Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Tomáš Michálek
Legislation area – Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 13C/48/2003
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899483
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1303899483.14
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci navrhovateľa
T. K., bytom L. A. XX, D., v zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, advokátska kancelária so
sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín, proti odporcovi Železnice Slovenskej republiky, IČO: 31364501,
so sídlom Klemensova 8, Bratislava o vypratanie uvedených nehnuteľností do pôvodného stavu a
zaplatenie 56.483,82 Eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 29.063,14 Eur s úrokom z omeškania:
- 6 % ročne zo sumy 12.941,76 Eur od 25.08.2005 do zaplatenia
- 6 % ročne zo sumy 894,94 Eur od 01.01.2006 do zaplatenia
- 9,5 % ročne zo sumy 2.537,74 Eur od 01.01.2007 do zaplatenia
- 8,5 % ročne zo sumy 2.537,74 Eur od 01.01.2008 do zaplatenia
- 10,5 % ročne zo sumy 2.537,74 Eur od 01.01.2009 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 2.537,74 Eur od 01.01.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 2.537,74 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 2.537,74 Eur od 01.01.2012 do zaplatenia.
V časti konania o uloženie povinnosti vypratať pozemok katastrálne nachádzajúci sa v B. Ú. F., parcela
č. 21229/81, zapísaný na LV č. XXXX a tento uviesť do pôvodného stavu, ako i alternatívny petit o
prikázanie uvedeného pozemku do vlastníctva odporcu, ako i v časti uplatnenia náhrady škody, ktorá
prevyšuje náhradu určenú znaleckým posudkom č. 127/2011, vypracovaným ÚEOS - Komercia, a.s. zo
dňa 31.10.2011 konanie z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
O náhrade trov konania súd rozhodne do tridsať dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 25.10.2002 v zmysle jeho postupných zmien a doplnení
domáhal, aby súd rozhodol takto:
1. Odporca je povinný pozemky navrhovateľa zapísané na LV č. XXXX, Katastrálny úrad Bratislava,
Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, katastrálne územie F., parcela č. 21229/81 o výmere
702 m2 - zastavané plochy a nádvoria vypratať a uviesť do predošlého stavu, tak, že odstráni všetky veci
na predmetných pozemkoch ležiace alebo ním zabudované do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady škody sumu 1.180.883,- Sk za obdobie
od 01.01.1999 do 31.05.2008 a od 01.06.2008 súd pozemok parcelu č. 21229/81 vo výmere 702 m2nachádzajúcu sa v Katastrálnom území F., zapísaný na LV č. XXXX, Správy katastra pre hlavné mesto
SR Bratislava prikazuje do trvalého nájmu odporcovi a súčasne zaväzuje odporcu od uvedeného dňa
mesačne uhrádzať navrhovateľovi nájomné v sume 24.150,- Sk a súčasne je odporca povinný zaplatiť
úrok z omeškania vo výške:
- 17,6 % zo sumy 46.332,- Sk od 01.01.2000 do zaplatenia;
- 17,6 % zo sumy 54.756,- Sk od 01.01.2001 do zaplatenia;
- 15,5 % zo sumy 48.438,- Sk od 01.01.2002 do zaplatenia;
- 13 % zo sumy 69.358,- Sk od 01.01.2003 do zaplatenia;
- 12 % zo sumy 105.815,- Sk od 01.01.2004 do zaplatenia;
- 8 % zo sumy 125.042,- Sk od 01.01.2005 do zaplatenia;
- 6 % zo sumy 165.554,- Sk od 01.01.2006 do zaplatenia;
- 9,5 % zo sumy 203.144,- Sk od 01.01.2007 do zaplatenia;
- 8,5 % zo sumy 241.694,- Sk od 01.01.2008 do zaplatenia;
- 8,5 % zo sumy 120.750,- Sk od 01.06.2008 do zaplatenia;
a ďalej 8,5 % od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca do zročnej mesačnej sumy 124.150,-
Sk priznanej titulom náhrady škody do zaplatenia.
K tomuto petitu navrhovateľ žiadal aj alternatívny petit: Súd určuje pozemok parcelu č. 21229/81 vo
výmere 702 m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území F., zapísanú na LV č. XXXX Správy katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu do vlastníctva odporcu a odporcu zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi kúpnu
cenu za jemu prislúchajúci podiel na vlastníctve uvedeného pozemku vo výške 2.786.285,- Sk.
Titulom náhrady škody je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi za obdobie od 01.01.1999 do
31.05.2008 1.180.883,- Sk a od 01.06.2008 mesačne sumu 24.150,- Sk do rozhodnutia súdu. Súčasne
je odporca povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške:
- 17,6 % zo sumy 46.332,- Sk od 01.01.2000 do zaplatenia;
- 17,6 % zo sumy 54.756,- Sk od 01.01.2001;
- 15,5 % zo sumy 48.438,- Sk od 01.01.2002 do zaplatenia;
- 13 % zo sumy 69.358,- Sk od 01.01.2003 do zaplatenia;
- 12 % zo sumy 105.815,- Sk od 01.01.2004 do zaplatenia;
- 8 % zo sumy 125.042,- Sk od 01.01.2005 do zaplatenia;
- 6 % zo sumy 165.554,- Sk od 01.01.2006 do zaplatenia;
- 9,5 % zo sumy 203.144,- Sk od 01.01.2007 do zaplatenia;
- 8,5 % zo sumy 241.694,- Sk od 01.01.2008 do zaplatenia;
- 8,5 % zo sumy 120.750,- Sk od 01.06.2008 do zaplatenia;
a ďalej 8,5 % od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca do zročnej mesačnej sumy 24.150,-
Sk priznanej titulom náhrady škody do zaplatenia.
