Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/359/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108221763
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7108221763.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr.

Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Q. K., nar. XX. X. XXXX, bytom XXXX Z.,
K. X/X/X, P., zast. Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom, so sídlom Košice, Nerudova 9, proti žalovaným
1/ T.. M. C., nar. X. X. XXXX, bytom C., B. Č.. X, zast. JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, so
sídlom Košice, Rázusova č. 1, 2/ A. A., Q..A.., K., E. Č.. XX, IČO: 00 151 653, zast. JUDr. Radovan
Hrabovecký - advocati s.r.o., so sídlom Bratislava, Panenská č. 24 a 3/ L. &. K. C. A..P..U.., L. Č.. XX,
L., IČO: 31 724 761, zast. JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom Košice, Rázusova č. 1, o
zaplatenie 692.723,89 € (20 869.000,- Sk) s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C 151/2008-356

zo 7.4.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o náhrade trov konania.

M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov štátu tak, že žalobca nemá povinnosť nahradiť trovy štátu.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Žalovaným 1 - 3 priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd) rozsudkom žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovaným 1/ a 3/ trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Richarda Kovalčíka, advokáta v sume
11.534,07 € a na účet právneho zástupcu žalovanej 2/ JUDr. Radovana Hraboveckého v sume
12.698,19 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd návrh na prerušenie konania zamietol a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 59,76 e na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 692.723,89
€ s prísl. a náhrady trov konania. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti
evidovanej Správou katastra C., okres C. T., obec C. - A. M., k. ú. A. M. zapísanej na LV č. XXXXX
ako meštiansky dom ležiaci na parcele č. XXX so súpisným č. XXX na pozemku parcela č. 115 o
výmere 1255 m2. Ku dňu podania žaloby (14.8.2008) na liste vlastníctva sú zapísaní ako vlastníci
nehnuteľnosti žalovaný 1/ (v pomere 4/7) a žalovaný 2/ (v pomere 3/7). Žalobca uviedol, že si v konaní
pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 40C/450/1992 uplatnil svoje vlastnícke právo. Napriek

skutočnosti, že je vlastníkom nehnuteľnosti, je mu znemožnené akýmkoľvek spôsobom nakladať s
predmetom svojho vlastníctva. Preto sa domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia za obdobie
september 2006 až august 2007 vo výške 10 180.000,- Sk, celkovo sa za obdobie dvoch rokov domáhazaplatenia 20 869.000,- Sk. Uznesením z 8.10.2013 č.k. 15C/151/2008-133 súd pripustil zmenu žaloby
tak, že žalovaný 3/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 173.136,94 € s prísl.

3. Žalovaní 1/ a 3/ žiadali žalobu zamietnuť. Popreli tvrdenie žalobcu, že je vlastníkom sporných
nehnuteľností. Namietali absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj skutočnosť, že finančné
očakávania žalobcu, ktorých sa domáha z titulu údajného užívania sporných nehnuteľností, nie sú
legitímne. Nárok, ktorého sa v tomto konaní žalobca domáha, nemá žiaden právny základ, pretože
Krajský súd v Košiciach na pojednávaní dňa 21.5.2014 žalobu, v ktorej skúmal vlastnícke právo žalobcu

a jeho právnych predchodcov k nehnuteľnostiam, zamietol. Žalovaná 2/ navrhla žalobu zamietnuť z
dôvodu právoplatného rozsudku odvolacieho súdu o skutkovom základe veci vedenej na Okresnom
súde Košice I č.k. 46C 450/1992, keď odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zamietol
žalobu žalobcu o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva.

4. Súd po vykonaní dokazovania konštatoval, že Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn.

46C/450/1992-649 z 24.3.2010 v právnej veci žalobcu Q. K. proti žalovanej A. A., Q..A.., K. Q. A..,
o určenie veci do dedičstva rozhodol, že nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXXX, nachádzajúca sa
v katastrálnom území C. - A., obec C., okres C. T., parcela č. XXX - zastavaná plocha o výmere
1225 m2, dom č. XXX v celosti patrí do dedičstva po nebohom V.. U. B. O., rod. C. N. Q., nar.
v M. dňa XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX. Tento rozsudok súdu prvej inštancie Krajský súd v

Košiciach rozsudkom 1Co/163/2010-859 z 9.12.2010 zmenil vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu
zamietol. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 31.1.2011. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem
iného uviedol, že pôvodná žalobkyňa (N. U., pozn. odvolacieho súdu) ani jej právny predchodca,
pre nesplnenie zákonných podmienok nemohli deklaratórnym rozhodnutím z roku 1959 stratiť svoje
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Oprávnená osoba ani jej právny nástupca sa nemôžu domáhať

ochrany svojho vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov ani formou určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti a svojich nárokov sa mali domáhať podľa § 6 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb. Žalobca
ani jeho právna predchodkyňa so zreteľom na nedostatok zákonom stanoveného štátneho občianstva,
resp. bydliska na území bývalej ČSR, nespĺňali podmienky pre obnovenie svojho vlastníctva spôsobom
uvedeným v zákone č. 87/1991 Zb.

