Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201659
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: SUNDERMANN, s.r.o., Opavská
10, 831 01 Bratislava, IČO: 17 309 255, zastúpený: JUDr. Laura Bíróová, advokátka, Klincová 37/B, 821
08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 103475809/2016 zo dňa 11.07.2016
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na orgánoch verejnej správy

1/ Správca dane rozhodnutím zo dňa 14.04.2016 č. 102942452/2016 rozhodol podľa § 68 ods. 6 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a určil daňovému subjektu SUNDERMANN, s.r.o., Opavská 10, 831 01 Bratislava
rozdiel v sume nadmerného odpočtu XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

apríl 2013. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec 2013 zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu XX.XXX,XX eur.

2/ Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie marec 2013 až
marec 2014 o výsledku ktorej vyhotovil dňa 08.03.2016 Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX. Správca dane
zaslal dňa 08.03.2016 daňovému subjektu Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniu uvedeným v protokole
zo dňa 08.03.2016, ktorá mu bola doručená dňa 11.03.2016 a daňový subjekt sa v stanovenej lehote

nevyjadril k zisteniam uvedeným v protokole o čom bol spísaný úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX.

3/ Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 až marec 2014 začala v
zmysleOznámeniaodaňovejkontrole,ktorébolaosobnedoručenádaňovémusubjektudňa23.04.2015.
Na základe predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane
z faktúry č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX za predaj bukových rezív od spoločnosti AGRODREVO,

s.r.o., Zubné. Daňový subjekt eviduje v účtovníctve faktúry č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX zo dňa
XX.XX.XXXX, č. XXX zo dňa XX.XXXX, č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX za prepravné náklady týkajúce sa
prepravy bukových prírezov vystavené pre spoločnosť AGRODREVO, s.r.o.4/ Z dôvodov preverenia zdaniteľných obchodov zastal správca dane Dožiadanie č. XXXXXXXX/XXXX/
XXXXXXXzodňaXX.XX.XXXXmiestnepríslušnémusprávcovidaneažiadaloprevereniečispoločnosti
AGRODREVO, s.r.o., Zubné:

- akou podnikateľskou činnosťou sa zaoberá,
- či obchodovala s platiteľom dane, ak áno, čo bolo predmetom spolupráce,
- či vystavila faktúru č. XX/XXXX, či ju má zaúčtovanú v účtovníctve a či skutočne došlo k dodaniu tovaru
v zmysle tejto faktúry,
- či priznala daň z pridanej hodnoty z predmetných zdaniteľných plnení a v ktorom zdaňovacom období,

- či prijala úhradu faktúry č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ak áno, akým spôsobom boli faktúry
uhradené.
Správca dane žiadal o preverenie prepravy tovaru, pôvodu tovaru a zaslanie dokladov súvisiacich s
uvedenou faktúrou. Dňa XX.XX.XXXX obdržal správca dane odpoveď na dožiadanie č. XXXXXX/XXXX,
v ktorej miestne príslušný správca dane uviedol, že spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. nekomunikuje
so správcom dane, všetky písomnosti zaslané na adresu sídla spoločnosti sa vracajú s poznámkou

pošty „adresát neznámy“. V rámci šetrení, ktoré boli vykonané správcom dane a orgánmi činnými v
trestnom konaní, u daného subjektu AGRODREVO, s.r.o. bolo zistené, že spoločnosť nevykonáva od
XX.XX.XXXX žiadnu ekonomickú činnosť. Od uvedeného dátumu došlo k zmene funkcie konateľa z
Y. J. na C. Y. a dňa 15.08.2012 nastal zánik funkcie a od 15.08.2012 je novým konateľom H. H.. Dňa
24.10.2014 bol H. H. vypočutý ako svedok v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u iného daňového

subjektu a v zápisnici o ústnom pojednávaní uviedol, že je bezdomovec a bola mu sľúbená peňažná
odmena, ak podpíše dokumenty, ktoré boli pripravené u notárky. Pri podpise bol prítomný neznámy muž,
ktorý vzal všetky podpísané dokumenty. Ďalej uviedol, že nikoho nepoveril zastupovaním spoločnosti
AGRODREVO s.r.o. a splnomocnenie, ktoré má k dispozícii správca dane na pána Y. J. zo dňa
24.08.2012 nebolo ním podpísané, žiadnu ekonomickú činnosť nevykonáva.

