Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/436/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508211430
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1508211430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MagdalényFlorekovejačlenov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská
kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpená AK Mgr. Tomáš
Kušnír, s. r. o., Bratislava, Údernícka 5, proti odporcom: 1/ F. Q., Z. Z., Š. XX, zastúpený JUDr. JUDr.
Jurajom Mravcom, Bratislava, Strečnianska 18, 2/ V. L., Z. Z., F.. Q. X, zastúpený JUDr. Martinou
Poredošovou, AK Bratislava, Obchodná 58, o zaplatenie 3.175,76 € (95.673,- Sk) s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa a odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1. 2. 2012, č.
k. 10C/19/2009-278, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach vo veci samej, voči odporcovi 1/
z m e ň u j e tak, že odporca 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.175,76 € s úrokom z
omeškania 7 % ročne, od 26. 5. 2006 do zaplatenia, ako aj trovy konania, a to 571,40 €, titulom súdnych
poplatkov a trovy právneho zastúpenia 2.590,04 €, AK Tomáš Kušnír, s. r. o., v Bratislave, do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti navrhovateľa zaplatiť

odporcovi 2/ trovy konania, p o t v r d z u j e.

V tejto časti žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uvedeným (v poradí druhým) rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie voči odporcovi 2/, na
základe späťvzatia návrhu navrhovateľom voči tomuto odporcovi, podľa § 96 O. s. p. navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ trovy konania v sume 190,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume
1.267,56 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Ďalej zamietol konanie voči odporcovi 1/ a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi 1/ trovy
konania v sume 1.508,76 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zamietajúcom výroku
odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 21. 8.
2004 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na zdraví V. Č. F. G. W.. Vozidlo, ktoré v
čase dopravnej nehody viedol odporca 2/ nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ preto dňa 23. 12. 2005 a dňa 19.
1. 2006 z poistného garančného fondu vyplatil poškodeným poistné plnenie spolu vo výške 3.175,76

€, v čase vyplatenia tohto poistného plnenia poškodeným osobám bol odporca 2/ trestným rozkazom
okresného súdu zo dňa 2. 9. 2005 sp. zn. 1T/98/05 uznaný vinným, že dňa 21. 8. 2004
v čase o 19,30 hod viedol po L. H. O. Z. vozidlo zn. Š. XXX T. Z.-XXX X. a spôsobil nehodu, pri
ktorej inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a bol odsúdený. Odporca 2/ podal návrhna povolenie obnovy konania z dôvodu, že sa necítil byť vinným. Dal si vypracovať znalecký posudok
za účelom posúdenia všetkých skutočností, podstatných pre vznik dopravnej nehody. Na základe tohto
znaleckého posudku Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 5. 10. 2010 č. k.

5Nt/7/2010 povolil obnovu konania a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. napadnutý trestný rozkaz v plnom
rozsahu zrušil, ako aj rozhodnutia naň nadväzujúce. Okresný súd Bratislava V následne po povolení
obnovy konania v konaní sp. zn. 1T/98/2005 rozhodol tak, že odporcu 2/ oslobodil, nakoľko skutok
nie je trestným činom. Svoje rozhodnutie oprel o vykonané dôkazy, najmä výsluch znalca z odvetvia
cestnej dopravy R.. V. Z., oboznámil sa so znaleckým posudkom, ktorý nechal vyhotoviť odporca 2/ a

vypočul jeho spracovateľa B.. R.. Q. N. H.. Za dôkaznej situácie, kedy proti sebe stáli rozdielne závery
znaleckých posudkov a otázka ustálenia viny stála práve na záveroch o technickej prijateľnosti, resp.
neprijateľnosti jazdy účastníkov cestnej premávky, s poukazom na procesnú zásadu „in dubio pro reo,“
v pochybnostiach rozhodol v prospech obžalovaného, t. j. odporcu 2/. V trestnom konaní teda súd nemal
bezpečne,bezakýchkoľvekpochybnostípreukázané,žepredmetnúdopravnúnehoduzavinilodporca2/
akoobžalovaný. Navrhovateľvdôsledkuuvedenéhozáverutrestnéhokonaniavzalnávrhvočiodporcovi

2/ späť, na základe čoho (so súhlasom odporcu) súd prvého stupňa konanie voči odporcovi 2/ zastavil.