5. Súd právne vec posudzoval podľa ust. § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 458 ods. 1, 2,
3 Občianskeho zákonníka a vychádzajúc z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach
1Co/163/2010-859 konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca nebol úspešný v konaní o určenie,
že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva, z hľadiska hmotnoprávneho vzťahu nie je v právnom

vzťahu bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáha, aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby
(o zaplatenie 692.723,89 € s prísl.), lebo nebol a ani nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Žalobu o
zaplatenie bezdôvodného obohatenia v uvedenej sume preto súd zamietol. Návrh žalobcu na prerušenie
konania z dôvodu podania dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach 1Co/163/2010-859 z
9.12.2010 zamietol z dôvodu, že pre posúdenie nároku žalobcu v tomto konaní nie je rozhodujúce, či

prebieha iné konanie o dovolaní.

6. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď dospel k záveru, že nie sú dané
dôvody pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. V konaní neúspešného žalobcu zaviazal na náhradu trov
konaniažalovaným1/a3/naúčetichprávnehozástupcuJUDr.RichardaKovalčíkavsume11.534,07€a

žalovanej2/naúčetjejprávnehozástupcuJUDr.RadovanaHraboveckéhovsume12.698,19€.Zároveň
žalobcu zaviazal na náhradu trov štátu vo výške 59,76 €, ktoré vznikli priznaním odmeny prekladateľke
a boli jej vyplatené z finančných prostriedkov štátu.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.

a/ v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/, c/ a d, a f/ O.s.p. a navrhol,
aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyjadril názor,
že rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie je nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Poukázal na to, že
opakovane žiadal, aby prvoinštančný súd konanie vo veci samej prerušil až do právoplatného skončenia
vo veci samej sp. zn. 46C 450/1992. Namietal, že napriek skutočnosti, že konanie bolo prerušené spolu

s podaním žaloby, pri ďalšom rozšírení žaloby žalobcom z dôvodu "opatrnosti" predídeniu prípadnému
premlčania jeho nárokov, súd nečakane vo veci konal ďalej, konane neprerušil, čím sa podstatným
spôsobom odchýlil od predošlého postupu vedenia konania. Žalobca opakovane žiadal a žiada prerušiť
konanie s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, nakoľko na Okresnom súde Košice I prebiehakonanie sp. zn. 46C 450/1992, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
Ide o určenie, že vec patrí do dedičstva a v súčasnosti sa spis nachádza na Najvyššom súde Slovenskej
republiky v dôsledku dovolania, ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co

147/2013. Žalobca uviedol, že za takejto situácie, keď súd prvej inštancie neprerušil konanie napriek
vedomosti o prebiehajúcom súdnom konaní, v ktorom si žalobca uplatnil svoje vlastnícke právo, je
úlohou súdu posúdiť otázku vlastníctva v tomto konaní ako predbežnú otázku, ktorá má podstatný vplyv
vo vzťahu k posúdeniu jeho aktívnej legitimácie v konaní. Súd spornú otázku jeho aktívnej legitimácie
posúdil len odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 9.12.2010. Žalobca s tým nesúhlasí

a považuje to za nedostatočné, pretože súd prvej inštancie nijakým spôsobom neodôvodnil, ako otázku
jeho aktívnej legitimácie vo vzťahu k predmetu konania posúdil a na základe akých úvah dospel k
svojmu názoru a absencii jeho aktívnej legitimácie. Zdôraznil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením 6Cdo 71/2011 z 27.2.2013 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 1Co 163/2010,
z ktorého vychádzal súd prvej inštancie pri posúdení aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.
Odôvodnenie súdu vo vzťahu k aktívnej legitimácie žalobcu je preto nedostatočné a nezákonné, nakoľko

samotné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. lCo 163/2010, z ktorého prvoinštančný súd
prevzal svoje odôvodnenie, je nezákonné, nakoľko samo bolo zrušené Najvyšším súdom Slovenskej
republiky. Žalobca má za to, že uvedená vada zakladá nepreskúmateľnosť (arbitrárnosť) rozhodnutia,
ktorá predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Argumentoval, že je vlastníkom sporných
nehnuteľností, o ktorých sa vedie spor. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach odvolacie konanie prerušil

až do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo
44/2015, v rámci ktorej sa rozhoduje o jeho dovolaní proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach
1Co 147/2013, ktorá je vecou vedenou na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 46C 450/1992. Vo
vzťahu k trovám konania namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. K uloženej povinnosti nahradiť trovy konania uviedol, že od samého počiatku súdneho konania
tvrdil,žežalobupodávaakoprostriedokprevencieazopatrnosti,abysapredišloprípadnémupremlčaniu
jeho majetkových práv v prípade, ak bude v konaní 46C 450/1992 úspešný. Sám požiadal o oslobodenie
od povinnosti platiť súdne poplatky vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery, pričom mu súd

pri začatí konania toto oslobodenie priznal. Po rozšírení žaloby opäť vyhlásil a zdokladoval, že uňho
naďalej pretrvávajú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. jeho majetkové pomery sa
žiadnym spôsobom nemenili. Ak je oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok pre celé konanie,
nesúhlasístým,abyplatiltrovyštátuvsume59,76€.Zdôraznil,žezdôvoduhospodárnostiaefektívnosti
súdneho konania opakovane navrhoval prerušiť toto konanie až do právoplatného skončenia veci,

