Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/404/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208549
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814208549.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu Q. U. U. N. SA, so sídlom Q.
W. 1, XXXXX U., N., zapísaná v U. pod č. XXX XXX XX, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom Q. U. U. N. SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Q., U. 7, I.: 47 258 713, zast.
JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou, so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, proti žalovanej P. Q.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. P., C. XX, o zaplatenie 525,40 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 9C 286/2014-70 z 24.11.2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 175,71 €

s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.10.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalším výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 525,40 € spolu
so zmluvným úrokom vo výške 26,28 % ročne zo sumy 589,05 € od 15.6.2013 do 21.11.2013, zo

sumy 525,40 € od 22.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy
695,40 € od 1.9.2013 do 19.9.2013, zo sumy 635,40 € od 20.9.2013 do 18.10.2013, zo sumy 605,40
€ od 19.10.2013 do 21.11.2013, zo sumy 525,40 € od 22.11.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania na tom skutkovom základe, že žalovanej poskytol na základe časti C) návrhu na uzavretie
zmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruz11.5.2011revolvingovýúverformouposkytnutiaúverového
rámca, z ktorého ku dňu 27.4.2012 žalovaná vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 1.281,86 €.

Žalovaná sa zaviazala splatiť úver poskytnutý formou čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého
úverového rámca formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z tohto rámca, splatných vždy
k 10. dňu kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné
prostriedky čerpané. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, preto dňa
1.9.2013 sa stal splatným jej dlh vo výške 695,40 €. Ku dňu podania návrhu na vydanie platobného
rozkazuevidovalžalobcavočižalovanej(poúhradesumy170€) pohľadávkuvovýške525,40€.Žalobca

dôvodil,žepodľačlánkuV.-3.VšeobecnýchpodmienokK.P.a.s.preposkytnutiespotrebiteľskéhoúveru,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o úvere, je žalobca oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo
výške 8 % z každej čiastky, so splatením ktorej sa žalovaná dostala do omeškania viac ako 30 dní
a bola žalobcom na zaplatenie vyzvaná a že v úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo
výške 26,28 % ročne, ku dňu podpisu úverovej zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok bol
vypočítaný ku dňu predania prípadu na vymáhanie, t. j. k 14.6.2013, domáha sa žalobca aj zaplatenia

úroku vo výške 26,28 % ročne zo sumy 589,05 € (úverová istina) od 15.6.2013 do zaplatenia ako aj
zaplatenia úroku z omeškania.3. Po vykonanom súd uzavrel, že účastníkmi konania dňa 11.5.2011 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je zmluvou

spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z.z., že žalovaná čerpala úver celkove v sume 1.218,67 € a uhradila 1.042,29 € a
tak neuhradený zostatok úveru činí 175,71 €. Ďalej súd konštatoval, že zmluva neobsahuje náležitosti
vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom,
preto v dôsledku absencie týchto údajov je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa
§ 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Preto žalovanú zaviazal len na zaplatenie sumy 175,71 € s
5,05 % úrokom z omeškania od 14.10.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej do
zaplatenia, pretože žaloba nepreukázal, že výzvu na plnenie, resp. úhradu dlžnej sumy doručil žalovanej
pred týmto dátumom a v prevyšujúce časti istiny aj úrokov z omeškania žalobu zamietol.

4. Právne vec súd posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 9
ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách, § 3 ods. 1, 2nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a nakoľko žalobca mal v konaní
čiastočný úspech a žalovaná, ktorá by mala právo na pomernú náhradu trov konania podľa pomeru
úspechu v konaní, si náhradu trov neuplatnila, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