Odporcovi 2/ súd prvého stupňa následne priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom
súdnom poplatku vo výške 190,40 € a ďalej z trov právneho zastúpenia, celkom vo výške 1.267,56 €, pri
výške odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 121,17 € (vychádzajúc z hodnoty veci 3.175,76

€), a to za celkom 12 úkonov právnej služby: prevzatie veci, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa
20. 5. 2009 a dňa 28. 9. 2009, ďalej za účasť na pojednávaní v dňoch 28. 10. 2009, poradu s klientom
dňa 29. 10. 2009, právny rozbor veci zo dňa 10. 12. 2009, účasť na pojednávaní dňa 16. 12. 2009, dňa
4. 10. 2010, na nemeritórnom pojednávaní dňa 12. 1. 2011, za účasť na pojednávaní dňa 9. 1. 2012,
písomné záverečné stanovisko a za účasť na pojednávaní dňa 1. 2. 2012. Súd prvého stupňa nepriznal

odporcovi 2/ odmenu za úkon právnej služby, spočívajúci vo vyjadrení vo veci zo dňa 2. 11.
2010, nakoľko tento vyhodnotil ako nadbytočný, keďže odporca 2/ ho mal možnosť predniesť na ústnom
pojednávaní. Rovnako tak nepriznal odporcovi 2/ náhradu nákladov za vyhotovenie znaleckého posudku
s odôvodnením, že posudok bol vypracovaný ešte v roku 2006, avšak dané konanie začalo až
14. 5. 2008 a predmetný znalecký posudok bol použitý v trestnom konaní, náklady na jeho vypracovanie

nemohol preto vyhodnotiť ako trovy vynaložené v tomto konaní.

V prípade odporcu 1/ návrh voči nemu prvostupňový súd zamietol, keď sa najskôr zaoberal otázkou
vecnej pasívnej legitimácie odporcu 1/ v konaní, pričom dospel k záveru, že táto je daná. Z výpovedí
účastníkov, ako aj svedkov dopravnej nehody, zaprotokolovanými vo vyšetrovacom spise, ktorý je

súčasťou trestného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/98/05 a rovnako tak sú tieto
zaznamenané v znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva, a síce výpovede odporcu 2/,
poškodenej V. Č., poškodeného G. W. aj svedka G.Š. Č.. Svedok G. Č. uviedol, že v mesiaci január
2004 kúpil predmetné motorové vozidlo a používal ho do druhej tretiny mesiaca august 2004, kedy ho
odpredal F. Q.. Samotný prevod motorového vozidla do času dopravnej nehody nestihli zadokumentovať

na Dopravnom inšpektoráte. Aj odporca 2/ vypovedal, že v čase dopravnej nehody vozidlo patrilo
odporcovi 1/. G. W. vo svojej výpovedi dňa 14. 9. 2004 uviedol, že vozidlo v minulosti vlastnil, potom ho
odpredal odporcovi 1/ a tento ho následne predal G. Č., ktorý vozidlo bez prepisu znovu vrátil F. Q.. Z
uvedených výpovedí mal súd prvého stupňa vecnú pasívnu legitimáciu odporcu 1/, ako prevádzkovateľa
vozidla, v konaní za preukázanú.

Prvostupňový súd ďalej vo svojom rozsudku uviedol, že navrhovateľ poskytol v zmysle § 24 ods. 2
písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. poistné plnenie z poistného garančného fondu poškodeným vzhľadom
na skutočnosť, že v čase dopravnej nehody na motorové vozidlo odporca 1/ nemal uzavreté povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom

na absenciu vzájomného záväzkového vzťahu medzi poisťovňou a zodpovedným za škodu došlo k
zákonnej cesii, prechodu práva poškodeného na náhradu škody na navrhovateľa. Navrhovateľ vstúpil do
existujúceho práva poškodeného na náhradu škody. Nárok, ktorý prešiel na navrhovateľa, si ponecháva
charakter nároku na náhradu škody.

