Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 21, 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9T/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419010224
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8419010224.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

21.10.2019 v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
G. L., nar. X.X.XXXX v Kežmarku, trvalé bydlisko J. XXX,
okr. Kežmarok,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 7.1.2019 v doobedňajších hodinách vošiel do lesného porastu v lokalite zv. „Vojanská hora“, v
katastrálnom území obce Podhorany, okr. Kežmarok, na parcelu číslo XXXX, zapísaného na liste
vlastníctva č. XXX ako lesný pozemok, na ktorom prinesenou sekerou narúbal haluzinu vŕby rakyty /Salix
caprea/ o priestorovom rozmere 2,30mx0,25mx0,30m o celkovom objeme 0,11m3, haluzinu naukladal
na kopu, zviazal handrou a na ramene niesol do miesta trvalého bydliska v úmysle použiť drevo na
kúrenie, pričom bol prichytený hliadkou polície, čím takto spôsobil pre Obec Podhorany škodu krádežou

v sume 2,76 €, a skutku sa dopustil aj napriek tomu, že dňa 3.9.2018 bol postihnutý za spáchanie
priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za ktorý mu
bola uložená Obvodným oddelením PZ SR v Spišskej Belej v blokovom konaní pokuta 30,- €, číslo
pokutového bloku 17108421, a skutku sa dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu v
Kežmarkuzodňa18.1.2017sp.zn.7T/96/2016,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa20.1.2017odsúdený
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.7.2019
a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 2 rokov, do 20.1.2019,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou bolo drevo z pozemku, ktorý patrí lesného
pôdneho fondu a bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a bol za taký čin
v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona účinného do
31.7.2019.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 s poukazom na § 36 písm. k), písm. l)
Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 49 ods.
2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného z a r
a ď u j e na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona u k l a d á obžalovanému trest prepadnutia veci - sekery
s drevenou násadou o dĺžke 72 cm.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 07.05.2019 obžalobu
pod sp. zn. Pv 143/19/7703-4 na obžalovaného G. L., a to pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný
dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý

prokurátor právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), písm. f), ods. 3 písm. b)
Trestného zákona účinného do 31.07.2019.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.10.2019 po poučení v zmysle § 257 Trestného
poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd po súhlasnom stanovisku

prokurátorky jeho vyhlásenie o vine prijal. Preto bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny obžalovaného,
uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktorý v súlade s obžalobou
právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona účinného do 31.07.2019, pričom súd túto právnu kvalifikáciu na rozdiel od obhajoby považuje
za správnu, pretože obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že

sa jej zmocnil a takou vecou bolo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu a bol
za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a bol za taký čin v posledných
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Obžalovaný pritom konal vo forme priameho úmyslu, pretože
chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je
ochrana vlastníckeho práva iných osôb /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.

Súd preto na tomto hlavnom pojednávaní vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu a náhrady škody, a
to oboznámením obsahu listinných dôkazov a pripojeného spisu. Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci
vyplýva, že dňa 08.03.2019 bola vyšetrovateľkou PZ por. H.. Z. Y. prevzatá vec - sekera s dreveným
poriskom zaistená obžalovanému pri prichytení počas krádeže drevnej hmoty. O zaistení sekery s

drevenou násadou o dĺžke 72 cm bolo dňa 07.01.2019 vydané potvrdenie. Z príjmového pokladničného
dokladu vystaveného dňa 23.04.2019 vyplýva uhradenie sumy 2,76 Eur, ktorá predstavuje vzniknú
škodu obžalovaným v prospech poškodeného - Obce Podhorany. Z aktuálneho odpisu registra trestov
vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, z toho v posledných desiatich rokoch trikrát
a to výlučne pre prečin krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Naposledy bol trestaný rozsudkom

Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 96/2016 zo dňa 18.01.2017. V prípade všetkých troch odsúdení
mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Naposledy bol obžalovaný z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého v jeho nepodmienečnej forme v prípade odsúdenia rozsudkom tunajšieho súdu
pod sp. zn. 6T 104/2007 zo dňa 11.08.2008 podmienečne prepustený dňa 08.04.2009 (odsúdenie č. 3
aktuálneho odpisu registra trestov SR). Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR

vyplýva, že v období od 19.02.2014 do 07.01.2019 bol obžalovaný sedemkrát priestupkovo postihnutý
a to za priestupky proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. ako aj za priestupky proti
verejnému poriadku v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Posledný postih za priestupok proti
majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok spáchaný dňa 01.09.2018 je súčasťou
skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku. Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanou Obcou

Podhorany vyplýva, že obžalovaný je v súčasnej dobe nezamestnaný, v rodine nie sú konflikty ale bolo
spozorované požívanie alkoholických nápojov. Susedské vzťahy sú naštrbené a rodina je vnímaná ako
jedna z chudobnejších.

