Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 6, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717201877
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717201877.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu X. F.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F..Q.L. XX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Jánom
Notom, advokátom, so sídlom Veličná 371, 027 54 Veličná, IČO: 50150464, proti žalovanej L. P., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX C., štátna občianka SR, o zaplatenie 1.133,35 €, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 45,65 € z a s t a v u j e.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 840,56 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.2.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 13.2.2017, ktorou sa domáhal
žalobca toho, aby súd formou platobného rozkazu zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.133,35 €, a
tiež trovy konania.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že na tunajšom súde bolo právoplatne skončené konanie voči
matke žalovanej z obdobného právneho titulu č.k.15C/366/2015. Nakoľko žalobca nebol v tomto

predchádzajúcom súdnom konaní plne uspokojený, z dôvodu, že nie vo všetkých hmotnoprávnych
nárokoch bola pasívne legitimovaná matka žalovanej, ale práve žalovaná, tak žalobca si tento svoj nárok
uplatnil voči správne definovanému účastníkovi hmotnoprávneho vzťahu, teda žalovanej. Konkrétne si
voči nej uplatnil finančné plnenie vo výške 1.133,35 €, z titulu nedoplatkov za služby spojené s užívaním
bytu na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 22.9.2012 medzi žalobcom v právnom postavení
prenajímateľa a žalovanej v právnom postavení nájomcu. Z takto založeného nájomného vzťahu medzi
stranami sporu neboli doteraz žalobcovi uhradené platby spojené s užívaním bytu a to : nedoplatok za

teplo vo výške 984,44 € za rok 2014, nedoplatok za elektrickú energiu vo výške 45,65 € za rok 2014,
nedoplatok za teplo vo výške 83,93 € za rok 2015, nedoplatok za elektrickú energiu vo výške 19,33 € za
rok 2015. Uvedené nedoplatky vznikli na základe vyššieho odberu príslušných médií ako boli uhradené
zálohovéplatbyzaenergie,ajichskutočnúvýškužalobcapreukazovalnazákladekonečnýchvyúčtovaní
od dodávateľov energií po aritmetickom odpočítaní uhradených zálohových platieb za príslušné časové
úseky. Keďže žalovaná doteraz neuhradila tieto peňažné nároky žalobcu, domáha sa ochrany svojich
práv na súde.

2. Dňa 24.4.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 21.4.2017, označené ako
Sťažnosť proti uzneseniu 10C/6/2017-29, v ktorom okrem iného uviedla, že s návrhom na vydanie
platobného rozkazu, ktorý jej bol súčasne doručený, nesúhlasí, keď poukázala na to, že nedoplatokza elektrickú energiu za rok 2014 vo výške 45,65 € už bol zaplatený jej matkou, spolu s nájmom dňa
22.12.2014. Ďalej poukázala na to, že za rok 2015 mal vzniknúť nedoplatok za teplo vo výške 83,93 € a
nedoplatok za elektrickú energiu 19,33 €, ktoré však boli vyčíslené za celý rok 2015, avšak ona ukončila

nájomnú zmluvu 31.3.2015. Uviedla, že je ochotná zaplatiť alikvótnu čiastku 25,82 € tohto nedoplatku
za prvé 3 mesiace roku 2015, kedy v byte skutočne bývala. Pokiaľ ide o nedoplatok za rok 2014 za
teplo vo výške 984,44 €, tento podľa nej vznikol čiastočne vinou pána Javorského, pretože neuhrádzal
zálohovú platbu, na ktorej sa dohodli v zmluve o nájme, v zmysle ktorej mali byť zálohové platby na
spotrebu energií vo výške 152,- € a teda pokiaľ za elektrickú energiu uhrádzal mesačne 37,50 €, za

ostatné energie mal uhrádzať mesačne 114,50 € a teda podľa nej skutočne nedoplatok by nebol 984,44
€, ale len 453,56 €. Na základe toho by bola ochotná uhradiť nedoplatok z roku 2014 vo výške 453,56 € v
30,- € splátkach mesačne. Namietla tiež, že jej nikdy neboli doručené tieto vyúčtovania a o nedoplatkoch
nevedela, preto nie je ochotná uhradiť trovy súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia, keďže
o týchto skutočnostiach sa dozvedela až pri prevzatí predmetného uznesenia a návrhu na vydanie
platobného rozkazu dňa 20.4.2017, kedy jej boli doručené.

3. Dňa 22.5.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.5.2017, v ktorom okrem
iného uviedol, že na základe opätovného prekontrolovania príslušných dokladov o uskutočnených
úhradách dospel k poznaniu, že skutočne nedoplatok za elektrickú energiu za rok 2014 vo výške
45,65 € mu bol uhradený a v tomto rozsahu zobral preto žalobu späť. Vo zvyšnej časti vymáhaného

nároku naďalej považoval jeho opodstatnenosť za dôvodnú. Uviedol, že uhrádzal zálohové platby podľa
cenovéhopredpisuoddodávateľov,očommalažalovanávedomosťanikdypredtýmvpredchádzajúcich
zúčtovacích obdobiach takýto postup nerozporovala.

