Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207204911
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4207204911.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobkyne: O. C., XX.X.XXXX, bytom Z.
XX, D. XXX XX, zastúpená Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Hlavné námestie 7, Nové
Zámky 940 01 proti žalovanému: L.. M. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, D. XXX XX, zastúpený JUDr.
Roman Blažek s.r.o., so sídlom AK Pohraničná 4, Komárno 945 01, o zaplatenie 35.110,80 eura s prísl.

(1.057.748,- Sk s prísl.), o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22.
novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ktorým súd návrh žalobkyne
na prerušenie konania zo dňa 18.10. 2016 zamietol, vo výroku, ktorým zamietol návrh žalobkyne na
rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, vo výroku o zamietnutí žaloby ako aj vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 02.05.2007 domáhala zaplatenia
sumy 35.110,80 eura s prísl. (1.057.748,- Sk s prísl.) titulom bezdôvodného obohatenia na tom
skutkovom základe, že v období od uzavretia darovacej zmluvy (6.3.1996 vrátane) do určenia
neplatnosti darovacej (v skutočnosti zaopatrovacej) zmluvy poskytovala žalobkyňa ako obdarovaná
darkyni starostlivosť, na poskytovanie ktorej sa zaviazala v článku V. darovacej zmluvy. Poukázala na
to, že a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co 268/2004 bola darovacia zmluva vyhlásená za

neplatnú, a preto sú účastníci zmluvy povinný vzájomne si vrátiť plnenia. Právoplatnosťou rozsudku
Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co 268/2004 sa nehnuteľnosť vrátila darkyni - do dedičstva po darkyni,
pričom obdarovanej - žalobkyni sa plnenia, ktoré darkyni poskytla nevrátili. Rozsah poskytovanej
starostlivosti a výšku plnenia odvodila od priloženého vyčíslenia, sadzby odmeny za hodinu a túto
vyčíslila podľa §458 OZ v zmysle rozhodnutia publikovaného v Zbierke rozhodnutí č. R 25/1986 ako
finančný ekvivalent, za ktorý by rovnaké výkony vykonala organizácia. Uviedla, že darkyňa ešte pred
začatím konania zomrela, pričom jej právni nástupcovia sú strany tohto sporu. Pretože každý z dedičov

zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva je žalovaný povinný tento dlh uhradiť,
tento však pohľadávku žalobkyne ako pasívum do dedičstva po nebohej O. Z. neuznal. V žalobe tiež
uviedla, že finančná hodnota plnení poskytnutých žalobkyňou predstavuje sumu 1.057.748 Sk a to za
obdobie od 6.marca 1996 do 15.10.1998 (vrátane), ktorej zaplatenia sa domáha.
2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu žalobkyne zo dňa 02.05.2007
na prerušenie konania. Návrh žalobkyne zo dňa 18.10.2016 na prerušenie konania a návrh žalobkyne

na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom v tomto konaní zamietol. Napokon žalobu zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že žalovaný má právo na ich náhradu vo výške 100 % . Svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 87 a § 101 zák. o rodine, ust. § 101 Občianskeho zákonníka ako ja zistenýmskutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru , že žalobe žalobkyni v dôsledku premlčania
uplatneného nároku nie je možné vyhovieť. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že Okresný súd
Komárno rozsudkom č.k. 4C/39/1999-236 v spojení s rozhodnutím KS Nitra č.k. 6Co 268/2004-268 zo

dňa 25.01.2005 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2005 určil, že darovacia zmluva uzatvorená
medzi darkyňou O. Z., rod. O. a obdarovanou O. C., rod. Z. dňa 6.3.1996, ktorá zmluva bola a účinná
dňa 07.11.1997 o prevode nehnuteľností nachádzajúcich sa kat. území D. vedené na L V č. XXXX v
podiele 1 je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože bola uzatvorená bez v tom čase žijúceho
bezpodielovéhospoluvlastníkaP.Z.,otcažalobkyne.Posudzovanúdarovaciuzmluvusúdprvejinštancie