v ktorom sa rieši otázka jeho vlastníctva súd. Mal za to, že už samotná dĺžka konania, od ktorej
závisí jeho aktívna legitimácia je dôvodom hodným osobitného zreteľa k tomu, aby nebol zaviazaný
na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na uvedené vyjadril názor, aby bol oslobodený od
povinnosti nahradiť trovy žalovaným, pretože táto povinnosť je pre neho likvidačná. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada

trov konania nepriznáva. Nesúhlasil s postupom súdu, na základe ktorého sa na jeho námietku zaujatosti
neprihliadalo a žiadal, aby odvolací súd vylúčil konajúcu sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci
z dôvodu jej predpojatosti.

8. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu k žalobcom tvrdenej nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti

napadnutého rozsudku spôsobenej skorším prerušením súdneho konania uznesením súdu z 5.3.2009,
sp. zn. 15C 151/2008 a zamietnutím neskoršieho návrhu žalobcu zo 7.4.2015 na prerušenie súdneho
konania napadnutým rozsudkom súdu dôvodil, že je potrebné vziať do úvahy, že v čase vydania
skoršieho uznesenia súdu o prerušení konania (z 5.3.2009), nebolo o návrhu žalobcu na určenie jeho
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam (o ktorom prebiehalo na Okresnom súde Košice I, resp.

naKrajskomsúdevKošiciachinésúdnekonanie)rozhodnuté.Včaserozhodovaniaoneskoršomnávrhu
žalobcu na prerušenie konania zo 7.4.2015 už bolo o návrhu žalobcu na určenie jeho vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 21.5.2014, sp.
zn. 1Co 147/2013, ktorým bol tento návrh žalobcu právoplatne zamietnutý. Z toho vyplýva, že kým v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie o skoršom návrhu žalobcu na prerušenie konania neexistovalo

právoplatné rozhodnutie súdu o určení jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, z ktorého
by mohol súd vychádzať, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o neskoršom návrhu žalobcu
na prerušenie konania rozhodné a relevantné rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu
k sporným nehnuteľnostiam už existovalo. V čase rozhodovania o neskoršom návrhu žalobcu naprerušenie súdneho konania bol súd prvej inštancie povinný prihliadať (§ 135 O.s.p.) na právoplatný
rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21.5.2014, sp. zn. 1Co 147/2013, ktorým bol návrh žalobcu
na určenie jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zamietnutý, a súčasne preto bol

súd oprávnený súdne konanie neprerušiť. Zmätočnosť napadnutého rozsudku odôvodňuje žalobca aj
nepoužitím správneho právneho predpisu a nedostatočným zistením skutkového stavu veci. Žalovaný
2/ argumentuje, že z podaného odvolania nie je zrejmé, ktorý právny predpis bol podľa žalobcu
použitý nesprávne a ktorý dôkaz nebol vykonaný, resp. ktorý dôkaz je možné predložiť alebo označiť
v súlade s § 205a O.s.p. Z dôvodu tejto vágnosti odvolania má žalovaný 2/ za to, že táto žalobcom

uvádzaná vada konania nie je daná ani preukázaná. Súd prvej inštancie posúdil aktívnu legitimáciu
žalobcu na základe rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 46C 450/1992, ktorým bol návrh žalobcu
na určenie jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam právoplatne zamietnutý. Žalovaný 2/
uviedol, že z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice I v spojení s rozhodnutím odvolacieho
súdu vyplýva, že žalobca nebol výlučným vlastníkom ani spoluvlastníkom sporných nehnuteľností,
čo vylučuje bezdôvodné obohatenie sa žalovaných 1/ až 3/ na úkor žalobcu titulom užívania

sporných nehnuteľností. K uvedenému právnemu záveru predstavujúcemu tzv. predbežnú otázku v
prejednávanej veci nepredstavuje dovolanie podané žalobcom vo veci určenia vlastníckeho práva k
spornýmnehnuteľnostiam,oktoromnebolokudnešnémudňurozhodnuté,prekážkukonania,ohrozenie,
ani porušenie procesného, ani hmotnoprávneho práva žalobcu. Posúdenie dôvodnosti prerušenia
konania a rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania bolo výlučne na súde prvej inštancie, ktorý

správne vychádzal z právoplatného rozsudku vydaného súdom vo veci určenia vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam v neprospech žalobcu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej právoplatne
a ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý. Nezákonnosť výroku napadnutého rozsudku o náhrade trov
súdneho konania odôvodnil žalobca neúplným zistením skutkového stavu veci z dôvodu nevykonania
navrhnutých dôkazov, skutočnosťou, že súd prvej inštancie stupňa dospel na základe vykonaného

dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením veci. V tejto
súvislosti žalovaný 2/ konštatoval, že oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok za podaný
návrh na začatie konania neoslobodzuje účastníka konania neúspešného vo veci samej nahradiť trovy
konania úspešnému účastníkovi. Od náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania nie je
možné oslobodiť neúspešného účastníka konania. Ani oslobodenie žalobcu od povinnosti platiť trovy

súdneho konania nemá a nemôže mať za následok jeho oslobodenie od povinnosti uhradenia trov
konania úspešnému účastníkovi konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo
zásady zodpovednosti za výsledok a zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Nakoľko žalovaný
2/ rade mal úspech vo veci samej v celom rozsahu a s úspešným uplatnením, resp. bránením
práva mu vznikli náklady/trovy súdneho konania, bolo dôvodné priznať mu podľa § 142 ods. 1