6. Rozsudok vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách
konania, napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval, že pokiaľ ide o vytýkané nedostatky
zmluvy o revolvingovom úvere, tieto náležitosti nie je možné uviesť priamo v zmluve - celkovú čiastku k
zaplateniu nie je možné uviesť z dôvodu, že táto závisí od budúceho čerpania finančných prostriedkov

z úverového rámca po uzavretí zmluvy a preto v momente uzavretia zmluvy výška poskytnutého úveru
nemôže byť zrejmá. Z toho istého dôvodu nie je možné uviesť rozložiť splátku na splátku úroku, splátku
istiny a splátku poplatku, keďže v momente podpisu nie je zrejmá jej výška, ktorá záleží výlučne od
budúceho čerpania dlžníkom, nakoľko úverová zmluva ohľadom revolvingového úveru je uzatvorená na
dobu neurčitú. Takisto namietal proti záveru súdu, že nebolo preukázané skoršie doručenie výpovede

žalovanej, pretože súdu boli predložené doručenky preukazujúce doručenie výpovede zmluvy žalovanej
taknaadresutrvaléhopobytuakoajnaadresuprechodnéhopobytu,kdetietopísomnostiprevzalirodičia
žalovanej. Preto žalovaná bola v omeškaní so splatením dlhu už od 1.9.2013. Okrem toho s poukazom
na ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. má žalobca za to, že úrok z omeškania mu mal byť
priznaný v žalovanej výške 8,5 % ročne, pretože zmluva v danom prípade bola uzavretá 11.5.2011,

teda záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013. Odvolateľ nesúhlasí ani so zamietnutím žaloby v časti
zmluvného úroku vo výške 26,28 % ročne. Vytýkal súdu nepreskúmateľnosť jeho rozsudku, pretože súd
neuviedol akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal a v rozpore s § 157
ods. 2 O.s.p. sa dostatočne nevysporiadal so skutkovým ani právnym posúdením veci. Uplatnil si trovy
odvolacieho konania.

7. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

8. Výrok rozsudku, ktorým žalobe bolo čiastočne vyhovené, nebol napadnutý odvolaním, stal sa
právoplatný (§ 367 ods. 2 CSP), preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

9. Spoločnosť Q. U. U. N. P., so sídlom Q. W. 1, XXXXX U., N., zapísaná v parížskom D. pod č. XXX
XXX XX, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom Q. U. U. N. P., pobočka zahraničnej
banky, so sídlom U. X, XXX XX Q., IČO: 47 258 713, prípisom z 12.5. 2016 oznámila, že s účinnosťou ku
dňu 1. 7.2016, dôjde k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti K. P., a.s., so sídlom v Q., U. X, IČO: 35 787

783, so spoločnosťou Q. U. U. N. P., so sídlom Q. W. X, XXXXX U., N., zapísaná v parížskom D. pod
č. XXX XXX XX, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom Q. U. U. FIM. P., pobočka
zahraničnej banky, so sídlom U. X, XXX XX Q., IČO: 47 258 713. V dôsledku cezhraničného zlúčenia
spoločnosť K. P., a.s. zanikne zlúčením bez likvidácie a spoločnosť Q. U. U. N. P., konajúca na územíSlovenskej republiky prostredníctvom Q. U. U. N. P., pobočka zahraničnej banky, so sídlom U. X, XXX
XX Q., IČO: 47 258 713, sa ku dňu 1. júla 2016 stane jej univerzálnym právnym nástupcom. Uznesením
9C 286/2014-91 z 12.8.2016, právoplatným 24.8.2016, z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie pripustil

zmenu účastníkov konania na strane žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu K. P., a.s., so sídlom
v Q., U. X, IČO: 35 787 783 vstúpila do konania ako nový žalobca spoločnosť Q. U. U. N. P., so sídlom
Q. W. X, XXXXX U., N..

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj

na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému

sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny)
platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania
(spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.

13. Výrok rozsudku, ktorým žalobe bolo čiastočne vyhovené, nebol napadnutý odvolaním, stal sa

právoplatný (§ 367 ods. 2 CSP), preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska

uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že odvolanie je podané dôvodne, preto rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku (od 1.7.2016 § 220
ods. 2 CSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril vo veci odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z toho vyplýva, že
odôvodnenierozhodnutiamáobsahovaťvýkladopodstatnenosti,pravdivosti,zákonnostiaspravodlivosti

samotného výroku rozsudku.