5/ V súvislosti s miestnym zisťovaním u daňového subjektu v rámci preverovania zdaniteľných plnení
od spoločnosti AGRODREVO s.r.o., z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
XXXXXX/XXXX/XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX s konateľom spoločnosti p. A.. L., ktorý uviedol,
že objednávky boli zadávané väčšinou telefonicky, e-mailom alebo písomnou korešpondenciou. Za

spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. konal s pánom V. J., ktorý bol podľa jeho vyjadrenia splnomocnený
zástupca tejto spoločnosti. Z preverovania správcu dane týkajúceho sa platieb daňového subjektu
spoločnostiAGRODREVO,s.r.o.bolozistenénevysporiadanietýchtozáväzkov.Konateľp.A..L.uviedol,
že spoločnosť eviduje pohľadávky vo výške približne XXX,- eur a spoločnosť AGRODREVO, s.r.o.
nevykonáva žiadnu činnosť, tak daňový subjekt nechal túto pohľadávku zatiaľ otvorenú. Prepravu

fakturovaného tovaru zabezpečovala spoločnosť AGRODREVO, s.r.o., ktorá znášala náklady na
prepravu.

6/ Správca dane daňovému subjektu neuznal odpočítanie dane z faktúry č. XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorá bola vystavená spoločnosťou AGRODREVO, s.r.o. v celkovej hodnote XXX,XX eur,

z toho daň z pridanej hodnoty XXX,XX eur, nakoľko je v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z. z. a na základe uvedeného nadobudnutia tovaru daňovým subjektom od spoločnosti
AGRODREVO, s.r.o. správca dane posúdil ako neuskutočnené a faktúru ako účelovo vystavenú.

7/ Daňový subjekt podal dňa 17.05.2016 proti rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie je v rozpore so skutkovým stavom zisteným
v Protokole č. XXXXXXXXX/XXXX. Stanovisko správcu dane, v ktorom konštatuje, že spoločnosť
AGRODREVO, s.r.o. nevystavila faktúry a nedodala tovar daňovému subjektu v zdaňovacom období
marec 2013 až marec 2014 je absolútne nesprávne, založené na výpovedi bezdomovca, p. H.. Daňový
subjekt si uplatňoval odpočítanie DPH z faktúr spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. len na základe toho,

že tovar bol reálne dodaný do strediska v Zubnom, alebo v Banskej Štiavnici. Z reálne dodaných
tovarov vyrobil daňový subjekt stavebné kliny, resp. parené bukové parketové prírezy, ktoré boli predané
odberateľom na Slovensku, resp. v zahraničí. Reálne dodanie prírezov spoločnosťou AGRODREVO v
Zubnom môže potvrdiť aj p. H. P., ktorý fyzicky preberal bukové prírezy od tejto spoločnosti, ktorý z nich
vyrábal stavebné kliny.

8/ Žalovaný rozhodnutím č. 103475809/2016 zo dňa 11.07.2016 zamietol odvolanie daňového subjektu
voči rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca dane podľaustanovenia § 68 ods. 6 daňového poriadku určil rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu XXX,XX eur
za zdaňovacie obdobie marec 2013 a rozhodnutie daňovému subjektu potvrdil.

9/ Žalovaný na základe odvolania daňového subjektu uviedol, že daňový subjekt v odvolaní zo dňa
17.05.2016uviedol,žerozhodnutiasprávcudanejevrozporesoskutkovýmstavomzistenímvprotokole.
Žalovaný túto námietku považuje za nedôvodnú, pretože neuviedol daňový subjekt v čom spočíva
uvedený rozpor, ani ho bližšie nešpecifikoval. Správca dane premietol všetky dôkazy a zistenia týkajúce
sa zdaňovacieho obdobia marec 2013 uvedené v Protokole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX

do rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX.

10/ K námietke daňového subjektu, že stanovisko správcu dane v ktorom sa konštatuje, že spoločnosť
AGRODREVO, s.r.o. nevystavila faktúry a nedodala tovar daňovému subjektu v zdaňovacom období
marec 2013 až marec 2014 je nesprávne, založené len na výpovedi bezdomovca p. H. žalovaný uviedol,
že správca dane zistil skutočnosti uvedené v rozhodnutí zo dňa 14.04.2016 na základe dožiadania

miestne príslušného správcu dane a výpovedi konateľa spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., ktorý je
zapísaný v obchodnom registri od 15.08.2012, ktoré zistenia nemá dôvod spochybňovať.

11/ S námietkou daňového subjektu, že odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou
AGRODREVO, s.r.o. si uplatňoval len na základe toho, že tovar bol reálne dodaný do strediska v

Zubnom alebo do Banskej Štiavnice, z reálne dodaných tovarov daňový subjekt vyrobil stavebné
kliny, resp. parené parketové bukové prírezy, ktoré boli predané odberateľom na Slovensku aj do
zahraničia, sa vzhľadom na zistenia správcu dane žalovaný nestotožňuje. Hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane neboli splnené, pretože daňový subjekt nepreukázal, že tovar, fakturovaný
dodávateľom AGRODREVO, s.r.o., bol reálne dodaný. Daňový subjekt preukazoval nákup tovaru len