Navrhovateľ v písomnom podaní doručenému súdu dňa 28.03.2012 vzhľadom na závery znaleckého
posudku vypracovaného znaleckou organizáciou ÚEOS - Komercia, a.s. č. 127/2011 upravil svoj nárok
tak, že žiadal, aby súd zaplatil navrhovateľovi sumu 56.483,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške
17,6 % ročne zo sumy 7.246,20 Eur od 14.12.2002 do zaplatenia, 12 % ročne zo sumy 2.718,802
Eur od 01.01.2004 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 1.813,65 Eur od 01.01.2005 do zaplatenia, 8
% ročne zo sumy 1.370,69 Eur od 01.01.2005 do zaplatenia, 6 % ročne zo sumy 4.425,07 Eur od
01.01.2006 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 5.501,63 Eur od 01.01.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročne
zo sumy 6.907,37 Eur od 01.01.2008 do zaplatenia, 10,5 % ročne zo sumy 7.267,31 Eur od 01.01.2009
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 6.731,10 Eur od 01.01.2010 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 6.679,32 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania 9 % ročne zo sumy 5.822,68 Eur od 01.01.2012 do zaplatenia všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V časti žaloby presahujúcej výšku určenú znaleckým posudkom tak, ako to bolo
vyčíslené vyššie navrhovateľ zobral žalobný návrh späť. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 15.05.2012
zobral návrh späť aj vo vzťahu k všetkým ostatným petitom s výnimkou návrhu uvedeného v písomnom
podaní zo dňa 19.03.2012, ktorý je citovaný vyššie.
Právny zástupca odporcu s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil.
Z uvedeného dôvodu súd podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. v časti späťvzatia návrhu konanie zastavil.Navrhovateľ v návrhu poukazoval na to, že odporca parcelu č. 21229/81 vo výmere 702 m2, ktorá mu
patrí v spoluvlastníctve, pričom jeho spoluvlastnícky podiel predstavuje 2/3 užíva bez právneho dôvodu.
Na uvedenej parcele je čiastočne postavená železničná koľaj.
Žalobný návrh vrátane zmeny, o ktorej súd rozhodol uznesením č.k. 13C 48/2003 zo dňa 02.08.2005
bol odporcovi doručený dňa 23.08.2005.
Odporca sa k veci vyjadril na pojednávaní dňa 03.11.2005. Vo svojom vyjadrení nepoprel vlastnícke
právo navrhovateľa k spornému pozemku, ktoré odporca v časti neoprávnene užíva. Nakoľko na
pozemku sa nachádzajú železničné koľaje. Odporca na pojednávaní dňa 24.01.2007 (č.l. 138) namietal
požadovanú výšku platby 2.000,- Sk za 1 m2 a rok. Zároveň na tomto pojednávaní vzniesol i námietku
s premlčania k nárokom, ku ktorým sa navrhovateľ domáha od roku 1992. Navrhovateľ ďalej poukázal
na to, že nedošlo k dohode o vykúpení sporného pozemku a to z toho dôvodu, že sa účastníci
nevedia dohodnúť na cene, keď navrhovateľ požaduje cenu 3.000,- Sk za 1 m2, pričom odporca
vykupoval podobné pozemky v Bratislave vo F. za cenu 1 m2 600,- Sk až 1.500,- Sk. Navrhovateľ
ďalej v písomnom podaní doručenému súdu dňa 11.05.2012 žiadal návrh zamietnuť a to pre nedostatok
pasívnejlegitimácieodporcu,keďpoukazovalnato,žeodporcapodľazákonaoželezniciachč.258/1993
prevádzkuje železničnú dráhu a túto činnosť vykonáva na majetku štátu, teda nie na majetku železníc
Slovenskej republiky a z uvedeného dôvodu sú náklady a výnosy z prevádzkovania železničných dráh
oddelené od ostatných činností železníc, teda železnice Slovenskej republiky si môžu podľa zákona o
železniciach a následných zmlúv o prevádzkovaní dráh vytvárať zisk, ale iba mimo správy železničných
dráh. Ďalej v písomnom podaní navrhoval postupovať podľa zákona č. 330/1991 Z.b., keď poukázal
na to, že podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä, ak
je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu
vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona. Poukazuje na to, že sa jedná práve o
tento prípad a navrhovateľ by mal byť uspokojený v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 24 citovaného zákona.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom Ing.
Jánom Gibom, oboznámil sa s listinným dôkazom a to znaleckým posudkom, ktorý vypracoval súdny
znalec prof. Ing. Dušan Majdúch, CSc. a následne súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a to
znaleckou organizáciou ÚEOS - Komercia, a.s.. Účelom znaleckých dokazovaní bolo zistiť všeobecnú
hodnotu pozemku parcely č. 21229/81 vo výmere 702 m2, kde spoluvlastníkom je navrhovateľ v
časti spoluvlastníckeho podielu 2/3 a ktorý užíva odporca, nakoľko na uvedenom pozemku je v časti
vybudované železničné koľajisko. Zároveň bolo úlohou znalcom zistiť všeobecnú cenu nájmu za akú
sumu by sa uvedený pozemok dal prenajať.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že uvedený pozemok zdedil niekedy v roku 1991 po svojich
rodičoch. V tomto období zistil, že uvedený pozemok užívajú Železnice Slovenskej republiky a túto
situáciu sa snažil riešiť so Železnicami Slovenskej republiky niekedy od roku 1991, k čomu však nedošlo.