Z vykonaného dokazovania, osobitne znaleckého, vyplynulo, že odporca 2/ ako vodič, ktorý viedol
motorové vozidlo, ku ktorému nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bol spod obžaloby oslobodený, keďže jeho konanie nebolo
trestným činom. Hoci sa skutok (dopravná nehoda) stal, z dôvodu absencie zavinenia odporcu 2/,sa nejedná o trestný čin. Škoda tak nebola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktorého
prevádzateľom bol odporca 1/, a preto nemôže niesť zodpovednosť podľa § 24 ods. 2 písm. b/
zákona č. 381/2001 Z. z. v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bolo nesporné, že uplatňovaný

nárok voči odporcovi 1/ je bezdôvodný, keďže nebolo jednoznačne v trestnom konaní preukázané, že
škoda bola spôsobená nepoisteným vozidlom odporcu 1/. Z uvedeného dôvodu sa súd prvého stupňa
nezaoberal bližšie odporcom 1/ vznesenou námietkou premlčania, aj s poukazom na odôvodnenie
predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 6Co/146/2010.

O trovách konania odporcu 1/ rozhodol súd prvého stupňa na základe § 142 ods. 1 O. s. p. a vzhľadom
na jeho úspech v konaní mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške 1.508,75 €, a to
1.321,20 € za celkom 11 úkonov právnej služby, á 121,17 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
vyjadrenie vo veci zo dňa 31. 8. 2009, porada s klientom, účasť na pojednávaní dňa 28. 10. 2009, právny
rozbor veci zo dňa 7. 12. 2009, účasť na pojednávaní dňa 16. 12. 2009 a dňa 4. 10. 2010, účasť na
nemeritórnom pojednávaní dňa 12. 1. 2011, účasť na pojednávaní dňa 9. 1. 2012, záverečné vyjadrenie

a účasť na pojednávaní dňa 1. 2. 2012. Prvostupňový súd nepriznal odporcovi 1/ odmenu aj za úkon
právnej služby, spočívajúci vo vyjadrení vo veci zo dňa 3. 1. 2011, ako neúčelne vynaložený, nakoľko toto
vyjadrenie mal možnosť prezentovať priamo na ústnom pojednávaní. V rámci trov právneho zastúpenia
priznal súd prvého stupňa odporcovi 1/ aj náhradu cestovných nákladov a za spotrebované pohonné
hmoty (cesta na trase Trnava - Bratislava a späť na termíny ústneho pojednávania), celkom vo výške

187,56 €.

Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ako aj odporca 2/.

Odvolanienavrhovateľasmerovaloprotivýroku,ktorýmsúdprvéhostupňazamietolnávrhvočiodporcovi

1/ a ďalej proti výrokom o trovách konania, priznaných odporcom 1/ aj 2/. V napadnutej časti navrhovateľ
žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcu 1/ zaviaže na zaplatenie
žalovanej sumy a aj na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, prípadne, aby rozsudok
súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi 1/ zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo vzťahu k odporcovi
2/ navrhovateľ žiadal zmeniť tak, že odvolací súd odporcovi 2/ náhradu trov konania neprizná.

Svoje odvolanie navrhovateľ odôvodňoval tým, že prvostupňový súd vec nesprávne právne
posúdil. Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ vstúpil do existujúceho práva
poškodeného na náhradu škody z titulu zákonnej cesie, ani s názorom, že odporca 1/ nezodpovedá
za spôsobenú škodu, nakoľko škoda nebola spôsobená prevádzkou motorového vozidla vo vlastníctve

odporcu 1/. Poukazoval na to, že odporca 1/, ako prevádzateľ motorového vozidla, zodpovedá voči
poškodeným - G. W. a V. Č. - na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 ods. 1 Obč.
zák. Ide o osobitný druh občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá je založená na princípe
objektívnej zodpovednosti, a preto sa pre vznik tejto zodpovednosti nevyžaduje zavinené konanie. V
prípade zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku musí

byť medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou príčinná súvislosť. Osobitná
povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva
v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Preto v záujme ochrany tretích osôb
je riziko prevádzky dopravného prostriedku prenesené výlučne na prevádzkovateľa. Toto riziko je
zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. povinný uzavrieť povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Škoda na
zdraví poškodených bola spôsobená v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového
vozidla (predmetnou dopravnou nehodou). Navrhovateľ v odvolaní dodal, že objektívnej zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je možné sa zbaviť len v zmysle § 428 Obč.
zák., podľa ktorého „svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.“ Pojem „okolnosti majúce
svoj pôvod v prevádzke“ je užší než pojem „škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky.“ Dôkazné
bremeno o splnení liberačného dôvodu je na strane prevádzkovateľa. Navrhovateľ je názoru, že k
naplneniu liberačného dôvodu neprišlo, a preto odporca 1/ zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená

spolujazdcom nachádzajúcim sa v motorovom vozidle, ktorého je držiteľom. Právny názor súdu, že
uplatňovaný nárok voči odporcovi 1/ je bezdôvodný, keďže nebolo jednoznačne v trestnom konaní
preukázané, že škoda bola spôsobená nepoisteným vozidlom odporcu 1/, je preto nesprávny.Poškodení mali v úmysle svoj nárok uplatniť prostredníctvom zdravotníckej poisťovne u odporcu 1/,
ktorý mal v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu na poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko odporca 1/ takúto zmluvu

uzavretú nemal, navrhovateľ na základe § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. vyplatil poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti (odporca 1/). V zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. má navrhovateľ právo proti
tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b/ cit. zákona na náhradu toho, čo za neho
plnil. Navrhovateľ rovnako nie je poškodeným, nakoľko navrhovateľovi žiadna škoda nevznikla, a preto

nemožno hovoriť o práve na náhradu škody. Poistný garančný fond bol vytvorený na základe zákona a
v súlade s európskou legislatívou a jeho správa bola zverená navrhovateľovi. Navrhovateľov nárok voči
odporcovi 1/ nemá povahu náhrady škody, ale ide o nárok sui generis vzniknutý na základe osobitného
právnehopredpisu.Navrhovateľsazároveňstotožnilsozáveromprvostupňovéhosúdu,ohľadomvecnej
pasívnej legitimácie odporcu 1/.

Osobitne k výroku o priznaných trovách odporcovi 2/ navrhovateľ namietal, že považuje zmenenú
dôkaznú situáciu v prípade odporcu 2/ naďalej za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods.
1 O. s. p. Mal za to, že nepriznanie náhrady trov konania odporcovi 2/ by nebolo nespravodlivé.
Navrhovateľ pri koncipovaní žalobného návrhu vychádzal z právoplatného a vykonateľného trestného
rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/98/05, ktorým bol odporca 2/ uznaný vinným.

Navrhovateľ preto oprávnene predpokladal, že ako vodič motorového vozidla zodpovedá za škodu podľa
§ 420 ods. 1 Obč. zák., a teda navrhovateľ nezavinil trovy konania odporcu 2/.

Odporca 2/ sa odvolal proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu bola priznaná náhrada
trov konania, keď namietal, že mu súd prvého stupňa nesprávne nepriznal náhradu trov konania,

a to trov právneho zastúpenia v prípade jedného úkonu - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 2. 11.
2010, keďže právnym zástupcom účastníkov konania súd uložil povinnosť zaslať svoje stanovisko k
vyjadreniu navrhovateľa. Ďalej nesúhlasil s nepriznaním mu náhrady za náklady spojené s vyhotovením
znaleckéhoposudku.Jesícepravdou,žeojehovypracovaniepožiadalodporca2/predzačatímkonania,
avšak v zmysle judikátu č. 14/1985 tento výdavok možno považovať za trovy konania; odporca 2/

bol nútený si ho zaobstarať, nakoľko mu zo strany navrhovateľa bola doručená pred začatím konania
výzva zo dňa 24. 4. 2006, v zmysle návrhu na začatie konania. Nemožno preto súhlasiť s názorom
prvostupňového súdu, že znalecký posudok bol použitý ako dôkaz v trestnom konaní, a preto ho
nemožno posudzovať ako trovy tohto konania, nakoľko návrh na povolenie obnovy trestného konania
bol podaný na Okresnom súde Bratislava V až dňa 10. 5. 2010. Odporca 2/ preto navrhoval priznať

mu titulom trov prvostupňového konania náhradu vo výške 1.380,50 € a trovy právneho zastúpenia v
sume 1.395,94 €.

Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca 2/ tak, že sa stotožnil s odôvodnením
prvostupňového rozsudku v tom, že by nepriznanie náhrady trov konania odporcovi 2/ bolo

nespravodlivé, keďže od začiatku konania, ba i pred ním, robil množstvo úkonov v snahe dokázať svoju
nevinu v predmetnej dopravnej nehode. Pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady trov konania, odporca 2/
podal odvolanie, ktorého sa pridržiava. Odporca 2/ tiež adresoval Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej žiadosti ale nebolo vyhovené, o čom pripojil
odporca 2/ kópiu oznámenia o vybavení žiadosti zo dňa 22. 5. 2012. Navrhovateľ v konaní žaloval

