Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 50CB/85/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1001899955
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1001899955.36

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Ľubici Kriškovej, v právnej veci žalobcu: F. V., I. J., X.C. X. X,
F., V., G. E., zastúpený AK Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému:
Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený 1/Advokátska
kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, 2/ JUDr.

Danuše Tichá, advokátka, Námestie Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 110.000.000,-
Eur s príslušenstvom, o náhrade trov dovolacieho konania, o sťažnostiach žalobcu, žalovaného, K.. K.
R. a K.. Ľ. C. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 50Cb/85/2001-1517 zo dňa 16.05.2017,
vydaného súdnym úradníkom, takto

r o z h o d o l :

1. Súd prvý výrok uznesenia č.k. 50Cb/85/2001-1517 zo dňa 16.05.2017, ktorým vyšší súdny úradník
uložil dovolateľom K.. K. R. a K.. Ľ. C. povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 37.776,29

Eur, mení tak, že žalovanému nepriznáva trovy dovolacieho konania v žiadnej výške.

2. Sťažnosť žalobcu proti druhému výroku napadnutého uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník
žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, súd zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 50Cb/85/2001-1517 zo dňa 16.05.2017, vydaným vyšším

súdnym úradníkom, rozhodol o výške trov konania žalobcu a žalovaného tak, že dovolateľom K..
K. R. a K.. Ľ. C. uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 37.776,29 Eur, a to
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia k rukám právneho zástupcu žalovaného s tým, že zaplatením
jedného z dovolateľov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z dovolateľov. Žalobcovi náhradu
trov dovolacieho konania nepriznal.

2. Súd tak rozhodol podľa § 255 a § 262 ods. 2 CSP, na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k.
2ObdoV/16/2015 zo dňa 29.11.2016, ktorým Najvyšší súd SR dovolanie K.. K. R. a K.. Ľ. C. odmietol a
žalobcovi a žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči dovolateľom.

3. Súd pri výpočte trov konania v zmysle § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vychádzal zo sumy
7.651.792,50 Eur, ktorá bola predmetom súdneho zmieru v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k.

3Obo/73/2012, 3Obo/74/2012, 3Obo/76/2012 zo dňa 18.05.2015. Za účelne vynaložené trovy konania
žalovaného súd považoval trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a prípravu
zastúpeniaavyjadreniekdovolaniampodľa§10ods.1a§13a)ods.1písm.a),c),vyhl.č.655/2004Z.z.,
cena za úkon 15.731,73 Eur + režijný paušál 8,39 Eur, t.j. súd priznal spolu trovy právneho zastúpenia
žalovanému vo výške 31.480,24 Eur, po pripočítaní 20 % DPH predstavujú trovy právneho zastúpenia
žalovaného sumu 37.776,29 Eur.4. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za úkony: ďalšia porada s klientom dňa
05.08.2015,dňa24.03.2016adňa11.11.2016,nakoľkotietoúkonyprávnejslužbymalzanepreukázané.

5. Súd zároveň dospel k záveru, že žalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania v zmysle čl. 17 CSP
nepriznáva, pretože žalobca dňa 27.09.2016 zanikol.

6. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote sťažnosť žalovaný, žalobca, K.. K. R. a K.. Ľ. C..

7. Žalovaný v sťažnosti namietal priznanú výšku trov konania 37.776,29 Eur, keď súd nesprávne
vychádzal z tarifnej hodnoty zo sumy 7.651.792,50 Eur a žiadal, aby v konaní o sťažnosti bola ako
správna tarifná hodnota určená suma 110.000.000,- Eur. Žalovaný poukázal na to, že dovolatelia sa
domáhali zrušenia uznesenia NS SR v celom rozsahu, teda maximálna výška peňažného plnenia,
na ktorú by v prípade úspechu dovolateľov v dovolacom konaní mohol byť žalovaný zaviazaný,
predstavovala naďalej sumu 110.000.000,- Eur a nie 7.651.792,50 Eur.

Žalovaný ďalej v sťažnosti nesúhlasil s nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia za porady
s klientom dňa 05.08.2015, 24.03.2016 a 11.11.2016. Poukázal na to, že CSP nestanovuje, že
uskutočnenie porady s klientom je nevyhnutné pri vyčíslovaní trov konania preukázať konkrétnym
dôkazom. Napriek uvedenému žalovaný tieto záznamy k sťažnosti doložil. Zároveň má za to, že s

ohľadom na mimoriadnu dôležitosť a rizikovosť sporu bolo prerokovanie ďalšieho postupu vo forme
porady s klientom v každom z jednotlivých prípadov dôvodné, účelné a pochopiteľné.