Ďalej vo výpovedi uviedol, že naposledy tieto pozemky užívala jeho babka, na týchto pozemkoch
bol zriadený vinohrad a tento pozemok zabrali Železnice Slovenskej republiky niekedy v polovici
päťdesiatich rokov z dôvodu rozširovania železničnej stanice - hlavná železničná stanica v Bratislave.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ je spoluvlastníkom pozemku parcely
č. 21229/81 vo výmere 702 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v Katastrálnom území F., pričom jeho
spoluvlastníckypodielpredstavujú2/3.Uvedenýpozemokpodľavýpisuzlistuvlastníctvajepozemok,na
ktorých sú postavené inžinierske stavby - železničné, lanové a iné dráhy (železničné trate, vlečky, vihítky,
zariadenia na osvetlenie, na signalizáciu, visuté nadzemné, pozemné dráhy, objekty kombinovanej
dopravy a iné).
Táto skutočnosť bola preukázaná i vykonanou ohliadkou spornej nehnuteľnosti. Pozemok sa nachádza
v ochrannom pásme železníc, pričom na rovinatej časti pozemku cca 1 plochy pozemku sa nachádzajú
odstavné koľaje, na ktorých sú odstavované súpravy vlakov a zvyšnú časť pozemku tvorí svah s
prevýšením cca 8 m. Svah je zarastený náletovými samosiatymi drevinami a kríkmi (agát, javor, baza
čierna, brečtan a pod.). Ing. Ján Giba v znaleckom posudku poukázal na to, že podľa územnoplánovacej
dokumentácie Miestneho úradu Bratislava - Nové Mesto a v zmysle územného plánu zóny podhorskýpás, kde sa predmetný pozemok nachádza, je súčasťou územia určeného pre obslužnú komunikáciu a
železnicu. V zmysle ustanovenia § 7 Zákona č. 164/1996 Z.z. o dráhach sa uvedený pozemok nachádza
v ochrannom pásme dráhy.
ZnalecIng.Gibastanovilvšeobecnúhodnotuuvedenéhopozemkuspôsobompolohovejdiferenciáciena
sumu 1.177,30,- Sk za 1 m2 (39,08 Eur) a zároveň stanovil výpočet nájmu za obdobie od 01.09.2004 do
vypracovania znaleckého posudku, pričom vychádzal v tomto období zo všeobecnej hodnoty pozemku
vo výške 1.177,30 Sk za 1 m2 a potom vypočítal nájom za 1 m2 a rok vo výške 128,20 Sk. Pri výpočte
nájmu za obdobie od 01.01.1992 do 31.08.2004 znalec vychádzal z všeobecnej ceny pozemku, ktorú
určil formou porovnávacej a to vo výške 600,- Sk za 1 m2 a z toho stanovil cenu nájmu podľa výpočtu
v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. na sumu 65,35 Sk za 1 m2 a rok.
Znalec prof. Ing. Majdúch, CSc. v znaleckom posudku, ktorý vypracoval pre objednávateľa -
navrhovateľa uviedol, že uvedený znalecký posudok vypracoval na požiadavku navrhovateľa na základe
modelového predpokladu, že pozemok nebol zabratý Železnicami Slovenskej republiky na výstavbu
inžinierskej stavby a priebežne mohol byť využívaný vlastníkmi podľa ich úvahy na iné účely. Zároveň
podľa požiadavky zadávateľa neprihliadol na súčasný stav podľa územného plánu hlavného mesta
SR Bratislavy a na ochranné pásmo jestvujúcej železničnej trate. Pri stanovení nájmu za obdobie od
roku 1999 do 31.05.2008 pri stanovení všeobecnej ceny pozemku vychádzal z metódy porovnávacej
a to porovnávaním ponukových cien pozemkov. Následne nájom za obdobie roku 1999 až 2004 určil
podielom z jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku, keď v rokoch 1999 až 2001 použil koeficient 5 %,
v roku 2002 6% a v rokoch 2003 až 2004 koeficient 7 %. Pri stanovení nájmu za obdobie od 01.09.2004
po účinnosti vyhlášky č. 492/2004 Z.z. vychádzal v výpočtového vzorca uvedeného v citovanej vyhláške,
pričom pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku rovnako vychádzal z porovnávacej metódy. Na
základe porovnávacej metódy teda stanovil všeobecnú hodnotu pre rok 1999 sumou 1.980,- Sk za 1 m2
- 2.340,- Sk za 1 m2, za rok 2001 vo výške 2.070,- Sk za 1 m2, za rok 2002 vo výške 2.470,- Sk za 1
m2, za rok 2003 vo výške 3.230,- Sk za 1 m2, za rok 2004 vo výške 3.515,- Sk za 1 m2, za rok 2005
vo výške 3.895,- Sk za 1 m2, rok 2006 vo výške 4.275,- Sk za 1 m2, rok 2007 vo výške 4.940,- Sk za
1 m2 a rok 2008 vo výške 5.985,- Sk za 1 m2.