dokladmi od rizikového daňového subjektu, ktorý nepreukázal uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných
obchodoch, pričom sa v rámci šetrenia ukázalo, že konateľ dodávateľa je bezdomovec, ktorý nemal
žiadnu vedomosť ani o spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. ani o uskutočnených dodávkach tovarov
daňovému subjektu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie
odpočtu dane. Podmienkou priznania nároku na odpočítanie dane u daňového subjektu nie sú iba

dodávateľskéfaktúryaleboinélistinnédoklady,aleakoje uvedené,reálneuskutočnenienákuputovarov
a služieb. Samotná existencia faktúry a jej zaúčtovania bez ďalších podporných dôkazov preukazujúcich
vecné plnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného vo faktúre nie sú relevantným dôkazom o tom,
že zdaniteľný obchod sa uskutočnil. Faktúra, hoci obsahuje všetky formálno-právne náležitosti, je z
hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku povinnosťou daňového
subjektu.

12/ Žalovaný uviedol, že v tomto prípade nebola preukázaná ani preprava tovaru. V súvislosti s
preverovaním dodávok tovaru od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. správca dane nahliadol do zápisnice

zo dňa 27.03.2015, spísanej Daňovým úradom v Bratislave na základe dožiadania Daňového úradu
Prešov, pobočka Humenné, o čom bol spísaný úradný záznam dňa 03.03.2016. Dožiadanie sa týkalo
preverovania dodávateľsko - odberateľských vzťahov so spoločnosťami AGRODREVO, s.r.o. a RETRO,
spol. s.r.o. Žalovaný poukázal na zistenia správcu dane uvedené v rozhodnutí zo dňa 14.04.2016 a
dodal, že konateľ spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. p. H. sa vyjadril, že nesplnomocnil tretiu osobu na

zastupovanie spoločnosti a poprel pravosť jeho podpisu na Plnomocenstve zo dňa 24.08.2012. Takýto
obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický
účel podnikania. V tomto prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo
zásady neutrality dane. Daňový subjekt obchoduje s inými daňovými subjektmi, ktoré nevedia preukázať
uskutočnenie zdaniteľného plnenia, prípadne ho popierajú, čo sa ukázalo v priebehu daňovej kontroly

a daňový subjekt zistenia správcu dane nedokázal vyvrátiť. Je nespochybniteľné, že správcom dane
bolo preukázané zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty zo strany daňového subjektu. Primárnou
povinnosťou toho, kto si požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu je preukázať, že na jeho
vrátenie má právny nárok. Aj keď je platiteľ v pozícii odberateľa, rovnako musí preukázať, že zdaniteľné
plnenie sa reálne uskutočnilo tak, ako je deklarované v dokladoch (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Sžf/24/2012, sp. zn. 5Sžf/122/2009 z 18.05.2010, sp. zn. 5Sžf/66/2011).

13/ Žalovaný na základe posúdenia predloženého spisového materiálu a námietok uvádzaných v
odvolaní dospel k záveru, že správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov, dôsledneposudzoval dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom pri hodnotení
dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, t.j. hodnotil všetky dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom v zmysle § 3 ods.

3 daňového poriadku prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Svoje zistenia podrobne
a zrozumiteľne uviedol v protokole a v odvolaní napadnutom rozhodnutí.

II.

Žalobné dôvody

14/ Žalobca v žalobe doručenej súdu dňa 07.09.2016 žiada, aby súd rozhodnutie žalovaného č.
103475809/2016 zo dňa 11.07.2016 a rozhodnutie správcu dane č. 102942136/2016 zo dňa 14.04.2016
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

15/ Žalobca uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože žalovaný
nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, a to stav tovaru na sklade prírezov na výrobu klinov v
Zubnom k 31.03.2013 zo dňa 05.03.2013, potvrdenie o prijatí klinov na sklad. Na základe týchto
dôkazov má žalobca za preukázané, že tovar fakturovaný faktúrou bol žalobcovi riadne dodaný a že

tieto dôkazy majú väčšiu váhu ako tvrdenia H. H.. Žalovaný nezistil riadne skutkový stav, nakoľko vo veci
nevypočul svedka H. P. a bývalého konateľa spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. a jej splnomocneného
zástupcu Y. J.. Žalobca uviedol, že po doručení napadnutého rozhodnutia žalovaného požiadal Y. J. o
doručenie plnej moci preukazujúcej, že bol oprávnený konať menom spoločnosti AGRODREVO, s.r.o.
Dňa 04.08.2016 bol žalobcovi elektronickou poštou doručený scan plnomocenstva z 24.08.2012, ktorým

konateľ spoločnosti AGRODREVO s.r.o. H. H. splnomocnil Y. J. na všetky právne úkony súvisiace
s činnosťou a prevádzkou spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. Predloženým dôkazom žalobca vyvracia
tvrdenie žalovaného, že konateľ spoločnosti nikdy nepoveril tretiu osobu zastupovaním spoločnosti.
Pre úplnosť žalobca dodáva, že predložený dôkaz nemohol predložiť skôr, nakoľko týmto dôkazom
nedisponoval a obdržal ho až 04.08.2016.