4. Dňa 31.5.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 30.5.2017, v ktorom okrem

iného uviedla, že nie je ochotná zaplatiť žalobcovi sumu 1.087,70 €, keď po opätovnom preštudovaní
dokladov prišla k záveru, že žalobca zle vyčíslil nedoplatok za rok 2015, keďže požaduje nedoplatok
za elektrickú energiu vo výške 19,33 €, hoci podľa vyúčtovacej faktúry za rok 2015 tam bol naopak
preplatok vo výške 155,03 €, ktorý je vyčíslený za celý rok 2015, preto jej bol žalobca povinný vrátiť
preplatok za 3 mesiace, čiže 25 % z celkovej sumy preplatku, čo predstavuje sumu 38,75 €. Čo sa

týka nedoplatku za vodu TÚV a teplo za rok 2015, tam bol podľa vyúčtovacej faktúry nedoplatok 209,84
€, ktorý bol ale vyčíslený za celý rok 2015, hoci ona ukončila zmluvu 31.3.2015 a teda nedoplatok za
3 mesiace predstavuje 25 % z celkovej sumy, t.j. 52,46 € a keď od tejto sumy odrátala preplatok za
elektrickú energiu vo výške 38,75 €, skutočne nedoplatok za rok 2015 by mal byť len 13,71 € a túto sumu
prejavila ochotu žalobcovi uhradiť. Pokiaľ ide o nedoplatok za rok 2014, uviedla, že ak preddavkovo za

elektrickú energiu uhrádzal 34,50 € z celkovej dohodnutej preddavkovej platby za služby vo výške 152,-
€, tak za vodu, TÚV a teplo mal uhrádzať 117,50 € a preto by skutočne nedoplatok nebol 984,44 €, ale
len 417,56 €, a túto čiastku prejavila ochotu žalobcovi uhradiť spolu s alikvótnou čiastkou nedoplatku
za rok 2015 vo výške 13,71 €, a to všetko v 30,- € mesačných splátkach, keďže jej finančná situácia jej
nateraz nedovoľuje uhradiť celú sumu naraz.

5. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 2.10.2017, ktoré odročil bez meritórneho
prejednávania veci pred jeho otvorením, z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie
pojednávania, vzhľadom na kolíziu s iným pojednávaním. Pojednávanie bolo odročené na nový termín
6.11.2017, na ktoré sa dostavil žalobca, ako i právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania

na pojednávanie vykázané riadne a včas. Dostavila sa tiež žalovaná, ktorá zobrala termín pojednávania
na vedomie pri odročení predchádzajúceho pojednávania, s tým, že písomne už predvolávaná nebude.
Súd vec na tomto pojednávaní meritórne prejednal a rozhodol.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili v priebehu konania vo

fotokópiách strany sporu, a to: Zmluva o nájme bytu zo dňa 10.10.2012 z č.l.6-9 vrátane preberacieho
protokolu zo dňa 10.10.2012 z č.l.10 a prílohy č.2 k nájomnej zmluve z č.l.11, vyúčtovanie nákladov
za služby spojené s užívaním bytu za obdobie roku 2014 z č.l.12, rozpočítanie tepla na vykurovanie z
č.l.13, faktúra týkajúca sa odberného miesta XXXXXXX č.faktúry XXXXXXXXXX z č.l.14-15, vyúčtovanie
nákladov za služby spojené s užívaním bytu za rok 2015 od SVB z č.l.16, rozpočítanie tepla na

vykurovanie z č.l.17, vyúčtovacia faktúra Stredoslovenskej energetiky za dodávku a distribúciu elektriny
č.faktúry XXXXXXXXXX z č.l.18-19, vklad v hotovosti UniCredit Bank zo dňa 22.12.2014 z č.l.34,
vyúčtovanie elektrickej energie za obdobie od 7.11.2013 do 16.11.2014 zo dňa 30.11.2014 z č.l.35,
ukončenie nájomnej zmluvy uzavretej dňa 22.9.2012 zo dňa 27.4.2015 z č.l.37, vyúčtovanie nákladov zaslužbyspojenésužívanímbytuzarok2013SVBzodňa19.5.2014,oboznámilsasobsahompripojeného
spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.15C/366/2015, ako i prednesom právneho zástupcu žalobcu a tiež
vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, pričom zistil tento skutkový stav.

Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 10.10.2012 vrátane preberacieho protokolu ako prílohe k nájomnej
zmluve zo dňa 10.10.2012, ako i vrátane prílohy č.2 k nájomnej zmluve zo dňa 30.11.2013 súd okrem
iného zistil, že ako prenajímateľ je tu uvedený žalobca, ako nájomca žalovaná, pričom predmetom tejto
zmluvy bol nájom nezariadeného bytu nachádzajúceho sa na 1.poschodí bytového domu vo C., S. Y. Š.
XX, M. Č..XX, zapísaný na LV č.XXXX, pre katastrálne územie Zvolen, pričom zmluva bola uzatvorená

na dobu 5 rokov, t.j. dobu určitú a doba nájmu začala plynúť dňom 1.11.2012 a skončiť mala 31.11.2017.
V článku IV. tejto zmluvy je uvedené okrem iného, že prevzatie a odovzdanie bytu sa uskutoční na
základe preberacieho protokolu, ktorý bude obsahovať opis príslušenstva a stavu bytu vrátane stavu
meračov jednotlivých médií, ktorý bude tvoriť prílohu č.2 tejto zmluvy. V článku V. písm. A. je uvedené, že
výška nájomného za užívanie predmetného nájmu na základe dohody je stanovená na 300,- € mesačne,
pričom v nájomnom sú zahrnuté úhrady za spotrebu elektriny, vody, TÚV a tepla, zálohovou platbou

152,- € z celkového nájmu, pod písm. G. je uvedené, že prenajímateľ sa zaväzuje vyúčtovať nájomcovi
preplatok za príslušné obdobie, na základe skutočného odberu a faktúr vystavených dodávateľmi týchto
služieb.Prípadnýnedoplatokbudemožnénájomcovizraziťzkaucie.Vpreberacomprotokolejeuvedené
číslo merača elektriny, ako i stav elektromeru, tiež stav studenej vody, číslo merača teplej úžitkovej vody
a jej stav. Z prílohy č.2 vyplýva, že na základe vyúčtovania elektrickej energie za obdobie od 8.11.2012

do 6.11.2013, faktúrou č.XXXXXXXXXX od SSE Stredoslovenská energetika im týmto oznámil, že za
predmetné obdobie vznikol nedoplatok 168,04 € a z toho dôvodu elektrárne zvýšili mesačné zálohy
od 1.12.2013 na 34,50 €. Týmto ich požiadal o úhradu nedoplatku v predmetnej výške do 2.12.2013 a
rozdiel v mesačných zálohách 14,50 € uhrádzať v mesačných nájmoch od decembra 2013.
Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu od 1.1. do 31.12.2014 Spoločenstva

vlastníkov bytov, Študentská 1660, Zvolen zo dňa 20.5.2015 súd okrem iného zistil, že sa má týkať
žalobcu, údaje sa týkajú bytu č.XX, kde je uvedený celkový predpis 1.266,12 €, náklad 1.827,56 € a
teda celkový nedoplatok k úhrade 984,44 €, pričom tak predpis náklad, ako i nedoplatok je špecifikovaný
aj pre každú jednotlivú položku zvlášť, a to teplo UK + rozúčtovanie tepla, teplo VÚV (ohrev), vodné a
stočné, dažďová voda, osvetlenie, prenájom kontajnerov, fond opráv, fond poistného, fond prevádzky,

príspevok na správu. Ohľadne počtu osôb je v každom mesiaci roku 2014 uvedené 3 osoby.
Z faktúry s variabilným symbolom XXXXXXXXXX súd zistil, že sa jedná o fakturačné obdobie od
7.11.2013 do 16.11.2014, s tým, že ide o faktúru za dodávku a distribúciu elektriny od Stredoslovenskej
energetiky, kde je uvedená spolu za dodávku a distribúciu elektriny suma 425,15 €, zaplatené
preddavkové platby - 379,50 €, celkový nedoplatok 45,65 €.

Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu od 1.1.2015 do 31.8.2015 Spoločenstva
vlastníkov bytov, Študentská 1660, Zvolen zo dňa 10.5.2016 súd okrem iného zistil, že sa týka žalobcu
a bytu č.XX, s tým, že ohľadne vyúčtovania nákladov je uvedený celkový predpis 844,08 €, celkový
náklad 1.053,92 €, nedoplatok 289,89 €, preplatok 80,05 € a celkový výsledok vyúčtovania predstavuje
nedoplatok vo výške 209,84 €. Pokiaľ ide o počet osôb pri každom jednotlivom mesiaci od januára do

augusta príslušného roku, je uvedený počet osôb 3, s tým, že tak pri predpise, náklade i nedoplatku resp.
preplatkusútietošpecifikovanésamostatnenakaždújednotlivúpoložkuzvlášť(teplo,ÚK+rozúčtovanie
tepla, teplo, TÚV - ohrev, vodné a stočné, dažďová voda, osvetlenie, prenájom kontajnerov, fond opráv,
fond poistné, fond prevádzky, príspevok na správu).
Z vyúčtovacej faktúry za dodávku a distribúciu elektriny Stredoslovenská energetike a.s., variabilný

