Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414202170
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8414202170.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, proti povinnému L. X., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v W., na ul. L. č.
XXXX/XX, o vymoženie sumy 2.649,50 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok zo dňa 4.3.2015 č.k. 5Er211/14-21 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Kežmarok zo dňa 1.10.2015 č.k. 5Er211/14-48 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s opravným uznesením .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej oprávnený s povinným uzatvorili

zmluvu o úvere. V deň uzatvorenia zmluvy o úvere uzatvorili zároveň i rozhodcovskú zmluvu podľa ust. §
3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory
vzniknutézozmluvyoúveremaliriešiťbuďpredvšeobecnýmsúdomalebopredniektorýmsoznačených
rozhodcovských súdov. Výber jednej z týchto alternatív bol prenechaný na vôli žalujúcej strany.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení

poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné
exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie
na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rôzny charakter,
pričom môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu
správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s

právom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so
zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola
vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená
medziúčastníkmijespotrebiteľskouzmluvou.Oprávnenýprijejuzatváraníkonalvrámcipredmetusvojej

podnikateľskej činnosti a tento úkon uzatvoril s povinným ako so spotrebiteľom. Rozhodcovská zmluva,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože síce bola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, avšak v
určitých prípadoch núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy dobrým

mravom odporuje.Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania
jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej
miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani Európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu
na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a

neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a pod..
Rozhodcovská zmluva a samotné rozhodcovské konanie poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký
a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv ako je tomu pri konaní
pred súdom. Uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním nespĺňa ani
definíciu neprijateľnej podmienky podľa ustanovenia § 53 ods. 1, resp. ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri
podaní jeho žaloby. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom
úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom.

Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení
sporov, nezrovnalostí a nárokov medzi zmluvnými stranami. Konanie pred rozhodcovským súdom je len
alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa
vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako
limitovaní pri podaní žaloby. Cieľom ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je

zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy ako takej. Zmyslom tohto ustanovenia je zaručiť spotrebiteľovi v
procesnej pozícii žalobcu právo vybrať si miesto pre rozhodovanie o ním podanej žalobe. Predmetné
ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Výklad podsúvaný
exekučným súdom presahuje rozsah uvedeného ustanovenia v tom zmysle, kedy súd dôvodmi
svojho rozhodnutia prepisuje právnu normu tak, že rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach

je vylúčené. Exekučný súd evidentne nesprávne berie do úvahy pri určení žalobcu ako hľadisko
určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu. Skúmanie dôvodov na jednej či druhej zmluvnej
strane je potrebné hodnotiť objektívne, okrem iného aj pri zachovaní zásady pacta sunt servanda.
Hodnotiť porušovanie zmluvy dlžníkom ako častejší dôvod vedúci k vzniku sporu v prospech dlžníka
v žiadnom prípade nepredstavuje ani ochranu spotrebiteľa. Základným právom spotrebiteľa nie je

právo na porušovanie zmluvy, či dokonca na výhodnejšie postavenie z tohto porušovania. Podľa
dôvodovej správy k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka cieľom tejto úpravy
bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení
rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie

platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v
zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva
voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne
aj v občiansko-právnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkyiné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo oprávneným preukázané a ani tvrdené, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného.

Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred
všeobecným súdom alebo pred niektorým z označených rozhodcovských súdov. Výber jednej z
alternatív riešenia sporov spočíval na žalobcovi.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne
bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom
formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto

dojednania.

Občiansky zákonník účinný od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)
považujeajdojednanievyžadujúcevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abyspory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie
poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť

vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ.
Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby
na rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 len
demonštratívnemenujeniektoréneprijateľnépodmienky,atedacharakterneprijateľnejpodmienkymôžu

mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu

neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, naktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§

4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,

ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne

opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
namieste.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétneznamená.Zuzatvorenejrozhodcovskejzmluvyžiadneinformácieorozdielochmedziriešením
sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Dôkazom opaku nie sú ani

čl. 2 a 3 rozhodcovskej zmluvy. V čl. 2 sa nachádza len vyhlásenie veriteľa o tom, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere
medzi veriteľom a dlžníkom, pričom dlžník nemá povinnosť prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo
strany veriteľa. Čl. 3 obsahuje jedine poučenie dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy,
a to tak, že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich

alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria,
s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní.
Zároveň v tomto článku je spomenutá aj možnosť riešenia sporov v súdnom konaní s tým, že výber
jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Aké sú aspoň základné rozdielnosti súdneho
a rozhodcovského konania z týchto článkov vôbec nevyplýva. Oprávnený sa svojej zodpovednosti za

uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris
non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech povinného.
Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu

totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,
ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti
právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

Vo vzťahu k možnosti danej povinnému odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy je potrebné dodať, že odstúpiť
možno len od platne uzatvorenej zmluvy. Ak je zmluva absolútne neplatná, odstúpenie od zmluvy
neprichádza do úvahy.

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí
byť zamietnutá.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. napadnuté
uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.