16/ Žalobca uvádza, že žalovaný tým, že sa stotožnil s právnym názorom správcu dane a potvrdil
jeho rozhodnutie postupoval a rozhodoval v rozpore so zákonom. Oba daňové orgány teda postupovali
v rozpore s ustanovením § 3 Daňového poriadku a § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a v
rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 ústavy, pretože rozhodnutia oboch daňových orgánov vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzajú správne
rozhodnutia sú nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzali oba daňové orgány
za základ svojich správnych rozhodnutí, nemajú oporu v administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm.
c/, e/, f/ SSP).

17/ Žalobca uvádza, že podľa § 3 daňového poriadku je správny orgán pri svojom rozhodovaní povinný
dodržať základné zásady daňového poriadku, čo v tomto prípade bolo zo strany správcu dane a
žalovaného porušené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/7,8,9/2014 zo dňa 26.11.2016).
Podmienky nároku na odpočet DPH žalobca v plnom rozsahu splnil a odpočet sa uplatnil v súlade
s § 49 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Žalobca splnil podmienky nároku na odpočet

dane tak, ako sú uvedené v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. V prípade, že žalovaný
požaduje z dôvodu možnej zneužiteľnosti, aby platiteľ uplatňujúci právo na odpočítanie dane preukázal,
že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre, a aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočítanie uplatňuje preukázal, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon
stanovil, musel by mať na to oporu v zákone. Daňové orgány v protokoloch a ani v rozhodnutiach

neuviedli v tomto smere odvolanie na žiadny právny predpis a jeho paragrafového znenia. V prípade,
že žalovaný konštatuje, že základnou podmienkou uplatnenia odpočtu je dodanie tovaru, na základe
ktorého vznikla daňová povinnosť u iného subjektu, nemôže zároveň konštatovať, že tento subjekt
nepreukázal jej splnenie a nepostihnúť jeho, keď to bola jeho daňová povinnosť vo vzťahu k štátnemu
rozpočtu. Zneužitie práva v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/2 Halifax, na ktoré

by sa mohol žalovaný odvolať, nemožno v danom prípade aplikovať na konanie žalobcu, a to z toho
dôvodu, že obchodné transakcie, ktoré boli predmetom kontroly nemali u žalobcu za cieľ získať daňovú
výhodu, pretože žalobca daň riadne zaplatil dodávateľovi a aj odviedol správcovi dane pri predaji
obchodného tovaru. Žalobca si uplatnil odpočet DPH z dodávateľských faktúr, ktoré boli riadnymdaňovým dokladom, za dodávku tovaru preukazne zaplatil a dodaný tovar použil na svoje zdaniteľné
plnenie, z ktorých preukazne odviedol DPH na výstupe. Daňovú výhodu v tomto prípade zatiaľ získal
jeho dodávateľ. Žalobca pri obchodných transakciách mal k dispozícii faktúru od daňového subjektu

postavenie ktorého, ako daňovníka, si dostupným spôsobom preukazne a odborne overil, a mal dodaný
aj tovar, ktorý bol predmetom následnej fakturácie. Tovar reálne skontroloval a prevzal do svojich
zásob. Obdobne nemožno na žalobcu vzťahovať tie časti rozhodnutí, ktoré poukazujú na zásady
poctivého obchodného styku, riadneho fungovania žalobcu, pretože tieto v plnom rozsahu splnil a ani
žalovaný nekonštatoval a ani nepoukazoval u neho na nedostatky tohto druhu. Skutočnosť, že konateľ

dodávateľa nemal podľa jeho výpovede žiadnu vedomosť o spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom,
že nevedel kde a či sa vedie účtovníctvo spoločnosti, že za ňu neplatil dane, atď. je jeho v trestnoprávnou
zodpovednosťou. Žalobca nemal oprávnenie preskúmavať jeho obchodné zmluvy a právne postupy.
Jeho daňová súčinnosť so správcom dane, ako aj jeho platobná disciplína vo vzťahu k správcovi dane
je predmetom daňového tajomstva, ku ktorému nemá žalobca žiadny legitímny prístup.

