Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/322/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219790
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212219790.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná advokát a konateľ
Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
MinisterstvospravodlivostiSR,sosídlomvBratislave,Župnénámestie13,onáhradumajetkovejškodya
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. februára
2015 č. k. 10C/455/2012-97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
ďalej len „OSP“) rozsudkom zo dňa 13.02.2015 č. k. 10C/455/2012-97 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
zamietol návrh (správne žalobu, lat. actio) a odporcovi (správne žalovanému) nepriznal náhradu trov
konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ (správne žalobca) sa žalobou
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy vo
výške 387,24 eura z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako

oprávnený mal navrhnúť zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom, pričom exekúcia bola
vedená pod spisovou značkou EX 3239/2003. Po začatí exekúcie mal žalobca v procesnom postavení
oprávneného požiadať Okresný súd v Komárne (ďalej aj exekučný súd) o zmenu exekútora. Exekučný
súd nemal rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote 30 dní. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou

uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to vo výške 70 eur (správa
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému), 40
eur (udržiavanie a správa informačného systému), 15 eur (administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania
na exekučnom súde) a 50 eur (administrácia listín a komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom).

Celkove mal vynaložiť poškodený vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o nej sumu
175 eur, ktorá by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o
zmene exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu. Ďalej si uplatňuje nemajetkovú ujmu v sume387,24 eura, pretože márnym plynutím času mali byť reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že
správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu
a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú

satisfakciu za údajné konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Žalobca uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na
základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32
eur za mesiac. Žalobca napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do

podania žaloby však žalovaný na žiadosť pozitívne nereagoval.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žaloba je zmätočná,
žalobca nepredložil žiadne dôkazy, nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody, žaloba je podaná
predčasne, poukázal na to, že nič nebránilo žalobcovi, využiť účinný prostriedok nápravy a to podanie
sťažnosti predsedovi príslušného súdu, ústavná sťažnosť taktiež podaná nebola, namietal aj premlčanie
návrhu.

Súd prvého stupňa uviedol, že zo spisu Okresného súdu v Komárne 6Er/463/2003 bolo zistené, že
dňa 04.12.2003 bola začatá exekúcia na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu
exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi, Šaľa, P. Pázmaňa 51/19 (ďalej aj exekútor), keď oprávneným je
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, povinným E. Q., exekučným titulom mala byť notárska
zápisnica N3315/2003, NZ88188/2003 notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom zo dňa

03.10.2003 a predmetom exekúcie bolo vymoženie 10 000,- Sk s príslušenstvom. Dňa 10.12.2003 bola
exekučnémusúdudoručenážiadosťexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Uznesením
Okresného súdu Komárno 6Er/463/03-14 zo dňa 18.05.2014, vydaného vyšším súdnym úradníkom bola
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Na odvolanie oprávneného
zo dňa 27.05.2004 bola ďalším uznesením exekučného súdu, vydaného sudkyňou, 6Er/463/03-20

zo dňa 25.06.2004 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Aj
naposledy citované uznesenie exekučného súdu bola napadnuté odvolaním oprávneného a následne
bolo uznesením Krajského súdu v Nitre 5CoE/104/04-27 zo dňa 29.10.2004 zrušené a vec bola vrátená
exekučnému súdu na ďalšie konanie. Poverením Okresného súdu Komárno 6Er/463/2003-32 zo dňa
17.02.2005 bol poverený vykonaním exekúcie exekútor Dr. Ľubomír Pekár so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa

51/19, ktoré mu bolo doručené dňa 28.02.2005 (doručenka). Dňa 22.11.2010 bol exekučnému súdu
doručenýnávrhoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora,ktorýmnavrholpoveriťvykonanímexekúcie
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava. Na základe výzvy exekučného
súdu poverený súdny exekútor dňa 16.06.2011 doručil exekučnému súdu svoje stanovisko spolu s
presným rozpisom vzniknutých trov exekúcie. Uznesením Okresného súdu Komárno 6Er/463/2003-39

zo dňa 29.06.2011, právoplatné dňa 04.06.2014 a doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa
09.05.2012(doručenka)bolonávrhuoprávneného nazmenusúdnehoexekútoravyhovenéavykonaním
exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 60, Bratislava (pripojený spis
Okresného súdu Komárno 6Er/463/2003).
Navrhovateľ v priebehu konania predložil súdu dva znalecké posudky, ktoré si dal vypracovať.

