Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714212693
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714212693.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Z.
Č., T.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, U., zastúpenému: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom
Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, IČO: 42 262 224, o zaplatenie peňažnej pohľadávky 10.807,20 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.09.2014 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu
10.807,20 eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 23.02.2013 vo výške
339,83 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10.807,20 eur od 24.02.2013
do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému na základe zmluvy č. 352978897 zo dňa 11.09.2008 peňažné
prostriedky vo výške 6.638,78 eur, ktoré sa zaviazal žalobca splatiť v mesačných splátkach vo výške
113,76 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Termín splatnosti poslednej dohodnutej mesačnej splátky úveru bol

dohodnutý na 20.08.2018. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 13.12.2012 medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom, bola pohľadávka voči žalovanému postúpená
na žalobcu. Ku dňu postúpenia bola pohľadávka žalobcu vo výške 11.812,41 eur a pozostávala z
istiny vo výške 9.466,71 eur, riadneho úroku 1.698,67 eur, úroku z omeškania 605,17 eur a ostatného
príslušenstva 41,86 eur. Žalobca si v konaní uplatnil splátky splatné od 20.03.2013 do 20.08.2018 v
počte 95 splátok úveru v celkovej výške 10.807,20 eur spolu s úrokom z omeškania. Neuplatnil si
ostatné príslušenstvo v sume 41,86 eur ani úrok z omeškania v sume 605,17 eur. Dňa 23.02.2013

žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v spore odvodzoval od
riadnej a platnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Zmluvu o úvere považoval prihliadnuc na § 261 ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka za absolútny obchod, a preto právny vzťah z nej sa podľa neho
spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, a to vrátane
posudzovania otázky premlčania.

2. Žalobca ako dôkazy označil a predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, zmluvu o splátkovom úvere

č. 0352978897 zo dňa 11.09.2008, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2012, adresované
žalovanému, výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 04.02.2013
spolu s podacím hárkom č. EPH000248696, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 20.10.2009.3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 29.04.2015 a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Poukázal
na to, že zmluva o splátkovom úvere je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi
režimom Občianskeho zákonníka. Žalovaný vzniesol námietku premlčania celého práva a spochybnil

aktívnulegitimáciužalobcu,nakoľkopodľajehonázorunepreukázalsplneniepodmienokpodľa§92ods.
8. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v čase postúpenia pohľadávky. Rovnako tak žalobca podľa neho
nepreukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na postúpenie. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca
(resp. právny predchodca žalobcu) zosplatnil úver v rozpore s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka.

4. V podaní zo dňa 31.08.2015 žalobca uviedol, že v konaní bolo predložené relevantné oznámenie
postupcu o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie tejto písomností
žalovanému, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie
postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako
prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Podľa tvrdenia žalobcu výzva zo
dňa 20.10.2009 nebola zasielaná doporučene ale obyčajnou poštovou zásielkou v zmysle bodu 10.3

všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého sa pri doručovaní písomností v poštovom styku
považuje zásielka za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní. Touto výzvou žalobca podľa jeho
názoru preukázal, že jeho právny predchodca splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá § 92 ods. 8
zákona o bankách, teda preukázal, že žalovaný bol bankou vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň
bol v omeškaní s plnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní. Podľa žalobcu účelom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách je úprava výnimiek
z bankového tajomstva a nehovorí o platnosti postúpenia pohľadávok.

5. V podaní zo dňa 15.09.2015 žalovaný doplnil svoju právnu argumentáciu v tom zmysle, že uviedol, že
žalobca nebol oprávnený zosplatniť bankový úver. Ak ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý

úver, Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov
z neho v celosti inému subjektu.

6. V podaní zo dňa 22.10.2015 žalovaný uviedol, že napriek výzve, ktorá bola žalobcom doložená,
nie je preukázané, že by právny predchodca žalobcu túto výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách

aj skutočne žalovanému zaslal. V podaní zo dňa 21.11.2016 doplnil, že vzhľadom na to, že žalovaný
namietal nesplnenie podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, žalobca musí preukázať
nielen existenciu, ale aj doručenie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

7. V podaní zo dňa 21.11.2016 žalobca uviedol, že v konaní predložil platobnú históriu úveru, v

ktorej sa opakovane vyskytuje položka poplatok za upomienku (09.06.2009, 23.06.2009, 07.07.2009).
Predloženou platobnou históriou a výzvou zo dňa 20.10.2009 bolo podľa neho preukázané, že žalovaný
bol opakovane právnym predchodcom žalobcu vyzývaný na úhradu dlžných splátok, a teda bolo
preukázané, že právny predchodca konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách.

8. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0352978897 zo dňa 11.09.2008 vyplýva, že banka Slovenská
sporiteľňa, a.s. sa zaviazala, že žalovanému poskytne bezúčelový spotrebný úver vo výške 6.638,78
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 119 mesačných splátkach splatných k 20. dňu kalendárneho
mesiaca, pričom konečná splatnosť úveru bola uvedená dňa 20.08.2018.

9. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2012 vyplýva, že banka týmto oznámením
oznamovala žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa
13.12.2012 postúpila jeho pohľadávku vo výške 11.812,41 eur s príslušenstvom na žalobcu.

10. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa 13.12.2012 vyplýva, že

predmetom postúpenia bola pohľadávka voči žalovanému vyplývajúca zo Zmluvy o splátkovom úvere
č. 352978897 zo dňa 11.09.2008. Pritom zostatok tejto pohľadávky bol 11.812,41 eur. Dátum poslednej
úhrady bol uvedený 20.05.2010, posledná úhrada bola realizovaná v sume 250 eur.

11. Z výzvy banky Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 20.10.2009 vyplýva, že banka vyzvala žalovaného

na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy, pričom žalovaný bol podľa tejto výzvy
ku dňu 30.09.2009 v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 550,63 eur.12. Z pokusu o zmier zo dňa 27.08.2014 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy
13.667,19 eur, a to najneskôr do 30.08.2014.

13. Z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.02.2013 vyplýva,
že žalobca vyzval žalovaného na okamžité uhradenie dlžnej čiastky 12.082,69 eur, najneskôr do
19.02.2013, pričom mu oznámil, že ku dňu 04.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Podacím
hárkom č. EPH000248696 mal súd preukázané, že predmetné oznámenie bolo zasielané žalovanému,
deň odoslania z predmetného hárku nevyplýva.

14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z

ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o splátkovom úvere (ďalej ako „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany

dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa
týka ročného obdobia.

19. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom

vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

20. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

22. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2015,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o splátkovom úvere (ďalej ako „zákon č. 258/2001

Z.z.“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

24. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

25.Podľa§524ods.1a2Občianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávok, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

26. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

27. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej
výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto

peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej
len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávok, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzatvorená zmluva o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka. Na jednej strane vystupovala fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a
plnení zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania (žalovaný). Na strane
druhej bola právnická osoba - dodávateľ, banka, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy, vyhodnotil súd

ako vzťah občianskoprávny, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje príslušnými
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá sa radí medzi
absolútne obchody a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou.
Normy obchodného práva sú preto použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov
podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred

aplikáciou Obchodného zákonníka, príp. keď sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to napriek tomu, že sa
jedná o zmluvu, ktorá bola podpísaná ešte pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, vykonanú
zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorá definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením
ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkomje spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo odstránenie výkladových
problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy a

vzťahy s nimi súvisiace.

31. Po posúdení záväzkového vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere sa súd primárne
zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné

právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného)jeimanentnousúčasťousúdnehokonania(porovnajrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009), a to aj po zmene procesných predpisov po 01.07.2016.

32. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho

veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej
medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom
sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri
postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa.
Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne

postavenie.

33. Žalobca - nebankový subjekt uzavrel dňa 13.12.2012 Zmluvu o postúpení pohľadávok s bankou.
V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť banková pohľadávka (alebo jej
časť) postúpená, ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve, ak je dlžník v omeškaní

nepretržitedlhšieako90kalendárnychdnísosplnenímpostupovanejpohľadávky.Uvedenépredpoklady
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie bankovej pohľadávky a musia byť splnené v čase
postúpeniapohľadávky.Totoustanoveniejelexspecialiskinštitútucesie.Akzákonnépredpokladyniesú
splnené, ide o právny úkon contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom.
V takomto prípade nie je daná aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá nebola splatná.