symbol XXXXXXXXXX súd okrem iného zistil, že bola adresovaná žalobcovi, ktorý je tu uvedený aj ako
odberateľ vrátane uvedenia čísla odberného miesta, fakturačné obdobie je 17.11.2014 až 19.11.2015,
pričom spolu za dodávku a distribúciu elektriny je fakturovaná suma 257,47 €, zaplatené preddavkové
platby - 412,50 €, celkový preplatok 155,03 € a pokiaľ ide o prehľad uhradených preddavkových platieb,
z neho vyplýva, že v mesiaci február až október 2015 bola uhrádzaná čiastka 37,50 € a v mesiaci január

2015 čiastka 75,- €.
Z dokladu UniCredit Bank zo dňa 22.12.2014 súd zistil, že sa jedná o potvrdenie vkladu v hotovosti v
tento deň na tam uvedené číslo účtu suma 469,37 €, kde ako názov účtu je uvedený F. X. a osoba, ktorá
uhrádzala túto sumu L. P..
Z dokladu označeného Príloha č.5 zo dňa 30.11.2014 súd zistil, že je tu uvedené, že na základe tam

špecifikovanej faktúry od SSE Stredoslovenská energetika za obdobie od 7.11.2013 do 16.11.2014
vznikol nedoplatok ohľadne elektrickej energie vo výške 45,65 €, ktorú je potrebné uhradiť najneskôr do
7.12.2014,stým,žebolizvýšenézostranySSEzálohovémesačnéplatbyod1.12.2014na37,50€.Ďalej
je uvedené pre mesiac december 2014 nájom 175,- € - teplo, TÚV SV 105,51 €, elektrina 37,50 €, splátka105,71 €, spolu 423,72 € + 45,65 € (poznámka súdu: dopísané rukou), spolu 469,37 € (poznámka súdu:
dopísané rukou). V spodnej časti je kolónka prenajímateľ a nájomník, pri obidvoch nečitateľné podpisy.
Z dokladu Ukončenie nájomnej zmluvy uzavretej dňa 22.9.2012 zo dňa 27.4.2015 súd okrem iného zistil,

že dňa 31.3.2015 bola ukončená nájomná zmluva medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou
ako nájomcom, s tým, že ku dňu ukončenia nájmu má nájomca dlžobu na splátkach za energie vo výške
247,44 € (t.j. splátku za 2 mesiace, január a február 2015). Tiež je tu uvedené, že nová nájomníčka L. P.
preberá dlh na seba a zaväzuje sa ho uhradiť. Keďže iné nedostatky a poškodenia na predmetu nájmu
ku dňu ukončenia nájmu neboli zistené, zložená kaucia prechádza na novú nájomníčku (mamu) L. P..

V spodnej časti sa nachádza kolónka prenajímateľ, nájomca, nájomca, kde sú uvedení X. F., L. P. a L.
P., a pri každom je nečitateľný podpis.
Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu od 1.1. do 31.12.2013 Spoločenstva
vlastníkov bytov, Študentská 1660, Zvolen zo dňa 19.1.2014 súd okrem iného zistil, že sa týka žalobcu a
bytu č.XX, počet osôb v jednotlivých mesiacoch je uvedený 2 osoby, s tým, že pokiaľ ide o vyúčtovanie
nákladov je tu uvedený celkový predpis 1.293,64 €, celkový náklad 2.041,62 €, celkový nedoplatok

1.174,92 €, celkový preplatok 5,30 €, výsledok vyúčtovania nedoplatok zostávajúci k úhrade 1.169,62
€, s tým, že sú tu uvedené jednotlivé druhy služieb a pri každej položke ako predpis, náklad, nedoplatok
a preplatok je tá ktorá položka špecifikovaná zvlášť.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.15C/366/2015 súd okrem iného zistil, že v tomto
konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 22.9.2016 sp.zn.15C/366/2015-135, ktorý nadobudol

právoplatnosť 7.12.2016, podľa ktorého súd zaviazal žalovanú L. P., nar. XX.X.XXXX zaplatiť žalobcovi
X. F., nar. XX.X.XXXX istinu vo výške 583,46 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy
od 1.9.2016 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- €, splatných vždy do 25-
teho dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a žalovanej priznal právo na

náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 46,18 %.
Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu
pridržali podanej žaloby a s poukazom na jej čiastočné späťvzatie. Nad rámec toho uviedol, že žalobca
striktne rozlišuje medzi nájomným ako takým a zálohovou platbou za energie, i keď uznal, že v textovom
znení nájomnej zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá, konkrétne v článku V. písm. A.