O.s.p. náhradu týchto nákladov/trov konania v celom rozsahu. Žalobcovi nevznikol právny nárok na
prerušenie súdneho konania a súčasne žalovanému 2/ z titulu podania žaloby žalobcom na vydanie
bezdôvodného obohatenia, vznikli trovy. O tejto skutočnosti si musel byť žalobca vedomý. Zdôraznil,
že žalobca sa nezúčastnil žiadneho pojednávania nariadeného na súde v Slovenskej republike, ani
pojednávania nariadeného dožiadaným súdom vo Viedni a ani neoznámil nemožnosť zúčastniť sa

pojednávania nariadeného na dožiadanom súde vo Viedni ostatným účastníkom konania, resp. ich
právnym zástupcom za účelom zamedzenia vzniku nákladov/trov spojených s prípravou a účasťou
na nariadenom pojednávaní. Žalobca v odvolaní žiada, aby výška jeho mesačného príjmu bola
posudzovaná s ohľadom na jeho životné náklady v mieste jeho trvalého bydliska. V tejto veci však
žalobca neuviedol ani neoznačil žiadne dôkazy, na základe ktorých by toto posúdenie bolo možné

uskutočniť. Nie je povinnosťou, ani oprávnením súdu nahrádzať povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú
povinnosť účastníka konania a zabezpečiť tak unesenie príslušného bremena tvrdenia a dôkazného
bremena účastníkom konania. Zodpovednosť za ich neunesenie nesie v celom rozsahu účastník
konania.Sohľadomnauvedenépodľanázoružalovaného2/súdprvejinštancierozhodolvecnesprávne
o povinnosti žalobcu nahradiť mu ako úspešnému účastníkovi konania trovy súdneho konania v celom

rozsahu. Námietku zaujatosti odôvodnil žalobca okolnosťami, ktoré spočívajú v postupe zákonného
sudcu v súdnom konaní. Uvedené skutočnosti nie sú podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie
sudcu z prejednania a rozhodnutia veci, pričom podľa § 15a ods. 5 O.s.p. sa na takto odôvodnenú
námietku zaujatosti neprihliada a vec sa nepredkladá nadriadenému súdu. Uvedený postup je daný
aj podľa § 16 ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie tak o žalobcom podanej námietke zaujatosti rozhodol

vecne správne, keď na túto námietku zaujatosti podľa § 14 ods. 3 O.s.p. neprihliadal a vec nepredložil
nadriadenému súdu. S ohľadom na uvedené nie je dôvodné, aby odvolací súd žalobcom podanej
námietke zaujatosti vyhovel. Žalovaný 2/ uviedol, že má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, navrhol ho preto potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.9. Žalovaní 1/ a 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že so skutočnosťami uvedenými v
odvolaní sa nestotožňujú, nakoľko odvolanie neobsahuje nijaké skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé

privodiť zmenu rozsudku. Pokiaľ ide o dôvody odvolania čo do veci samej, žalobca v odvolaní
poukázal na to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol ako dôvod zamietnutia návrhu
nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie, vyvodzujúc ho z rozsudku Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 46C/45011992-859 z 9.12.2010, ktorého predmetom bolo určenie či sporná nehnuteľnosť patrí
do dedičstva po právnej predchodkyni žalobcu a ktorým Krajský súd v Košiciach zamietol návrh na

určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po právnej predchodkyni žalobcu. Tento rozsudok
však bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 71/2011 z 27.2.2013.
Žalovaní 1/ a 3/ poukázali na to, že Krajský súd v Košiciach rozhodoval po zrušení uvedeného
rozsudku znova, a to rozsudkom sp. zn. 1Co 147/2013-1225 z 21.5.2014, ktorým žalobu znova
zamietol. Toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. Potvrdili, že síce bolo proti nemu podané
dovolanie zo strany žalobcu, ale dovolanie samo o sebe nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť

napádaného rozhodnutia. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď pri posudzovaní aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. lCo/147/2013 z
2l.5.2014 a neuznal za dôvodné posudzovať opätovne ako predbežnú otázku vlastníctvo k spornej
nehnuteľnosti, pretože o tejto predbežnej otázke bolo právoplatne rozhodnuté v konaní o určenie
vlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval pravdivú

skutočnosť, ktorá bola známa účastníkom konania, teda že žalobca bol v konaní sp. zn. 46C/450/1992
o určenie vlastníctva neúspešný, a preto nie je aktívne legitimovaným v právnom vzťahu bezdôvodného
obohatenia. Nemožno preto tvrdiť, že rozsudok je nepreskúmateľný, aj keď v jeho odôvodení súd
prvej inštancie neuviedol aktuálne platný rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/147/2013
z 21.5.2014. Za daného stavu nebol dôvod na prerušenie konania, keďže konanie na Okresnom súde