34. V tejto veci bola konečná splatnosť úveru stanovená zmluvou o splátkovom úvere na 20.08.2018.
Pohľadávka subjektu Slovenská sporiteľňa, a.s. voči žalovanému bola postúpená na žalobcu zmluvou
zo dňa 13.12.2012. Z uvedeného vyplýva, že úver nebol v čase postúpenia v celom rozsahu splatný,
splatnými boli len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. V konaní

nebolo preukázané, že by Slovenská sporiteľňa, a.s. úver jednorazovo zosplatnila, príp. že by využila iné
právopreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizostranydlžníka(napr.odstúpenieodzmluvy,výpoveď),
v dôsledku čoho by došlo k splatnosti celého záväzku. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca
po tom, čo predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol, a to listom zo
dňa 04.02.2013. Preto Slovenská sporiteľňa, a.s. mohla inému subjektu postúpiť iba tú časť pohľadávky,

ktorázodpovedalanesplácanémudlhu.Žalobcapredložilsúduvýzvuzodňa20.10.2009,zobsahuktorej
vyplývalo, že Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaného na úhradu dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o
splátkovom úvere. Touto výzvou žalobca preukazoval, že žalovaný bol na úhradu dlhu bankou vyzvaný.
V tejto súvislosti súd uvádza, že sa jednalo o výzvu na úhradu časti záväzku žalovaného voči veriteľovi,
a to záväzku v sume 550,63 eur s príslušenstvom. S touto pohľadávkou banky Slovenská sporiteľňa, a.s.

mal byť žalovaný ku dňu 30.09.2009 v omeškaní. Žalobca v priebehu celého konania nepreukázal, že
táto výzva bola žalovanému skutočne aj odoslaná a následne doručená, na ktorú skutočnosť poukazoval
žalovaný, pričom žalobcovi bol poskytnutý dostatočný priestor na to, aby príslušný doklad súdu predložil.
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že vzhľadom na to, že ku dňu postúpenia pohľadávky nebol
splatný celý úver, pričom žalobca zároveň nepreukázal zaslanie a doručenie výzvy predpokladanej §

92 ods. 8 zákona o bankách adresovanej bankou Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému, Slovenská
sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane jeho úrokov v celosti inému
subjektu, a preto podľa názoru súdu postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo v rozpore so zákonom
o bankách. Preto je tento právny úkon v zmysle § 39 OZ absolútne neplatný. S poukazom na tento
záver súdu nebolo možné považovať žalobcu za osobu aktívne vecne legitimovanú. Vecná legitimácia

predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávnehovzťahu,oktoromsavkonanírozhoduje.Stranasporu,ktorájenositeľomsubjektívneho
práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí.
Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanejstrany, uplatnené v konaní. Inak súd žalobu zamietne bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom
aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý v konaní nevystupuje ako žalobca. Preto súd žalobu
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol v celom rozsahu, poukazujúc na

nasledovné rozhodnutia súdov vyššieho stupňa:

- na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, v ktorom bol
vyslovenýprávnynázor,žezustanovenia§92ods.8zákonaobankáchvyplýva,žebankamôžepostúpiť
inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu,

- na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, z ktorého vyplýva,
že pokiaľ žalobca nedoložil doklad preukazujúci skutočnosť, že výzva učinená v súlade s § 92 ods. 8
zákona o bankách bola dlžníkovi aj skutočne zaslaná, pričom zákon o bankách predpokladá, aby výzva
bola písomná a aby sa banka aspoň pokúsila o jej zaslanie adresátovi, žalobca nepreukázal, že boli
splnené podmienky platného postúpenia,
- na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, v ktorom súd druhej

inštancie v obdobnej veci skonštatoval, že „banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného
záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí
peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. ... V
prejednávanej veci nebolo preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa Slovenskej sporiteľne, a.s. riadne odporcovi doručená. Prvostupňový súd teda dospel k

správnemu záveru, že pre nenaplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona o bankách
nebolo možné platne postúpiť predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.“
- na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/716/2015 zo dňa 08.06.2016, ktorý v odôvodnení
uviedol, že „ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako
napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto

postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že
pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient
napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto

skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.“

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní tak, že žalovanému priznal
plnú náhradu trov konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli, keďže súd žalobu zamietol. V súlade s
ustanovením § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania žalovaného proti žalobcovi rozhodne súd

po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ CSP).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)