považoval za absolútne neplatnú ako celok.
3. Vo vzťahu k otázke premlčania nároku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v konaní uplatnila
občianskoprávny nárok za starostlivosť poskytnutú matke za obdobie od 06.03.1996 do 15.10.1998 ,
ktorý nárok bol ku dňu podania žaloby t.j. 02.05.2007 premlčaný. Konštatoval, že ide o občianskoprávny
nárok na zaplatenie sumy, pre ktorý platí 3 ročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť od poskytnutia
plnenia, preto táto lehota uplynula najneskôr dňa 15.10.2001. Navyše zdôraznil, že žalobkyňa v konaní

neuniesla ani dôkazné bremeno v tom, že dokázala svojej matke zvýšené nároky na zabezpečenie
odbornej starostlivosti poskytnúť a to na úrovni špecializovaných zariadení pre celodennú starostlivosť.
Podľanázorusúduprvejinštanciemalažalobkyňainformovaťžalovaného ešte zaživotamatkyohľadne
finančne nákladného zabezpečenia starostlivosti o matku zo strany žalobkyne a umožniť mu za účelom
zníženia týchto nákladov osobne sa na tejto starostlivosti podieľať. Záverom poukázal na to, že žalovaný

nebol účastníkom dohody, ktorú žalobkyňa uzatvorila so svojou matkou, preto z tohto právneho úkonu
mu nevznikli žiadne záväzoky. Žalovaný podľa § 87 zák. o rodine bol povinný zabezpečiť starostlivosť
o svojich rodičov a tiež vyživovaciu povinnosť a pokiaľ tak urobila iba žalobkyňa, mala by v zásade
nárok na vrátenie časti poskytnutej sumy od ďalších povinných osôb, ktorý nárok jej však pre vznesenú
námietku premlčania zo strany žalovaného nemohol priznať. K výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne na

prerušenie konania zo dňa 18.10.2016 uviedol, že v danej veci neboli splnené podmienky na prerušenie
konania. Podľa názoru súdu prvej inštancie išlo o neopodstatnený návrh, pretože vo veci mohol súd
rozhodnúťajbezvykonanianavrhnutýchdôkazovtosprihliadnutímnahospodárnosťkonania.Vovzťahu
k návrhu žalobkyne na vydanie medzitýmneho rozsudku s poukazom na ust. § 214 CSP uviedol, že
z dôvodu premlčania nároku žalobkyne by nebolo hospodárne rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom

najskôr o žalobnom návrhu, keďže v dôsledku premlčania nároku súd žalobu zamietol. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zmeny
a vyhovenia žalobe v plnom rozsahu . Zároveň žiadala priznať trovy prvoinštančného aj odvolacieho
konania. Inak navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. Namietala, že rozsudok je vydaný v rozpore s podanou žalobou, rozhodnutie súdu
je nesprávne, nejasné, zmätočné, svojvoľné, diskriminačné s miestami až arbitrárnym výkladom a
uplatňovaním platných právnych predpisov . Návrh na prerušenie konania zo dňa 18.10.2016 súd
zamietol pri nespornej existencii dôvodov podľa § 162 ods. 1 písm.a/ CSP v spojitosti s doteraz
neukončeným dedičským konaním o novoobjavenom majetku vedeným pod č. 4D/507/2005, preto o

podanejžalobesúdprvejinštancierozhodolpredčasneavrozporesozákonom. Zdôraznila,žeprávnym
titulom, ktorý zakladá žalovaný nárok, je ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka, teda bezdôvodné
obohatenie definované „plnením z neplatného právneho úkonu, resp. plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol. Z právneho dôvodu - darovacej, resp. zaopatrovacej zmluvy žalobkyňa plnila tým, že svojej
matke neb. O. Z. minimálne v období od 6.3.1996 do jej smrti dňa 15.10.1998 poskytovala zaopatrenie v