Následne bol spracovaný znalecký posudok znaleckou organizáciou ÚEOS - Komercia, a.s.. Znalecká
organizácia v úvode znaleckého posudku poukázala na to, že znalecký posudok je spracovaný za
predpokladu, že pozemok nebol zabratý Železnicami Slovenskej republiky na výstavbu inžinierskej
stavby a teda ide o stavebný pozemok posudzovaný obdobne ako pozemok v susedstve, pod
obytným súborom F. (v čase investičného zámeru nazvaného ako Y.). Znalecká organizácia v rámci
analýzy využitia nehnuteľnosti v znaleckom posudku uviedla, že podľa územnoplánovacej informácie v
súčasnosti je predmetný pozemok súčasťou územia určeného pre obslužnú komunikáciu a železnicu.
Stredom parcely sa plánuje v budúcnosti vybudovanie obslužnej komunikácie. Pre účely stanovenia
nájomného sa pozemok ohodnotil s predpokladom, že pozemok nebol zastavený koľajiskom, ale boli
to vinohrady určené na vyššie využitie ako pôvodne. Ďalej pre účely nájmu znalecká organizácia pri
zisťovaní všeobecnej hodnoty pozemku pre účely výpočtu nájmu zohľadňovala inzerované ponuky
na predaj pozemkov. Teda vychádzala z porovnávacej metódy a pre účely výpočtu nájmu znalecká
organizácia stanovila všeobecnú hodnotu pozemku pre rok 1999 vo výške 1.958,40 Sk, rok 2000
2.321,10 Sk, rok 2001 2.146,50 Sk, rok 2002 2.419,-Sk za 1 m2, pre rok 2003 2.916,90 Sk, pre rok 2004
2.918,70 Sk, pre rok 2005 vo výške 3.509,100 Sk, pre rok 2006 4.044,60 Sk, pre rok 2007 4.907,- Sk,
pre rok 2008 5.319,- Sk, pre rok 2009 6.389,- Sk, pre rok 2010 6.520,- Sk za 1 m2.
Súd posúdil nárok navrhovateľa, keď sa domáhal zaplatenia finančnej hodnoty z titulu neoprávneného
užívania sporného pozemku ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákona, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákona bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením neplatného právneho úkonu, alebo plnením správneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákona musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
Súd priznal navrhovateľovi primeranú náhradu za obdobie od 25.10.2000, keď prihliadol na námietku
premlčania odporcu do 31.12.2011, tak ako si to uplatnil navrhovateľ. Vo zvyšku náhrady súd návrh
zamietol práve z dôvodu uplatnenej námietky z premlčania. Navrhovateľ podal žalobu dňa 25.10.2002.
Súd v danom prípade aplikoval dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu v zmysle § 107 ods. 1
Občianskeho zákona. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že odporca užíva spornú nehnuteľnosť
niekedy od polovice päťdesiatych rokov, o čom vypovedal navrhovateľ vo svojej výpovedi. Navrhovateľ
sa o dôvode a užívaní pozemku odporcom preukázateľne dozvedel 15.04.2002, kedy žiadal odporcu o
riešenie neoprávneného užívania pozemku. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu návrhu. V danom prípade
bezdôvodnéobohatenievznikalokaždýmdňomužívania.Súdpriznalnavrhovateľoviprimeranúnáhradu
i za užívanie za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby, keď žaloba bola podaná dňa 25.10.2002
a teda súd priznal navrhovateľovi primeranú náhradu od 25.10.2000, nakoľko bezdôvodné obohatenie
odporcu spočívalo v užívaní pozemku, ktorý spoluvlastnícky patril i navrhovateľovi a navrhovateľ sa
domáhal priznania náhrady v časti, ktorá zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, teda v časti 2/3
súd mu priznal peňažnú náhradu adekvátnu tomuto spoluvlastníckemu podielu.
Výška peňažnej náhrady sa obvykle rovná cene vynaložených materiálových nákladov na úkony
rovnakého druhu v danom mieste a čase. V danom prípade výška bezdôvodného obohatenia spočívala
v cene nájmu, ktorý by oprávňoval odporcu sporný pozemok užívať. Čo sa týka rozsahu výmery, ktorú
odporca užíval súd vychádzal z toho, že odporca užíva pre potreby železničnej odstavnej trate celý
navrhovateľov pozemok a to bez ohľadu na odporcom navrhovanú deľbu podľa geometrického plánu
na oddelenie pozemku parcely č. 21229/82 vypracovaného dňa 05.02.2007, podľa ktorého železnice
skutočne užívajú iba pozemok parcelu č. 21229/82 vo výmere 182 m2, na ktorej časti je vybudované
koľajisko. Z ohliadky súdu a znaleckých posudkov vyplýva, že odporca pri stavbe odstavnej železničnej
trate upravil celý pozemok navrhovateľa, ktorý pôvodne slúžil ako vinohrad tak, že časť pozemku
vyrovnal, tak aby získal rovinu pre účely vybudovania odstavnej železničnej trate a týmto pádom v druhej
časti pozemku vznikol ostrý svah s presahom výšky cca 8 m. Vzhľadom na takúto úpravu pozemku súd
pri určení rozsahu užívania pozemku odporcom ustálil, že odporca nepriamo užíva i stavebne vytvorení
svah, ktorý umožnil vytvorenie rovinatého úseku spodnej časti, na ktorej je postavené koľajisko.
