Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207531
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716207531.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci

žalobcu: H. B., F.. XX.XX.XXXX, T. F. C. XXX, XXX XX W. J., zast. JUDr. Marián Görči, advokát,
Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 50, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: REVAST s.r.o., so
sídlom Družstevná 314/58, 962 63 Pliešovce, IČO: 43 988 750, v konaní o zaplatenie 471,18 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e sčasti 318,17 Eur.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 153,01 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

III. V príslušenstve žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 100 percent trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 17.06.2016 si uplatnil voči žalovanému 471,18 Eur spolu s 5,5 %-ným úrokom
z omeškania ročne z dlžnej sumy od 01.08.2013 do zaplatenia titulom náhrady mzdy od 01.06.2013
do 23.06.2013 vo výške 318,17 Eur, náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca od
24.06.2013 do 03.07.2013 vo výške 63,63 Eur a náhrady stravného za 15 dní vo výške 90,00 Eur.

2. Žalobca na pojednávaní dňa 05.09.2017 trval na podanej žalobe.

3. Žalobca podaním zo dňa 24.06.2016 zobral žalobu sčasti 318,17 Eur späť z dôvodu, že dňa
22.06.2016 žalovaný bankovým prevodom uhradil túto čiastku žalobcovi.

4. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Súd zastavil konanie sčasti 318,17 Eur na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v súlade
s citovaným ustanovením.

6. Žalovaný v písomných podaniach ako aj na pojednávaní uviedol, že žalobca mu ako zamestnanec
spôsobil škodu pri dopravnej nehode kde nedodržal predpisy, išiel neprimerane vysokou rýchlosťou v

mieste kde mal ísť nižšou rýchlosťou. Žalovaný si mohol nárokovať škodu za tri mesiace jeho mzdy vo
výške 1.200,- Eur, on si to v dvojročnej premlčacej lehote neuplatnil a žalobca po dvoch rokoch podal
žalobu kde si uplatňuje aj úroky z omeškania. Žalovaný namietol, že úroky sú v rozpore s dobrými
mravmi, mzdu mu vyplatil, stravné a náhradu práceneschopnosti mu nevyplatil.7. Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:

8. Zo zápisnice o prejednaní škody zo dňa 12.09.2013 zistil súd, že žalobca spôsobil škodu dňa
24.06.2013 o 16.30 hod. v obci D., T. P., Z. T., kde zamestnanec - vodič pri prejazde ľavotočivou
zákrutou prevrátil so súpravou ťahač Volvo W. XXX T., náves W. XXX Y., čo mu spôsobilo zranenia.
K dopravnej nehode bola privolaná polícia. Ako príčina úrazu bolo porušenie ustanovenia § 4 ods. 1
písm. c) Zákona NS SR č. 8/2009 o cestnej premávke, t.j. nevenovanie sa plne vedeniu vozidla. Zo

záznamu o registrovanom pracovnom úraze súd zistil, že túto dopravnú nehodu spôsobil žalobca. Súd z
pracovnej zmluvy zo dňa 09.05.2013 medzi zamestnávateľom - žalovaným a zamestnancom - žalobcom
zistil, že zamestnanec nastúpil do práce dňa 10.05.2013. Z oznámenia o skončení pracovného pomeru v
skúšobnej dobe súd zistil, že pracovný pomer sa skončil dňa 31.07.2017, žalobca to prevzal 22.07.2013.
ZvýpisuzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduBanskáBystricasúdzistil,žežalovanýjevObchodnom
registri zapísaný pod obchodným menom REVAST s.r.o., Družstevná 314/58, Pliešovce 962 63.

9. Podľa § 1 Zákona 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
tento zákon upravuje podmienky nároku a poskytovanie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca (ďalej len "náhrada príjmu").

10. Podľa § 7 ods. 1 Zákona 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ.

11. Podľa § 7 ods. 2 Zákona 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej

neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej
pracovnej neschopnosti.

12. Podľa § 8 ods. 1 Zákona 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, výška náhrady príjmu je v období

a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
25% denného vymeriavacieho základu zamestnanca a

b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
55% denného vymeriavacieho základu.

13. Podľa § 8 ods. 2 Zákona 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, v kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu 14) možno dohodnúť dennú
výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80% denného vymeriavacieho
základu.

14. Podľa § 8 ods. 3 Zákona 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, zamestnanec má nárok na náhradu príjmu vo výške polovice náhrady príjmu podľa
odseku 1 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak sa stal dočasne práceneschopným v
dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok,

najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

15. Podľa § 8 ods. 4 Zákona 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca podľa §
2 ods. 1 písm. a), ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské

poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní, je rozhodujúce
obdobie podľa osobitného predpisu. 15) Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho
základu zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. a), ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré
sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej
ako 90 dní, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z

dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla
dočasná pracovná neschopnosť.16. Podľa § 8 ods. 5 Zákona 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, denný vymeriavací základ zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. a) je podiel súčtu
vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom

období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

17. Podľa § 8 ods. 6 Zákona 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, denný vymeriavací základ zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. a), ktorý v rozhodujúcom
období určenom podľa odseku 4 nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské

poistenie, je denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v
kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

18. Podľa § 8 ods. 7 Zákona 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, denný vymeriavací základ určený podľa odsekov 5 a 6 nesmie byť vyšší, ako
denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu 16) platného

v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na
poskytnutie náhrady príjmu.