ako odporcu 1/, tak i odporcu 2/. Každý účastník konania má právo dať sa v konaní zastúpiť právnym
zástupcom a neúspešná strana v spore je potom zaviazaná na náhradu trov konania. Navrhovateľ si
musel byť vedomý toho, že v prípade neúspechu bude zaviazaný povinnosťou nahradiť trovy konania.
Odporca 2/ si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu vo výške 121,17 € a režijný paušál 7,63 €. Odporca 2/ vyjadril presvedčenie, že

je nemysliteľné, aby - hoci dopravnú nehodu nezavinil - znášal trovy konania k dnešnému dňu v celkovej
výške 2.905,24 €.

Odporca 1/ sa na odvolanie navrhovateľa vyjadril tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom
výrokunavrhovalakovecnesprávnypotvrdiť.Navrhovateľzaložilsvojnávrhnaskutkovýchokolnostiach,

ktoré sa v priebehu konania ukázali ako mylné, poukazujúc na výsledky trestného konania, vedeného
voči odporcovi 2/. Odporca 1/ sa domnieva, že na základe záverov znaleckého dokazovania nemožno
vyvodiť zodpovednosť nielen voči odporcovi 2/, ako vodičovi, ale ani voči odporcovi 1/, trval tiež na tom,
že naďalej existujú pochybnosti o tom, kto bol v čase dopravnej nehody majiteľom motorového vozidla.Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. (t. j. v zamietajúcom
výroku voči odporcovi 1/, vo výroku o trovách konania voči odporcovi 1/ a voči odporcovi 2/), na

odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), na ktorom zopakoval dokazovanie čítaním
listinných dôkazov podľa § 129 ods. 1, v spojení s § 213 ods. 3 O. s. p.: 1/ Oznámenie poškodeného V.
Č. o uplatnení si nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu,
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (č. l. 10 spisu), 2/ Likvidačná správa ku škode, spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla (č. l. 14 až 19 spisu), 3/ Fotokópia bežného účtu navrhovateľa o

vykonaní úhrady dňa 31. 12. 2005 v sume 66.597,- Sk (č. l. 20 spisu), 4/ Fotokópia bežného účtu
navrhovateľa o vykonaní úhrady dňa 31. 1. 2006 v sume 38.643,- Sk (č. l. 21 spisu), 5/ Výzva
navrhovateľa adresovaná odporcovi 1/ a odporcovi 2/ na náhradu poistného plnenia zo dňa 24. 4. 2006
(č. l. 22 a 23 spisu), 6/ Fotokópia Kúpnej zmluvy datovaná dňom 19. 8. 2005, uzavretej medzi G.
Č. a F. Q., na ojazdené motorové vozidlo typu Š.N. XXX W. Š.: Z. XXX X. (č. l. 47 spisu), 7/ Znalecký
posudok Žilinskej univerzity, Ústav súdneho inžinierstva, č. 386/2009 (č. l. 95 až 158 spisu), 8/ Trestný

spis OS Bratislava V sp. zn. 1T/98/2005. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je
sčasti dôvodné, odvolanie odporcu 2/ dôvodné nie je.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec však nesprávne právne
posúdil, keď návrh voči odporcovi 1/ zamietol, keď sa nesprávne právne vysporiadal s otázkou

objektívnej zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd prvého stupňa
správne riešil ako prvú otázku vecnej pasívnej legitimácie odporcu 1/, ako prevádzkovateľa motorového
vozidla, ktoré bolo účastné dopravnej nehody dňa 21. 8. 2005, ktoré v čase dopravnej nehody nemalo
uzavreté povinné zmluvné poistenie a ktorého vodičom v čase nehody bol odporca 2/.

Skutočnosť, že odporca 2/ nezavinil dopravnú nehodu, je pre posúdenie zodpovednosti odporcu 1/,
ako prevádzkovateľa motorového vozidla, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bez
významu, a to vzhľadom na povahu tejto zodpovednosti, ktorá je objektívna. Odvolací súd v tejto
súvislosti dodáva, že skutočnosť, že vlastníkom (prevádzateľom) predmetného
motorového vozidla v čase nehody bol práve odporca 1/, má v zhode so záverom prvostupňového