Košice I sp. zn. 46C/450/1992 bolo právoplatne skončené a predbežná otázka, ktorá by mohla byť
dôvodom na prerušenie konania bola zodpovedaná. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa trov
konania založené na ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p., žalovaní považujú rozsudok súdu prvej inštancie
za správny, pretože nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd neuznal úspešným
žalovaným nárok na náhradu trov konania. Práve naopak, ak by tak súd urobil, navodil by stav, že

žalovaní by museli niesť zo svojho trovy konania ktoré im vznikli, a to v značnej sume v dôsledku
neodôvodnene a neúspešne uplatneného nároku, čo by bolo nespravodlivé. Pokiaľ ide o námietku
zaujatosti sudkyne, tá bola posúdená správne, pretože dôvody námietky zaujatosti spočívali v postupe
súdu vo veci, kedy je takáto námietka zo zákona vylúčená ( § 14 ods. 3 O.s.p. v spojitosti s ust. § 15a ods.
3 O.s.p.). Žalovaní 1/ a 3/ navrhli odvolaciemu súdu, aby rozsudok potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť

nahradiť im trovy odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil

dňa 2.11.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je až
na výrok o povinnosti žalobcu nahradiť trovy štátu vo výške 59,76 € na účet Okresného súdu Košice I
vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v ostatných napadnutých výrokoch potvrdil.

11. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, preto podmienky prípustnosti odvolania,
ako aj jeho dôvody bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania,
teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

14. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšakneskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj o potrebe ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

15. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s §
221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d, a f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016.

16. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. je daný
vtedy, ak súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav.

17. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy ak
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

18. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdené odňatie možnosti konať pred súdom, odvolací súd dodáva, že vo

všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu,
v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym
súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä
procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o

pojednávaní, v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu (nepredvolanie alebo oneskorené
predvolanie), neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.) alebo poučenie o
dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 prvá veta O.s.p.), rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania,
aj keď na to neboli splnené podmienky a pod.. Vadou konania môže byť aj okolnosť vzťahujúca
sa na vykonávanie dokazovania, pokiaľ pri dokazovaní nebolo postupované v súlade s príslušnými

ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní (§
122ods.1O.s.p.),svedoknebolriadnepoučený,listinnýdôkaznebolvykonanýspôsobomustanoveným
v § 129 ods. 1 O.s.p., účastníkovi nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku
všetkýmdôkazom,ktorésavykonali(§123O.s.p.)apod.Zároveňpodľaustálenejsúdnejpraxekodňatiu
možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené,

ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov.

19. Dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je existencia inej vady majúcej za následok
nesprávnerozhodnutievoveci.Vadykonaniasúvymedzenéveľmivšeobecne,pretodôvodomodvolania

podľa tohto ustanovenia môže byť akákoľvek vada konania, ktorej následkom je možnosť nesprávneho
rozhodnutia vo veci. O konaní možno povedať, že je postihnuté vadou, ak bolo porušené ktorékoľvek
z ustanovení zákona, upravujúcich vedenie konania od jeho začiatku až do jeho skončenia. Spravidla
je takouto vadou napr. porušenie poučovacej povinnosti súdu spočívajúcej v prekročení § 5 ods. 1
O.s.p., prihliadnutie na skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník predložil alebo označil až po vyhlásení

uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené a pod. Na vady konania pred súdom prvej inštancie
prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predpokladá, že účastník
konania navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo

veci samej a súd ho nevykonal, čo malo za následok nedostatok v skutkových zisteniach.

21. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na
to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

22. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedátomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až 135 O.s.p. (účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie).

23. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na

daný prípad.

24. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s

dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo že by na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu
privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní uvádzal už aj v konaní pred súdom
prvej inštancie, s týmito sa tento vysporiadal a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci
a súd prvej inštancie sa s nimi riadne vysporiadal spôsobom, s ktorým sastotožňuje aj odvolací súd.

Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
o uplatnenom nároku.

27. V zmysle § 15a ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016, účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14
ods. 1 O.s.p. uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa § 15a

ods. 3 O.s.p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca
vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie,
ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá. Podľa § 15a ods. 5 O.s.p. platí, že ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3 O.s.p.), súd na námietku zaujatosti

neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

28. Zo spisu vyplýva, že žalobca podaním z 2.4.2015 vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnej
sudkyni konajúcej v prejednávanej veci, keď táto neakceptovala jeho žiadosť o odročenie pojednávania
vytýčeného na 7.4.2015, o ktoré požiadal dňa 30.3.2015 a opakovane dňa 2.4.2015, kedy právnemu