Žalovaný preto žiadal, aby súd uznesenie zmenil tak, že uloží dovolateľom povinnosť nahradiť mu trovy
konania vo výške 1.322.827,90 Eur v zmysle vyčíslenia zo dňa 25.01.2017.

8. Žalobca podal sťažnosť proti výroku uznesenia, ktorým súd žalobcovi náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal. Uviedol, že po doručení napadnutého uznesenia bývalému riaditeľovi žalobcu bola
žalobcovi oznámená nová skutočnosť, a to, že dňa 15.01.2016 uzatvoril žalobca ako postupník so
spoločnosťou A & P TRADING, s.r.o., so sídlom Lotyšská 28, 821 06 Bratislava, IČO: 36 367 133

ako postupníkom (ďalej len ako „spol. A & P TRADING, s.r.o.“) Zmluvu o postúpení pohľadávky,
predmetom ktorej je odplatné postúpenie všetkých budúcich možných pohľadávok žalobcu ako
postupcu, vzniknutých z dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod
sp. zn. 2ObdoV/16/2015 voči dovolateľom, a to vrátane príslušenstva a všetkých práv spojených s týmito
pohľadávkami a ich uplatňovaním, na spol. A & P TRADING, s.r.o. ako postupníka (ďalej len „Zmluva

o postúpení pohľadávky“).

Žalobca s prihliadnutím na rozhodnutie NS SR č.k. 2ObdoV/16/2015, ako aj na zmluvu o postúpení
pohľadávokjenázoru,žezákladnárokunanáhradutrovdovolaciehokonaniaakotakýzostávažalobcovi
zachovaný aj po jeho zániku. Vzhľadom k tomu, že nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania

iba z dôvodu zániku žalobcu a nevedomosti súdu o skutočnom právnom a skutkovom stave veci je
rozhodnutím nesprávnym, pričom žalobca s poukazom na § 245 CSP uviedol nové skutočnosti, žalobca
navrhol, aby konajúci súd v súvislosti s priznaním trov dovolacieho konania komunikoval s postupníkom
- spol. A & P TRADING, s.r.o. Navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdnemu
úradníkovi na ďalšie rozhodnutie, prípadne aby ho zmenil a žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho

konania v celkovej výške 1.058.261,95 Eur.

9. Dovolateľ K.. K. R. v sťažnosti navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil, alebo
ho zmenil tak, že žalovanému z dôvodov osobitného zreteľa neprizná náhradu trov, resp. prizná vo výške
0,- Eur.

Dovolateľ má za to, že dovolacie konanie malo byť zánikom žalobcu zastavené v súlade s § 64 CPS,
k čomu však nedošlo, a preto uznesenie NS SR č. 2ObdoV/19/2015 z 29.11.2016 je neprávoplatné a
nevykonateľné. Návrh na zastavenie konania podal aj na Krajský súd v Bratislave, ktorý o jeho návrhu
doposiaľ nerozhodol.

Pokiaľ ide o výšku trov konania, ktoré súd určil výpočtom z tarifnej hodnoty veci v sume 7.651.792,50
Eur, K.. R. považuje tento názor za nesprávny, pretože dovolanie nebolo smerované o konkrétnu výšku
nároku, Najvyšší súd SR nerozhodoval v dovolacom konaní vo veci samej, nerozhodoval meritórne ovýške nároku. Preto treba vychádzať z premisy, že hodnota sporu nebola vyjadrená ani stanovená a na
stanovenievýškytrovkonaniasamáaplikovaťust.§11ods.1písm.a)vyhl.č.655/2004Z.z.Účastníkom
zmieru, t.j. žalobcovi a žalovanému, procesným zrušením zmieru - uznesenia NS SR č.k. 3Obo/73/2012

z 18.05.2015 nehrozila žiadna ujma.

K.. R. v sťažnosti namietal i priznanie odmeny za úkon prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom
konaní, keďže tento právny zástupca žalovaného bol už s problematikou sporu oboznámený.

Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.01.2016 považuje za antidatovaný falzifikát, postúpenie
nebolo urobené slobodne, určite a zrozumiteľne, lebo podľa § 524 Obč. zák. môže veriteľ postúpiť len
pohľadávku, ktorá existuje ku dňu postúpenia. V tomto prípade to nebolo dodržané. Bývalý žalobca ani
nepodal návrh na procesnú zámenu účastníkov v konaní 2ObdoV/19/2015 a v súčasnosti takýto návrh
nie je možný, keďže postupca zanikol.

