Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sp/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201510
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa G. L.,

bývajúceho v Č., M. Č.. XXX/XX, proti odporcovi Okresnému úradu Trebišov, odbor pozemkový a lesný,
Námestie mieru č. 804/1, Trebišov, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-TV-PLO-2013/00079-
Ďu, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 08.10.2013 č. OU-TV-PLO-2013/00079-Ďu.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 5 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom a o doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon“) rozhodol, že navrhovateľ
nespĺňa podmienky uvedené v zákone, a preto mu nemožno navrátiť vlastníctvo k pozemkom v
katastrálnom území Č., a neprevedú sa mu do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu, ani sa
neposkytne finančná náhrada podľa § 6 ods.2 zákona.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že v roku 1991

bola pridelená Pozemkovým úradom Trebišov parcela č. 606/2 v kat. území Č. o výmere 6,8 ha.
Problém nastal pri projekte na vykonanie pozemkových úprav v roku 2009, kde uvedené pozemky
parcela KN-E č. XXX je lesný porast v správe Lesov SR a parcela vedená na LV č. XXX v správe
Slovenského pozemkového fondu. Tieto nehnuteľnosti nadobudol jeho nebohý otec L. L. od štátu ako
vojnový vyslúžilec hneď po ukončení 2. svetovej vojny. Otec tieto nehnuteľnosti užíval nikým nerušene a
dobromyseľne ako svoje, ako súkromne hospodáriaci roľník do roku 1960, kedy boli tieto nehnuteľnosti
kolektivizované do miestneho poľnohospodárskeho družstva. Uviedol, že doposiaľ žijúci svedkovia síce

nevedia udať presné čísla týchto pozemkov, ale vedie ukázať na mape ich polohu, pričom orientačný
bod slúži poľná cesta. Žiadal preto, aby odporca prehodnotil svoje rozhodnutie, doplnil dokazovanie
vypočutím ešte žijúcich svedkov a vrátil mu poľnohospodársku pôdu.

Odporca opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovel v autoremedúre, preto vec postúpil na
rozhodnutie súdu.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a
vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. Predložil súdu pozemkovú mapu a tvrdil, že parcely č. 709/5a č. 712 boli vo vlastníctve jeho otca a dostal ich ako vojenský vyslúžilec, pričom spolu s matkou na
nej hospodáril. Uviedol, že nevie preukázať žiadny doklad o nadobudnutí vlastníctva, ale tieto doklady
sa zrejme nezachovali z dôvodu, že jeho rodičia v 50-tych rokoch vyhoreli. Odporcovi však predložil

čestné vyhlásenie dvoch svedkov, že jeho rodičia hospodárili na tejto pôde, ktorá sa volala „Chotár na
majeri“. Odporca však tieto dôkazy nebral do úvahy, svedkov nepredvolal a nevypočul. Navrhovateľ na
pojednávaní tiež uviedol, že v časti pozemkov, ktoré jeho rodičia nadobudli, svoje vlastníctvo osvedčil
vydržaním a ešte časť ostala nedoriešená. Tiež uviedol, že jeho matka za svojho života nechcela
uplatňovať reštitučné nároky k pozemkom.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že dňa 28.12.2004 si
nárok na reštitúciu uplatnila právna predchodkyňa navrhovateľa U. L. na bývalom Pozemkovom úrade
Trebišov. Nárok si uplatnila na pozemky uvedené v rozhodnutí Rady Miestneho národného výboru v
Č. zo dňa 25.04.1975 č. 67/1975, v ktorom sú uvedené len druh pozemku a výmera, nie však čísla

parciel. Týmto rozhodnutím bolo prikázanie poľnohospodárskej usadlosti v zmysle vládneho nariadenia
č. 50/1955 Zb. do užívania pre JRD Č.. Odporca uviedol, že právnu predchodkyňu navrhovateľa vyzval
na predloženie relevantných dokladov, ktorými by preukázala svoje vlastníctvo k žiadanej výmere
poľnohospodárskej pôdy. Pretože tak neurobila, právny predchodca odporcu vydal dňa 29.05.2008
rozhodnutie č. 2008/00133-Ďu, ktorým sa nevrátilo vlastníctvo, ani nepriznalo právo na náhradu k

žiadaným pozemkom. Na odvolanie oprávnenej osoby Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa
29.10.2008 č. konania 3Sp/11/2008-26 napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil odporcovi vec na nové
konanie.