19. Podľa § 8 ods. 8 Zákona 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, denný vymeriavací základ zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. b) je podiel priemerného

mesačného zárobku zisteného podľa osobitného predpisu 15a) a čísla 30,4167.

20. Podľa § 8 ods. 9 Zákona 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

21. Podľa § 5 ods. 1 Zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, zamestnancovi patrí stravné za
každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je
ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej
cesty je rozdelený na časové pásma
a) 5 až 12 hodín,

b) nad 12 hodín až 18 hodín,

c) nad 18 hodín.

22. Podľa § 5 ods. 2 Zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, sumu stravného pre časové pásma
podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. 6)

23. Podľa § 5 ods. 3 Zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ak zamestnávateľ vyslaním

na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným
spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12
hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

24. Podľa § 5 ods. 4 Zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ak zamestnanec, ktorému častá

zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas
a) kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový
súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas
trvania týchto pracovných ciest,

b) dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín
a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové
pásmo 5 až 12 hodín,

c) jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá

trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí
zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.25. Podľa § 5 ods. 5 Zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, so zamestnancom, ktorému častá
zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode
o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na

poskytovaniestravného,akoajnižšiesumystravného,najviacvšako5%zustanovenejsumystravného;
suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

26. Podľa § 5 ods. 6 Zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ak má zamestnanec na pracovnej
ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné

neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie
čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti o 25% za bezplatne
poskytnuté raňajky, o 40% za bezplatne poskytnutý obed a o 35% za bezplatne poskytnutú večeru
z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy
stravného podľa odseku 5.

27. Podľa § 5 ods. 7 Zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ak má zamestnanec na pracovnej
cestevrámciubytovacíchslužiebpreukázaneposkytnutéraňajky,zamestnávateľstravnépodľaodsekov
1, 2 alebo 5 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 6.

28. Podľa § 5 ods. 8 Zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, zamestnávateľ stravné nekráti

spôsobom ustanoveným v odsekoch 6 a 7, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo
poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.

29. Podľa § 5 ods. 9 Zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, preukázanie zabezpečeného jedla
podľa odseku 6 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku 7 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca

vo vyúčtovaní náhrad.

30. Podľa § 5 ods. 10 Zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, suma stravného určená podľa
odsekov 6 a 7 sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

31. Podľa § 5 ods. 11 Zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, po dobu prerušenia pracovnej
cesty z dôvodu návštevy rodiny zamestnanca [ § 4 ods. 1 písm. e)] alebo po dobu dohodnutého
prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca ( § 3 ods. 2), stravné zamestnancovi
nepatrí.

32. Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky 248/2012 Z.z.
o sumách stravného, sumy stravného pre časové pásma sú:
a) 4,00 eurá pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

b) 6,00 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

c) 9,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

33. Vzhľadom k tomu, že zamestnanec - žalobca bol práceneschopný, vypočítavala sa mu v mesiaci jún
za obdobie od 24.06.2013 do 03.07.2013 výška náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zo sumy mzdy 415,00 Eur za 30 dní, t.j. vo výške 13,8333 Eur denne, z toho 25 % 3,4583 Eur - za
tri dni 10,3749 z toho 55 % je 7,6083 - za 7 dní 53,2581, spolu 63,63 Eur. Súd na túto sumu zaviazal
žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal nárok na stravné 6,00 Eur denne v časovom pásme od
12do18hodín,atoza03.,04.,05.,06.,07.,10.,11.,12.,13.,14.,17.,18.,19.,20.,21.júna2013,celkovo
15 dní. Má nárok za mesiac jún 2013 na stravné v sume 90,- Eur. Na túto sumu súd žalovaného zaviazal,

ide o sumu 153,01 Eur, ktoré je žalovaný žalobcovi povinný nahradiť do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

34. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.35. Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej
samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych
vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

37. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

38.Súdzvyjadreniažalovanéhoakoajzozápisniceoprejednaníškodypridopravnejnehodeazáznamu

o registrovanom pracovnom úraze zistil, že žalobca spôsobil žalovanému škodu pri dopravnej nehode
kde nedodržal predpisy. Žalovaný si voči nemu neuplatnil škodu za tri mesiace jeho mzdy vo výške
1.200,- Eur v dvojročnej premlčacej lehote. Žalobca po dvoch rokoch podal žalobu na súd kde si
uplatňuje úroky z omeškania. Súd konštatuje, že tieto úroky z omeškania sú v rozpore s dobrými mravmi,
a preto súd v príslušenstve žalobu zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

40. Mzda bola žalobcovi zaplatená po podaní žaloby, vo zvyšku istiny bol žalobca úspešný, preto mu

vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 100 percent trov konania.
O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny
výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 ods. 1 CSP).