Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/142/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111220752
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111220752.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so sídlom Holíč,
Námestie sv. Martina 9, proti povinnému: T. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. - Z., K. X, o vymoženie
469,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
01. júna 2012, č. k. 9Er/664/2011-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Adriany Juhásovej, so sídlom Exekútorského úradu Matuškova 1, Trnava, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 22. 06. 2011. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
§ 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54

ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že exekučným
titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok č.k. PEC-A 234/2011 vydaný dňa 06. 04. 2011 JUDr.
Radimom Kuchtom, rozhodcom so sídlom Sibírska 1329, Holíč, ktorý zaväzuje povinnú na zaplatenie
sumy 469,74 eura s príslušenstvom. V tomto smere súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že
účastníci uzatvorili dňa 17. 01. 2008 zmluvu o úvere č. 3801067989, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú,
keďže v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských

úveroch. Predmetnú zmluvu uzatvoril oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ. Zároveň súd
preskúmanímvšeobecnýchúverovýchpodmienokoprávnenéhozistil,ževovšeobecnýchpodmienkach,
ktoré tvoria súčasť zmluvy, v hlave 15. Záverečné ustanovenia, v § 18 je obsiahnutá neprijateľná
podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V zmysle
predmetného ustanovenia sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy
alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom, ktorý bude určený JUDr. Radimom

Kuchtom, ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba.
Dodal, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka
v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce
zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak
samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v

praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred
rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiťna prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by inak bol príslušný.
Na základe takejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca
právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým
úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. S
poukazom na uvedené súd zastal názor, že už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná

podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 54 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká je v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia

pre exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa. Takýto výklad považoval aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na základe
uvedených skutočností mal súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho

exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenia §
45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, a preto súd žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie

súdu prvého stupňa zmeniť a vydať poverenie pre súdneho exekútora. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa, ako aj to, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Poukázal na to, že záver súdu o tom, že povinný nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy,
ktorú uzatvoril s dodávateľom, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. K tomuto záveru, podľa neho,

súd dospel bez toho, aby skúmal podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená, či povinný mal nejaké
pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnený tieto pripomienky odmietol. S týmto názorom sa stotožnil
aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí 23 Cdo 1201/2010 z 26. 10. 2010, v ktorom konštatoval, že súdy
sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmlúv a aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze.
Dodal, že povinný s oprávneným dobrovoľne uzatvoril úverovú zmluvu, pričom k návrhu úverovej zmluvy

nemala žiadne pripomienky. Povinný mal čas na rozmyslenie a nebol na ňu vyvíjaný žiaden nátlak. Preto
bol toho názoru, že úverová zmluva, ako aj rozhodcovská doložka, ktorá je včlenená do všeobecných
podmienok, je v súlade s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Okrem toho
zdôraznil, že pred vydaním rozhodcovského rozsudku rozhodca vyzval povinného k súčinnosti, poučil ho
o následkoch nedodržania tejto výzvy, pričom povinná túto výzvu prevzal dňa 23. 05. 2011 a v stanovenej

lehote nijak nereagoval na výzvu rozhodcu. S poukazom na uvedené uviedol, že práva povinného
preto neboli nijako ukrátené. Zároveň dodal, že povinný mal k dispozícii tiež niekoľko inštitútov, ktorými
mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil.
Rozhodcovskú doložku preto nebolo možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku zmluvy o
úvere. Naviac zastal názor, že na tomto mieste došlo zo strany SR k nesprávnej transpozícii dotknutého

ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ako aj mal za to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa úplne popiera zmysel a účel rozhodcovského konania, t.j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a
tým odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú pred rozhodcom vyriešiť k spokojnosti oboch
sporových strán. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31. 07. 2008, sp. zn. 32 Cdo
2282/2008. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi

SR a je platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. V tejto súvislosti záverom
uviedol, že predmetným zamietavým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálne
vymoženia jeho pohľadávky, ktorá voči povinnej nepochybne existuje.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu

vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSPa po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený svojím návrhom doručeným dňa 21. 06. 2011 súdnemu
exekútorovi Adriane Juhásovej, so sídlom Exekútorského úradu Matúškova 1, Trnava, domáhal
vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 469,74 eura s príslušenstvom. Exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu, so sídlom Holíč, Sibírska 1329,
sp. zn. PEC-A 234/2011 zo dňa 06. 04. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 04. 2011 a

vykonateľnosť dňa 12. 04. 2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny
exekútor prvostupňovému súdu dňa 11. 07. 2011, o ktorej súd prvého stupňa následne napadnutým
rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k názoru, že súd prvého stupňa správne rozhodol a svoje

rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho,
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa
pred rozhodnutím o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi sa správne prednostne zaoberal
otázkou právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný titul. Už zistenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky je samo osebe postačujúcim dôvodom pre zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že

akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou
podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru

odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť
sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo
spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore

so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o

rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie,pretožesúdnyexekútoržiadalvykonaťexekúciunapodklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani
nemal byť vydaný, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.
Odvolací súd dodáva, že je povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a
či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať( § 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 244/20002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní). Právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45
ods. 1,2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Keďže odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospelk záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie,
pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval odvolací súd za potrebné vyporiadavať sa
s ďalším argumentmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní. Súd prvého stupňa preto správne

postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.