Správny orgán vyzval oprávnenú osobu listom zo dňa 07.01.2009 na predloženie dokladov o vlastníctve
a dňa 26.01.2009 bolo prerušené konanie. Oprávnená osoba predložila v dňoch 03.02.2009 a
06.02.2009 doklady, a to pozemnoknižnú vložku č. XXX kat. územie Č., ale vlastníctvo bolo vedené na
R. T. v 1/3, G. T. v 1/3 a P. T. v 1/3, neskôr podľa osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva v podiele
2/3 Slovenská republika a 1/3 R. T.. Pri pracovných rokovaniach a osobných stretnutiach na bývalom

obvodnom pozemkovom úrade bol navrhovateľovi, ktorý v tom čase zastupoval oprávnenú osobu na
základe splnomocnenia, vysvetlené, že dokladom o vlastníctve je výpis z úradnej evidencie, na ktorom
je uvedené meno jeho právnych predchodcov a čísla parciel, ako aj katastrálne územie. Po smrti U. L.
vstúpil do konania terajší navrhovateľ G. L., ktorý predložil čestné vyhlásenia L. Y. R. L. X. o tom, že
jeho otec L. L. vlastnil a užíval pozemky v Č. na Hone na majeri. Zákon č. 503/2003 Z.z. nepozná inštitút

domnelého vlastníctva ako ho poznal zákon č. 229/1991 Zb. o pôde, a preto nie je možné využiť rôzne
doklady a čestné vyhlásenia ako podklady k získaniu vlastníctva. Odporca uviedol, že osobne šetril na
Správe katastra Trebišov vlastníctvo právnych predchodcov oprávnenej osoby L. a U. L., ale nenašiel
žiadny doklady o vlastníctve, naopak, zistil, že G. L. si osvedčil na základe notárskej zápisnice rôzne
pozemky. Odporca dospel tak k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré pozemky boli

zabraté štátom, nepredložil žiadny dôkaz, že jeho právni predchodcovia boli vlastníkmi predmetných
nehnuteľností. Tým pokladal jeho žiadosť za neurčitú a nezrozumiteľnú k predmetu uplatnenia reštitúcie.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s

administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh na zrušenie rozhodnutia odporcu nie je dôvodný.

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 5 ods.2 zákona rozhodol, že navrhovateľ G. L. nespĺňa
podmienky zákona, a preto mu nemožno navrátiť vlastníctvo k pozemkom v kat. území Č. a nemožno

mu do vlastníctva previesť iné pozemky vo vlastníctve štátu, ani sa mu neposkytne finančná náhrada
podľa § 6 ods.2 zákona. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľovi, ktorý po smrti svojej
matky U. L. vstúpil do konania ako účastník, sa nepodarilo preukázať, ktoré pozemky boli zabraté
štátom a ani správny orgán nemohol v konaní zistiť a identifikovať tieto pozemky. Právna predchodkyňa
navrhovateľa uplatnila reštitučný nárok na vrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. území Č., ktoré

boli rozhodnutím Miestneho národného výboru v Č. zo dňa 29.04.1975 č. ČJ 132/1975 prikázané do
užívania JRD Č. podľa Vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. K žiadosti neboli doložené potrebné doklady,
a hlavne nebol označený predmet reštitúcie číslami parciel, preto bola navrhovateľka a v ďalšom konaní
navrhovateľ vyzvaný na predloženie dokladov o vlastníctve a identifikácii pozemkov. Navrhovateľka U.L. totiž neuviedla, ktoré konkrétne pozemky a v ktorom katastrálnom území žiada vydať, ale k žiadosti
pripojila rozhodnutie ONV v Trebišove zo dňa 06.08.1975 č. 2440/1975 a rozhodnutie Rady MNV v Č. zo
dňa 25.04.1975 č. 67/1975, v ktorých neboli uvedené čísla konkrétnych parciel, a v ktorom katastrálnom

území sa nachádzajú, ale iba ich výmera a druh pozemkov, ktoré mali byť dané do užívania na dobu 10
rokov JRD Č.. Navrhovateľ dňa 20.08.2013 predložil odporcovi čestné vyhlásenie L. Y. a L. X. o užívaní
a vlastníctve pôdy pôvodného vlastníka L. L. a čitateľnú fotokópiu rozhodnutia ONV v Trebišove a Rady
MNV v Č., ktorými bolo rozhodnuté o prikázaní poľnohospodárskej pôdy do užívania miestneho JRD.
Odporca v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že sám v priebehu konania zisťoval na správe katastra

vlastníctvo pôvodného vlastníka L. L. a jeho manželky U. v knihe parciel a v knihe mien. Správnemu
orgánu boli doručené pozemnoknižné vložky č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX kat. územia Č., ale z týchto
dokladov nebolo možné identifikovať vlastníctvo k pozemkom uvádzaných v žiadosti G. L.. Odporca
na základe uvedeného konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré pozemky boli
zabraté štátom a ani správny orgán nemohol zistiť a identifikovať tieto pozemky. Vzhľadom na to, že sa
do 01.01.1951 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy, alebo

inej verejnej listiny, navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz, že jeho právny predchodca bol vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Správny orgán tiež poukázal na to, že navrhovateľ po svojom otcovi L. L.
osvedčil vlastníctvo k nehnuteľnostiam v kat. území Č. notárskymi zápisnicami.

V administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie Miestneho národného výboru v Č. z 25.04.1975
č. 67/1975, z ktorého vyplýva, že U. L. spolu s neb. manželom do roku 1972 obhospodarovali
poľnohospodársku pôdu o výmere 7,24 ha 89 m2. Z tejto pôdy pripadá na jednotlivé kultúry orná pôda
vo výmere 6,02 ha 67 m2, záhrada vo výmere 0,31 ha 44 m2, lúky vo výmere 0,55 ha 76 m2 a zastavaná
plocha dom, dvor 0,35 ha 0,2 m2. Do roku 1972 U. L. vstúpila s manželom do JRD za riadneho člena a

po vstupe JRD prevzalo do užívania ornú pôdu vo výmere 2,26 ha 89 m2. V roku 1974 bola U. L. z JRD
vylúčená a po vylúčení ostalo v jej obhospodarovaní naďalej 4,98 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho
orná 3,80 ha, lúka vo výmere 0,55 ha 76 m2, zastavaná plocha 0,30 ha 80 m2, prídomovou záhradou
vo výmere 0,31 ha 44 m2. Z tejto výmery Rada MNV v Č. uznesením č. 132/1975 zo dňa 29.04.1975
prikázal do užívania poľnohospodársku usadlosť U. L. s výmerou poľnohospodárskej pôdy 4,35 ha 76

m2, z toho ornej pôdy 3,80 ha a lúky 0,55 ha 76 m2 so živým a mŕtvym inventárom do užívania na dobu
10 rokov pre JRD v Č. mimo časti, t.j. zastavanej plochy a prídomovej záhrady. Z uvedeného rozhodnutia
vyplýva,žepozemky,ktorétvorilipoľnohospodárskuusadlosťU.L.Č.,nebolioznačenéparcelnýmčíslom
príslušnou pozemnoknižnou vložkou a katastrom, kde sa pozemky nachádzajú.

Navrhovateľ nepreukázal ani to, akým spôsobom jeho právny predchodca nadobudol vlastníctvo k
pozemkom, ku ktorým konkrétne a tieto skutočnosti sa nepodarilo zistiť ani správnemu orgánu v
príslušnom katastri a archívoch. Navrhovateľ odporcovi predložil ako dôkaz o vlastníctve nehnuteľnosti
jeho právneho predchodcu pozemnoknižnú vložku č. XXX kat. územia Č., u ktorej však parcela č. 409/2

je vedená vo vlastníctve R.E., G. R. P. T., u každého po 1/3-ine, z ktorých podiely G. R. P. T. prešli
do vlastníctva Slovenskej republiky na základe dohody uzavretej medzi Vládou ČSSR a Vládou USA z
29.01.1982 a vlastníctvo R.E. T. je vedené doposiaľ na liste vlastníctva č. XXX kat. územia Č..

Podľa § 2 ods.1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť
oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát
alebo na inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v ustanovení
§ 3.

Právny predchodca navrhovateľa si síce uplatnil v lehote nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom,
ktoré boli prikázané do užívania podľa Vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. v rozhodujúcom období,
ale nevedel preukázať, ktoré konkrétne pozemky boli do užívania JRD prikázané, a ani to, či L. L.
manžel U. L. a otec navrhovateľa nadobudol pozemky do vlastníctva a akým spôsobom. Z obsahu

administratívneho spisu vyplýva, že bolo vykonané dokazovanie, ale tieto skutočnosti sa vykonaným
dokazovaním nepodarilo objasniť. Pokiaľ navrhovateľ vytýkal odporcovi, že nevypočul tých svedkov,
ktorí vo forme čestného vyhlásenia svedčili, že jeho otec užíval poľnohospodársku pôdu v časti Hon na
majeri, súd k tomu uvádza, že svedecká výpoveď v reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z.nie je takým dôkazom, ktorý by mohol jednoznačne preukázať vlastníctvo k určitej nehnuteľnosti. Naviac,
ani tieto osoby by nevedeli svojou výpoveďou konkrétne uviesť, či a ktoré parcely boli vo vlastníctve
právneho predchodcu navrhovateľa L. L..

Podľa názoru súdu na základe takto vykonaného dokazovania odporca neporušil zákon, keď
napadnutým rozhodnutím rozhodol, že navrhovateľ nespĺňa podmienky zákona na navrátenie
vlastníctva k pozemkom. Pretože odporca neporušil zákon, súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250q

ods.2 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania, odporcovi
toto právo zo zákona nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.