Znaleckým posudkom č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave Znaleckého ústavu, Dolnozemská
cesta 1, Bratislava, zo dňa 17.01.2014 (ďalej aj „znalecký posudok č. 1/2014“) bola daná odpoveď
na otázku zadávateľa - navrhovateľa o určenie výšky majetkovej škody, ktorá mala byť spôsobená
nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných
konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými

prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora s tým, že na základe
vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu
informačného systému znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej navrhovateľovi,
pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby NZP a NP, pri ktorých

exekučné okresné súdy mali neskoro rozhodnúť, resp. nerozhodnúť o žiadosti o nevydaní poverenia
na vykonanie exekúcie - 30,76 eur, žaloby, pri ktorých exekučné okresné súdu mali neskoro rozhodnúť,
resp. nerozhodnúť o žiadosti o zmene exekútora - 31,68 eur (citovaný znalecký posudok). Ďalším
znaleckým posudkom č. 1/2013 vypracovaným znalcom Doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom,
PhD., Paneurópska vysoká škola, Tomášikova 20, Bratislava zo dňa 24.06.2013 (ďalej aj „znalecký

posudok č. 1/2013“) bola zodpovedaná otázka zadávateľa, teda navrhovateľa tak, že jednotlivé záväzné
pramene práva Európskej únie a súvisiace nezáväzné pramene práva EÚ, ktoré obsahujú alebo
odkazujú na ustanovenie o rozhodcovskom konaní v tzv. spotrebiteľských sporoch, vrátane súvisiacej
judikatúry Súdneho dvora EÚ k 1. júlu 2013 neobsahujú výslovný zákaz rozhodcovského konaniav spotrebiteľských sporoch, tzn. právo EÚ všeobecne a bez plnenia osobitných podmienok ochrany
spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť
rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní (označený znalecký

posudok). Znalecký posudok č. 1/2014 bol doručený navrhovateľovi dňa 26.02.2014, čo je zrejmé
zo sprievodného listu označeného ako predloženie originálu znaleckého posudku žalovanej a ktorý
obsahuje podaciu pečiatku s dátumom 26.02.2014.
Rozhodnutie právne posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, §
17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 41 ods. 1, 2 písm. c/, d/, i/, § 44 ods. 6,7, 8, § 238 ods.
1, 2, § 240 ods. 1 Exekučného poriadku.
Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným súd prvého stupňa vychádzal z tej
skutočnosti, že návrh na zmenu exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa 22.11.2010, pričom o
zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Komárno 6Er/463/2003-39
zo dňa 29.06.2011. Žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku bola odporcovi doručená

23.04.2012. Citované uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 09.05.2012
(doručenka). Trojročná subjektívna premlčacia doba uvedená v § 19 ods. 1 citovaného zákona začala
plynúť až dňom, ktorý nasleduje po dni, kedy bolo citované uznesenie doručené právnemu zástupcovi
oprávneného, pretože až dňom doručenia citovaného uznesenia právnemu zástupcovi oprávneného
oprávnený nadobudol vedomosť o vzniku prípadnej škody, kto za ňu zodpovedá, ktorý orgán štátu ju

spôsobil a aký je jej orientačný rozsah. Návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si
navrhovateľ uplatnil u odporcu dňa 23.04.2012, odkedy premlčacia doba počas 6 mesiacov neplynula
a návrh na začatie konania navrhovateľ podal na súde dňa 27.09.2012, takže nedošlo k márnemu
uplynutiu trojročnej premlčacej lehoty podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že
námietka premlčania vznesená odporcom je bezdôvodná.