III.
Vyjadrenie žalovaného

18/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručené súdu dňa 25.11.2016 uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný k argumentom žalobcu uvedeným v časti III. v bodoch a/, b/, c/, d/
žaloby uviedol, že správca dane nespochybňoval, že žalobca má v sklade v Zubnom uskladnený tovar,
avšak žalobca nepreukázal, že tento tovar bol nakúpený od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. Doklady
o prijatí tovaru na sklad neboli podpísané, ich prevzatie nebolo potvrdené ani podpisom p. P., ktorého
žalobca označil za osobu, ktorá by mala potvrdiť fyzické prevzatie tovaru od spoločnosti AGRODREVO,

s.r.o. na sklad. Doklad o množstve tovaru skladovanom v sklade prírezov na výrobu klinov v Zubnom
ako aj potvrdenia o nákupe tovarov nie je možné považovať za relevantné dôkazy o tom, že sa
jednalo o tovar od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. Šetrením správcu dane a odpoveďou na základe
dožiadania správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že uvedená spoločnosť nevykonávala v rokoch
2013-2014 činnosť. Konateľ spoločnosti p. H. bol bezdomovec, ktorý nemal o fungovaní spoločnosti

žiadne vedomosti, nevedel ani s kým podpisoval dokumenty o nadobudnutí podielu v spoločnosti
AGRODREVO, s.r.o. Žalovaný preto nemôže akceptovať argumenty žalobcu, že preukázal nákup tovaru
od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. Správca dane vykonával daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia
marec, apríl 2013 a marec 2014 v roku 2015 v zmysle § 46 ods. 1 Daňového poriadku. V roku 2015 preto
správca dane požiadal listom č. XXXXXXXX/XXXX/XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX miestne príslušného

správcu dane, Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné o preverenie dodávok tovarov od spoločnosti
AGRODREVO, s.r.o. deklarovaných žalobcom vo faktúrach, predložených žalobcom ku kontrole za
uvedené zdaňovacie obdobia. Miestne príslušný správca dane v roku 2015 zistil informácie nielen
o aktuálnom stave podnikateľskej činnosti spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., ale aj o podnikateľskej
činnosti za uvedené zdaňovacie obdobia, o čom zaslal správcovi dane odpoveď na dožiadanie č.

XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Zistenia správcu dane preukazujú, že žalobca si odpočítanie
dane z faktúr od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. vystavených za uvedené zdaňovacie obdobia,
uplatnil neoprávnene, nakoľko sa nepotvrdilo, že tovary uvedené v predložených faktúrach boli reálne
dodané. Žalovaný k námietke žalobcu poukazuje na skutočnosť, že p. H. sa stal konateľom spoločnosti
AGRODREVO s.r.o. od 15. 08. 2012. Miestne príslušný správca dane predvolal p. H., ktorý do zápisnice

o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX popísal, ako nadobudol
podiel v uvedenej spoločnosti a zároveň potvrdil, že je bezdomovec, odkedy sa stal konateľom
spoločnosti, za spoločnosť nekonal, žiadnu činnosť nevyvíjal, účtovné ani iné doklady nevystavoval,
daňové priznania nepodával ani nepodpisoval a nepozná bývalých konateľov spoločnosti, nikdy nebol
v banke a nepoveril tretiu osobu na zastupovanie spoločnosti. Žalovaný preto k argumentom žalobcu

uvádza, že od 15.08.2012 sa podnikateľská činnosť nemohla zmeniť, nakoľko sa šetrením správcu
dane v roku 2014 a 2015 preukázalo, že spoločnosť podnikateľskú činnosť nevykonávala. Povinnosť
žalobcu, resp. každého daňového subjektu, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, je preverovať si
svojich obchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady na preukázanie existencie, resp. vzniku
nárokov v zmysle daňových zákonov.

19/ Žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2011, v ktorom najvyšší
súd opätovne poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného
styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnejspoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a
rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie ( § 2 ods.
1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti

evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon
práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn.
pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady
obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. oprávnené.

20/ Žalovaný poukazoval na vyjadrenie p. H. ktorý tvrdil, že podpis na Plnomocenstve nie je jeho, síce
sa podobá, ale on ho nepodpísal. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na neštandardný podpis na
Plnomocenstve cez meno a priezvisko p. H., čím sa stáva takmer nečitateľným. Okrem toho, žalovaný
poukoval na zneužitie podpisu na Plnomocenstve, ktoré mal p. J. udeliť dňa 23.01.2012 predchádzajúci
konateľspoločnostiAGRODREVOs.r.o.,p.C.Y.,ktorýdozápisniceOkresnéhoriaditeľstvaPZHumenné
o výsluchu svedka č. ČVS: ORP-305/2-VYS-HE-2015 zo dňa 11.08.2015 uviedol, že toto

splnomocnenie vidí po prvýkrát, podpis na ňom nie je jeho a nikdy takéto splnomocnenie nepodpísal.
Žalovaný dodal, že podpis svedka na uvedenej zápisnici a na splnomocnení sa viditeľne nezhoduje,
čo vedie k záveru o nepravosti obidvoch splnomocnení a tým neoprávnenosti p. J. konať za spoločnosť
AGRODREVO, s.r.o. Splnomocnenia udelené obidvom konateľom spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. boli
overené v obci Zubné.