Záverom K.. R. zdôraznil, že konaním bývalého žalobcu (F. V.) a žalovaného, pri uzatváraní zmieru
bolo spôsobené úmyselne to, že dovolateľom nebola vyplatená ich odmena za zastupovanie pôvodného
žalobcu (S.. C.), čo je v kontexte na všetky ostatné skutočnosti dôvodom hodným osobitného zreteľa
a preto žiadal súd, aby v zmysle § 257 CSP výnimočne nepriznal náhradu trov konania, ak by konanie
nezastavil z dôvodu podľa § 64 CSP.

10. Dovolateľ K.. Ľ. C. v sťažnosti navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že konanie zastaví,
alternatívne sa žalobcovi nepriznáva náhrada trov dovolacieho konania a žalovanému sa priznávajú
trovy konania vo výške 0,- Eur, resp. 1 právny úkon podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.,
prípadne v zmysle § 257 CSP neprizná náhradu trov konania.

K.. C. (rovnako ako K.. R.) považuje stratu procesnej subjektivity žalobcu k 27.09.2016 za podstatnú
okolnosť aj pri rozhodovaní o trovách konania. Vzhľadom na kogentnosť ust. § 62 CSP, ktoré ustanovuje,
že súd musí konanie zastaviť, aj následné rozhodovanie Krajského súdu v Bratislave o trovách konania
by malo vychádzať z tejto premisy a teda aplikovať § 256, resp. § 257 CSP, nakoľko žalobca zavinil

zastavenie konania a navyše aj trovy konania. Na to nič nemení ani pokus o dodatočnú konvalidáciu
zániku procesnej subjektivity zmluvou o postúpení pohľadávky. Pokiaľ by súd v tomto štádiu nebol
oprávnený zastaviť konanie, treba použiť § 257 CSP, keďže ide o prípad sui generis.

K.. C. ďalej v sťažnosti poukázal na to, že tarifná hodnota sporu bola určená nesprávne, pretože

hodnotou sporu v žiadnom prípade nebolo peňažné plnenie v sume 7.651.792,50 Eur, ktorá je sumou
schváleného zmieru, ale procesné právo vo vzťahu k bývalému žalobcovi a žalovanému v zmysle § 237
písm. f) OSP, ktoré nemožno oceniť v peniazoch. Preto mal súd aplikovať § 11 ods. 1 písm. a) vyhl.
č. 655/2004 Z.z.

Dovolateľ považuje priznané úkony žalovanému za neodôvodnené a neúčelné, ktorých náhrada by
žalovanému voči dovolateľovi nemala byť priznaná.

K procesnému postaveniu spoločnosti F. V. uviedol, že táto spoločnosť dňa 27.09.2016 zanikla a
právnemu zástupcovi zaniklo plnomocenstvo v zmysle § 33 b) ods. 2 OSP, preto sťažnosť žalobcu je

podaná neoprávnenou osobou a krajský súd by na ňu nemal prihliadať.

Údajné postúpenie pohľadávky považuje K.. C. za absolútne neplatné, nakoľko žiadna osoba nemohla
mať vedomosť o možnej budúcej pohľadávke, o jej výške a titule.

Záverom upriamil pozornosť na ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd náhradu trov konania
neprizná. Priznanie trov konania žalovanému by podľa jeho názoru predstavovalo neprimeranú tvrdosť
voči obom dovolateľom a rozpor nároku na náhradu trov konania s dobrými mravmi.

11. K sťažnosti žalovaného sa dňa 04.07.2017 vyjadril K.. Ľ. C. a dňa 19.07.2017 sa k sťažnosti

žalovaného aj žalobcu vyjadril K.. K. R..

XX. K.. C. zdôraznil, že dovolacie konanie nemohlo zasiahnuť do platnosti a účinnosti schváleného
súdneho zmieru, a vzhľadom na zánik žalobcu bez právneho nástupcu ani žalovanému nemohli hroziťžiadne negatívne následky, nakoľko nové konanie by muselo byť v zmysle § 64 CSP zastavené. Súd
mal vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z., nakoľko hodnotu veci nemožno v tomto
prípade oceniť.