K podmienke uplatnenia nároku na súde a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody
príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúci citovaného zákona poukázal na to, že v zmysle
vyjadrenia žalovaného mu boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 27.09.2012 bol súdu doručený návrh vo veci a teda nebol
podaný po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, avšak je nepochybné, že ku dňu rozhodovania súdu

vo veci samej v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 13.02.2015, lehota 6
mesiacov už uplynula.
Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie
vecibezzbytočnýchprieťahov.Porušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovvzmysle
citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne

nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto
súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem v
„primeranej lehote" obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo
iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02).

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 6Er/463/2003 bolo zistené, že exekúcia začala dňa
04.12.2003. Dňa 22.11.2010 bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora. Uznesením Okresného súdu v Komárne 6Er/463/2003 -39 zo dňa 29.06.2011 bolo žiadosti
o zmenu súdneho exekútora vyhovené, keď vykonaním exekúcie bol poverený exekútor JUDr. Rudolf
Krutý, Záhradnícka 60, Bratislava. Vzhľadom na to, že exekúcia začala dňa 04.12.2003, na posúdenie

veci bolo potrebné použiť ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005.
Uvedená právna norma v spojení s § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku neustanovila povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného, pretože k tejto zmene došlo až s účinnosťou od 01.09.2005 s tým, že konania začaté skôr
sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005. Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného

nazmenusúdnehoexekútorakonalpriebežne,bezzbytočnýchprieťahovanebolpreukázanýnesprávny
úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu. Exekučný súd nemohol
porušiť právo žalobcu na rozhodnutie o zmene exekútora v zákonom určenej lehote v označenej
exekúcii vzhľadom k tomu, že v čase podania návrhu na zmenu súdneho exekútora zákon žiadnu
zákonnú lehotu na rozhodnutie o zmene exekútora neustanovoval. Tým je nutné konštatovať, že nie je

splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým
je nesprávny úradný postup. Nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné konštatovať ani
z toho dôvodu, že na to, aby bolo možné vyhovieť žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora,
bolo potrebné vyzvať pôvodného súdneho exekútora na predloženie stanoviska a vyúčtovania trovexekúcie, ktoré boli exekučnému súdu doručené dňa 16.06.2011. K ďalšiemu predpokladu, ktorým je
existencia škody sa uvádza, že v zmysle právnej úpravy v prípade podania návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú zachované a

preto v súvislosti s rozhodnutím exekučného súdu o zmene exekútora nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody a ani nemateriálnej ujmy žalobcovi. Pre absenciu prvých dvoch predpokladov nemôže
byť splnený ani tretí predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Znalecký posudok č. 1/2013 a znalecký posudok č. 1/2014, ktorý si v priebehu konania dal
vypracovať žalobca a ktoré tým pádom majú charakter na úrovni listiny ako dôkazného prostriedku,

sú pre súdenú vec bez väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013 rieši otázku rozhodcovského
konania v spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie, pričom z hľadiska posúdenia včasnosti
vydaniarozhodnutiaexekučnéhosúduonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútoranemážiadnydosaha
použitie. Uvedený znalecký posudok rieši otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch v
práve Európskej únie, no nerieši okruh problémov súvisiaci s prípadnou včasnosťou alebo oneskorením
exekučného súdu pri vydávaní rozhodnutia o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Ďalší znalecký posudok č. 1/2014 stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu. Tento znalecký posudok
pre súdenú vec nie je dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože predpoklad škody je bezpredmetný
vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nie sú preukázané všetky tri predpoklady nároku na náhradu škody
nesprávnym úradným postupom, ktorými sú nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou.