21/ Daňové orgány nespochybňujú, že nejaký tovar existoval, ale že sa nejednalo o tovar nakúpený od
spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. Žalovaný neuznáva ani argument žalobcu o úhrade dodávok tovarov,
nakoľko žalobca preukazoval úhradu faktúr od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. najmä dokladmi o
započítaní záväzkov a pohľadávok jednostranným právnym úkonom, podľa ktorých si žalobca mal

započítať pohľadávky voči spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. Jedná sa o pohľadávky, ktoré mali vzniknúť
napr. v roku 2013 a 2014, avšak spoločnosť AGRODREVO, s.r.o., ako sa potvrdilo šetrením colných a
daňových orgánov, nevykonávala v rokoch 2013 a 2014 žiadnu činnosť.

22/ Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v žalobe , že o tom, že dodanie tovaru bolo podľa

správcu dane sporné, resp. spochybnené, sa dozvedel až z Protokolu o kontrole, žalovaný uvádza,
že táto námietka je zavádzajúca. Správca dane zaslal žalobcovi oboznámenie so zisteniami v rámci
vykonávanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia marec 2013 - marec 2014 listom zo dňa 26.
01. 2016, ktorý žalobca prevzal 02.02.2016, a ktorým správca dane oboznámil žalobcu s výsledkom
preverovania spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. uvedeným v odpovedi na dožiadanie č. XXXXXX/XXXX z

Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné. V odpovedi na dožiadanie bolo jednoznačne uvedené, že
spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. od 23.01.2012 nevykonáva žiadnu činnosť, správca dane oboznámil
žalobcu s vyjadreniami konateľov spoločnosti p. Y. a p. H. o tom, že spoločnosť AGRODREVO,
s.r.o. nevystavila žiadne faktúry, nedodala žiaden tovar ani nevystavila žiadne splnomocnenia na
zastupovanie a vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosti. K tomuto listu žalobca zaslal správcovi

dane dňa 15.02.2016 stanovisko. Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX bol vydaný až dňa
XX.XX.XXXX, takže žalobca bol so zisteniami správcu dane oboznámený pred vydaním protokolu z
daňovej kontroly.

23/ Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v žaloby o rozložení dôkazného bremena zdôrazňuje,

že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, žalobcovi, ktorý je povinný preukázať, že zdaniteľné
obchody, ktoré sú uvedené na ním predložených faktúrach, boli uskutočnené. Najvyšší súd SR
opakovane judikoval rozloženie dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom
(napr. rozsudky sp. zn. 4 Sžf/19/2011, 8Sžf/30,31/2013, 3Sžf/24/2012 a i.), v ktorých najvyšší súd
prijal záver k dôkaznému bremenu v tom smere, že „pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie

dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný on sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne
uskutočnené“. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na
nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm,
nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49
ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich

bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť
(keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľsi platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli dodané osobou uvedenou vo faktúrach.

24/ K námietkam uvedeným v časti IV. žaloby žalovaný uvádza, že správca dane v daňovom konaní
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránil záujmy štátu a dbal na
zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
na pojednávaní. Takisto správca dane zachovával aj ostatné zásady daňového konania, ako zásadu
zákonnosti, súčinnosti, voľného hodnotenia dôkazov a rovnosti. Správca dane postupoval pri daňovej

kontrole v zmysle § 3 daňového poriadku a objektívne a vyčerpávajúco zistil skutkový stav. K
námietke žalobcu, že žalovaný požaduje, aby platiteľ dane preukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne
uskutočnený osobou uvedenou na faktúre, a aby preukázal, že plnil podmienky, ktoré pre nárok na
odpočítanie zákona stanovil, musel by mať na to oporu v zákone, o čom kontrolné orgány neuviedli
žiadny právny predpis, žalovaný namieta, že žalovaný, ako aj správca dane sa v rozhodnutiach
odvolávajú na príslušné ustanovenia právnych predpisov, o ktoré opiera svoje tvrdenia. Žalovaný

uviedol, že ustanovenia § 49 až § 51 zákona o DPH upravujú podmienky, ktoré musia byť splnené, aby
žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane, a v súvislosti s dôkazným bremenom je v rozhodnutiach
odvolávka na § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktorý upravuje dokazovanie. Moment vzniku práva na
odpočítanie dane je spojený so vznikom daňovej povinnosti. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti
podľa § 19 zákona o DPH, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Deň, kedy vznikne právo

na odpočet dane, je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť (daňová povinnosť vzniká dňom
dodania tovaru alebo dňom poskytnutia služby alebo ak bola prijatá platba vopred, daňová povinnosť
vzniká dňom prijatia platby). V tomto prípade sa potvrdilo, že tovary deklarované vo faktúrach od
spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. neboli žalobcovi dodané, z čoho vyplýva, že nárok na odpočítanie dane
mu nevznikol.