K.. C. zároveň uviedol, že výrok dovolacieho súdu o tom, že žalobca a žalovaný majú nárok na náhradu
trov dovolacieho konania voči dovolateľom, nemusí byť pre súd nižšieho stupňa záväzný vtedy, ak
v ďalšom konaní pred súdom nižšieho stupňa vyjdú na povrch nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú
odklon od právneho názoru. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR č.k. 6Cdo/227/2011 z

08.02.2012, č.k. 3M Cdo/20/2011 z 22.11.2012, č.k. 2Cdo/104/01, č.k. 3Cdo/12/2016 z 31.03.2016. Po
vydaní uznesenia NS SR zo dňa 29.11.2016 č.k. 2ObdoV/16/2015 vyšla najavo nová skutočnosť, a to,
že žalobca zanikol ešte počas dovolacieho konania. Nakoľko túto skutočnosť nedopatrením nezistil NS
SR a dovolacie konanie nezastavil, navrhol, aby túto skutočnosť zohľadnil Krajský súd v Bratislave pri
rozhodovaní o trovách dovolacieho konania.

K..C.saopätovnevyjadrilknavrhovanémuprocesnémupostupuprenepriznanienáhradytrovkonaniaz
dôvodov osobitného zreteľa. K tomu poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/120/2017
a na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 17.03.2015 č.k. II.ÚS 158/2015, ktorý uvádza: „Pokiaľ je
inštitút náhrady trov konania použitý skôr ako prostriedok prejavu vzájomnej nevraživosti než náhrada
reálnych nákladov, ktoré účastník v konaní vynaložil, nemôže súd takúto okolnosť nechať nepovšimnutú

a svojim rozhodnutím prispieť k tak nežiaducemu účelu.

XX. K.. K. R. v reakcii na sťažnosť žalovaného a žalobcu uviedol, že tieto podania treba považovať
bez právnych účinkov z dôvodu, že bývalý žalobca zanikol, čím zaniklo aj akékoľvek plnomocenstvo
jeho bývalého právneho zástupcu, resp. ani jedna zo strán po právoplatnom skončení konania pred

dovolacím súdom nie je v súčasnosti právne zastúpená, keďže v spise sa nenachádza plnomocenstvo
žalovaného ani bývalého žalobcu, ktoré by udelili pre dovolacie konanie 2ObdoV/16/2015. Súčasne
predložil rozhodnutia NS SR v dovolacích konaniach, ktoré vysvetľujú, že dovolacie konanie je
nové konanie a pre dovolacie konanie sa vyžaduje nové prevzatie zastúpenia a udelenie nového
plnomocenstva (rozhodnutia 1Cdo/176/2009 z 27.10.2009, č. 3Cdo/327/2009 zo 14.01.2010, č.

6Obdo/28/2009 z 26.10.2009). Je preto evidentné, že žalovanému ani žalobcovi žiadne trovy v
dovolacom konaní nemohli vzniknúť, keďže neboli v dovolacom konaní právne zastúpení a túto vadu
nemožno dodatočne po skončení dovolacieho konania zhojiť.

V ostatnom sa pridržiava predchádzajúcich prednesov a vyjadrenia K.. C..

14. Podľa § 239 odsek 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie sťažnosti.

Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

Podľa § 250 odsek 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

15. V danej veci je preukázané, že konanie vo veci samej, spolu s rozhodnutím o trovách konania,
bolo právoplatne skončené schválením zmieru účastníkov konania uznesením Najvyššieho súdu SR
č.k. 3Obo/732012, 3Obo/74/2012, 3Obo/76/2012 zo dňa 18.05.2015, v zmysle ktorého sa žalovanýzaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 7.651.792,50 Eur spolu so 17 ,6 % ročným úrokom z omeškania
odo dňa 17.05.1999 do 19.03.2015, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení
súdneho zmieru v konaní vedenom pod sp. zn. 3Obo/73/2012 a zrušení uznesenia Krajského súdu

v Bratislave č.k. 50Cb/85/2001-984 zo dňa 01.02.2012 a č.k. 50Cb/85/2001-1099 zo dňa 01.08.2012.
Ďalším výrokom Najvyšší súd SR žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1
písm. b) OSP, čo odôvodnil tým, že v predmetnej veci sa účastníci dohodli o trovách konania v rámci
zmieru, preto dohodu o trovách konania tiež schválil. V nadväznosti na schválenie súdneho zmieru
účastníkov konania zároveň NS SR ako súd odvolací podľa § 221 ods. 1 písm. j) OSP zrušil rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č.k. 50Cb/85/2001-904 zo dňa 09.11.2011 ako i uznesenia o náhrade trov
konania zo dňa 01.02.2012 a 01.08.2012.

16. Taktiež je preukázané, že Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2ObdoV/16/2015 zo dňa 29.11.2016
odmietol dovolania K.. K. R. a K.. Ľ. C., ako podané neoprávnenými osobami a žalobcovi a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči dovolateľom, pričom rozhodnutie o nároku na

náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd podľa § 451 ods. 3 CSP neodôvodnil.