Pri určení primeranej náhrady - ceny nájmu súd vychádzal z metodiky použitej v znaleckých posudkoch
znaleckej organizácie ÚEOS, ktorú rovnako použil i znalec Ing. Ján Giba vo svojom znaleckom posudku,
keď pre výpočet ceny nájmu súd vychádzal zo vzorca určeného vo vyhláške č. 492/2004 Z. z. a to za
celé obdobie nájmu.
Predpokladom pre zistenie všeobecnej ceny nájmu, ktorá predstavuje zároveň i primeranú náhradu
bolo za základ stanoviť všeobecnú hodnotu sporného pozemku. Súd sa pri stanovení všeobecnej
hodnoty pozemku pre účely nájmu nestotožnil so spôsobom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku
uvedený v znaleckých posudok Prof. Majdúcha ani znaleckej organizácie UEOS a. s. Komercia. Nakoľko
pre účely porovnávania nevychádzali z objektívnej reality, čo sami i vo svojich znaleckých posudkoch
uvádzali. Znalecký posudok Prof. Majdúcha vychádzala zo základného modelového predpokladu, že
pozemok nebol zabratý Železnicami Slovenskej republiky na výstavbu inžinierskej stavby a neprihliadal
na súčasný stav podľa územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy a na ochranné pásmo jestvujúcej
železničnej trate.
Rovnako znalecký posudok UEOS Komercia a.s. určoval všeobecnú hodnotu pozemku za predpokladu,
že pozemok nebol zabratý Železnicami Slovenskej republiky na výstavu inžinierskej stavby a teda
posudzoval všeobecnú hodnotu pozemku tak ako pozemkov v susedstve pod obytným súborom
Vinohrady. Tento znalecký posudok nezohľadnil skutočnosť, že podľa územného plánu uvedený
pozemok v minulosti nebol určený a ani v súčasnosti nie je určený na výstavbu rodinných domov resp.
iného typu bývania ale že uvedený pozemok podľa územného plánu slúži ako obslužná komunikácia
pre železnice. Rovnako oba znalecké posudky nezohľadnili skutočnosť pri určení jeho ceny, že tento
pozemok sa nachádza v ochrannom pásme železnice ako verejnoprospešnej stavby.Podľa zaužívanej súdnej praxe Cpj 30/1997 všeobecnú hodnotu pozemku možno chápať ako hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci.
Všeobecná hodnota musí odrážať i záujem o pozemok, teda dopyt a ponuku v danom mieste a čase.
Stanovenie všeobecnej ceny určuje súd a tento nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt napríklad
len na znalca, pretože tu nejde o postup podľa § 127 O. s. p., kde treba odborne posudzovať napríklad
obstarávacie náklady, kvalitu, vady a podobne. Aj keď odborná znalecká mienka bude spravidla
jedným z predpokladov pre určenie všeobecnej ceny. Ďalším predpokladom môžu byť informácie
príslušného orgánu miestnej štátnej správy. Tiež súd môže využiť poznatky a informácie samotných
účastníkov o kúpe a predaji iných pozemkov. Porovnateľnosť ceny nehnuteľností musí vychádzať
ďalej z toho, že nehnuteľnosť sa nachádza približne rovnako atraktívnej lokalite a slúži tomu istému
účelu. Súd pri stanovení všeobecnej ceny pozemku, ktorá bola následne predpokladom pre výpočet
eventuálneho nájmu vychádzal z uvedených zásad. Znalecké posudky Prof. Majúcha ako i znaleckej
organizácie UEOS Komercia pri porovnávacej metóde neporovnávali pozemky slúžiace rovnakému
účelu a nezohľadnili v tomto smere územný plán. Naopak uvedené znalecké posudky vychádzali z
porovnania pozemkov určených na stavebné účely a na zastavanie. Konkrétne znalecký posudok UEOS
Komercia z porovnania cien susedných pozemkov, ktoré však podľa územného plánu slúžia na výstavbu
luxusných obytných domoch. Takéto pozemky však nie sú porovnateľné s účelom využitia sporného
pozemku, ktorý sa nachádza v ochrannom pásme železníc a kde podľa územného plánu nie je možné
v súčasnosti stavať obytné domy.
v zmysle zásad uvedených v zaužívanej súdnej praxi (Cpj 30/1997) sa najviac priblížil znalecký posudok
Ing. Jána Gibu, ktorý bol vypracovaný na základe reálnych a skutkových predpokladov, keď vychádzal z
toho, že pozemok, ktorý je oceňovaní sa v súčasnosti nachádza v ochrannom pásme železníc a podľa
územného plánu je určený na obslužnú komunikáciu a železnicu. Pre účely výpočtu nájmu stanovil jeho
všeobecnú hodnotu porovnávacou metódou za obdobie od 01.01.1992 do 31.08.2004 vo výške 600,-
Sk, nakoľko toto vyplývalo zo súdneho spisu, keďže za uvedenú cenu železnice podobné pozemky
odkupovali. Pre účely nájmu za obdobie od 01.09.2004 do 30.06.2007 vychádzal zo všeobecnej hodnoty
pozemku vo výške 1.177,30,- Sk za meter štvorcových, ktorý stanovil metódou polohovej diferenciácie.