súdu za preukázanú. Zhodné výpovede poškodených osôb, svedka G. Č., ale aj odporcu 2/, v rámci
trestného konania, vedeného voči odporcovi 2/, ako aj záznamy zachytené v znaleckom posudku
č. 386/2009 (č. l. 95 a nasl. spisu) o vlastníctve motorového vozidla, sú aj podľa odvolacieho súdu
dostatočným podkladom pre vyvodenie záveru o tom, že motorové vozidlo v čase dopravnej nehody
bolo vo vlastníctve odporcu 1/, bez ohľadu na to, že odporca 1/ nebol v evidencii motorových vozidiel

vedený ako majiteľ predmetného motorového vozidla. Spochybňovanie svojho vlastníctva predmetného
vozidla odporcom 1/ považuje odvolací súd za účelové.

Pokiaľ ide o vecnú pasívnu legitimáciu odporcu 1/ v konaní, táto je založená na ust. § 427 ods.
2 Obč. zák., ako aj ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2004 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou
dopravných prostriedkov podľa § 427 (až § 431 Obč. zák.) je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky
dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na
veciach a zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody. Postavenie poškodeného pri

uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne
uľahčené, nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola
vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť
zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku (porovnaj R 3/1984). Rovnakú zodpovednosť,
ako osoba prevádzajúca dopravu (dopravca) podľa § 427 ods. 1 Obč. zák., má aj iný prevádzateľ, a to

podľa § 427 ods. 2 Obč. zák., ktorý prevádzkuje ako dopravný prostriedok, napr. motorové vozidlo (ale
tiež vozidlo dráhy, či pohyblivý pracovný nástroj, eskalátory, výťahy, lyžiarske vleky a pod.). Spoločným
znakom týchto dopravných prostriedkov je ich pohon vlastnou silou. Pre aplikáciu ust. § 427 ods. 2
Obč. zák. je rozhodujúci spôsob faktického využitia dopravného prostriedku v čase škodovej udalosti,
t. j. či bola škoda vyvolaná osobitnou povahou jeho prevádzky, prejavujúcou sa pohybom, zvýšenou

rýchlosťou, technickými nárokmi na ovládanie atď., t. j. takými faktormi, s ktorými zákon spája zvýšené
riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či okolie. Subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravného prostriedku je podľa § 427 ods. 2 iný prevádzateľ. Občiansky zákonník v tomto
smere neobsahuje žiadnu bližšiu úpravu o tom, kto je iným prevádzateľom dopravného prostriedku, alelogicky možno za takéhoto iného prevádzateľa považovať predovšetkým vlastníka motorového vozidla
(tiež oprávneného držiteľa, či nájomcu dopravného prostriedku).

Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej
zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá
(prevádzateľa) ani jej zavinenie.

Podmienkou vzniku zodpovednosti prevádzateľa dopravného prostriedku podľa § 427 Obč. zák. je

spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré
s ňou súvisia (najmä konštrukčné prvky, vysoká rýchlosť pohybu). Predpokladmi vzniku zodpovednosti
za škodu podľa § 427 Obč. zák. sú: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

Základnou podmienkou zodpovednosti podľa § 427 Obč. zák. je to, že ide o škodu spôsobenú

osobitnou povahou prevádzky. Prevádzateľ dopravného prostriedku nezodpovedá za škodu spôsobenú
protiprávnym úkonom, ako je tomu v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák.,
ale za škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou je nebezpečná povaha samotnej prevádzky
dopravného prostriedku. T. j. pokiaľ predpokladom zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák. je porušenie
právnej povinnosti, zodpovednosť podľa § 427 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. je založená len na osobitnej

povahe prevádzky dopravných prostriedkov a na nebezpečenstve, ktoré z tejto povahy vyplýva, bez
toho, aby zodpovednosť za škodu bola akokoľvek podmienená ešte tým, že bola porušená nejaká
povinnosť. Pri výklade pojmu „osobitná povaha prevádzky“ je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej
povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti
a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Zvláštna povaha prevádzky motorového vozidla sa typicky môže

prejaviť vtedy, keď je vozidlo v pohybe počas jazdy (súdna prax a teória však pod prevádzkou rozumie aj
prípravu na jazdu udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jazdu, či úkony potrebné po skončení jazdy,
uvedenie vozidla do chodu nielen na ceste, ale aj v garáži, verejne prístupnom priestranstve a pod.).