zástupcovi žalobcu bolo oznámené, že súd neakceptuje žiadosť o odročenie pojednávania, a to napriek
kolízii pojednávaní právneho zástupcu žalobcu a postoje klientov, o ktorých zastupoval. Neodročením
pojednávania bolo znemožnené účinné uplatňovanie nárokov žalobcu, došlo k odňatiu možnosti žalobcu
konať pred súdom a bola priznaná neprimeraná výhoda ďalším účastníkom sporu. Žiadal sudkyňu
konajúcu vo veci vylúčiť z rozhodovania a prejednávania vo veci. Opätovne na námietku zaujatosti

poukázal v odvolaní (č. l. 369 spisu), keď namietal, že nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý
neprihliadal na jeho námietku zaujatosti, pretože podľa jeho názoru sú splnené podmienky zaujatosti
sudcu a to s poukazom na objektívnu stránku sudcovskej nezaujatosti a jeho námietka mala byť
predložená nadriadenému súdu na rozhodnutie. Opakovane žiadal, aby odvolací súd vylúčil sudkyňu z
prejednávania a rozhodovania veci z dôvodu jej predpojatosti.

29. Otázka kolízie pojednávaní strany sporu, resp. jeho právneho zástupcu ako „dôležitého dôvodu“
na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bola už opakovane riešená v judikatúre
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskejrepubliky. Aj keď strana vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení
pojednávania,niejesúdvždypovinnýtakýtodôvodakceptovať,atonajmävtedy,akjestranouuplatnený
k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania.

30. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13.1.1999 obsahom
základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je
povinnosťsúduvyhovieťakejkoľvekjehožiadostinaodročeniepojednávania.Kolíziadvochpojednávaní

toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom
uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania.
Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v každom konkrétnom prípade
patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. V zmysle judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejneného pod R 41/2002 dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť
aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka nemožno

spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu.

31. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že samotná kolízia pojednávaní právneho zástupcu účastníka
nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
(porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 77/2002). Zo žiadneho

ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva pravidlo, podľa ktorého by len v závislosti od
predmetu konania, jeho účastníkov, dátumu vytýčenia pojednávania alebo iných skutočností malo v
prípade kolízie určité pojednávanie prednosť pred iným (neplatí žiadne pravidlo tzv. "predstihu" v prípade
kolízie pojednávaní na dvoch súdoch) .

32. Advokát, ktorý zistí, že v dvoch súdnych konaniach dochádza v určitý deň ku kolízii nariadených
súdnych pojednávaní, má vo všeobecnosti možnosť osobne sa zúčastniť na jednom z pojednávaní
a v prípade druhého kolidujúceho pojednávania účelne využiť všetky zákonom pripustené prostriedky
a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje, do úvahy tu medziiným
prichádza buď zastúpenie iným advokátom alebo podanie žiadosti o odročenie pojednávania. V rámci

organizovania svojej činnosti musí advokát pri výbere najvhodnejšieho prostriedku alebo spôsobu
poskytovania právnej služby nevyhnutne vziať na zreteľ nielen osobitosti každej prejednávanej veci,
ale tiež to, akým spôsobom bola medzi ním a klientom upravená otázka zastúpenia iným advokátom.
Možnosť zastúpenia advokáta iným advokátom vyplýva priamo zo zákona (§ 25 ods. 3 O.s.p., § 16
ods. 1 zákona o advokácii) a advokát túto zákonnú možnosť (oprávnenie) nesmie využiť len vtedy,

ak by zastúpenie bolo proti vôli zastupovaného účastníka (§ 16 ods. 3 zákona o advokácii). Pokiaľ je
právny vzťah zastúpenia medzi advokátom a účastníkmi dvoch súdnych konaní, v ktorých dochádza ku
kolízii nariadených pojednávaní, z hľadiska možnosti zastúpenia advokáta iným advokátom upravený
v oboch kolidujúcich prípadoch zhodne (t.j. buď sa v oboch toto zastúpenie vylučuje alebo naopak
pripúšťa), rozhoduje sa advokát medzi dvoma možnosťami (záujmami), ktoré sú z uvedeného hľadiska

rovnocenné. Odlišná je však situácia vtedy, keď pri jednom z kolidujúcich pojednávaní zastúpenie
iným advokátom nie je možné, lebo je tu zákonný dôvod, ktorý to nedovoľuje (§ 16 ods. 3 zákona
o advokácii), a v prípade druhého pojednávania zastúpenie iným advokátom nie je podľa § 16 ods.
3 zákona o advokácii vylúčené. V takejto situácii môže advokát, ktorému v účasti na pojednávaní
nebráni iný dôležitý dôvod, v prípade pojednávania uvedeného na prvom mieste predísť prejednaniu a

rozhodnutiu veci v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.) len tým, že sa ho osobne zúčastní (t.j. dostaví
sa na súdne pojednávanie vo veci, v ktorej zastupuje účastníka, ktorý prejavil vôľu, aby ním zvolený
advokát nebol zastúpený iným advokátom), v prípade druhého (kolidujúceho) súdneho pojednávania
prichádza zo strany tohto advokáta do úvahy využitie iných zákonom pripustených prostriedkov a
spôsobov poskytovania právnej služby (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1 Cdo 100/2011 z 25.8.2011).