V zmysle zaužívanej súdnej praxe za všeobecnú hodnotu pozemku možno kvalifikovať takú hodnotu,
ktorá odráža trh a dopyt v danom mieste a čase vo vzťahu k reálnemu využitiu ohodnocovanému
pozemku. Súd pri porovnávaní neakceptoval porovnanie tohto pozemku s pozemkami stavebnými,
nakoľko by to bolo v rozpore s využitím sporného pozemku podľa súčasne platného územného plánu,
čo v podstatnej miere znižuje jeho dopyt na trhu.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že sa zaoberal všeobecnou hodnotou pozemku pre účely zistenia
nájmu ako primeranej náhrady do minulosti, pričom musel zohľadniť využiteľnosť tohto pozemku na
základe územného plánu, ktorý tu platil v minulosti resp. platil do času do kedy o primeranej náhrade
rozhodoval. Pokiaľ by došlo k zmene územného plánu a uvedený pozemok by mohol byť využívaný i na
stavebné účely môže pre budúcnosť toto zvýšiť jeho atraktivitu a tým jeho dopyt.
Súd pri zisťovaní všeobecnej hodnoty prihliadal predovšetkým i na skúsenosti účastníkov, predajom a
kúpou pozemkov podobného druhu, ktoré majú slúžiť pre potreby Železnice Slovenskej republiky, keď
podľa:
- kúpnej zmluvy z 05.11.1998 železnice vykupovali pozemok v Bratislave za 600,- Sk za jeden meter
štvorcový
- kúpnej zmluvy z 24.08.1999 vykupovali železnice podobný pozemok v Bratislave rovnako za 600,- Sk
za meter štvorcových
- podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2001 sám odporca odpredal železniciam Slovenskej republiky
pozemok v Bratislave - F. za cenu 1.500,- Sk za meter štvorcový.
Súd prihliadol i na vyjadrenie Železníc Slovenskej republiky, ktorý ponúkli navrhovateľovi za sporný
pozemok o rozlohe 702 metrov štvorcových cenu 736.200,- Sk (1.650,- Sk za jeden meter štvorcový 300
metrov uvedeného pozemku a 600,- Sk za 1 meter štvorcový za 402 metrov štvorcových) čo v priemere
predstavuje 1.048,- Sk za jeden meter štvorcových. Zároveň v tejto ponuke ŽSR ponúkli nájom vo výške
300,- Sk za jeden meter štvorcový, v prípade odpredaja pozemku za uvedené cenu za tri roky dozadu.
K takejto dohode však medzi účastníkmi nedošlo. Súd následne prihliadol i na územný plán mestaBratislavy, ktorý je v kompetencii mesta Bratislavy z hľadiska účelu využitia sporného pozemku a ustálil
všeobecnú cenu pozemku na základe týchto všetkých kritérií pre účely nájmu za obdobie od 25.10.2000
do 31.12.2011 vo výške 1.500,- Sk za jeden meter štvorcových. Za rozhodujúce kritérium súd zohľadnil
dopyt a ponuku, keď samotní účastníci sa na takejto sume dohodli pri uzatváraní kúpnej zmluvy z roku
2001,ohľadnevýmere531metrovštvorcovýchpozemkuvtomčaseevidovanejvKatastrenehnuteľnosti
ako vinica, ktorej účelom bola stavba železničnej stanice Bratislava - Hlavné mesto, Bratislava - štadión
a zárezu trate Komárno - Bratislava Hlavná stanica. Takáto cena zohľadňovala územný plán hlavného
mesta SR Bratislavy zohľadňovala účel využitia pozemku pre potreby Železnice Slovenskej republiky.
Podobným spôsobom stanovil porovnávaciu cenu i znalec Ing. Giba, ktorý však mal k dispozícii iba
zmluvy vo výške 600,- Sk metrov štvorcových. Oboznámením sa s touto novou zmluvou súd podobne
porovnávacou metódou stanovil všeobecnú cenu nehnuteľnosti na 1.500,- Sk.
Takto stanovená cena bola vyššia ako cena stanovená znalcom Ing. Gibom metódou polohovej
diferenciácie, ale táto metóda vychádza iba z predpokladu zistenia všeobecnej ceny pre prípad, že nie
je možné zistiť cenu pozemku porovnávacou metódou.
V konaní nebolo preukázané, že by za uvedený pozemok bol iný subjekt ochotný zaplatiť cenu vyššiu
resp. cenu, ktorú stanovili znalca Prof. Majdúch, pre účely nájmu a to v období rokov 1999 až 2008
od 1.980 ,- Sk za 1 m 2 -do 5.985,- Sk za 1 m 2 resp. znalecká organizácia UEOS, ktorá stanovila
všeobecnú cenu od roku 1990 po rok 2011 od 1.958,40,- Sk za 1 m2 do 6.652,- Sk. Podľa názoru súdu
je vysoko nepravdepodobné, že by za takúto cenu bol ochotný niekto kúpiť pozemok v mieste, ktoré je
v ochrannom pásme železníc a ktorý podľa územného plánu hlavného mesta SR neslúži na bývanie,
ale na obslužnú komunikáciu pre potreby železníc.
