Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109232217
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4109232217.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti povinnému: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. nad B. XXX, o vymoženie sumy
359,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
10. januára 2014 č.k. 18Er/979/2009-25, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa
exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava,
Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 12029/09 zastavil, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, exekúciu vedenú súdnym
exekútoromJUDr.RudolfomKrutým,ExekútorskýúradsosídlomBratislava,Záhradnícka60,podsp.zn.
EX 12029/09 zastavil. Zároveň súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nepriznal náhradu
trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej aj „Exekučný poriadok“),
§ 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov,§1ods.1,2,§2písm.a),b),§3ods.1,2zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12.
2007,§52ods.1,2,3,4,§53ods.1,4písm.r),5,§54ods.1,2Občianskehozákonníkavzneníúčinnom
od 01. 01. 2008, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2, čl. 6 a príloha ods. 1 písm. e), q) smernice Rady 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj zisteným skutkovým
stavom. Konštatoval, že exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný a vykonateľný Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., zo dňa 25. 08. 2009 sp. zn.
SR 14012/09. V tomto smere súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že účastníci uzavreli dňa 08.
10. 2008 zmluvu o úvere č. 4211281, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške
265,55 eura, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 252,27 eura v 12

mesačných splátkach po 43,15 eura. Súd prvého stupňa preskúmavajúc zmluvu o úvere uzavretú medzi
účastníkmi a všeobecné podmienky dospel k záveru, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny
vzťah, pričom úver poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom. Podľa názoru súdu prvého stupňa
dojednanie rozhodcovskej doložky v článku 17 Všeobecných Obchodných podmienok je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Dôvodil tým, že spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že

znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli dodávateľa. Bol toho názoru, že o takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľpodľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu.Napokonanidoložkaumožňujúcadodávateľovivýberrozhodcovskéhokonanianenapĺňapodľa
názoru súdu záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal
a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, pričom v zmysle
jej znenia sa vopred vzdal práva výberu, kde sa budú možné spory medzi stranami riešiť. Povinný
mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a

teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne
rozhodcovskému konaniu a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v
dôsledku čoho akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného
súd prvého stupňa exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa tak, že súdnemu

exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznáva, pretože súdny exekútor si trovy
exekúcie neuplatnil, a to aj napriek výzve súdu, aby tak urobil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd mu odňal možnosť

konať pred súdom, pretože neumožnil účastníkom exekučného konania (osobitne nie oprávnenému)
viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým a právnym
otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Namietal,
že nemal možnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinného s cieľom
ovplyvniť súdne konanie. Mal za to, že exekučné konanie je tak poznačené závažnými procesnými

nedostatkami. Podľa názoru oprávneného všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie
je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci
s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda
vmanévrovanie veriteľa do situácie, aby bol exekučný titul zrušený. Konštatoval, že exekučný súd je
v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust.§ 40 v spojení s § 43 zákona o

rozhodcovskom konaní, ktoré zároveň negatívnym spôsobom vymedzujú jeho právomoc Uviedol, že
ust. § 41 zákona o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania môže podať
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sleduje účelb- zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby
sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutiami
rozhodcovských súdov. Je potom neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového

obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených týmto rozsudkom. V tomto smere poukázal
na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23. 09. 2009 sp. zn. PL. ÚS 21/08. Exekučný súd podľa jeho
názoru nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku
rozhodcovského súdu, pričom nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. Tiež uviedol, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia

rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len
na návrh účastníka konania v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnako tak
svojim rozhodnutím súd prvého stupňa porušil rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny
proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal, že v danom prípade nemal možnosť reagovať
na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o

jeho právnom postavení a tiež ovplyvniť prípravu obsahu jeho rozhodnutia, poukazujúc na porušenie
práva na kontradiktórne konanie. Dospel k záveru, že exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm.
c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie rozhodcovským
súdom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Tiež
nesúhlasil s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch, nakoľko svojim klientom poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak
na základe zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Dodal, že rozhodcovský
rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi a súd tento exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď
následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

Oprávnený v odvolaní s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP žiadal konanie prerušiť a podať
návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1
veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkýchsubjektov práva v právny poriadok. S poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie navrhol tiež konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť
prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1) má ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za
každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej
doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?, 2) V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na
prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie

takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva
svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecného
súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že
ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za

rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu ?, 3) Je v súlade s čl. 17 a
čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti

reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

S poukazom na vyššie uvedené návrhy oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v
prvom rade zaoberal prípustnosťou požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP.
Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie

podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
(Exekučný poriadok) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku,
ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie
konania ako nedôvodné zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada,
podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti

exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle
ktorého začatie konkurzného konania má okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi
nemožnozačaťkonanieovýkonrozhodnutiaaleboexekučnékonanie,pričomužzačatékonaniaovýkon
rozhodnutiaaleboexekučnékonaniasaprerušujú(§14ods.5zákonaokonkurzeareštrukturalizácii),čo
však nie je daný prípad. Rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania. Z uvedeného

vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť
obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrhy oprávneného
na prerušenie konania ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ak by aj pripustil možnosť prerušenia konania s poukazom

na ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP, vyriešenie predjudiciálnych otázok, ktorých predloženia Súdnemu
dvoru Európskej únie sa oprávnený domáha, by nič nezmenilo na tom podstatnom dôvode, pre ktorý
súd exekúciu v danej veci zastavil. Dôvodom zastavenia exekúcie v tejto veci bola neplatne dojednaná
rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania, dôsledkom čoho vo veci právne relevantným
spôsobom nemohol rozhodovať rozhodcovský súd, ktorý nemal vo veci právomoc konať. Judikatúra

súdov SR už ustálila, že neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný
rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Vzhľadom k týmto dôvodom odvolací súd vo vzťahu
k návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 písm. c) OSP prijal záver, že v tomto konaní
sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože otázka
komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná. Odvolací súd aj z týchto dôvodov

návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého

stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil, treba ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdiť.Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom zo dňa 07. 11. 2009, spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60,
domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 359,13 eura s príslušenstvom.

ExekučnýmtitulomjeRozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzodňa25.08.2009sp.zn.SR14012/09,
vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 10. 2009 a vykonateľnosť dňa 22. 10. 2009. Žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 25.
11. 2009, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie, Rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul,

plnomocenstvo. Súd prvého stupňa poveril dňa 27. 11. 2009 súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný
titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie

núteného vymáhania pohľadávky.

Podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku).

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o
rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že
napadnuté uznesenie je správne. Súd prvého stupňa správne považoval zmluvu o úvere zo dňa 08. 10.
2008 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z úverovej zmluvy zo dňa 08. 10.

2008 (č.l. 23 spisu) je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinný je
osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale
zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - spotrebiteľ, a to i napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere
dlžník (povinný) prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Odvolací súd

dodáva, že uvedené nepostačuje na vyvodenie záveru, že daná zmluva nie je spotrebiteľská, keďže
veriteľ musí preukázať opodstatnenosť poukazu úveru na výkon povolania a súvis poskytovaného úveru
s povolaním povinného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného

ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Odvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujeajsozáveromsúduprvéhostupňatýkajúcehosavyhlásenia
za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku a dodáva, že akákoľvek rozhodcovská

doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako
spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak

ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa
snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený
uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy a navyše
aj rozhodcovské zmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto bolo treba dospieť k tomu
záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa.
Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený v zmluvných podmienkach iba alternatívne

dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto
formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto vec
exekučným titulom, pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk.
Iba skutočnosť, že v zmysle zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný
súd nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú

povinný podpísal je typovou zmluvou, povinný nemal možnosť jej obsah meniť a tak nemal ani možnosť
nepodpísať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekučné konanie zastaviť. Prekážku k takémuto
postupu netvorí ani prípadná okolnosť, že súd poveril exekútora vykonaním exekúcie, pretože vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 OSP,
keď zákonodarca v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody zastavenia exekúcie (§ 57 ods. 1, 2

Exekučného poriadku), ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Udelenie poverenia exekútorovi totiž nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekúciu pri existencii dôvodov
na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí
dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so
zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou

ochrany spotrebiteľa.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní.

Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď exekúciu zastavil.

Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku,
ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V priebehu odvolacieho konania bol novelizovaný zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a to zákonom č. 299/2013 Z. z., účinným od 01. 11. 2013 a zmena právnej úpravy sa
týkala aj prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného
poriadku. Odvolací súd s poukazom na prechodné a záverečné ustanovenia § 243 ods. 1, 3 EP mal za
to, že v danom prípade ide o odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré

bolo podané po 1. novembri 2013, avšak zároveň ide aj o odvolanie podané proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Keďže prechodné ustanovenia, ani
dôvodová správa neriešia, čo je v tomto prípade potrebné považovať za rozhodnutie sudcu, odvolací súd
boltohonázoru,žesudcasvojímvyjadrenímzodňa07.04.2014(„odvolaniunemienimvyhovieť,pretožesa stotožňujem s odôvodnením, ktoré je uvedené v napadnutom rozhodnutí“) o odvolaní oprávneného
nerozhodol, a preto na daný prípad nebolo možné ani aplikovať právne predpisy účinné do 31. októbra
2013, ale právne predpisy účinné od 1. novembra 2013, v zmysle ktorých proti výroku o

náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať odvolanie. Odvolací súd preto v rámci
odvolacieho konania nerozhodoval o výroku o trovách exekúcie, pretože v zmysle § 374 ods. 4 posledná
veta OSP o odvolaní oprávneného proti tomuto výroku, vydaným vyšším súdnym úradníkom, musí
meritórne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu
nebude prípustné odvolanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.