Pokiaľ ide o škodu, zodpovednosť za škodu sa vzťahuje na škody v rozsahu uvedenom v § 429 Obč.

zák. (škoda na zdraví a veciach, odcudzením alebo stratou vecí).

V prípade príčinnej súvislosti medzi a) a b) musí existovať vzťah príčiny a následku.

V súdenej právnej veci odporca 1/ bol vlastníkom, a teda prevádzateľom motorového vozidla zn. Š.

S.: Z. - XXX X., ktoré bolo účastné dopravnej nehody. K predmetnému motorovému
vozidlu nebolo v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu,
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. Odporca 1/ bol
teda tzv. iným prevádzateľom dopravného prostriedku podľa § 427 ods. 2 Obč. zák., pričom ku škode
na zdraví poškodených (V. Č. F. G. W., spolujazdcov) došlo na L. H. O. Z., počas prevádzky (a to

jazdy po komunikácii) motorového vozidla odporcu 1/. Skutočnosť, že odporca 2/, ako vodič motorového
vozidla, v ktorom sedeli poškodené osoby, nezavinil dopravnú nehodu, pri ktorej poškodené osoby
utrpeli škodu na zdraví, je podľa odvolacieho súdu právne irelevantná, nakoľko, ako je uvedené v texte
vyššie, podmienkou vzniku (objektívnej) zodpovednosti za škodu podľa § 427 ods. 2 Obč. zák. nie je
protiprávny úkon prevádzateľa (odporcu 1/ v danom prípade) ani jeho zavinenie. Odporca 1/ je teda ako

prevádzateľ motorového vozidla zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Námietka premlčania uplatneného nároku, ktorú v konaní vzniesol odporca 1/, nie je dôvodná. Ako
už judikovala súdna prax, právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za
škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.) je regresným právom

a nie právom na náhradu škody. Toto regresné právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov podlieha
premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Obč. zák.), ktorá začína plynúť odo dňa
nasledujúceho po dni, kedy bolo poškodenému plnené (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo/284/2010).

Vzhľadom na uvedené, keďže navrhovateľ poskytol z poistného garančného fondu plnenie poškodeným
osobám v dvoch splátkach, a to dňa 23. 12. 2005 a dňa 19. 1. 2006; potom trojročná všeobecná
premlčaciadobavzmysleust.§101Obč.zák.začalaplynúť dňa 24.12.2005abolabyuplynuladňa23.
12.2008,resp.vprípadedruhejsplátkyzačalaplynúťdňa20.1.2006abolabyuplynuladňa 19.1.2009.Navrhovateľ podal návrh na súde ešte dňa 14. 5. 2008, t. j. ešte pred márnym uplynutím všeobecnej
trojročnej premlčacej doby v prípade obidvoch splátok. Námietka premlčania, vznesená odporcom 1/ v
konaní, tak bola nedôvodná (ako to už napokon skonštatoval v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení

Krajský súd v Bratislave zo dňa 28. mája 2010 č. k. 6Co/146/2010-206).

Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. (v znení účinnom do 31. 3. 2007) kancelária poskytuje
z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za
ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 7 prvá veta zák. č. 381/2001 Z. z. (v znení účinnom ku dňu 31. 3. 2007)
kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/ a b/, na náhradu
toho, čo za neho plnila.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pokiaľ prvostupňový súd dospel vo svojom rozhodnutí k záveru o tom, že odporca 1/ nezodpovedá
za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pretože nebolo jednoznačne v trestnom konaní
preukázané,žeškodabolaspôsobenánepoistenýmvozidlomodporcu1/,vecnesprávneprávneposúdil,
keď nesprávne interpretoval ust. § 427 ods. 2 Obč. zák. Zároveň možno prisvedčiť navrhovateľovi,
že odporca 1/ neuniesol dôkazné bremeno o splnení liberačného dôvodu na jeho strane ako

prevádzkovateľa. V zmysle citovaných ust. zákona č. 381/2001 Z. z. potom vznikla odporcovi 1/
povinnosť uhradiť navrhovateľovi to, čo za neho navrhovateľ plnil poškodeným, keď poskytnutie plnenia
z poistného garančného fondu navrhovateľ v konaní riadne zdokladoval.

Navrhovateľ vyzval odporcu 1/ listom zo dňa 24. 4. 2006 na úhradu ním poskytnutého plnenia, v lehote

do 25. 5. 2006 (č. l. 22 spisu). Keďže odporca 1/ navrhovateľovi v lehote v zmysle uvedenej výzvy
nevyhovel, dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom, t. j. počnúc 26. 5. 2006 (§ 517 ods. 1, 2 Obč.
zák.).