je formulácia týchto výrazov nešťastná a môže pripúšťať rôzne výklady. S poukazom na základné
ustanovenia uvedené v Občianskom zákonníku, v tom zmysle, že právny úkon musí byť určitý, jasný
a zrozumiteľný, tak podľa ich názoru toto zmluvné ustanovenie je neplatné, keď je tam uvedená výška
nájomného 300,- €, z ktorého má 152,- € predstavovať zálohová platba za energie. Podľa žalobcu táto
sumatambolauvedenáeštesodkazomnaaktuálneplatby,ktoréžalobcabolpovinnýplatiťdodávateľom

energií v roku 2012, ale tie sa časom menili. Hoci toto ustanovenie pripúšťa rôzny výklad, strany sporu
si medzi sebou dojednali určitú zmluvnú obyčaj a tak tomu bolo aj v roku 2013, keď po vzájomných
dohodách nakoniec došlo k úhrade dlhu. Čo sa týka elektrickej energie, tam nedoplatok spriemerovali
za jednotlivé mesiace, ale pri úhrade za teplo nemôže dôjsť k takémuto rozúčtovaniu, keď vychádzali z
metodiky slovenskej technickej normy vzhľadom na to, že jednotlivé mesiace majú rôznu náročnosť na

vykurovanie. Na otázku súdu, aby ozrejmil o akú dlžobu na splátkach za energie vo výške 247,44 € za
mesiace január a február 2015 sa u žalovanej malo jednať a ktorá mala byť prevzatá novou nájomníčkou,
t.j. matkou žalovanej sa nevedel právny zástupca žalobcu vyjadriť, s tým, že sa k tomu vyjadrí žalobca
pri výsluchu. Na otázku súdu, aby ozrejmil, čo si uplatňujú z titulu sumy vo výške 984,44 € za rok 2014
a čo z titulu sumy vo výške 83,93 € za rok 2015, keď v žalobe uvádzajú ako nedoplatok za teplo, na čo

právny zástupca žalobcu uvádza, že nevie kam súd smeruje touto otázkou a po doplnení otázky súdu,
aby definoval pojem teplo, čo má pod tento pojem spadať, právny zástupca žalobcu uviedol, že sú to
náklady spojené s vykurovaním bytu. Následne po porade so žalobcom uviedol, že sú tam zahrnuté aj
náklady za ohrev teplej úžitkovej vody, za dodávku studenej vody, vodné a stočné a odkázal na príslušnú
prílohu žaloby. Na záver k veci uviedol, že podľa jeho názoru je potrebné v tomto konaní vychádzať

nielen výlučne zo znenia nájomnej zmluvy, ale prihliadnuť aj na všetky kogentné, ako i dispozitívne
ustanovenia Občianskeho zákonníka a ďalších vykonávacích predpisov. Zotrvali na tom, že predmetné
ustanovenie nájomnej zmluvy týkajúcej sa dojednania ohľadne výšky nájomného a s tým súvisiacich
preddavkových platieb za dodávku energií je neurčité, nejasné a priamo v rozpore s ustanovením § 686
Občianskeho zákonníka, hoci netvrdia, že celá suma 300,- €, tak ako bola dojednaná v zmluve mala byť

výlučne nájomným, avšak vychádzajú z toho ako to bolo medzi stranami uplatňované.
Z výsluchu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že nájomnú zmluvu uzavrel so žalovanou
v roku 2012, bolo to písané na ňu, ale v byte bola aj jej matka. V predmetnej nájomnej zmluve bolo
uvedené nájomné 300,- €, na to bol kladený dôraz a v tom boli zahrnuté aj ceny za energie. V ďalšíchrokoch sa tie preddavky menili vo vzťahu k jeho dodávateľom a to nemohol nijakým spôsobom zmeniť,
platil dodávateľom zálohy riadne, čo vidno aj z tých faktúr. V roku 2013 vznikol nedoplatok vo výške
1.193,- € a oni sa dohodli, že to splatia v splátkach, z toho im on ešte ponížil dlh o sumu 300,- €. Čo sa

týka toho roku 2014 vznikol znovu nedoplatok vo výške 983,- €, s tým, že podľa neho je toto obdobie
jasné, pretože tam nikto iný nebýval. Čo sa týka roku 2015 je pravdou, že nájomná zmluva so žalovanou
bola ukončená k 31.marcu a tá suma okolo 234,- €, to sú ešte 2 neuhradené splátky toho nedoplatku
za rok 2013. Potom 31.augusta 2015 bola ukončená nájomná zmluva aj s matkou žalovanej a tam
požiadal spoločenstvo, aby mu urobili vyúčtovanie k tomu dátumu. Za to obdobie vznikol nedoplatok vo