rozsahu celodennej starostlivosti, čo žalovaný v konaní nepoprel. Bránila sa tým, že zo strany žalobkyne
nešlo o plnenie si vyživovacej povinnosti, ale o plnenie v zmysle Darovacej (zaopatrovacej) zmluvy,
ktorá stratila platnosť a účinnosť vyhlásením za neplatnú, teda dňom 3.5.2005. Uviedla, že začiatok
plynutia premlčacej doby pri právach na vrátenie plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka k § 451
Občianskeho zákonníka je prvým dňom na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,

deň nasledujúci po právoplatnosti rozsudku, ktorým súd určil, že zmluva je neplatná. Keďže neplatnosť
zmluvy bola určená rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.5.2005 a žalobu podala
žalobkyňa 2.5.2007, je záver súdu o premlčaní žalovaného nároku nesprávny. Vytýkala súdu prvej
inštancie, že sa nevyporiadal s ust. § 107 ods. 3 OZ a s námietkou žalobkyne o nepremlčateľnosti
jej nároku a to napriek tomu, že dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo premlčanie uplatneného

nároku. Poukázala na to, že námietka premlčania vznesená žalovaným neobsahovala ani právny dôvod
premlčania, ani označenie skutočnosti, ktorá zakladá plynutie premlčacej doby a teda nebola v konaní
riadne konkretizovaná.4.1. Žiadala zohľadniť, že podľa §460 a nasl. OZ smrťou poručiteľa prechádza zodpovednosť za jeho
dlhy na dedičov, preto na dedičov prešla aj zodpovednosť za dlh za vrátenie plnenia zo zmluvy, ktorá
bola hlásená po smrti darkyne za neplatnú.

4.2. Vytýkala súd prvej inštancie, že nerozhodol nároku medzitýmnym rozsudkom (o lároku) a následne
o jeho výške, na základe výsledkov konania o dedičstve o novoobjavenom majetku po poručiteľke,
pretože v zmysle § 470 a nasl. Občianskeho zákonníka je potrebná vedomosť o výsledku dedičského
konania.
4.3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo podľa názoru žalobkyne vydané v rozpore so zásadou

spravodlivosti a právnej istoty, pretože nemôže byť liberačným dôvodom skutočnosť, že žalovaný nebol
účastníkom darovacej zmluvy.
4.4. Namietala tiež, že súd prvej inštancie neustálil rozsah, v ktorom súd zrušil darovaciu zmluvu ,
nezaoberal sa tým, či došlo k zrušeniu aj zaopatrovacej zmluvy, a či sa v predmetnom rozhodnutí
nachádza predpoklad pre spôsob vrátenia planenie, ktoré žalobkyňa matke poskytla. Nezohľadnil, že
žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou. pričom sám v konaní nepredložil žiadny

objektívny dôkaz spochybňujúci žalovaný nárok.
5. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie a nesúhlasí s dôvodmi uvedenými žalobkyňou v podanom odvolaní. Uviedol, že
žalobkyňa spochybňuje postup súdu prvej inštancie, avšak bez zásadnej argumentácie. Zdôraznil, že
žalovaný neuznáva hodnotu darkyni poskytnutého plnenia, pretože žalobkyňou požadovaná suma je

niekoľkonásobne vyššia oproti reálnej hodnote. Prerušenie konania do skončenia dedičského konania
je vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby podľa názoru žalovaného bezpredmetné.
6. V písomnom vyjadrení žalobkyne doručenom odvolaciemu súdu na jeho výzvu dňa 04.04.2018
žalobkyňa oznámila, že dedičské konanie po poručiteľke O. Z. je toho času právoplatne ukončené,
pričom pasívum nebolo prejednané, a ani jeden z dedičov nebol odkázaný na uplatnenie svojho práva

na súde. Zároveň požiadala súd o poskytnutie sudcovskej lehoty v trvaní 20 kalendárnych dní na
zabezpečenie kvalifikovaných vyjadrení realitných kancelárií o hodnote majetku, ktorý nadobudli dedičia
dedením po poručiteľke. Navrhla tiež doplniť dokazovanie dožiadaním Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny na priemernú cenu za celodenné opatrovanie bezvládnej osoby v zariadení sociálnych
služieb, keďže napriek jej návrhu súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal.

7. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa
11.04.2018, ktorý uviedol, že v darovacej zmluve zo dňa 06.03.1996 sú vzájomné plnenia účastníčok
zmluvy samostatné, nie sú si navzájom podmienené, preto sú oba záväzky na sebe nezávislé, nie sú
vzájomnej korelácii.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania
(§ 379 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ktorým súd návrh žalobkyne
na prerušenie konania zo dňa 18.10. 2016 zamietol, vo výroku, ktorým zamietol návrh žalobkyne na

rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, vo výroku o zamietnutí žaloby ako aj vo výroku o trovách konania
je treba ako vo výroku vecne správny potvrdiť
9. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vo veci samej zamietol žalobný nárok
žalobkyne v zásade pre premlčanie nároku. Nárok žalobkyne posúdil ako nárok vyplývajúci z ust. § 87
ods. 1 , § 101 zák.č. 94/1963 Zb. Zákona o rodine, podľa ktorého sú deti povinné zabezpečiť starostlivosť

svojim rodičom, pričom kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený
od neho požadovať úhradu tohto plnenia. Podľa jeho názoru 3-ročná premlčacia doba, ktorá začala
plynúť najneskôr 3 roky od poskytnutia plnenia, ktoré žalobkyňa vyčíslila za obdobie od 06.03.1996
do 15.10.1998 , pričom uvedená lehota uplynula najneskôr 15.10.2001 a žalobkyňa žalobu doručila až
dňa 02. 05.2007.

10. S takýmto právnym posúdením veci sa odvolací súd nestotožnil. Je treba dať za pravdu žalobkyni,
ktorá v podanom odvolaní namietala, že nárok na zaplatenie sumy 35.110,80 eura s prísl. ( pôvodne
1.057.748,- Sk s prísl.) v tomto konaní uplatnila žalobou podanou titulom bezdôvodného obohatenia,
ktoré vzniklo plnením z neplatného právneho úkonu darovacej a zaopatrovacej zmluvy v zmysle ust.
§ 451 ods. 1, 2 OZ. Z dôvodu, neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle ust. § 457 OZ bola každá

z účastníčok darovacej a zaopatrovacej zmluvy povinná vrátiť druhej účastníčke všetko, čo podľa
nej dostala. Keďže matka žalobkyne, ktorá bola účastníčka zmluvy zomrela skôr ako bola zmluva
súdom určená za neplatnú nemohla poskytnuté plnenie vrátiť. Žalobkyňa, ktorá plnenie z darovacej
a zaopatrovacej zmluvy vrátila svoj nárok uplatnila voči žalovanému podľa § 470 ods. 1 OZ zdôvodu, že žalovaný ako dedič zodpovedá za dlhy poručiteľky do výšky ceny nadobudnutého dedičstva,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Z písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 04.04.2018
vyplýva, že dedičské konanie po poručiteľke O. Z. je toho času právoplatne ukončené, pričom pasívum

nebolo prejednané, a ani jeden z dedičov nebol odkázaný na uplatnenie svojho práva na súde. Z listu
vlastníctva č. XXXX pre okres G., obec D. , kat. úz. D. odvolací súd zistil, že žalovaný je vedený ako
podielový spoluvlastník nehnuteľností v ňom konkretizovaných v podiele 10/24 na základe záznamu
zo dňa 10.03.2017. Na základe vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa zaoberať
uplatneným nárokom a v tomto smere sa zaoberať aj námietkou žalobkyne, že takto uplatnený nárok