Pri samotnej výpočte ceny nájmu ako primeranej náhrady, súd vyhádzal z metodiky, ktorá bola použitá
i v znaleckom posudku UEOS Komercia ako i v znaleckom posudku Ing. Gibu, keď pre výpočet nájmu
za celé obdobie teda i za obdobie pred rokom pred 01.09.2004 sa použila metóda výpočtu podľa vzorca
uvedeného vo vyhláške 492/2004. V danom prípade súd použil konkrétne metodiku výpočtu, ktorú použil
znalec Ing. Ján Giba, s ktorou sa stotožnil s tým, že za všeobecnú hodnotu pozemku nestanovil sumu
600,-Sk akotostanovilprivýpočteIng.Giba,alesúdnazákladedôvodovuvedenýchvyššietútostanovil
na sumu 1.500,- Sk. Súd pri výpočte teda vychádzal z nasledovných údajov:
- všeobecná hodnota pozemku na meter štvorcový 1.500,- Sk
- obdobie predpokladanej návratnosti investície 15 rokov
- diskontná sadzba 4,25 %
- daň z príjmu 19 %
- koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie 1,19 a počet metrov štvorcových pozemku 702
Následne súd vypočítal nájom podľa vzorca:
(1 + 0,0425)1? x 0,0425
1500 x __________________x 1,19 = 163,36 Sk za 1 m2 za rok
(1 + 0,0425)1? - 1
Na základe uvedeného teda súd priznal odporcovi za obdobie od 25.10.2010 do 31.12.2011 sumu
29.063,14 €.
25.10.2000 - 31.12.2000 = 1.148 Eur
2001 = 2.537,74 Eur
2002 = 2.537,74 Eur
2003 = 2.537,74 Eur
2004 = 2.537,74 Eur
01.01.2005 - 23.08.2005 1.642,80 Eur
spolu: 12.941,76 Eur
24.05.2005 - 31.12.2005 984,94 Eur
2006 = 2.537,74 Eur
2007 = 2.537,74 Eur2008 = 2.537,74 Eur
2009 = 2.537,74 Eur
2010 = 2.537,74 Eur
2011 = 2.537,74 Eur
spolu: 29.063,14 Eur
Zdôvodnenie výpočtu: za obdobie do 25.10.2000 do 31.12.2000 súd priznal sumu 1.148,- €.
163,36,- Sk za jeden meter štvorcových a rok predstavuje 0,45,- Sk za jeden deň. Od 25.10. do
31.12.2000 je 68 dní x 0,45 = 73,91,- Sk x 702 metrov štvorcových = 51.886,- Sk z čoho dve tretiny
spoluvlastnícky podiel navrhovateľa predstavuje 34.590,- Sk a po prepočte na Euro sumu 1.148,- €.
Výpočet za jednotlivé roky predstavuje sumu 163,36,- Sk za jeden meter štvorcový a rok x 702 metrov
štvorcových = 114.678,- Sk z toho dve tretiny 76.452,- Sk, čo po prepočte na Euro predstavuje 2.537,74,-
Sk.
Súd priznal navrhovateľovi i úrok z omeškanie v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 O. s. p. tak ako si to
navrhovateľ uplatnil, s výnimkou úroku z omeškania do 23.08.2005, keď súd priznal úrok z omeškania zo
sumu 12.941,76 Sk, ktorá bola splatná ku dňu 24.08.2005 a odporca zostal do omeškania od 25.08.2005
a to s poukazom na ustanovenie § 563 Občianskeho zákona, keď v danom prípade čas plnenia nebol
dohodnutý ani ustanovený právnym predpisom ani určený v rozhodnutí a teda povinnosť dlžníka splniť
dlh vznikla po tom čo ho o to veriteľ v danom prípade navrhovateľ písomne požiadal. Z obsahu spisu
vyplývalo, že žiadosť o zaplatenie finančných prostriedkov bola odporcovi doručená až doručením
návrhu resp. jeho zmeny, ktorý bol odporcovi doručený dňa 23.08.2005 a teda jeho povinnosť plniť
vznikla na druhý deň dňa 24.08.2005 a pokiaľ neplnil dostal sa do omeškania dňom 25.08.2005.
Súd v tomto smere aplikoval i ustanovenie § 41 ods. 3 O. s. p., keď hmotno - právny úkon účastníka
urobenývočisúdujeúčinnýajvočiostatnýmúčastníkom,avšaklenodokamihu,keďsaoňomvokamihu
dozvedeli. V danom prípade súdny návrh v znení jeho zmien súd kvalifikoval hmotno - právne ako výzvu
na zaplatenie dlhu v zmysle ustanovenie § 563 Občianskeho zákona.
Pri určení výšky z úroku z omeškania súd vychádzal z § 3 Vyhlášky č. 87/1995 Z. z..
Pokiaľodporcanamietalpasívnulegitimáciuvzhľadomnazákon258/1993Z.z.,keďpoukazovalnato,že
odporca iba spravuje koľajový zvršok a nie je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa pod železnicami
a teda svoju hlavnú činnosť, ktorou je prevádzkovanie železničných dráh vykonávajú na majetku štátu
a nie na majetku Železníc Slovenskej republiky a z toho dôvodu i náklady a výnosy z prevádzkovania
železničných dráh sú oddelené od ostatných činnosti železníc, z čoho vyplýva, že Železnice Slovenskej
republiky si môžu podľa zákona o železniciach a následných zmlúv o prevádzkovaní dráh vytvárať zisk,
ale iba mimo správy železničných dráh sa súd s touto námietkou nestotožnil.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/199 3 Z. z. zriaďujú sa Železnice Slovenskej republike so sídlom v
Bratislave (ďalej len železnice). Železnice sú právnickou osobou a zapisujú sa do Obchodného registra.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, železnice zabezpečujú prepravné a dopravné služby, ktoré
zodpovedajú záujmom dopravnej politiky štátu a požiadavkám trhu vrátane súvisiacich činností podľa §
2 ods. 1 písm. a) bod 1 predmetom činností železníc je základný predmet činnosti a to prevádzkovanie
železničných dráh a nových dráh podľa osobitného predpisu.
