Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/129/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201023
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201023.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: KECKA, s. r. o., Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 46
664 866, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9103309/5/1471101/2014 zo dňa 11.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Správny súd v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 63,30 eur
prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975
99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu elektronickými prostriedkami dňa 23.06.2014 sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9103309/5/1471101/2014 zo
dňa 11.04.2014, ktorým žalovaný ako orgán verejnej správy prvého stupňa v rámci registrácie na
DPH uložil žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku vo výške 340.000,- eur na obdobie 12 mesiacov.
Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 23.04.2014. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa
30.04.2014 odvolanie na e-mail žalovaného a zároveň ho doplnil v listinnej forme a podal ho poštou,

doručenou žalovanému dňa 02.05.2014. Následne žalovaný po uplynutí odvolacej lehoty oznámením
č. 9103309/5/1901167/2014 zo dňa 14.05.2014 žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie sa považuje
za nepodané, nakoľko v zmysle § 14 daňového poriadku je povinný od 01.01.2014 doručovať
všetky podania výlučne elektronicky do elektronickej podateľne. Žalovaný preto považoval napadnuté
prvostupňové rozhodnutie za právoplatné. Žalobca s právnym názorom žalovaného o správnosti
spôsobu podania odvolania nesúhlasil a mal za to, že podaním odvolania, ktorému žalovaný nevyhovel,

vyčerpal všetky opravné prostriedky. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 25.08.2014 uviedol, že žalobca
odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 11.04.2014 podal na pošte v písomnej forme, zároveň aj e-
mailom na adresu žalovaného, avšak nepodal ho do elektronickej podateľne v zmysle § 14 daňového

poriadku. Dňa 03.06.2014 podal žalobca prostredníctvom elektronickej podateľne sťažnosť na spôsob
vybavenia podania, kde priložil notársky overené opisy obrazoviek ako osvedčenie právne významnej
skutočnosti, ktorá môže byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorou by mohli byť spôsobené právne
následky. Žalovaný konštatoval, že pri prihlasovaní sa do elektronickej podateľne žalobca nepostupoval
správne a namiesto prihlásenia sa do svojho jedinečného pracovného prostredia daňového subjektu
prostredníctvom hesla po výbere typu autentifikácie blúdil po stránke finančnej správy bez autentifikácie.

Prihlásenie sa do prostredia daňového subjektu je absolútne prvá, neprehliadnuteľná, červeným
označená ponuka na stránke finančnej správy. Žalobca sa preukázateľne neprihlásil do svojhojedinečného prostredia a bez zadania identifikátora a hesla sa pokúšal nájsť cestu do elektronickej
podateľne.Žalovanýzároveňpoukázalnaskutočnosť,žežalobcavsúčasnostiúčinnepodávaakékoľvek
podania predpísaným spôsobom do elektronickej podateľne. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol,

aby súd po preskúmaní postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v medziach
vyjadrenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Z obsahu spisového materiálu a z pripojeného administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že
žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia č. 9103309/5/1471101/2014

zo dňa 11.04.2014, voči ktorému je prípustné odvolanie podľa § 4c ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v lehote 8 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Žalobca využil svoju zákonnú
možnosť na podanie opravného prostriedku voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a dňa
30.04.2014 podal odvolanie. Odvolanie však doručil na e-mail žalovaného, ktorý neslúži na podávanie
podaní daňového subjektu, pričom však od 01.01.2014 je v zmysle daňového poriadku povinný
doručovať všetky podania výlučne elektronicky do elektronickej podateľne. Z dôvodu nedodržania

uvedeného zákonom predpísaného postupu žalovaný považoval odvolanie žalobcu zo dňa 29.04.2014
za nepodané.

4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať

všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

7. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

10. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Konanie v správnom súdnictve je potrebné považovať za prostriedok ultima ratio, t. j. ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných
prostriedkov nápravy v rámci administratívneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie
Správneho súdneho poriadku, keď zákon napr. požaduje zo strany žalobcu vyčerpanie prípustných
opravných prostriedkov a pripúšťa iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí orgánov verejnej

správy, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej povahy a
procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež v ustanovení § 27 ods. 1 SSP upravuje
povinnosť správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť i
zákonnosť skôr vydaného správneho rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého preskúmavané rozhodnutiealebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak nie je
na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

12. Stále je platná rímskoprávna zásada „vigilantibus iura scripta sunt", t.j. „práva patria bdelým",
teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Správny súd nesmie
nahrádzať odvolací správny orgán, keďže v správnom súdnictve je predmetom súdneho prieskumu
zákonnosti až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. V tomto konaní však žalobca

napáda prvostupňové administratívne rozhodnutie (rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.
9103309/5/1471101/2014 zo dňa 11.04.2014). Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom
preskúmaniasúdom.Čiastkovérozhodnutiapredbežnejpovahyalebotzv.podkladovérozhodnutiaalebo
opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože samy osebe nevyvolávajú
ujmu na právach. Tá sa prejaví až v spojení s konečným rozhodnutím.

13. Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia
orgánov verejnej správy - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi orgánov
verejnej správy predchádzajúcimi sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného
rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt, po ktorého vydaní už nemôže
nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka

základných práv a slobôd žalobcu.

14. Nie bez významu bude potom potreba poukázať i na ústavnoprávne korene daného princípu, keď
síce základným kameňom správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred
svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej orgánom verejnej správy, avšak tiež správny súd nesmie

extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto
úpravy teda bude predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych
konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia
moci.

15. V danom prípade malo byť predmetom preskúmania, ako si žalobou uplatnil žalobca, rozhodnutie
žalovaného č. 9103309/5/1471101/2014 zo dňa 11.04.2014 o uložení povinnosti zložiť zábezpeku vo
výške 340.000,- eur na DPH. V zmysle poučenia o opravnom prostriedku bolo proti tomuto rozhodnutiu
možné podať odvolanie podľa § 4c ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v lehote
8 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Žalobca podal proti napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu

odvolanie, avšak nedodržal zákonom predpísaný postup na jeho podanie, keďže ho nedoručil do
elektronickej podateľne žalovaného, a preto sa odvolanie považuje za nepodané. Žaloba žalobcu tak
smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa §
7 písm. a) SSP, keďže žalobca pred jeho právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky,
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a preto správny súd žalobu ako neprípustnú v správnom

súdnictve odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

16. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

17. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom súdny poplatok, ak sa konanie
zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala
späťpredprejednanímveci.Spoukazomnacitovanézákonnéustanoveniesprávnysúdvraciažalobcovi
krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej

pošty, a.s.

18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.