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti (t. j.

vo vzťahu k odporcovi 1/) zmenil podľa § 220 O. s. p. tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel a odporcu 1/
zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.175,76 €, spolu s úrokom z omeškania 7 % ročne
od 26. 5. 2006 do zaplatenia.

O trovách (celého) konania (medzi navrhovateľom a odporcom 1/) rozhodol odvolací súd podľa § 224

ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. V konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania, spočívajúcu v sume 571,40 € (titulom súdnych poplatkov: za návrh na začatie konania v sume
5.736,- Sk, v prepočte 190,40 €, č. l. 29 spisu, ďalej súdny poplatok za odvolanie 2 x 190,50 €, č. l.
199 a č. l. 308 spisu) a v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 2.590,04 €, pri odmene za
jeden úkon právnej služby v sume 144,18 € (t. j. 121,17 € navýšených o 19 % DPH), za nasledovné

úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava veci dňa 21. 1. 2008, 2/ predžalobná výzva na plnenie,
3/ podanie návrhu na súd, 4/ písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 16. 3. 2009, 5/účasť na pojednávaní
dňa 20. 5. 2009, 6/ účasť na pojednávaní dňa 28. 9. 2009, 7/ písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 29. 9.
2009, 8/ účasť na pojednávaní dňa 28. 10. 2009, 9/ odvolanie navrhovateľa proti rozsudku, 10/ účasť na
pojednávaní dňa 4. 10. 2010, 11/ písomné vyjadrenie vo veci dňa 11. 10. 2010, 12/ účasť na pojednávaní

dňa 12. 1. 2011, 13/ účasť na pojednávaní dňa 9. 1. 2012, 14/ písomné vyjadrenie zo dňa 25. 1. 2012,
15/ účasť na pojednávaní dňa 1. 12. 2012, 16/ odvolanie navrhovateľa proti rozsudku a 17/ účasť na
odvolacom pojednávaní dňa 12. 3. 2015, ako aj režijný paušál 3 x 6,31 €, 2 x 6,95 €, 3 x 8,27 €, 3 x
8,58 €, 1 x 8,89 €, 4 x 9,16 € a 1 x 10,07 €. Trovy právneho zastúpenia patria právnemu zástupcovi
navrhovateľa na základe vyhl. č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods.

3, § 18 ods. 3.

Pokiaľ ide o trovy konania, ktoré priznal súd prvého stupňa odporcovi 2/, odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v tejto napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Písomné vyjadrenie predloženéprávnou zástupkyňou odporcu 2/ zo dňa 2. 11. 2010 mala právna zástupkyňa možnosť predniesť ústne
na pojednávaní, preto sa toto písomné vyjadrenie javí ako nadbytočné. Aj v prípade nákladov, ktoré
odporca 2/ vynaložil na vyhotovenie znaleckého posudku č. 386/2009, je odvolací súd zhodného názoru

ako súd prvého stupňa, totiž, že tieto náklady boli spojené s dôkazom pre účely trestného konania, nie
konania v súdenej právnej veci, z ktorého dôvodu ich ako trovy tohto konania nemožno uznať. Na druhej
strane neobstojí argumentácia navrhovateľa o splnení podmienok pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1
O. s. p., a teda pre nepriznanie náhrady trov konania odporcovi 2/. Voči odporcovi 2/ smeroval návrh
navrhovateľa na začatie konania, odporca 2/ sa v konaní bránil, a to aj tým, že si zvolil v konaní pred

súdom advokáta na svoje zastupovanie. Tým mu vznikli náklady spojené s trovami právneho zastúpenia,
a keďže bol v konečnom dôsledku v konaní úspešný, vzniklo mu právo na náhradu s tým spojených
(účelne) vynaložených trov. Prvostupňový súd priznal odporcovi 2/ právo na náhradu trov konania v
súlade s ust, § 142 ods. 1 O. s. p. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v
tejto napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania v tejto časti (vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 2/) rozhodol
odvolací súd na základe ust. § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že vyslovil, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo, keď vzal do úvahy, že ani navrhovateľ, ani odporca 2/, neboli
v tejto časti odvolacieho konania úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.