IV.
Konanie na krajskom súde

25/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal
napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

26/ Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

27/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

28/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3
ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti

verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

29/ Úlohou údu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.07.2016 č. XXXXXXXXX/
XXXX, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXXXXX/XXXX,
ktorým určil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu XXX,XX eur za zdaňovacie
obdobie marec 2013.30/ Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca dňa 23.04.2015 prevzal od
správcu dane oznámenie o výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za marec 2013 - marec

2014. Dňa 23.04.2015 bola u žalobcu začatá daňová kontrola, z ktorej bola spísaná Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 20133964/2015/9104403.

31/ Správca dane Dožiadaním zo dňa 10.06.2015 požiadal miestne príslušného správcu dane
o preverenie uskutočnenia zdaniteľných plnení daňového subjektu AGRODREVO, s.r.o. Zubné

v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach marec 2013 až marec 2014, v ktorých si spoločnosť
SUNDERMANN, s.r.o. odpočítala DPH z faktúr za nákup bukových prírezov. V odpovedi na dožiadanie
miestne príslušný správca dane uviedol, že daňový subjekt AGRODREVO, s.r.o. Zubné od 23.01.2012
nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Dňa 23.01.2012 zanikla funkcia konateľa a spoločníka Y. J.,
15.08.2012 zanikla funkcia konateľa a spoločníka C. Y.a a týmto dňom sa stal spoločníkom a konateľom
H. H.. Na ústnych pojednávaniach správcu dane a orgánov činných v trestnom konaní, obaja konatelia

(C. Šmalík, H. H.) ako svedkovia uviedli, že spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. nevystavili žiadne faktúry,
nedodali žiaden tovar a nevystavili žiadne splnomocnenie na zastupovanie a vykonávanie ekonomickej
činnosti za uvedenú spoločnosť. Faktúry predložené k dožiadaniu nevystavili a tovar deklarovaný na
týchto faktúrach nebol dodaný spoločnosťou AGRODREVO, s.r.o. Zo Zápisnice z ústneho pojednávania
zo dňa 24.10.2014 svedka H. H. okrem iného vyplýva, že Plnomocenstvo zo dňa 24.08.2012 nikdy

nepodpísal a jeho podpis to nie je, aj keď sa mu podobá. Bývalých konateľov nepozná, nehovoria mu
nič ich mená, nikdy za spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. nič nepodpisoval, nikdy nesplnomocnil žiadnu
osobu, aby za spoločnosť konala, spoločnosť žiadnu činnosť nevykonávala, účtovné ani iné doklady
nevystavoval, nepodával daňové priznania. Dňa 11.08.2015 bol vypočutý ako svedok C. Y. a zo
Zápisnice o výsluchu svedka vyplýva, že v čase keď bol konateľom spoločnosti (od 08.02.2012 do

22.08.2012) nevykonávala spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. žiadnu činnosť. Nikdy nesplnomocnil na
zastupovanie spoločnosti p. Y. J. a Plnomocenstvo zo dňa 23.01.2012 na jeho zastupovanie nepodpísal
a podpis nie je jeho.

32/ Dňa 02.02.2016 obdržal žalobca Oboznámenie so zisteniami v rámci vykonávanej daňovej kontroly

za zdaňovacie obdobie marec 2013 - marec 2014, v ktorom ho správca dane informoval o zisteniach
z preverovania zdaniteľných obchodov - preverovania prepravy tovarov, pôvodu tovaru a zaslanie
dokladov súvisiacich s uvedenými faktúrami. Zo zistení vykonaných miestne príslušného správcu
dane vyplýva, obaja konatelia C. Y. a H. H. uviedli, že nevystavil faktúry a nedodali tovar žalobcovi,
splnomocnenie na zastupovanie a vykonávanie ekonomickej činnosti za spoločnosť AGRODREVO,

s.r.o. nevystavili. Dňa 15.02.2015 obdržal správca dane Stanovisko k oboznámeniu so zistením platiteľa
dane, v ktorom uviedol, že tovar mu bol dodávaný spoločnosťou AGRODREVO, s.r.o., bol prevzatý v
strediskách Zubné, Banská Štiavnica, ku každej dodávke bola doručená od tejto spoločnosti faktúra,
ktorá bola z ich strany finančne vysporiadaná a to buď zápočtom so záväzkami firmy AGRODREVO,
s.r.o. alebo úhradou na účet.

33/ Dňa 08.03.2016 vyhotovil správca dane Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX za
zdaňovacieobdobiemarec2013-marec2014,ktorýobdržaldaňovýsubjektdňa11.03.2016,kuktorému
zaslal vyjadrenie s tým, že so závermi správcu dane nesúhlasil a z dokladov priložených k vyjadreniu
jednoznačne vyplýva, že bukové prírezy, ktoré fakturovala spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. v uvedenom

období, boli aj fyzicky dodané. Dňa 14.04.2016 vydal správca dane rozhodnutie č. 102942136/2016,
ktorým určil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu XXX,XX eur za zdaňovacie
obdobie marec 2013. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za marec 2013
zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu XX.XXX,XX eur. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal
žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.07.2016 č. 103475809/2016 tak,

že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.

