Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812207970
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7812207970.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,
IČO: 36 865 141 proti povinnému: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, H.Á. Y. XX, o vymoženie 594,29 eur s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp.zn. EX 13689/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Rožňava č.k. 8Er/928/2012-11 zo dňa 30.08.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,

Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 11.07.2012
navrhol vykonať exekúciu proti povinnému na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo
dňa 31.05.2011 sp.zn. SR 04039/11, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému sumu

1.089,29 eur s príslušenstvom z dôvodu nesplnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere zo
dňa 28.05.2010.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods.
1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že podľa citovaných ustanovení súd ešte pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Konštatoval, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi
konania dňa 10.06.2010 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. V bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zakomponovaná rozhodcovská
doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, alebo b/ pred príslušným
súdom Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola
individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani
zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Základnou zásadou spotrebiteľských

zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciouabsolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi takéto podmienky patrí aj ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka). Praktickým dôsledkom

rozhodcovskejdoložkytak,akobolaformulovanávbode15.Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru
je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje
doslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje tento cieľ, teda zákon obchádza (in
fraudem legis). Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že ustanovenie bodu 15. zmluvy

o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok
jeho absolútnu neplatnosť, na čo musí súd prihliadať z úradnej moci (ex offo). Keďže právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom
úkone(§39OZ),exekučnýsúdpopreskúmaníexekučnéhotituludospelkzáveru,žejevydanývrozpore
so zákonom, preto podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Protitomutouzneseniupodalvčasodvolanieoprávnenýažiadal,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenie
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a zároveň má konanie
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.).

Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného
poriadku s poukazom na znenie jeho ust. § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti o
udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku, sa

obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej
stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda jeho
dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Zdôraznil, že exekučný súd sa musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský
rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok

exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,
že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskomkonaníumožňujeúčastníkovivprípadenesúladutakéhorozsudkusozákonompodrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil

rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.
Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských
súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a
navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom
dvojinštatnčnom konaní.

Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v
danom prípade nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že ide o
vzťah spotrebiteľský, tento svoj záver však žiadnym spôsobom neodôvodnil. Jeho rozhodnutie je preto
nepreskúmateľné. Na daný prípad nemožno použiť ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, ako

ho aplikoval súd prvého stupňa, pretože toto ustanovenie vyžaduje istotu, že skúmaný právny vzťah
je vzťahom spotrebiteľským, inak by každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba,
bol aj vzťahom spotrebiteľským. V tomto smere súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie, a
teda rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu. Oprávnený poukázal na to, že exekučný
súd posudzoval nesúlad exekučného titulu so zákonom, nezaoberal sa však tým, do akej miery, príp. v

akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru v súlade so zákonom. Mal za to, že nie každý rozpor so
zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu s poukazom na princíp tzv. delenej
neplatnosti v civilnom práve podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, čím oprávneného zbavil možnosti
domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom a vo veci bolo už právoplatne rozhodnuté.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p..Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie

smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkusúdskúmažiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví a) z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §
40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b)
alebo c) (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.).

V posudzovanej veci nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti. Práve citované zákonné ustanovenie v spojení s ustanovením §
44 ods. 2 Exekučného poriadku dáva exekučnému súdu oprávnenie rozhodcovský rozsudok preskúmať
a prípadne aj zastaviť exekučné konanie začaté na vymoženie nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom, ak tento má niektorú z vád uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa

tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol
právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný súd je teda nielen oprávnený,
ale aj povinný zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené
exekučný súd posudzuje skôr, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Pokiaľ

súd prvého stupňa v tomto smere rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul posudzoval, nekonal nad
rozsah stanovený zákonom.

Opodstatnenániejeaniodvolacianámietkaoprávneného,žesúdprvéhostupňaneodôvodnildostatočne
svoj záver, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere dňa 28.05.2010 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Súd prvého stupňa správne posudzoval zmluvu aj podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka.

Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa podľa § 2 písm. b) zákona rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Oprávnený poskytol ako veriteľ povinnému úver podľa Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že
oprávnený nepreukázal, že úver bol poskytnutý povinnému v súvislosti s jeho zamestnaním, treba
zmluvu účastníkov konania posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. I keď úverová zmluva bola

uzavretá podľa Obchodného zákonníka, ktorý tento typ zmluvy aj upravuje, skutočnosť, že uvedená
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou znamená, že na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich sa
použije aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. V opačnom prípade by povinnému ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá
zákonná ochrana, ktorá mu z úpravy spotrebiteľských zmlúv vyplýva.

Pokiaľ oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože neodôvodnil
dostatočne svoj záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere účastníkov konania, v tomto
smere nevykonal žiadne dokazovanie, a teda rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu, treba zdôrazniť, že je to práve oprávnený, na ktorom je dôkazné bremeno preukázať spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti nespotrebiteľský charakter zmluvy. Nestačí len bez ďalšieho

uviesť (v návrhu na vykonanie exekúcie), že právny vzťah účastníkov konania založený zmluvou o
úvere nie je vzťahom spotrebiteľským. O nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere nesvedčí ani
údaj v zmluve za textom „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon“ krížikom
v rámčeku vyznačené „zamestnania“. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. hovorí, že
spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon zamestnania,

avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel
zamestnania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké zamestnanie povinný vykonáva a aký
konkrétny súvis s takýmto zamestnaním má uzavretie zmluvy, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie
zákona č. 258/2001 Z.z.. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné
bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné

konanie. Pretože oprávnený v tomto smere dôkaznú povinnosť nesplnil, súd prvého stupňa správne pri
posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom ako podmienky na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vychádzal z toho, že úver poskytnutý povinnému zabezpečený zmenkou je spotrebiteľským
úverom.

Súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
okrem iného aj z dôvodu, že v zmluve o úvere nebola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva predovšetkým z ustanovenia §
44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie
exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v
príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej, ako
aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná,
ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vovzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do

zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa §
3 (§ 4 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní).

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádza v bode 15 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel T., vložka č. XXXX/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského

súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V danej veci v zmluve o úvere nie je zakotvená rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka je len
súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nebola teda individuálne dojednaná a v podstate
splynula s ďalšími obchodnými podmienkami oprávneného. Predpokladom platnosti rozhodcovskej
doložky je, že bola dojednaná v písomnej forme. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. V posudzovanej veci však všeobecné podmienky

poskytovania úveru neboli zmluvnými stranami podpísané, preto z nich nemožno vyvodiť záver, že
obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že s rozhodcovskou doložkou sú
oboznámeníasúhlasiasňou.Vzhľadomnato,žerozhodcovskýsúd môževecvrozhodcovskomkonaní
prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002
Z.z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva, bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z .), akýkoľvek
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Pre vykonanie exekúcie v danej
veci teda chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul, preto súd prvého
stupňa dôvodne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Posúdenie rozhodcovskej doložky a následne rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu malo
v danej veci zásadný význam, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami oprávneného
nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy
konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.