výške 209,84 €, z čoho on žalovanej určil 83,94 €, keďže vychádza z toho, že v tých mesiacoch bola
spotreba tepla najväčšia a zároveň vychádzal z toho, že potom sa tam už kúrilo iba v mesiaci apríl a
zvyšok bola len spotreba za teplú vodu. Čo sa týka nedoplatku vo výške 64,60 €, tiež to vypočítal on
ako pomerne k tomu, že robil odpočet k 31.augustu 2015 za elektrickú energiu, čiže z elektromeru sa
odpísal stav k tomuto dátumu, keď sa končila nájomná zmluva s matkou žalovanej a on potom pomerne
podľa počtu mesiacov vypočítal nedoplatok vo vzťahu k žalovanej v tej výške 19,33 €, nakoľko sa nedalo

vychádza z vyúčtovacej faktúry za dodávku a distribúciu elektriny, pretože tam už boli aj iní nájomcovia,
a to od 15.septembra 2015. Na otázku súdu, či urobil odpočet elektrickej energie, teda či zisťoval stav
elektromeru aj ku dňu ukončenia nájomnej zmluvy so žalovanou, teda 31.3.2015, žalobca uviedol, že
nie. Na otázku súdu, či ku dňu ukončenia nájomnej zmluvy so žalovanou bol zisťovaný stav meračov
ohľadne studenej vody a teplej úžitkovej vody, žalobca uviedol, že nie. Tieto stavy neboli zisťované

vzhľadom na to, že matka žalovanej vstupovala do nájomnej zmluvy a potom sa vyúčtovanie robilo až
pri ukončení nájomnej zmluvy s matkou žalovanej, kedy sa to rozpočítavalo pomerne.
Z prednesu a výsluchu žalovanej na pojednávaní súd okrem iného zistil, že predmetný dlh neuznáva,
keď uviedla, že dlh, ktorý tam mala ku dňu ukončenia nájomnej zmluvy prešiel na mamu, rovnako ako
aj kaucia, s tým, že odvtedy už so žalobcom v žiadnom kontakte nebola. Z nájomnej zmluvy vyplýva,

že jej mal byť vrátený preplatok na platbách za energie, resp. nedoplatok sa mal uhradiť z kaucie, čo
sa ale nestalo. Poukázala na to, že predmetnú nájomnú zmluvu vyhotovoval práve žalobca. Podľa nej
uhrádzal stále menšie zálohové platby a to aj za menej osôb ako tam skutočne bývali, a teda keby platil
dodávateľom zodpovedajúcu výšku preddavkových platieb, bol by nedoplatok nižší resp. by tam bol ešte
preplatok. K sume, ktorú uvádzal žalobca ako tých cca 243,- €, to je suma, ktorá pri ukončení nájomnej

zmluvy prešla na mamu. Na doplňujúcu otázku súdu, či je to čiastka 247,44 €, ktorá je uvádzaná v
doklade týkajúcom sa ukončenia nájomnej zmluvy zo dňa 27.4.2015, žalovaná uviedla, že áno, túto
sumu mala na mysli, že to bol ten nedoplatok ešte za rok 2013, ktorý sa zaviazala splácať v splátkach
a to prešlo na mamu. Na záver uviedla, že zmluvu, ktorú mali medzi sebou uzavretú považuje za platnú
aj v časti, kde bolo dojednané aká suma má byť odvádzaná na preddavky za energie. Navyše túto

zmluvu vyhotovoval pán F.Ý.. Čo sa týka údajného nedoplatku, uviedla, že tento dlh neuznáva, podľa
nej vznikol z dôvodu, že žalobca odvádzal stále nižšie preddavky za energie a zároveň pri ukončení
nájomnej zmluvy neboli zistené žiadne ďalšie nedoplatky resp. poškodenia.

7. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,

ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo
bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.
Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku

nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež
obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví
sa o jej obsahu zápisnica.

8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Žalobca pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 12.5.2017 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy 45,65 €. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil,
rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal
žalobca žalobu voči žalovanej čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavilpodľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja žalovanej k čiastočnému späťvzatiu,
keďže jej prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.

9. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi sebou uzavreli zmluvu o nájme predmetného bytu a
tiež skutočnosť, že tento nájomný vzťah bol ukončený ku dňu 31.3.2015. Súd mal za to, že predmetná
nájomná zmluva, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 10.10.2012 je v celom rozsahu platná,