s poukazom na ust. § 107 ods. 3 OZ nepodlieha premlčaniu.
11. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že podľa ust. §457 OZ, ak je zmluva
neplatná alebo ak bola zrušená, každý z účastníkov povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal. Ide
o tzv. synalagmatický ( vzájomne podmienený) záväzok, v ktorom právo jedného účastníka zmluvy na
vrátenie toho, čo podľa zmluvy získal zodpovedá povinnosť druhého účastníka zmluvy vrátiť plnenie a
naopak. Právo na vrátenie toho, čo účastník neplatnej zmluvy podľa nej dostal je majetkovým právom,

ktoré prechádza na dediča. V prípade smrti účastníka neplatnej zmluvy vstupujú do jeho práv ale tiež
povinností ku dňu jeho smrti dedičia. Pretože nejde len o dlh je treba po právnej stránke vec posúdiť
podľa § 457 OZ.
12. Je treba dať za pravdu žalobkyni aj v tom, že pri uplatnení nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia môže súd na námietku premlčania prihliadnuť len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol

premlčanie namietať. Keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje ( 100 ods. 2 OZ), nemohla žalobkyňa
námietku premlčania vzniesť . V danej veci bolo potrebné vychádzať z toho, že premlčanie nároku mohol
uplatniť iba žalovaný, preto pri posudzovaní dôvodnosti podania žaloby na vydanie bezdôvodného
obohatenia by súd nemohol na žalovaným vznesenú námietku premlčania prihliadnuť. Na jednej strane
totiž stojí právo, ktoré sa premlčí t.j. právo na peňažné plnenie, ktorého sa žalobkyňa domáha a na

druhej strane nepremlčateľné vlastnícke právo, ktoré nadobudol žalovaný dedením po poručiteľke.
13. Žalobkyňa v podanom dovolaní tiež namietala, že súd prvej inštancie neustálil rozsah, v ktorom
súd zrušil darovaciu zmluvu , a či teda rozsudkom odvolacieho súdu došlo k zrušeniu aj zaopatrovacej
zmluvy. Túto námietku žalobkyne odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, pretože súd prvej inštancie
v bode 19. odôvodnenia rozsudku jednoznačne uviedol, že považoval darovaciu zmluvu ako celok za

absolútne neplatnú. Ako vyplýva z ust. § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca
niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Pojmový znak
darovacej zmluvy - bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť
poskytnúť za dar majetkovú hodnotu. Nie je vylúčené, aby zmluva označená ako darovacia obsahovala
aj inú nepomenovanú zmluvu podľa § 51 OZ napr. zaopatrovaciu zmluvu. V takom prípade je treba

skúmať, či ide o právne úkony od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie, alebo
treba zmluvu chápať ako jeden celok. Odvolací súd posudzujúc Darovaciu zmluvu zo dňa 06.03. 1996
podľa jej obsahu dospel k záveru, že súčasťou darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a jej
matkou je aj zaopatrovacia zmluva, pričom ide o úkony navzájom od seba neoddeliteľné. O tomto závere
svedčí súvislosť bodu II. a V. zmluvy. V bode II. zmluvy, kde je uvedený dôvod darovania nehnuteľnosti,

ktorým je vďačnosť za to, že sa žalobkyňa od roku 1991 stará o oboch svojich rodičov. V bode V. je
vyjadrený záväzok žalobkyne, ktorým sa zaviazala darkyňu do konca jej života opatrovať, zabezpečiť jej
bývanie, výživu a všetku opateru. Zároveň je v bode V. vyjadrený záväzok žalobkyne ako obdarovanej,
ktorá sa pre prípad nesplnenia tejto povinnosti zaviazala darkyni poskytnúť ako protihodnotu tohto
plnenia vo výške rovnajúcej sa 1 minimálne mzdy. Z uvedeného obsahu zmluvy potom možno prijať

záver,žematkažalobkynepreviedlanehnuteľnostiuvedenévbudeI.zmluvyakoodplatuzaopatrovanie,
a v prípade ak by žalobkyňa túto povinnosť voči darkyni nesplnila musela by namiesto opatrovania
poskytnúť darkyni finančné prostriedky. Uvedené právne úkony z tohto dôvodu nie je možné oddeliť ,
preto pokiaľ súd svojim rozsudkom určil, že darovacia zmluva je neplatná je treba považovať aj
zaopatrovaciu zmluvu za neplatnú.

