Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513206186
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Chrapková Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2513206186.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou, Ph.D., v spore žalobcu: E. X., a.s., so sídlom

v W., P. 8, IČO XX XXX XXX, proti žalovanej: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., W. XXXX/X o zaplatenie
XXX,XX eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi XX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy XX,XX eur od 18.02.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej 58 % trov konania žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy XXX,XX eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 18.02.2011 do zaplatenia titulom
neuhradených služieb vo výške XX,XX eur, zmluvnej pokuty vo výške XX,XX eur a náhrady škody vo
výške XXX,XX eur.

2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že dlh vyrovná, avšak nie je schopná ho
zaplatiť jednorazovo. Žiadala o možnosť splatiť dlh v splátkach vo výške 60 eur.

3. Žalobca na vyjadrenie žalovanej reagoval podaním doručeným súdu dňa 31.07.2017, v ktorom
uviedol, že žalovanej povolil hradiť dlh v splátkach po 60 eur, so splatnosťou prvej splátky k 30.06.2017,
avšak od žalovanej neeviduje žiadnu úhradu. .

4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 26.09.2017 bez prejednania veci na pojednávaní postupom
podľa § 297 Civilného sporového poriadku.

5. Súd sa oboznámil so Zmluvou o pripojení Y zo dňa 21.06.2005, Dodatku k Zmluve o pripojení
č. Y zo dňa 06.12.2007 (Dodatok č.1), Dohody o podmienkach poskytovania služby Mobilný Orange
Internet, Zmluvou o poskytovaní služieb GSM č. XXXXXXXX zo dňa 19.02.2001, Dodatku k Zmluve
o pripojení - č. zmluvy XXXXXXXX zo dňa 05.06.2009 (Dodatok č. 2), Pokusu o pokonávku zo dňa
03.02.2011, faktúr č. XXXXXXXXXX. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX,Všeobecnýchzmluvnýchpodmienok(ďalejlenVZP)účinných od01.10.2006aďalšieho

spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:6. Žalobca zapožičal žalovanej na základe vyššie uvedených Zmlúv o poskytovaní verejných služieb
celkovo 2ks mikroprocesorovej SIM karty, ktorá umožňuje žalovanej užívať telekomunikačné služby
poskytované žalobcom.

7. Na základe Dodatku č. 1 o predal žalobca žalovanej za akciovú cenu telekomunikačné zariadenie:
Huawei E220 USB modem za kúpnu cenu 1 Sk. Rozdiel medzi predajnou cenou a jeho akciovou cenou
predstavuje 182,20 eur.

8. Podľa Dodatku č. 1 sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 36
mesiacov a počas tohto obdobia nedať svojím konaním podnet, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo
právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo
strany účastníka (žalovanej). V prípade porušenia povinnosti účastníka (žalovanej) je povinná žalovaná
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 15000 Sk.

9. Žalobca vyúčtoval žalovanej ceny poskytnutých služieb vyššie uvedenými faktúrami v celkovej výške
XX,XX eur, ktoré však žalovaná riadne a včas neuhradila, čím porušila zmluvné povinnosti, ku ktorým
sa zaviazala.

10. V zmysle čl. 11, bod 11.6 a 11.8 VZP, žalobca uskutočňuje vyúčtovanie cien za poskytované služby

v zmysle platného cenníka v pravidelne stanovených lehotách, táto lehota je zúčtovacím obdobím, ktoré
priraďuje žalobca konkrétnemu užívateľovi. Zúčtovacie obdobie priradené užívateľovi začne plynúť od
dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb konkrétnemu užívateľovi a nepresiahne 31
za sebou idúcich kalendárnych dní.

11. Žalobca po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného žalovanej vystaví faktúru, ak povinnosť
vyhotoviť faktúru vyplýva z príslušných právnych predpisov, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb
počas zúčtovacieho obdobia (...).Lehota splatnosti faktúry, ktorá je daňovým dokladom, je 14 dní od jej
vystavenia.

12. V zmysle článku 11, bod 11.14, žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05% dlžnej
ceny žalovanej poskytnutej alebo žalovanou požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej
zaplatenia, ak je žalovanou právnická osoba lebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v
zákonom stanovenej výške. Nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň
omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na

podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške má žalobca voči účastníkovi aj z akéhokoľvek iného
peňažného záväzku žalovanej voči nemu.