boli v nej dojednané všetky podstatné náležitosti, tak ako to vyžaduje vyššie citované ustanovenie
Občianskeho zákonníka vrátane dojednania o výške nájomného, ako i výške úhrad za plnenia spojené
s užívaním bytu resp. spôsob ich výpočtu. Podľa názoru súdu bolo v predmetnej nájomnej zmluve
dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne dojednané, že celková odplata za užívanie bytu predstavuje
čiastku 300,- € mesačne, s tým, že v nej sú zahrnuté formou zálohovej platby aj úhrady za spotrebu
elektriny, vody, teplej úžitkovej vody, tepla, a to v rozsahu 152,- €.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmetom konania žalobcom tvrdený nedoplatok za elektrickú
energiu vo výške 19,33 € a nedoplatok za teplo vo výške 83,93 € za rok 2015 a nedoplatok za teplo
vo výške 984,44 € za rok 2014, keď žalobca v priebehu konania ozrejmil, že pokiaľ sa v žalobe
uvádzal nedoplatok za teplo, mal tým na mysli nedoplatok nielen za dodávku tepla prostredníctvom
ústredného kúrenia, ale aj teplej úžitkovej vody, vodného a stočného atď., keď odkázal na prílohy k

podanej žalobe, z čoho súd vyvodil, že odkázal na Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním
bytu Spoločenstva vlastníkov bytov, Študentská 1660, Zvolen za príslušné obdobia. Súd zamietol žalobu
v časti údajných nedoplatkov za energie uplatnených žalobcom za rok 2015 v celkovej výške 103,26
€, keďže z vyúčtovacej faktúry firmy Stredoslovenská energetika a.s. za obdobie od 17.11.2014 do
19.11.2015 bolo zistené, že za uvedené obdobie boli zaplatené preddavkové platby vo výške 412,50

€ a úhrada za dodávku a distribúciu elektriny mala byť vo výške 257,47 €, t.j. za uvedené obdobie
vznikol preplatok vo výške 155,03 € v prospech žalobcu, ktorý ale tvrdil, že nakoľko tam v danom
období boli ďalší nájomcovia, musel to pomerne prepočítať a za obdobie, počas ktorého bola nájomcom
predmetného bytu žalovaná, mu vyšiel nedoplatok vo výške 19,33 €. Sám žalobca však uviedol, že
pri ukončení nájomného vzťahu so žalovanou neuskutočnil odpočet spotrebovanej elektrickej energie,

pričom z obsahu uzavretej nájomnej zmluvy vyplýva, že vyúčtovanie preplatku resp. nedoplatku za
služby spojené s užívaním bytu sa má uskutočniť na základe skutočného odberu a faktúr vystavených
dodávateľmi týchto služieb. Žalobca ako ten, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, toto podľa
názoru súdu neuniesol a rozhodné skutočnosti, ktoré by boli potrebné na preukázanie oprávnenosti
nároku žalobcu, tento nepreukázal. Obdobným spôsobom sa súd vysporiadal s nárokom žalobcu,

ktorý mal predstavovať nedoplatok za ďalšie úhrady za služby spojené s nájmom za rok 2015, keď
žalobcaodkazovalnavyúčtovanienákladovuskutočnenéSpoločenstvomvlastníkovbytovpredmetného
bytového domu, z ktorého vyplýva, že za obdobie od 1.1. do 31.8.2015 tam vznikol celkový nedoplatok
vo výške 209,84 €, ktorý údajne žalobca opäť rozpočítal medzi jednotlivých nájomcov, s ktorými mal
v rozhodnom období uzavreté nájomné zmluvy a konkrétne za 3 mesiace roku 2015 určil žalovanej

sumu 83,93 €, avšak aj v tomto prípade potvrdil, že k dátumu ukončenia nájomnej zmluvy so žalovanou
nebol vykonaný odpočet meracích zariadení, hoci tieto sa v predmetnom byte jednoznačne nachádzali a
rovnako žalobca nepožiadal o uskutočnenie vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu za
príslušné obdobie od 1.1. do 31.3.2015 Spoločenstvo vlastníkov bytov, tak ako to vykonal pri ukončení
nájomného vzťahu s matkou žalovanej, na základe čoho sa žalobca opätovne dostal do dôkaznej núdze

a akýkoľvek ním uskutočnený prepočet údajného nedoplatku by bol v rozpore s ustanovením nájomnej
zmluvy, podľa ktorého sa preplatky resp. nedoplatky mali vyúčtovávať na základe skutočného odberu a
faktúr vystavených dodávateľmi týchto služieb.
Pokiaľ ide o nedoplatok za rok 2014 za služby spojené s užívaním bytu s výnimkou úhrad za elektrickú
energiu, keďže v tejto časti zobral žalobca žalobu späť, tam súd považoval nárok žalobcu za čiastočne

dôvodný, keď súd vychádzal zo žalobcom predloženého Vyúčtovania nákladov za služby spojené s
užívaním bytu za rok 2014 spoločenstva vlastníkov bytov predmetného bytového domu, kde celkový
nedoplatok, ktorý bol žalobcovi daný k úhrade, bol vo výške 984,44 €, avšak túto sumu ponížil súd o
čiastku 143,88 €, na základe čoho žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy vo výške
840,56 €, a to s poukazom na to, že súd vychádzal z dojednania v predmetnej nájomnej zmluve, podľa