14. Na základe vyššie uvedeného potom sa žalobkyňa mohla domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia podľa ust. § 457 OZ, keďže k vráteniu daru z jej strany došlo ale plnenie, ktoré ona v rámci
zaopatrovacej zmluvy matke poskytla jej matka vrátiť nemohla, pretože zomrela. Keďže predmetom
dedičstva po nebohej matke žalobkyni bola aj nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy,
smrťou darkyne prešli vzájomne podmienené záväzky podľa § 457 OZ na dedičov- strany sporu , ktorí

do nich ku dňu jej smrti vstúpili.
15. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil aj odvolací súd po prejednaní
veci dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť. Jedným z dôvodov, pre ktorý
súd prvej inštancie žalobu zamietol bolo neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne.Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa v konaní nepreukázala, v akom rozsahu sa zhoršil
zdravotný stav jej matky a či dokázala zvýšené nároky na zabezpečenie starostlivosti matke žalobkyňa
poskytnúť v porovnateľnej úrovni ako špecializované zariadenie pre celodennú starostlivosť, keďže

výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslila s poukazom na ceny za ktoré poskytuje tieto služby toto
zariadenie . Aj podľa názoru odvolacieho súdu, čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré
poručiteľke malo z neplatnej zmluvy vzniknúť, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Do vyhlásenia
rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia predložila
vyčíslenie dní a hodín ( č.l. 7, 8 spisu) , počas ktorých poskytovala opateru matke s uvedením sadzby

poskytovanej starostlivosti v rozsahu 45 až 50 Sk/h, a tiež s uvedením konečných súm za jednotlivé
mesiace a roky. V samotnej žalobe výšku bezdôvodného obohatenia nijako neodôvodnila. V priebehu
konania predložila listiny v maďarskom jazyku (č.l. 293 a 294), z ktorých však výšku bezdôvodného
obohatenia nie je možné nijako vyvodiť. Povinnosťou žalobkyne bolo preukázať v peňažnom vyjadrení
hodnotu plnenia, ktoré v súvislosti s neplatnou darovacou zmluvou matke poskytla a výšku tohto plnenia
aj primerane odôvodniť. Keďže darovacia zmluva je bezodplatným právnym úkonom zo samotného

textu tejto neplatnej darovacej zmluvy nevyplýva protihodnota plnenia vyjadrená v peniazoch. Výšku
bezdôvodného obohatenia, ktoré mala na základe neplatnej darovacej zmluvy poručiteľka získať, preto
bola povinná preukázať žalobkyňa. Listinami, ktoré v konaní žalobkyňa v tomto smere predložila
dôkazné bremeno neuniesla a iba na ich základe nebolo možné žalobkyni žalovanú sumu priznať. V
ust. § 458 ods. 1 OZ je uvedený rozsah a spôsob vydania bezdôvodného obohatenia, pričom z

hľadiska výšky bezdôvodného obohatenia je rozhodujúcim to, o čo sa nadobúdateľ obohatil v čase
získania bezdôvodného obohatenia. Bolo teda povinnosťou žalobkyne predložiť také dôkazy, ktorými by
preukázala výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré poručiteľka získala. Z uvedených dôvodov odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.
16. K ďalším odvolacím dôvodom uvádzanými žalobkyňou odvolací súd uvádza, že v rámci konania

pred súdom prvej inštancie nezistil také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie
rozsudku súdu prvej inštancie. K obrane žalobkyne v tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je
nespravodlivý odvolací súd uvádza, že žalobca má povinnosť v konaní preukázať nielen existenciu
nároku ale aj jeho výšku. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu a dôsledkom jeho
neunesenia je zamietnutie žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie si riadne splnil