13.Podľa§43ods.1,2zák.č.610/2003Z.z.oelektronickýchtelekomunikáciáchvzneníúčinnomkudňu
uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), zmluvou o pripojení

sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými
časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu.
Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

14. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona o elektronických telekomunikáciách, účastník je povinný platiť
cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
15. Podľa § 43 ods. 1 až 3 zákona č. 195/2000Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia Zmluvy o poskytovaní

služieb GSM, zmluvou o pripojení sa telekomunikačný podnik zaväzuje užívateľovi pripojiť jeho
koncové telekomunikačné zariadenie na verejnú telekomunikačnú sieť a poskytovať alebo sprístupniť
s tým súvisiacu verejnú telekomunikačnú službu, prípadne aj zriadiť potrebné pripojenie na verejnú
telekomunikačnú sieť a užívateľ sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie a používanie pripojenia na verejnú
telekomunikačnú sieť a za poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby.

16. Súčasťou poskytnutia verejnej telekomunikačnej služby nie je dodávka koncového
telekomunikačného zariadenia, ak nie je zákonom ustanovené alebo v zmluve dohodnuté inak.
Všeobecné podmienky sú súčasťou písomnej zmluvy o pripojení.17. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného k 06.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a

zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

18. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19.Spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného k 05.06.2009, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Na základe vyššie uvedených Zmlúv a Dodatkov došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu
spotrebiteľskej zmluvy, keďže zmluvnými stranami je na jednej strane žalobca ako dodávateľ a na druhej

stranežalovanáakospotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy, keďže sa jednalo o štandardnú formulárovú zmluvu žalobcu.

26. Predmetom zmluvného vzťahu bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej služby súvisiace s
telekomunikačným zariadením podľa zvoleného programu služieb a predať mobilné zariadenie za

akciovú cenu. Predmetom bol tiež záväzok žalovanej uhradiť všetky svoje finančné záväzky za predané
mobilné zariadenie a poskytnuté elektronické komunikačné služby žalobcom. Žalobca si v období od
uzatvorenia Zmluvy svoje záväzky zo Zmluvy riadne plnil. Žalovaná svoje povinnosti vyplývajúce jej z
predmetnej Zmluvy o pripojení neplnila. Nakoľko však využívala telekomunikačné služby žalobcu, súd
žalobe na zaplatenie sumy za poskytnuté telekomunikačné služby v uplatnenej výške XX,XX eur vyhovel

27. V prejednávanej veci sa žalobca okrem nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté služby domáhal
aj zaplatenia náhrady škody vo výške XXX,XX eur, ktorú mala žalovaná spôsobiť tým, že získala
telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku č. 1 sa
zaviazala používať služby žalobcu a za tieto platiť po dobu viazanosti.

28. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú

objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.29. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo
Zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu

za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie nerozlišuje,
ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná porušila, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako
aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť

riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradila faktúry, ktorými mu túto vyfakturoval.
Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by
bola žalovaná porušila povinnosť upravenú v čl. 2 ods. 2.3 písm. a, b, c zotrvať so žalobcom v zmluvnom
vzťahu, napr. tým, že by bol Zmluvu o pripojení vypovedala, odstúpila od nej pred dohodnutou dobou
viazanosti alebo si zmenila účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa
žalobca so žalovanou dohodli pri podpise Dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a žalobca to vo

svojom návrhu ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou, a ak k nemu
došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v Dodatku.

30. Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za

škodu - vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

31. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako
právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku

existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovanej.

32. Otázkou teda zostáva, či suma vo výške XXX,XX eur ako zľava z kúpnej ceny, ktorú žalobca

žalovanej poskytol pri kúpe telekomunikačného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v
príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby
žalobcu po celú dobu viazanosti dohodnutú v Dodatku. Dodatok k Zmluve o pripojení je podľa svojho
obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii resp. zmene
účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovanej

pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v Dodatku upravené aj podmienky kúpy
koncového telekomunikačného zariadenia. Vo svojom čl. 1.2 predstavuje Dodatok kúpnu zmluvu, ktorou
žalobca žalovanej odpredal mobilné zariadenie so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za. V čl. 2 ods. 2.1
je stanovená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške a určená lehota na
jej zaplatenie. To, že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo, nie je v konaní

sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy, z Dodatku ani Všeobecných
podmienok nevyplýva povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade, že
žalovaná poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu
so žalobcom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované
služby).Poskytnutiezľavyzkúpnejcenymobilnéhozariadenianebolozostranyžalobcuvkúpnejzmluve

ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej
cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovanej z Dodatku k Zmluve
o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom a
žalovanou dohodnutá v čl. 2.5 Dodatku zmluvná pokuta.

33. Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z Dodatku alebo Všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava
z kúpnej ceny mobilného zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti žalovanej. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú

žalovanej pri kúpe zariadenia poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť žalobcovi
zaposkytovanéslužby,alenásledkomvôležalobcu(akovýsledkujehomyšlienkovéhoarozhodovacieho
procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu
majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne avčas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej
a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy
riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, žalovanej poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že

sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny
vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Je len samozrejmé, že z dôvodu predpokladaného zisku v podobe
pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie,
výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanej mobilné zariadenie so
zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za

poskytovanéslužbybybolonenadobudnutieprávetohtoočakávanéhobruttoziskuvpodobemesačných
platieb žalovanej za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z
kúpnej ceny zariadenia takýmto následkom nie je.

34. Aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by v
danom prípade konštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody v

celkovej sume XXX,XX eur. Škoda podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bolo zariadenie žalovanej skutočne
odpredané. Výšku predajnej ceny však žalobca nijako nepreukázal.

35. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik

zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti o zaplatenie XXX,XX
eur a k tejto časti istiny prislúchajúceho príslušenstva zamietol.

36. Za nedôvodný považoval súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáha zaplatenia zmluvnej pokuty.

37. Je nepochybné, že v danom prípade má Zmluva o pripojení v spojení s Dodatkom a všeobecnými
zmluvnýmipodmienkamicharakterspotrebiteľskejzmluvyvzmysle§52anasl.Občianskehozákonníka.
Žalovaná obsah Zmluvy, Dodatku a obchodných podmienok a teda aj dojednanie (dodatky) o zmluvnej
pokute, pred ich podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných (typových),

resp. formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané vo viacerých prípadoch, tieto má vopred pripravené
a spotrebitelia v nich zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej
služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Žalobca ako
dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej

pokuty. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať
túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súdna kontrola štandardných
zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.

38. Zmluvná pokuta je inštitútom, ktorý plní úlohu paušalizovanej náhrady škody. V danej veci zmluvnú
pokutu tak ako je dojednaná vo všetkých predmetných zmluvách považuje súd za neprimeranú sankciu,

a to s poukazom na viaceré aspekty. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná
pokuta zaväzovala žalovanú k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej viazanosti, teda
36 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované
navrhovateľom, riadne platil ich úradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom vprípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V
tomto smere žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch

je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné,
nakoľko podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú
spotrebiteľa. Je preto neakceptovateľné slovné spojenie uvádzané v dodatku k zmluve o pripojení pod
bodom 2.5 v časti zmluvnej pokuty, ktorú je povinný Účastník zaplatiť Podniku bez ohľadu na dĺžku
doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti. Súčasne je potrebné uviesť, že neprijateľná

podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať (moderovať) neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu. Súd podotýka, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšiealebovýlučnesankcionovanýzmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ.Už
toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute
je neprijateľné, a teda absolútne neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo
navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, preto súd návrh v časti o zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške XX,XX eur a úroku z omeškania vo výške 9% zo sumy XX,XX eur od

06.12.2007 do zaplatenia zamietol.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

41. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 31.10.2010, 03.01.2011, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 03.02.2011 na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške
XX,XX eur a zmluvnej pokuty vo výške XXX,XX eur najneskôr do 30.03.2015.

43. Zo VZP vyplýva, že medzi účastníkmi bola dohodnutá lehota splatnosti faktúry do 14 dní od jej

vystavenia. Žalobca by mal teda právo na úrok z omeškania z ceny poskytnutých služieb po uplynutí 14
dní od vystavenia jednotlivých faktúr, ktorými boli vyúčtované ceny služieb žalovanej.

44. Nakoľko si žalobca uplatnil dohodnuté úroky z omeškania a od neskoršieho dátumu, súd mu ich
priznal v zákonnej výške pripadajúcej na ten ktorý 1. deň omeškania s úhradou tej ktorej faktúry od

18.02.2011 (deň nasledujúci po dátume splatnosti uvedenom v pokonávke).

45. Žalovaná počas konania ani neuviedla konkrétne dôvody, pre ktoré by mal súd povoliť splácať dlh v
splátkach. Vzhľadom na výšku priznanej sumy ako aj fakt, že žalovaná už niekoľko rokov má vedomosť
o dlhu voči žalobcovi, ktorý už mohla dávno začať splácať, súd nevyhovej žiadosti žalovanej o pobolenie

splátok vo výške 60 eur mesačne, ale uložil jej povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo.

46. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

47. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Žalovaná mala v konaní úspech v rozsahu 79/%, žalobca v rozsahu 21%, celkový úspech žalovanej
predstavoval 58%, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.