33. Právny zástupca žalobcu - ako z obsahu spisu vyplýva - predvolanie na pojednávanie súdu v tejto
vecivytýčenéna7.4.2015prevzal26.2.2015.Malpretodostatokčasunato,abyinformovalzastúpeného
žalobcu o vzniknutej kolízii, ako aj o tom, že preferuje iné pojednávanie, a od odvolateľa, ktorý podľa

vyjadrenia právneho zástupcu nesúhlasil so substitúciou, bolo vzhľadom na časový odstup vyše jedného
mesiaca spravodlivé požadovať, aby si na pojednávanie zvolil iného zástupcu. Zároveň je potrebné
uviesť že žalobca udelil právnemu zástupcovi plnomocenstvo (č.l. 71 spisu), v ktorom súhlasil, aby
splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu a ak ich advokát ustanoví viac, súhlasí aby každýz nich konal samostatne. Toto plnomocenstvo je platné a účinné až do dňa jeho odvolania klientom,
prípadne až do dňa jeho výpovede advokátom. Žalobca však v čase pred pojednávaním nevyjadril
zmenu vôle udelenú týmto plnomocenstvom. Naviac z dôkazu, ktorý právny zástupca žalobcu predložil

(predvolanie na pojednávanie na Okresný súd Pezinok vo veci mal. Filipa Ružičku sp. zn. 9P 72/2012
na deň 7.4.2015) nevyplýva, že advokát žalobcu zastupuje niektorú stranu sporu v konaní na Okresnom
súde v Pezinku a že táto strana nesúhlasí so substitučným zastúpením.

34. Keďže v danom prípade podmienky v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., za ktorých môže súd vec prejednať

v neprítomnosti účastníkov konania (ich právneho zástupcu), splnené boli, postup prvostinštančného
súdu bol v súlade s týmto ustanovením a preto nemohol mať za následok odňatie možnosti žalobcu
konať pred súdom. Odvolateľ teda vytýkal odňatie možnosť konať pred súdom pojednávaním 7.4.2015
v neprítomnosti jeho advokáta nedôvodne.

35. Pokiaľ žalobca namietal zaujatosť zákonnej sudkyne tvrdiac, že mu odňala možnosť konať pred

súdom z dôvodu, že nevyhovela jeho návrhu na odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,
s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca namieta len správny procesný postup
súdu v prejednávanej veci, ktorý nielen že nie je dôvodom na vylúčenie sudcu, ale na takúto námietku
sa zaujatosti neprihliada a vec sa nadriadenému súdu nepredkladá (§ 15a ods. 5 O.s.p.). Odvolací
súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil námietku zaujatosti žalobcu podľa

§ 14 ods. 3 O.s.p. ako námietku spočívajúcu v postupe sudcu v konaní a preto námietku zaujatosti
nadriadenému súdu nepredkladal. Odvolací súd poznamenáva, že ani námietka zaujatosti v odvolaní
nesvedčí o existencii právne relevantného vzťahu sudkyne k prejednávanej veci, k účastníkom konania
alebo ich zástupcom (viď § 14 ods. 1 O.s.p.), ale o tom, že žalobca zaujatosť sudkyne vyvodzuje iba
z jej procesného postupu v konaní.

36. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol pre jeho
chýbajúcu aktívnu vecnú legitimáciu, teda že nie je nositeľom práv vyplývajúcich z bezdôvodného
obohatenia, pretože nemá vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, užívaním ktorej malo na strane
žalovaných vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Vychádzal pritom z rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 9.12.2010 sp. zn. 1Co 163/2010-859, ktorým tento zmeniac rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 46C
450/1992-649 z 24.3.2010, žalobu žalobcu o určenie veci (nehnuteľnosť vedenej na LV č. XXXXX, k.
ú. C. - A., obec C., okres C. T., parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 1225 m2, dom č. XXX) do
dedičstva, zamietol.

37. Žalobca v odvolaní namietal, že otázka jeho vlastníckeho práva nie je vyriešená, pretože Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania vedeného z jeho podnetu uznesením 6 Cdo
71/2011 z 27.2.2013 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach 1Co 163/2010-859 a vrátil mu vec
na ďalšie konanie. Žiadal preto konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na
Najvyššom súde Slovenskej republiky 5 Cdo 44/2015, v ktorej sa rozhoduje o jeho dovolaní proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach 1Co 147/2013-1225 z 21.5.2014.

38. Krajský súd v Košiciach v poradí druhým rozsudkom 1Co 147/2013-1225 z 21.5.2014 zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 46C 450/1992-649 z 24.3.2010 vo vyhovujúcom výroku tak,
že žalobu zamietol dôvodiac, že nárok žalobcu nie je dôvodný, keďže vlastnícke právo k spornej

nehnuteľnosti stratila už jeho právna predchodkyňa prechodom na štát. Tento rozsudok napadol žalobca
dovolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 28.6.2017 sp. zn. 5 Cdo
44/2015-1301 tak, že dovolanie zamietol.

39. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý žalobu

žalobcu zamietol pre nedostatok jeho aktívnej legitimácie v tomto konaní, je vecne správne a odvolací
súd sa s ním stotožňuje (§ 387 ods. 1 CSP). Žalobca, ktorý nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nemá
hmotnoprávneoprávnenie,abysadomáhalbezdôvodnéhoobohateniaodžalovanýchztitulunájomného
za užívanie nehnuteľnosti.

40. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.41. Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadruje povinnosť súdu priznať účastníkovi konania, ktorý mal
vo veci plný úspech, plnú náhradu účelne vynaložených trov konania voči účastníkovi, ktorý nemal
vo veci úspech. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod

úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalovaného je
stav, pri ktorom súd návrh v celom rozsahu zamietne. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených
trov konania v plnom rozsahu úspešnému účastníkovi platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť
rozhodnúť v súlade § § 150 ods. 1 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7 Cdo 129/2011 zo 17.10.2011). Ide teda o vyjadrenie zásady zodpovednosti za výsledok sporového

konania, akým je aj toto konanie. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred súdom je
poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých
trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne
zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. Skutočnosť, že žalobca
sa nachádza v stave hmotnej núdze a bolo mu priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, automaticky
neznamená, že nie je povinný nahradiť úspešným žalovaným trovy konania. Rovnaký právny názor

vyplýva napr. z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 181/2007, 6 Obo
103/2008, v zmysle ktorých „oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p.
neznamená súčasne aj zbavenie zodpovednosti účastníka konania za výsledok sporového konania. Pre
použitie ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. nemá vplyv skutočnosť, že účastník, ktorý má platiť náhradu
trov konania, bol sám oslobodený od súdnych poplatkov. Meradlom pre nárok na náhradu trov je miera

úspechu vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 89/2010 z 13.10.2010).

42. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
zaoberal aj prípadným použitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dané
dôvody pre jeho aplikáciu a nejde o výnimočný prípad, v ktorom pri zohľadnení okolností danej veci ako

aj okolností na strane účastníkov, by bolo citované ustanovenie na mieste.

43. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že pri skúmaní danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa
vo vzťahu k určitému konaniu treba zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu nároku
na súde, ako aj ich postoj v konaní a skutočnosť, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov

konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 5/2006, sp. zn. 4 M Cdo 4/2008). Úvaha súdu, že ide o výnimočný
prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností
konkrétnej veci. Samotné zistenie napr. nižšej životnej úrovne samo o sebe neodôvodňuje použitie ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p., pretože by tak negovalo podstatu rozhodovania o náhrade trov konania ako nástroja

na zabezpečenie náhrady nákladov úspešnej procesnej strany. Významným z hľadiska aplikácie ust. §
150 ods. 1 O.s.p. pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa sú tiež okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu nároku na súde ako aj postoj strán v priebehu konania.

44. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že žalovaní majú zákonný a dôvodný

nárok na náhradu trov konania. Bolo by nelogické, aby v konaní plne úspešní žalovaní museli pocítiť
na svojich nárokoch ujmu, keď v dôsledku podania neopodstatnenej žaloby zo strany žalobcu len
účelne bránili svoje práva a záujmy. Pokiaľ ide o postoj žalobcu v konaní, tento sa nezúčastnil ani
jedného pojednávania, dokonca ani vypočutia, ktoré sa malo uskutočniť v mieste jeho bydliska (bez
ospravedlnenia) a ktorého sa zúčastnil žalovaný 2/. Odvolací súd má za to, že predostieranie stavu, že

jediným zdrojom príjmu žalobcu je starobný dôchodok (704,95 €), nemá na tomto mieste žiadnu právnu
relevanciu už aj z dôvodu, že ako dedičovi mu po matke bola odovzdaná nehnuteľnosť v Budapešti
(rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 46C 450/1992 str. 11). Výšku trov svojím správaním sa v
konaní ovplyvnil a zavinil priamo žalobca, a to už pri podaní žaloby stanovením výšky bezdôvodného
obohatenia, ktorého sa domáhal ako aj neúčasťou na pojednávaniach. Pre jeho postoj v konaní museli

žalovaní vynaložiť nevyhnutné náklady na odborné bránenie a hájenie svojich dotknutých práv a
záujmov. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny
(§ 387 ods. 1 CSP).

45. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania (§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP) z dôvodu, že nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvod, pre
ktoré bolo vydané zanikol, keďže žalobca navrhoval prerušiť konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5 Cdo 44/2015, ktoré sa viedlo o jeho dovolaní proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach 1Co 147/2013-1225 z 21.5.2014. Ako je uvedené v bode 38. o dovolanírozhodol dovolací súd rozsudkom z 28.6.2017 sp. zn. 5 Cdo 44/2015-1301 tak, že dovolanie žalobcu
zamietol.

46.Podľa§148ods.1O.s.p.účinnéhovčaserozhodovaniasúduprvejinštancieštátmápodľavýsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o
rozsah, ktorý mu súd priznal.

47. Uznesením z 12.1.2009 sp. zn. 15C 151/2008-47 súd priznal žalobcovi oslobodenie od povinnosti
platiť súdne poplatky. Odvolací súd preto zmenil rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť trovy
štátu v sume 59,76 € tak, že žalobca nemá povinnosť nahradiť trovy štátu.

48. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešný, preto
im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne

súd prvej inštancie osobitným uznesením (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 1 CSP).

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).