svoju poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 154 CSP . Žalobkyňa žiadala, aby súd sám za
zabezpečil dôkaz a prostredníctvom Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR zistil cenu za výkony
nepretržitej opatrovateľskej služby s pomocou pri ošetrovateľských úkonoch v rokoch 1996 až 1998,
pretože žalobkyňa z objektívnych dôvodov tieto ceny zistiť nevie. Podľa názoru odvolacieho súdu
takto zistené ceny za výkon opatrovateľskej služby a ošetrovanie v špecializovanom zariadení samé

o sebe nepredstavujú výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré bola darkyňa povinná vrátiť. V konaní
nebolo preukázané, že darkyňa bola odkázaná na nepretržité opatrovanie inou osobou a ani nebolo
preukázané, konkrétne aké úkony žalobkyňa pre darkyňu zabezpečovala. Nebolo tiež preukázané
aké ošetrenia žalobkyňa darkyni poskytovala, a či si zdravotný stav darkyne vyžadoval umiestnenie v
sociálnom zariadení s nepretržitou opatrovateľskou službou. Z uvedeného dôvodu ani zabezpečením

žalobkyňou navrhnutého dôkazu by nebola preukázaná výška bezdôvodného obohatenia, ktoré darkyňa
mala získať. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne v tom, že žalovaný nepoprel tvrdenia žalobkyne
a sám nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 01.08.2011, v ktorom výslovne uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva a
namietol tiež výšku žalovanej istiny. Na tomto postoji žalovaný zotrval v priebehu celého konania. Čo

sa týka dôkazného bremena, ako je už vyššie uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu a nie
žalovaného. K ďalšej námietke žalobkyne, že súd nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami
Civilného sporového poriadku, pretože neposkytol stranám predbežné právne posúdenie a nevyjadril
sa, ktoré skutočnosti a tvrdenia má za nesporné odvolací súd uvádza, že toto pochybenie súdu prvej
inštancie nepovažoval za také pochybenie, ktoré by malo za následok zrušenie rozsudku súdu prvej

inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Odvolanie žalobkyne smerovalo aj do výroku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zo
dňa 18.10.2016 zamietol. Odvolací súd sa zaoberal dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že v
tomto štádiu konania, keď došlo podľa tvrdenia žalobkyne už k právoplatnému ukončeniu dedičského
konania po poručiteľke neexistuje žiadny dôvod na prerušenie konania. Ani v čase rozhodovania súdu

prvej inštancie o tomto návrhu nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie konanie prerušiť, z dôvodu
prebiehajúceho dodatočného dedičského konania, pretože ust. § 164 CSP dáva súdu iba možnosť a nie
povinnosť konanie prerušiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania zo dňa 18.10. 2016 potvrdil.18. Rovnako tak odvolací súd potvrdil výrok rozsudku o zmietnutí návrhu žalobkyne na vydanie
medzitýmneho rozsudku podľa § 214 CSP, pretože ani toto ustanovenie neukladá súdu povinnosť
rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom , ale dáva mu iba možnosť rozhodnúť o základe alebo dôvode

uplatneného procesného nároku. Pokiaľ súd prvej inštancie nezistil dôvody a účelnosť postupu podľa §
214 CSP a vo veci rozhodol rozsudkom je treba jeho postup považovať za správny, pretože bol v súlade
so zásadou procesnej ekonómie.
19. Napokon aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým priznal s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % odvolací

súd považoval za správny. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku
rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok
meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.
Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba žalobkyne bola v plnom rozsahu
zamietnutá, preto bol vo veci samej úspešný v tomto konaní žalovaný a to v plnom rozsahu, preto mu v

zmysle ust. §255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
20. Aj v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP
patrí náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 CSP § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobkyni.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).