O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa odňal účastníkovi
konania možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíamalzato,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že súd prvého stupňa v merite veci aplikoval novú právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti,

teda po založení zodpovednostného právneho vzťahu. Zdôraznil, že súd bol jednoznačne pri svojom
rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona
č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Mal za to, že súd svojím rozhodnutím de iure a de facto
aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Zároveň namietal, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená

rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného.
Ďalej uviedol, že súd s poukazom len na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho
uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie, tým mu znemožnil objektívnym
spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku a na zamietnutie znaleckého
dokazovania nemal súd žiadne udržateľné dôvody. Keďže výsledok znaleckého dokazovania mal tvoriť

jednej zo základov pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej, súd založil svoje rozhodnutie na
nedostatočne zistenom skutkovom stave.
Ďalej dôvodil tým, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami
a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a naviac jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru
Európskehosúdupreľudsképráva,podľaktorejzodpovednosťštátuzaprieťahyvkonanívznikáajvtedy,

ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej
súdnej agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. Poukázal na to, že Dohovor zaväzuje zmluvné
štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý
zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne
opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za

prejavnesústredenejčinnostisúduprvéhostupňaoznačiljehopresvedčenieorozporeexekučnéhotitulu
so zákonom, v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli. Tým svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave.Uviedol, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu
návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe

ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci
samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa o odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201

OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v

elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods.
2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 219 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného náhrady majetkovej škody v sume 175 eur
ako majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eura, ktorá mu mala vzniknúť

nesprávnym úradným postupom súdu, v dôsledku nevydania rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom
Komárno pod sp. zn. 6Er/463/2003. Majetková škoda predstavuje účelne vynaložené náklady spojené
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolu stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, spolu sumu 175 eur. Nemajetkovú ujmu
požadoval ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie

rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, pričom pri výpočte vychádzal z alikvotného pomeru
55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to na základe aplikácie doktríny
ústavného súdu.
Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 6Er/463/2003 na základe návrhu oprávneného podaného
dňa 04.12.2003. Dňa 22.11.2010 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu exekútora a žiadal, aby

súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd uznesením č.k.
6Er/463/2003-39 zo dňa 29.06.2011 návrhu na zmenu exekútora vyhovel.
Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní vôbec nekorešpondujú
s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založený napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa. Žalobca podal množstvo návrhov s rovnakým predmetom konania, pričom vo všetkých

konaniach podáva odvolania s totožným obsahom bez ohľadu na konkrétne okolnosti danej veci.
Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol o návrhu na prerušenie konania, avšak
v spise sa nenachádza žiadny jeho návrh na prerušenie konania.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy.

Odvolací sa pri posudzovaní danej veci preto zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní
a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska toho, či nedošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej

len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť" ) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa ods. 2, každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná
v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.
Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo

poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa ods. 3, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 5 EP v znení účinnom od 09.11.1999 do 29.02.2004, ak oprávnený požiada súd o

zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Z hľadiska dikcie ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. nemožno stotožňovať porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a zbytočné
prieťahy v konaní, pričom ide o osobitné dôvody nesprávneho úradného postupu. Ak zákonodarca
explicitne ustanovil, že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, akýkoľvek extenzívny výklad by bol v
rozpore s účelom zákona. Pokiaľ nebola dodržaná zákonná 30-dňová lehota na rozhodnutie o návrhu

na zmenu exekútora (ak bola zákonom v danom období stanovená), takýto stav predstavuje nesprávny
úradný postup súdu.
Nesprávny úradný postup však bez splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a danosti príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.

Keďže exekučné konanie začalo dňa 04.12.2003 (podaním návrhu na vykonanie exekúcie), je potrebné
na celé konanie aplikovať Exekučný poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, t.j.
v znení účinnom do 29.02.2004.Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je osobitným zákonom upravujúcim zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným

postupom je zodpovednosť objektívna bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup
okresného súdu, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve
nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených

zák. č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.
Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je súčasné - kumulatívne spojenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia
prvého predpokladu - nesprávneho úradného postupu nie je už potom dôvodné skúmať existenciu
vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak
ich preukáže, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.
Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci v čase začatia exekučného konania Exekučný poriadok nestanovil
lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v
zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2002 Z.z., čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť
žalovaného na náhradu škody a nemajetkovú ujmu, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny vo výroku podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,
že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože si žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.