16. Pod odňatím možnosti konať pred súdom, resp. nesprávnym procesným postupom súdu
znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP], treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho
sporu procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie
súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, čo má za následok jeho
nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu

ochranu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/2006, II. ÚS
383/2006). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného

vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie
takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné
a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok
tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti, a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne

nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri
správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo
svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového stavu, pričom
povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podradiť pod príslušnú právnu normu a v odôvodnení

rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov zistený právny vzťah (skutkový stav veci) podradil pod dané
zákonnéustanovenie,akototoustanovenieinterpretovalaaplikovalnaprávnyvzťah,ktorýjepredmetom
konania. Zároveň sa musí súd vysporiadať s relevantnými argumentmi sporových strán.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku vzťahujúce sa k výroku napadnutému

odvolaním, nespĺňa vyššie uvedené kritériá, Súd prvej inštancie sa totiž v rozpore s vyššie uvedeným
uspokojil v rozsudku iba s výpočtom vykonaných dôkazov a následne poukazom na znenie ustanovení
§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy už len
neprípustne formuloval tzv. súhrné zistenie, ktorým zistil rozhodný skutkový stav súčasne na základe
všetkýchvykonanýchdôkazovbeztoho,abyuviedol,nazákladektorýchkonkrétnychdôkazovvovzťahu

k nároku žalobcu to ktoré zistenie činí, pričom svoj záver o povinnosti žalovanej plniť v sume 175,71 €,
vyvodil zo zistenia, že žalovaná reálne vyplatila žalobcovi sumu 1.042,29 €, pri čerpaní úveru celkove v
sume 1.218,67 €, vychádzajúc pritom záveru, že revolvingový úver je nutné v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a/ cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože posudzovaná zmluva nemá podstatné
náležitosti požadované ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, t.j. sumu,

počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom. Súd neuviedol, ako vyhodnotil skutočnosť, že ide o zmluvu
revolvingovú (uzavretú súčasne s riadnou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru), pri ktorej je
spotrebiteľovi poskytnutý úverový rámec, z ktorého čerpá prostriedky podľa vlastnej úvahy a preto
konečná výška úveru pri jeho poskytnutí nie je zrejmá. Súd sa takisto nevysporiadal so skutočnosťou

tvrdenou žalobcom, že žalovanej doručil výpoveď zo zmluvy skôr (č.l. 5), ako jej bola doručená žaloba,
čo má vplyv na začiatok plynutia omeškania žalovanej a priznanie úrokov z omeškania. Napokon súd
neodôvodnil ani výšku priznaných úrokov z omeškania a ako sa vysporiadal so znením ust. § 10c
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom po 31.1.2013.

19. Za tohto stavu dôvodne žalobca namieta nepreskúmateľnosť tejto časti napadnutého rozsudku,
ktorá bráni odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť so zreteľom na žalobcom uplatnené odvolacie
dôvody a podrobiť ho odvolaciemu prieskumu z hľadiska obsahu jeho odvolacích námietok pri súčasnom
rešpektovaní zásady dvojinštančnosti civilného sporového konania. Rovnako znemožňuje i žalobcovi a
žalovanej právne relevantným spôsobom reagovať na právne závery súdu prvej inštancie, preto týmto

nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces čo je podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/
CSP vždy dôvod na zrušenie rozsudku.

20. Predovšetkým z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako podľa ust. § 389 ods. 1 písm.

b/ CSP zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v prevyšujúcej časti spolu so súvisiacim výrokom o trovách
konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie.

21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzať z právneho názoru a pokynov
odvolacieho súdu vyslovených v tomto zrušujúcom uznesení (§ 391 CSP), vysporiadať sa dôsledne

s námietkami a argumentáciou žalobcu v priebehu prvoinštančného i odvolacieho konania, následne
vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby z
odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k
žalovanej ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu.

22. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak

je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).