ktorého zálohové platby na úhrady za služby spojené s užívaním bytu boli dohodnuté vo výške 152,- €, s
tým, že v roku 2014 boli preddavky uhrádzané žalobcom za dodávku elektrickej energie vo výške 34,50
€ a preddavky uhrádzané spoločenstvu vlastníkov bytov v roku 2014 boli mesačne vo výške 105,51 €
(celkový predpis 1.266,12 : 12 mesiacov = 105,51 €), čiže spolu žalobca uhrádzal dodávateľom služiebspojených s užívaním bytu mesačne sumu 140,01 €, avšak podľa nájomnej zmluvy zálohové platby
žalovanej predstavovali mesačne sumu 152,- €, čiže rozdiel v každom kalendárnom mesiaci bol 11,99
€, čiže táto suma mala byť zo strany žalobcu tiež ešte započítavaná na úhradu za služby spojené s

užívaním bytu v prospech žalovanej, čo po vynásobení počtu 12 mesiacov predstavuje predmetnú sumu
143,88 €, preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobca neuhrádzal preddavkové platby, či už dodávateľovi elektrickej
energie resp. spoločenstvu vlastníkov bytov, túto skutočnosť nijako nepreukázala, naopak z vykonaných
listinnýchdôkazov,čiužvyúčtovaniaspoločenstvavlastníkovbytovzarok2014,akoivyúčtovacejfaktúry

od Stredoslovenskej energetiky a.s. za príslušné obdobie mal súd preukázané, že preddavkové platby
boli uhrádzané, s tým, že v spoločenstve vlastníkov bytov v danom čase boli aj nahlásené v byte 3
osoby, čo zodpovedalo vtedy aktuálnemu stavu. Pokiaľ by ale žalovaná svojim tvrdením o neuhrádzaní
zálohových platieb žalobcom v plnej výške mala na mysli to, že zo sumy 152,- € ako zálohovej platby na
služby mali byť uhrádzané výlučne výdavky na spotrebu elektriny, vody, TÚV a tepla, zodpovedalo by
to jej prepočtu, ktorý uviedla vo vyjadrení zo dňa 30.5.2017, že za rok 2014 by mala uhradiť nedoplatok

len vo výške 417,56 € (zálohová platba 152,- € - 34,50 € ako preddavok na elektrinu = 117,50 € ako
preddavok na vodu, TÚV a teplo t.j. 117,50 € x 12 mesiacov = 1.410,- €, a keďže podľa vyúčtovania SBD
za rok 2014 bol celkový náklad za služby - bez fondu prevádzky, údržby, opráv, poistného a príspevku na
správu - 1.827,56 € po odpočítaní sumy 1.410,- € by bol nedoplatok za rok 2014 len 417,56 €). Keďže ale
súd tu nevychádzal striktne len zo znenia nájomnej zmluvy, ale priklonil sa k tomu, že by mala žalovaná

ako nájomkyňa uhradiť všetky náklady za plnenia poskytnuté s užívaním predmetného bytu vyúčtované
dodávateľmi žalobcu, prisúdil žalobcovi vyššiu sumu.
Pokiaľ obrana žalovanej spočívala v tom, že žalobca pred podaním žaloby na súd túto nevyzval na
úhradu predmetného nedoplatku a preto nie je ochotná žalovanú sumu uhradiť resp. nahradiť žalobcovi
trovy konania, s touto obranou sa súd vysporiadal tým spôsobom, že takáto námietka by bola relevantná

v prípade, že by si žalobca uplatňoval aj úrok z omeškania resp. poplatok z omeškania, čo však nebolo
predmetom konania v súdenej veci. Taktiež by tento fakt mohol byť dôvodom na to, aby súd nepriznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pokiaľ by žalovaná po obdržaní žaloby spolu s prílohami
žalovanú sumu resp. jej príslušnú časť, ktorú súd žalobcovi priznal, bezprostredne potom uhradila, čo
sa však nestalo, keď v priebehu konania žalovaná výslovne poprela na pojednávaní akýkoľvek nárok

žalobcu na úhradu žalovanej sumy.

10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného

sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca len v časti úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 48 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom
konania celkovo bola suma 1.133,35 €, pričom úspech žalobcu súd ustálil na čiastku 840,56 €, ktorú súd
žalobcovi prisúdil v tomto rozsudku, keď v časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť (45,65 €) súd mal
za to, že v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania žalobca, nakoľko táto suma bola už v čase

podania žaloby uhradená. Na základe týchto skutočností súd vypočítal úspech žalobcu v rozsahu 74
% a úspech žalovanej v rozsahu 26 %, čiže rozdiel predstavuje 48 % v prospech žalobcu, s tým, že o
konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákonna podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.