Z obsahu pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 7T 96/2016 vyplýva,

že dňa 26.07.2016 bola na obžalovaného G. L. podaná obžaloba pre skutok právne kvalifikovaný akoprečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pričom rozsudkom zo
dňa 18.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.01.2017 bol obžalovaný uznaný za vinného zo
spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby, ktorý však súd právne kvalifikoval ako prečin krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona. Súd mu za spáchanie uvedeného prečinu uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
10mesiacovspodmienečnýmodkladomjehovýkonunaskúšobnúdobuvtrvaní24mesiacov.Skúšobná
doba po započítaní už plynúcej skúšobnej doby prechádzajúcich odsúdení v rámci súhrnného trestu
trvala do 01.01.2018.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V
prospech obžalovaného G. L. súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti, a to že obžalovaný dobrovoľne

nahradil škodu /§ 36 písm. k) Trestného zákona) a tiež to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho
spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Súd tiež zistil jednu priťažujúcu okolnosť,
a to že obžalovaný bol už za trestné činy, dokonca druhovo rovnakého charakteru právoplatne odsúdený
(§ 37 písm. m/ Trestného zákona). V prípade odsúdení v konaniach pod sp. zn. 6T 104/2007 a pod sp.
7T 96/2016, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. trest odňatia slobody s

podmienečným odkladom, kde ale doposiaľ nebolo vyslovené, že sa osvedčil, sa neuplatňuje fikcia, že
sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností
nad priťažujúcimi okolnosťami 2:1, súd v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona znížil hornú
hranicu trestnej sadzby stanovenú Trestným zákonom pre žalovaný prečin vo výmere 6 mesiacov až 3
roky o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby a pri rozhodovaní

o treste vychádzal z trestnej sadzby od 6 mesiacov až na 2 roky a 2 mesiace.

Obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal, jeho spáchanie úprimne oľutoval a nahradil škodu, ktorá
mala nepatrný charakter, čím podľa presvedčenia súdu dostatočne preukázal, že si dôsledky svojej
trestnej činnosti uvedomil a je z hľadiska jeho resocializácie veľká pravdepodobnosť, že sa v budúcnosti

bude podobnej trestnej činnosti vyvarovať. Je však potrebné zdôrazniť, že v posledných štyroch rokoch
bol obžalovaný za rovnakú trestnú činnosť, aj keď spáchanú viacčinným súbehom trikrát odsúdený, čo
neumožňuje uloženie žiadneho alternatívneho trestu ale ani trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu. Preto súd trest odňatia slobody uložil ako nepodmienečný. Aj napriek recidíve v
konaní obžalovaného súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici vo výmere 6 mesiacov, pretože v

kontexte minimálnej škody, ktorá bola aj tak obžalovaným zaplatená a v kontexte okolností, že dôvodom
na narúbanie haluziny bol pocit zimy a nedostatku palivového dreva, už len samotná nepodmienečná
forma výkonu uloženého trestu odňatia slobody bude podľa názoru súdu postačujúca na naplnenie účelu
trestu tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a trest odňatia slobody v polovici trestnej
sadzby, ktorý v záverečnej reči žiadala uložiť intervenujúca prokurátorka by bol podľa presvedčenia súdu

aj vzhľadom na vyššie uvedené neprimeranou formou trestného postihu obžalovaného.

Hoci obžalovaný bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený dňa 08.04.2009, ktorý vykonával za
spáchanie zločinu lúpeže § 188 ods. 1 Trestného zákona, čím by bola splnená podmienka na zaradenie
obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia /§ 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona/, súd vzhľadom na menej závažný majetkový
charakter trestnej činnosti a odstup času od posledného výkonu trestu využil moderačné pravidlo
uvedené v § 48 ods. 4 Trestného zákona a obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorého výkon bude zodpovedať
závažnosti trestného činu a miere narušenia obžalovaného.

Súd tiež za podmienok uvedených v § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil trest prepadnutia
veci, a to sekery, ktorú obžalovaný použil na spáchanie žalovaného prečinu a ktorý bola pri trestnom
čine zaistená.Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou bolo drevo z pozemku, ktorý patrí lesného

pôdneho fondu a bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a bol za taký čin
v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

Poučenie:

Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže

odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.