Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/172/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222575
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Kmeťková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1213222575.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Martinou Bollovou v spore žalobcu: O.. R. P., Z.

O. A. T. XX, N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpenej Mgr. Róbertom Schronkom, advokátom, so sídlom
Štúrova 37, Nitra proti žalovanému: O.. F.N. T., Z. O. A. G. XX, N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpenému
Heringeš & Veverka, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Moskovská 13, Bratislava, o zaplatenie
3.664,29 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 738,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,75 % ročne od 29.8.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,70 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2013 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia istiny
3.664,29 eur spolu s úrokmi z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40 eur a trovami konania.

2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že v období mesiacov jún 2009 až máj 2013 poskytovala

žalovanému služby spočívajúce vo výkone veterinárnej činnosti pre veterinárnu ambulanciu žalovaného.
V zmysle vzájomnej dohody strán sporu žalobkyňa odmenu za uvedené služby fakturovala žalovanému
vždy mesačne pozadu, so splatnosťou v 25. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom boli služby poskytnuté. Aj napriek tomu, že žalobkyňa poskytla žalovanému všetky služby riadne
a včas, do podania žaloby na súd jej žalovaný neuhradil odmenu za služby poskytnuté v kalendárnych
mesiacoch január 2011, máj 2011, september 2011, marec 2013, fakturovanú faktúrou č. 201102,
splatnou dňa 25.02.2011, znejúcou na sumu 744 eur, faktúrou č. 201106, splatnou dňa 25.06.2011,

znejúcou na sumu 919 eur, faktúrou č. 201110, splatnou dňa 25.10.2011, znejúcou na sumu 1.263 eur
a faktúrou č. 2013304, splatnou dňa 25.04.2013, znejúcou na sumu 738,29 eur. Žalobkyňa opakovane
vyzývala žalovaného na úhradu dlžných súm, na čo však žalovaný reagoval len ústnymi prísľubmi o
tom, že sumu uhradí. Tieto sľuby žalovaný nedodržal a dlžnú sumu neuhradil. Z uvedených dôvodov
žiadala žalobkyňa žalobe vyhovieť. K žalobe žalobkyňa priložila vyššie špecifikované faktúry.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 33Rob/1370/2013-17 zo dňa 21.08.2013, voči ktorému

podalžalovanýodpor,vktorompotvrdil,žemedzinímažalobkyňouexistovalobchodno-právnyvzťah,na
základe ktorého žalobkyňa poskytovala žalovanému služby spočívajúce vo výkone veterinárnej činnosti
pre veterinárnu ambulanciu žalovaného, avšak žalobkyňa sa dopustila opakovaných konaní, v dôsledku
ktorých mu spôsobila finančnú škodu cca. 14.000 eur.4. V priebehu konania žalovaný upustil od svojej argumentácie, že mu žalobkyňa spôsobila škodu, a to
s odôvodnením, že túto škodu nevie preukázať. Žalovaný svoju obranu v konaní tak založil na tom, že

nepoprel, že mu boli zo strany žalobkyne fakturované sumy na základe faktúr č. 201102, č. 201106 a č.
201110, avšak poukázal na to, že tieto 3 faktúry dobrovoľne žalobkyni uhradil, a to ešte pred podaním
žalobynasúd.Pokiaľideoposlednúfaktúruč.2013304,tátofaktúražalovanémunikdyneboladoručená,
preto nemohla byť ani uhradená. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu výdavkové
pokladničné doklady č. 110029-9, č. 106033 a č. 102024, príjmové pokladničné doklady a výpis z účtu

žalovaného za obdobie 27.12 až 30.12.2011.

5. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Pokiaľ išlo o tvrdenia žalovaného o úhradách troch
vystavených faktúr, namietla pravosť a správnosť predložených výdavkových dokladov vrátane podpisu
na týchto dokladoch. Čo sa týka platby 800 eur na čiastočnú úhradu faktúry č. 201110, žalobkyňa túto
úhradu nenamietla.

6. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 19.09.2017 v neprítomnosti žalobkyne a jej
právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu si predvolanie na pojednávanie riadne prevzal dňa
09.06.2017, svoju neúčasť ničím neospravedlnil, o odročenie nepožiadal.

7. Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť advokáta na pojednávaní je jednou zo základných povinností
právneho zástupcu tvoriacich súčasť riadneho poskytovania právnej pomoci, ktorú advokát nemôže
zanedbať. Prítomnosť advokáta na pojednávaní je neoddeliteľnou súčasťou riadneho poskytovania
právnej pomoci strane, ktorú zastupuje. Neúčasť advokáta ako právneho zástupcu strany na
pojednávaní je ospravedlniteľná len výnimočne pri existencii objektívneho dôležitého dôvodu, ktorý

advokátovi v účasti na pojednávaní bráni, pričom nejde o dôvod opakovaný (resp. dlhodobý) a ak
vzhľadom na dobu medzi jeho vznikom a doručením predvolania na pojednávanie nebol právny
zástupca objektívne spôsobilý zabezpečiť za seba riadnu substitúciu.

8. V prejednávanej veci nebol súdu zistený žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné

pojednávanie odročiť. Právny zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastnil, hoci predvolanie na
pojednávanie si prevzal riadne a včas dňa 09.06.2017. Zároveň bol právny zástupca žalobcu vyzvaný,
že v prípade, ak mieni uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku, nech tak učiní včas v súlade s §
153 Civilného sporového poriadku. Žalobca si ďalšie prostriedky procesného útoku neuplatnil.

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že bol medzi nimi založený obchodno-právny vzťah, na základe
ktorého žalobkyňa poskytovala žalovanému služby spočívajúce vo výkone veterinárnej činnosti pre
veterinárnu ambulanciu žalovaného v období jún 2009 až máj 2013. Nebolo sporné ani to, že žalobkyňa
si odmenu za tieto služby vyfakturovala vyššie označenými faktúrami. Sporné bolo, či došlo k čiastočným
úhradám troch faktúr vystavených za január, máj a september 2011 a či bola žalovanému doručená

faktúra vystavená za marec 2013.

10. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

11. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

12. Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď

záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v
dôsledku omeškania veriteľa.

13. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v cit. znení, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania

dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.14. Podľa § 768k ods. 2 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013) Obchodného
zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1.

februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

15. Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku
dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt
verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných

podmienkachanekalejobchodnejpraxi(§369d)účinnéod1.februára2013sanevzťahujúnazáväzkové
vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

16. Vykonaným dokazovaním vypočutím právnych zástupcov sporových strán a oboznámením sa s
listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne.
Zhodnýmtvrdenímstránsporumalsúdzapreukázané,žemedzistranamisporubolzaloženýobchodno-

právny vzťah, na základe ktorého bola žalobkyňa povinná v ambulancií žalovaného vykonávať služby
veterinárnej činnosti, za čo sa žalovaný zaviazal platiť žalobkyni dohodou určenú odmenu.

17. Pokiaľ ide o faktúru č. 201304, splatnú dňa 25.04.2013, znejúcu na sumu 738,29 eur, žalovaný
v konaní namietol len to, že mu táto faktúra nebola doručená, a preto ju nemohol uhradiť. Žalovaný

základ ani výšku faktúry nenamietol. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobkyňa
služby pre žalovaného vykonávala do 16.05.2013. Na základe vykonaného dokazovania tak mal súd
za preukázané, že žalobkyňa si splnila svoju povinnosť z obchodnozáväzkového vzťahu so žalovaným
a žalovanému v marci 2013 poskytla plnenie spočívajúce vo výkone veterinárnej činnosti v ambulancii
žalovaného, žalovaný toto plnenie prijal, avšak odmenu za služby poskytnuté žalobkyňou neuhradil,

preto súd žalobe v tejto časti, t.j. v sume 738,29 eur vyhovel a žalovaného na zaplatenie tejto sumy
rozsudkom zaviazal.

18. Žalobkyňa súdu nijakým spôsobom nepreukázala, či a kedy faktúru žalovanému doručila. Podľa
názoru súdu sa tak žalovaný mohol dostať do omeškania so splnením záväzku až dňom nasledujúcim

po doručení žaloby žalovanému, t.j. dňom 29.08.2013, preto od tohto dátumu priznal žalobkyni nárok na
úrokyzomeškaniavovýške,ktorábolastanovenázákonom.Vozvyškuuplatnenýchúrokovzomeškania
súd žalobu zamietol. Súd rovnako zamietol aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40 eur, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyni nárok na túto časť príslušenstva
pohľadávky neprislúcha s poukazom na ust. § 768k Obchodného zákonníka a vzhľadom k tomu, že

záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 01.02.2013.