Podľa § 11 citovaného zákona železnice svoje potreby a náklady uhrádzajú z príjmov získaných
predovšetkým zo svojej činnosti, ako aj ďalších zdrojov.
Podľa § 12 citovaného zákona vlastnými finančnými zdrojmi železníc sú:
a) základné imanie,
b) zisk vytvorený z ich činnosti,
c) rezervný fond,d) ďalšie fondy železníc na financovanie ich potreby vytvárané zo zisku,
e) príjmy za použitie dopravnej cesty,
f) úhrada straty za výkon vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy za podmienok ustanoveným
osobitným predpisom.
Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona železnice sú povinné využiť využívanie železničnej
dopravnej cesty iným osobám (žiadateľom), ktoré pred uzavretím zmluvy preukážu spôsobilosť podľa
osobitného predpisu a technickú spôsobilosť dráhových vozidiel na zabezpečenie bezpečnej a plynulej
železničnej premávky, a to za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a dohodnutých v zmluve
medzi zúčastnenými stranami.
2.využívanie železničnej dopravnej cesty sa vykonáva za úhradu. Železnice vykonávajú túto úhradu do
okruhu železničnej dopravnej cesty z okruhu prepravných a ostatných výkonov.
Z obsahu citovaných ustanovení vyplýva, že železnice zabezpečujú prepravné a dopravné služby vo
vlastnom mene a na vlastný účet, pričom sú priamymi prijímateľmi za používanie dopravnej cesty (§
12 písm. e) citovaného zákona) a rovnako i pokiaľ využívajú železničnú dopravnú cestu iné subjekty,
tak sú poberateľmi úhrady za takéto využívanie (§ 19 ods. 2 citovaného zákona). Ak teda inkasujú
tržby za používanie dopravnej cesty, tak zároveň sú i pasívne legitimovaným subjektom, nositeľom
bezdôvodného obohatenia, ktoré má priamy vzťah na odplatné využívanie dopravnej cesty. V zmysle
predpisov sú príjemcami všetkých finančných prostriedkov, ktoré vyplývajú z používania železničnej
cesty a ak teda železničná cesta je čiastočne postavená na cudzom pozemku, ktorý nie je vysporiadaný,
tak sú nositeľmi bezdôvodného obohatenia v tejto súvislosti. Jediným subjektom, kto je oprávnený
uzatvoriť v danom prípade nájomnú zmluvu sú Železnice slovenskej republiky, ktoré okrem iného v
zmysle § 2 ods. 1 písm. a) bod 2 sú povinné vykonávať všetky činnosti súvisiace s prevádzkovaním
železničných dráha a lanových dráh.
Pokiaľ odporca poukazoval na dôvody zamietnutia návrhu, keď by navrhovateľ mal byť uspokojený v
súladezozákonomopozemkovýchúpraváchatopodľa§2ods.1písm.a)citovanéhozákonavkontexte
§ 11 ods. 24 citovaného zákona tak súd sa s touto námietkou nestotožňuje.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 330/1991 Z.b. obsahom pozemkových úprav je racionálne
priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a to ostatného nehnuteľného
poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade
s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej
stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo ekonomickými hľadiskami moderného
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä ak je to potrebné
na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných
historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona.
Podľa § 11 ods. 24 citovaného zákona ak sú pozemky v obvode pozemkových úprav, ktoré by mohli
byť vyňaté z obvodu pozemkových úprav § 4 ods. 2 a na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve
štátu alebo obce, alebo vyššieho územného celku ako sú cestné komunikácie, železnice a vodné plochy
vybudované do 24.06.1991 alebo iné stavby podľa osobitného predpisu môže Slovenský pozemkový
fond alebo správca poskytnúť vlastníkovi iný pozemok vo vlastníctve štátu alebo vyrovnanie v peniazoch
podľa osobitného predpisu. Určenie druhu pozemku sa vykonáva podľa stavu v čase pred jeho zastavaní
v hodnote platnej v čase nariadenia alebo povolania pozemkových úprav.
Zákonopozemkovýchúpraváchdávamožnostidobudúcnostiusporiadaťvlastníckeprávakpozemkom,
ak sú na to dôvody v zmysle § 2 citovaného zákona. Vo vzťahu k citovanému pozemku však pozemkové
úpravy v zmysle Zákona č. 330/1991 neprebehli a citovaný pozemok je naďalej v spoluvlastníctve
navrhovateľa a i naďalej tento bez právneho dôvodu užíva odporca. Zákon o pozemkových úpravách
takýto právny vzťah nerieši a najmä nemá žiadne ustanovenie o eventuálnom odškodnení, resp.
vyplatení bezdôvodného obohatenia v prípade takéhoto užívania pozemkov. Zákon o pozemkových
úpravách by teoreticky mohol uvedenú situáciu vyriešiť ale len do budúcnosti, pokiaľ by riadne v zmyslecitovaného zákona prebehli pozemkové úpravy, ktoré by sa dotkli takéhoto pozemku. V takejto situácii
však doposiaľ nedošlo.
Súd rozhodne o trovách konania do tridsať dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15
dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu
Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 O.s.p..
Odporca je povinný plniť pod následkom výkonu rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.