platiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu riadne a včas
poskytol a sprístupnil žalovanej služby a za cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní

Zmluvy vystavil a doručil žalovanej faktúru č. faktúru č. 1031018660 za obdobie od 22.01.2012 do
21.02.2012sdátumomsplatnostido12.03.2012 nasumu3,50eura(upomienka),faktúruč.1028036704
za obdobie od 22.11.2011 do 21.12.2011 s dátumom splatnosti do 16.01.2012 na sumu 100,71 eura,
faktúru č. 1026741573 za obdobie od 22.10.2011 do 21.11.2011 s dátumom splatnosti do 02.12.2011
na sumu 176,92 eura a faktúru č. 1025074350 za obdobie od 22.09.2011 do 21.10.2011 s dátumom

splatnosti do 14.11.2011 na sumu 44,81 eura. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.12.2011
vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 176,92 eura a listom zo dňa 03.01.2012 oznámil
žalovanej, odstupuje od Zmluvy ku dňu 02.02.2012 v prípade ak neuhradí dlžnú sumu. Žalovaná do
dňa podania žaloby na súd svoj dlh žalobcovi neuhradila.

6. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o
elektronických komunikáciách“) elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle
poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane
telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne
vysielanie.Službaniejeposkytovanieobsahuanizabezpečeniealebovykonávanieredakčnéhodohľadu

nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 2) ktoré
nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.

7. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách má podnik právo:
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,

2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,

2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť

poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).

8. Podľa ust. § 43 ods. 10 zákona o elektronických komunikáciách má účastník právo na:
a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,
b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo
musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.

9. Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách je podnik povinný:
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane

účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa
§ 56 ods. 3 písm. a),
c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi
najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;

oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

10. Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách je účastník povinný:
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

11. Podľa ust. § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve

podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči
podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o

záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

12. Podľa ust. § 48 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) od zmluvy môže účastník
odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
13. Podľa ust. § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“) veriteľ môže svoju

pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
14. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 4, písm a) a b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.

22. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

23. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.
24. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

28. Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou.
29. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu
na základe predmetnej Zmluvy o pripojení, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou
podľa zákona 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, právny predchodca poskytol a sprístupnil
žalovanej verejné telekomunikačné služby za podmienok stanovených v predmetnej Zmluve. Žalovaná

sa zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Z listinných dôkazov (predložených faktúr)
nesporne vyplýva, že právny predchodca žalobcu riadne a včas telekomunikačné služby žalovanej
poskytol a sprístupnil a za cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní Zmluvy o pripojení
vystavil a doručil žalovanej faktúru č. 1031018660 za obdobie od 22.01.2012 do 21.02.2012 s dátumom
splatnosti do 12.03.2012 na sumu 3,50 eura (vo faktúre právny predchodca žalobcu fakturoval

žalovanej poplatok za zmluvnú pokutu- upomienku), faktúru č. 1028036704 za obdobie od 22.11.2011
do 21.12.2011 s dátumom splatnosti do 16.01.2012 na sumu 100,71 eura, faktúru č. 1026741573 za
obdobie od 22.10.2011 do 21.11.2011 s dátumom splatnosti do 02.12.2011 na sumu 176,92 eura afaktúru č. 1025074350 za obdobie od 22.09.2011 do 21.10.2011 s dátumom splatnosti do 14.11.2011
na sumu 44,81 eura.
30. Nakoľko predmetná zmluva bola právnym predchodcom žalobcu vopred pripravená a zároveň

pri uzatváraní zmluvy právny predchodca žalobcu ako dodávateľ konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ takto nekonala, je nepochybné, že Zmluva je svojim
charakterom zmluvou spotrebiteľskou, je preto potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, a v rámci neho
ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa.
31. Vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu

§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcov uplatnený nárok
je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej
povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo,
teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna
úpravavustanovení§5bzákonač.250/2007Z.z.bolazavedenázákonomč.102/2014Z.z.súčinnosťou

od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia.
Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia
námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním
uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu.

32. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu

donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
33. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. 1028036704 za obdobie od 22.11.2011
do 21.12.2011 s dátumom splatnosti do 16.01.2012 na sumu 100,71 eura, faktúru č. 1026741573 za
obdobie od 22.10.2011 do 21.11.2011 s dátumom splatnosti do 02.12.2011 na sumu 176,92 eura a
faktúru č. 1025074350 za obdobie od 22.09.2011 do 21.10.2011 s dátumom splatnosti do 14.11.2011

na sumu 44,81 eura. Vychádzajúc z uvedených dátumov, žalobca si mohol uplatniť svoj nárok na súde
za faktúru č. 1025074350 už dňa 15.11.2011. Dňa 15.11.2011 uplynula všeobecná trojročná premlčacia
doba. Za faktúru č. 1026741573 si žalobca si mohol uplatniť svoj nárok na súde už dňa 20.12.2011 a
dňa 15.11.2011 uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Za faktúru č. 1028036704 si žalobca si
mohol uplatniť svoj nárok na súde už dňa 17.01.2012 a dňa 17.01.2012 uplynula všeobecná trojročná

premlčacia doba. Žalobca podal žalobu na súde dňa 02.02.2012, teda v čase, keď bol jeho nárok z
vyššie uvedených faktúr premlčaný.
34. Súd však nárok žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 3,50 eura, fakturovanej vo
faktúre č. 1031018660 za obdobie od 22.01.2012 do 21.02.2012 s dátumom splatnosti do 12.03.2012
považuje za nedôvodný. Predmetom faktúry bola platba za upomienku.

35. Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana
spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými bola do slovenského právneho poriadku
vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny
súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá

existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd
právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento
spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy obsahuje len demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok

teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2008
medzi neprijateľné podmienky zaviedol aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
(§ 53 ods. 3 písm. k) Občianskeho zákonníka). Doplnenie výpočtu zákonodarcom je len reakciou na

nesprávnu aplikačnú prax s cieľom dosiahnuť jej zjednotenie, pričom k spresneniu výpočtu došlo už
na základe smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.36. Pri posudzovaní upomienky - zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd
z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. V danom prípade upomienka je v zmysle § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka v spojení
s ustanoveniami smernice č. 93/13 EHS neprijateľnou podmienkou. Žalobca odvodzuje svoj nárok na
zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a smernice Rady č. 93/13 EHS, preto žalobcovi nevzniklo právo
na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, a z týchto dôvodov súd návrh v časti zamietol.

37. Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku

rozhodnutia.

38. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd neprijateľnú podmienku (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka) upravenú v spotrebiteľskej zmluve, môže vyhlásiť za neplatnú v zmysle § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 4 O.s.p., ak podmienku posúdil ako neprijateľnú. Dôsledkom
určenia neplatnosti zmluvnej podmienky súdom je povinnosť dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania
zmluvnej podmienky. To znamená, že dodávateľ je povinný odstrániť neprijateľnú podmienku zo svojich

všeobecných obchodných podmienok, zmluvy, jej dodatku alebo dokumentu, kde je takáto zmluvná
podmienka obsiahnutá a od doby rozhodnutia súdu je povinný sa zdržať dojednávania ďalších zmlúv
so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté obchodné podmienky (alebo iné dokumenty). Pohľadávka, ktorá
je predmetom tohto konania, bola postúpená právnym predchodcom žalobcu, ktorá je dodávateľom v
zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na žalobcu. Dodávateľ nie účastníkom tohto konania,

nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky dodávateľa (postupcu) na postupníka ešte pred podaním
návrhu na začatie predmetného konania. Účastníkom konania na strane navrhovateľa je žalobca
(postupník). Postupník nemôže ovplyvniť obsah zmluvy alebo dodatku uzavretých medzi dodávateľom a
odporcom ako spotrebiteľom obsahujúcich neprijateľnú podmienku. Vyhlásenie neprijateľnej podmienky
obsiahnutej v dodatku za neplatnú by nebolo účelné a bolo by bezpredmetné, nakoľko by nebolo možné

uplatniť a realizovať základný účel inštitútu vyhlásenia neprijateľnej podmienky súdom za neplatnú.
Týmto účelom je zabezpečiť, aby dodávateľ ďalej nepoužíval neprijateľnú podmienku v zmluvách a
ich dodatkoch, všeobecných obchodných podmienkach lebo iných dokumentoch. Žalobca, ktorý nie
je dodávateľom, nemôže odstrániť neprijateľnú podmienku zo zmlúv, dodatkov alebo všeobecných
obchodných podmienok alebo iných dokumentov dodávateľa (postupcu), ktoré takéto podmienky

obsahujú. A keďže dodávateľ nie je účastníkom toho konania, v prípade vyhlásenia neprijateľnej
podmienky za neplatnú súdom, by sa nevzťahovala povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej
zmluvnej podmienky § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že v danom prípade prišlo
k postúpeniu pohľadávky pred podaním návrhu na súd, dodávateľ už nie je stranou sporu, preto
súd nie je povinný v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. výslovne vo výroku rozsudku uviesť neprijateľnú

zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o nepriznanie plnenia dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky
ale postupníkovi, pre ktorého akýkoľvek hmotnoprávny dôsledok takéhoto vyhlásenia nie je účinný. S
ohľadom na tieto skutočnosti súd nevyhlásil vo výroku neprijateľnú podmienku za neplatnú, avšak z
neplatného dojednania postupníkovi plnenie nepriznal.

39. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) v
platnom znení, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

40. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.41. Citované ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. predpokladá rozhodovanie súdu o trovách konania v
dvoch fázach (v prvej fáze v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je rozhodnuté o tom, komu sa priznáva
nárok na náhradu trov konania a v druhej fáze bude rozhodnuté o samotnej výške náhrady trov konania,

a to po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Žalovanej súd priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, vzhľadom na to, že súd žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol, čo znamená, že žalovaná bola v plnej miere úspešná.
42. O výške trov konania súd rozhodne podľa citovaného ustanovenia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).