19. Pokiaľ ide o zvyšné uplatnené faktúry vystavené za január 2011, máj 2011 a september 2011, súd
mal preukázané, že tieto faktúry boli žalovaným uhradené riadne, a to ešte pred podaním žaloby na súd.

20. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný dňa 30.12.2011 uhradil žalobkyni sumu 800 eur
na čiastočnú úhradu faktúry č. 201110 zo dňa 25.10.2011, znejúcej na sumu 1.263 eur. Uhradenie tejto
častipohľadávkyžalobkyňanenamietla,dispozičnýúkonsožalobouvšakdorozhodnutiasúduneučinila.
Nakoľkožalovanýfakturovanúsumuuhradil,záväzokžalovanéhozanikol,atoeštepredpodanímžaloby
na súd. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

19. Čo sa týka zvyšných žalovaných odmien za veterinárnu činnosť, a to 744 eur (faktúra č. 201102), 919
eur (faktúra č. 201106) a 463 eur (zvyšok faktúry č. 201110), súd mal rovnako preukázané, že žalovaný
tietosumyuhradil,pričomsúdvychádzalzpríjmovýchpokladničnýchdokladovpredloženýchžalovaným.
Uvedené príjmové pokladničné doklady súd posúdil ako hodnoverné. Žalobkyňa ich správnosť či

hodnovernosť nijakým spôsobom nenamietla. Všetky príjmové doklady sú opatrené pečiatkou a
podpisom žalobkyne (v tom čase s priezviskom W.), a sú v nich špecifikované tak prijaté sumy ako aj
dôvody vystavenia dokladu, a to úhrady žalovaných faktúr. Z uvedeného dôvodu mal súd za preukázané,
že žalobkyňa tieto pokladničné doklady vystavila, na znak čoho ich opatrila svojou pečiatkou a podpisom
a tým vyjadrila, že prijala úhrady odmien za poskytnuté služby.

20.Žalovanýsúdutaktiežpredložilvýdavkovépokladničnédoklady,ktorýmisarovnakosnažilpreukázať,
že odmenu žalobkyni vyplatil. Žalobkyňa namietla správnosť a pravosť predložených pokladov vrátane
podpisu na týchto dokladoch. Vzhľadom k tomu, že žiadna zo strán sporu nenavrhla znaleckédokazovanie na preskúmanie pravosti podpisov žalobkyne, súd na tieto sporné doklady neprihliadol,
nakoľko súd sám nemohol posúdiť, či sú podpisy žalobkyne pravé.
21. Pre úplnosť súd dodáva, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, nakoľko mal za

to, že tieto výsluchy by boli vzhľadom na zistený skutkový stav neúčelné a nehospodárne, a neviedli
by k inému rozhodnutiu vo veci. Žalobkyňa v priebehu konania bola predvolaná na súd, a to konkrétne
na pojednávanie dňa 25.11.2015. Na toto pojednávanie sa však bez ospravedlnenia nedostavila. Na
ďalšie pojednávanie dňa 20.04.2016 sa už žalobkyňa dostavila, k výsluchu však nedošlo, žalobkyňa
len potvrdila to, čo predniesol jej právny zástupca. Súd preto dospel k záveru, že by jej výsluch už

žiadne nové skutočnosti nepriniesol, naproti tomu by došlo k ďalšiemu zbytočnému predlžovaniu daného
konania.

22. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobkyne v sume 2.926 eur zanikla
splnením zo strany žalovaného, a to pred podaním žaloby na súd. Z toho dôvodu súd žalobu vo zvyšku
zamietol.

23. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. V danom prípade mal prevažný úspech vo veci žalovaný, pričom vzhľadom na rozhodnutie súdu
súd ustálil procesný úspech žalovaného v rozsahu 79,85% (2.926 eur/3.664,29 eur) a procesný úspech
žalobkyne v rozsahu 20,15% (738,29 eur/3.664,29 eur). Súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval

ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil tým spôsobom, že od
79,85%-ného úspechu žalovaného odpočítal 20,15%-ný úspech žalobkyne, v dôsledku čoho súd priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,70%, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie
tzv. čistého úspechu žalovaného v konaní. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.