34/ Zákon č. 563/2009 Z.z. v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je
zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
na daňovom konaní.35/ Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní,
ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je
zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí

až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o
odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva,
že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú
súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada
zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.
Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na
úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré
priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho

zo zákona.

36/ Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v
daňovom konaní vyšlo najavo.

37/ Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 z.z., pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe
daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové

obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri
správe daní neprihliada.

38/ Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje

a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

39/ Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

40/ Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

41/ Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k

zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

42/ Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je prevod práva nakladať s
hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným
majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné
veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným kurzom

určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.43/Podľa§19ods.1vetaprváadruházákonač.222/2004Z.z.,daňovápovinnosťvznikádňomdodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

44/ Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká.

45/ Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

46/ Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

47/ Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na
ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie
dane z dodávateľskej faktúry, musí vedieť preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a že
tovar bol dodaný platiteľom dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti

uplatneného nároku na odpočítanie dane v rámci daňovej kontroly vychádza nielen z daňových dokladov
predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ale je vlastnými šetreniami oprávnený preveriť, či
predloženým dokladom nechýba materiálny podklad.

48/ Predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie

nároku na odpočítanie dane, samotné faktúry, kúpne zmluvy, CMR, evidencie DPH a iné doklady však
ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Daňové doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia.

49/ Dôkazné bremeno je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom

odpočítania dane. Jeho povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom
stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s

rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). Splnenie
podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených
podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom.
Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna
skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje

všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

50/ Súd uvádza, že správca dane nespochybňoval v priebehu daňovej kontroly existenciu tovaru, ale

tvrdenie žalobcu, že tovar dodala spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. a zistil, že p. H. sa stal konateľom
spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. od 15.08.2012, ktorý uviedol, že od kedy sa stal konateľom spoločnosti
za túto nekonal, nevyvíjal žiadnu činnosť ani nevystavoval účtovné ani iné doklady, nepodával ani
nepodpisoval daňové priznania. Nepozná bývalých konateľov spoločnosti, nikdy nebol v banke a nikoho
nepoveril na zastupovanie spoločnosti. Tiež uviedol, že podpis na Plnomocenstve nie je jeho, síce sa

podobá, ale on ho nepodpísal. Správca dane taktiež preveroval Plnomocenstvo, ktoré mal podpísať
konateľ spoločnosti AGRODREVO p. Y., bolo ním spochybnené a ako uviedol do zápisnice zo dňa
11.08.2015 toto vidí prvýkrát, podpis na ňom nie je jeho a nikdy toto Plnomocenstvo nepodpísal.

51/ Správca dane ako aj žalovaný spochybnil taktiež tvrdenie žalobcu o úhrade dodávok tovarov

za kontrolované obdobie, pretože žalobca predloženými dokladmi, ktorými preukazoval ich úhradu,
realizoval najmä započítaním záväzkov a pohľadávok jednostranným právnym úkonom v období od
03.03.2013 do 14.03.2014 (doklady v administratívnom spise č. 12.1 až 12.36). Judikatúra Najvyššieho
súdu SR (napr. 5Sž-o-KS 29/2005, 5Sžf/97/2009, 8Sžf/51/2010 alebo 8Sžf/9/2012) potvrdzuje, že aksprávca dane spochybní reálnosť (preukázanosť) uskutočnenia zdaniteľných obchodov, musí daňový
subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Ak
totiž daňovník reálne nepreukáže uskutočnenie zdaniteľného plnenia, je vecou jeho podnikateľského

rizika, aby znášal dôsledky tohto konania. Pri uzatváraní obchodov si mal dostatočne zistiť a overiť
dôveryhodnosť svojho zmluvného partnera, inak sa vystavuje riziku neuznania takýchto výdavkov za
daňové výdavky zo strany daňových orgánov (z rozsudku Najvyššieho súdu SR 8Sžf/9/2012).

52/ Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/66/2014 zo dňa 09.06.2015,

v ktorom uviedol: že „Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k
námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu odvolací súd uvádza, že podmienky
uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a
ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu

zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal
existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre,
to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom

DPH, uvedeným na faktúre. Odvolací súd s poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní pripomína,
že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom
subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady
Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom
a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group,

C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I.
1609, bod 71).

53/ Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad daňového
konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pričom daňové orgány vykonali

riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených
dôvodovKrajskýsúdvBratislavedospelkzáveru,ženámietkyuvedenévžalobeneodôvodňujúzrušenie
preskúmavaných rozhodnutí. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so
zákonom a preto súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

54/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo
na ich náhradu nepriznal.

55/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Vkonaníokasačnejsťažnostimusíbyťsťažovateľaleboopomenutýsťažovateľvzmysle§449ods.SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho nakasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.