17. Dňa 16.05.2017 rozhodol v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania vyšší súdny
úradník uznesením č.k. 50Cb/85/2001-1517 zo dňa 16.05.2017, ktoré bolo napadnuté predmetnými
vyššie uvedenými sťažnosťami.

18. Súd sa pri rozhodovaní o sťažnostiach dovolateľov a žalovaného oboznámil s obsahom spisu a
zistil, že spoločnosť (žalobca) F. V., so sídlom I. J., X.C. X. X, F., V., G. E., zapísaný v F. J. pod č.
XXXXXXXX zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra dňa 27.09.2016, teda ešte
pred rozhodnutím dovolacieho súdu o dovolaniach K.. K. R. a K.. Ľ. C.. Tým, že strana žalobcu zanikla

bezprávnehonástupcu,stratilaprocesnúspôsobilosťbyťstranoudovolacieho(ajakéhokoľvek)konania.

19. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

20. Je teda preukázané, že Najvyšší súd SR ako súd dovolací pri rozhodovaní o odmietnutí dovolania
a priznaní nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol v rozpore so skutkovým a právnym
stavom, nakoľko žalobca ako subjekt práva už v čase jeho rozhodovania neexistoval, čo malo viesť k
zastaveniu dovolacieho konania pre neodstrániteľnú vadu konania. Uvedená skutočnosť (strata právnej

subjektivity žalobcu) mala vplyv aj na rozhodnutie dovolacieho súdu o trovách dovolacieho konania,
pretože zastavením dovolacieho konania po zániku žalobcu by žiaden z účastníkov nemal mať nárok
na trovy dovolacieho konania.

21. Súd tak dospel k záveru, že za daných okolností výrok v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa

29.11.2016 č.k. 2ObdoV/16/2015 o tom, že žalobca a žalovaný majú nárok na náhradu trov dovolacieho
konania voči dovolateľom, nie je pre určenie výšky trov dovolacieho konania záväzný. V konaní bolo
nesporné, že po vydaní predmetného uznesenia dovolacieho súdu vyšla najavo nová skutočnosť, a to,
že žalobca ku dňu 27.09.2016 zanikol bez právneho nástupcu, čo zrejme nedopatrením dovolací súd
nezistil. Krajský súd preto právny záver dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania a priznaní nároku na

náhradu trov dovolacieho konania nepovažuje za bezvýhradne záväzný.

22. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na princíp právnej istoty, zakotvený v čl. 2 CSP.

23. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov

musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

Podľa ods. 2, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenejrozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

Podľa ods. 3, ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu
rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

24. Z citovaného princípu CSP je zrejmé, že ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv
musí spĺňať dva základné atribúty: musí byť spravodlivá a účinná. Základným atribútom právnej istoty

podľa čl. 2 CSP je požiadavka zásadnej predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, čo je späté s postulátom,
že zásadne právne rovnaké (obdobné) prípady sa majú posudzovať rovnako, a rozdielne prípady
rozdielne. To či ide o zásadne rovnakú právnu vec, alebo či táto právna vec vykazuje naopak zásadné
diferencie od iných, už rozhodnutých prípadov, je záležitosťou právneho posúdenia súdu reflektovaného
v odôvodnení rozhodnutia. Článok 2 ods. 2 CSP pojem právna istota charakterizuje ako stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou

praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

25. Krajský súd za situácie, kedy sa strany sporu v Dohode o urovnaní, ktorá viedla k meritórnemu
rozhodnutiu - k schváleniu súdneho zmieru, vzdali nároku na náhradu trov konania, a za situácie,

že dovolacie konanie malo byť zastavené a stranám nepriznaný nárok na náhradu trov dovolacieho
konania, považuje napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR č.k. 2ObdoV/16/2015 zo dňa 29.11.2016
za spravodlivé, aby vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne osobitosti prípadu nebola výška
trov dovolacieho konania vôbec určená.

26. Vzhľadom k uvedenému, súd prvej inštancie napadnuté uznesenie podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil
v jeho prvom výroku tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v žiadnej
výške.

27. Súd zároveň podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol sťažnosť žalobcu proti výroku, ktorým vyšší súdny

úradník žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Dôvodom zamietnutia sťažnosti žalobcu
je skutočnosť, že bola podaná neoprávnenou osobou, pretože žalobca ku dňu 27.09.2016 zanikol. Na
dôvody sťažnosti žalobcu tak nebolo možné vôbec prihliadať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).