Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/280/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202725
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1514202725.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený advokátom
JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka č. 578, proti odporkyni: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318
916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, o zaplatenie 2.531,17 eur s príslušenstvom a odmenou 8,44 eur
zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 99/2014-19 zo dňa 15.5.2014 sa ponecháva v platnosti.

II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania, ktoré

nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 394,51 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený 4.2.2014, navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zmenkovým
platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 2.531,17 eur s úrokom 6% ročne z nej
od 10.8.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 8,44 eur a na náhradu trov konania v celkovej výške
414,30 eur.
Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere poskytla odporkyňa dlžníkovi Ladislavovi
Mészárosovi úver, dlžník úver riadne a včas nesplácal a odporkyňa svoju pohľadávku postúpila

spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., ktorá ju na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008
postúpila jemu. Spolu s postúpením pohľadávok bola indosovaná aj blankozmenka, vystavená dlžníkom
v prospech odporkyne na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy. Na základe dohody o
vyplňovacom práve k zmenke, ktorú dlžník uzavrel s odporkyňou, bol zmenkový veriteľ oprávnený
doplniť v blankozmenke chýbajúce údaje o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Toto oprávnenie
ako majiteľ blankozmenky využil a vyplnil sumu rovnajúcu sa zabezpečenej pohľadávke v deň výkonu
práva. Následne dlžníka vyzval, aby sa dostavil do platobného miesta uvedeného na zmenke a zmenku

zaplatil. Dlžník povinnosť nesplnil, preto zaslal svojmu predchodcovi upovedomenie o nezaplatení
zmenky a dlžníkovi ako vystaviteľovi správu o nezaplatení. Odporkyňa príslušnou doložkou nevylúčila
svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky, a keďže ako indosant je jednou zo solidárne zaviazaných
zmenkových dlžníkov, postih uplatňuje proti nej.
K návrhu pripojil prvopis zmenky, fotokópiu dohody o vyplňovacom práve k zmenke, výzvu vystaviteľovi
na zaplatenie zmenky, upovedomenie indosanta o nezaplatení zmenkovej sumy s dokladom o doručení
a správu pre vystaviteľa o nezaplatení zmenkovej sumy.

Z prvopisu zmenky súd zistil, že ju vystavil Ladislav Mészáros v Bratislave dňa 7.10.2005 a zaviazal
sa zaplatiť na rad odporkyne v Bratislave, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Bratislava, adresa:
Bratislava, Vajnorská 100, bez protestu, dňa 9.8.2013 zmenkovú sumu 2.531,17 eur.Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950
Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Na jej rube sú zapísané dva indosamenty, prvý z
2.3.2007 na rad LICITOR factoring, s.r.o. a druhý z 18.12.2008 na rad navrhovateľa.

Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je
riadnymmajiteľom,akpreukážesvojeprávonepretržitýmradomindosamentov,atoajvtedy,akposledný
z nich je blankoindosamentom. Toto ustanovenie v zmysle čl. I. § 77 ods. 1 zmenkového zákona platí
aj pre vlastné zmenky.
Predložením prvopisu zmenky s nepretržitým radom indosamentov navrhovateľ preukázal, že je riadny

majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak nebola zmenka zaplatená, s úrokmi, ak
boli dojednané, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona).
Odporkyňa ako indosant mala možnosť svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky vylúčiť príslušnou
doložkou, a keďže tak nespravila, je v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona aj ona spolu s
vystaviteľom a po nej nasledujúcim indosantom zaviazaná majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.

Zmenkový zákon v čl. I. § 47 ods. 2 dáva majiteľovi právo výberu v tom, či bude plnenie žiadať od
každého z nich alebo len od niektorých z nich alebo od všetkých dohromady, pričom nie je viazaný
poradím, v ktorom sa zaviazali.
Indosant je len nepriamy dlžník, pre zachovanie postihových práv proti nemu je majiteľ povinný v
zmysle čl. I. § 45 ods. 1 zmenkového zákona dať správu o odopretom zaplatení svojmu indosantovi a

vystaviteľovi (cudzej zmenky) do štyroch pracovných dní po predložení zmenky na platenie. Z listinných
dôkazov, ktoré boli pripojené k návrhu, súd zistil, že navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
listomzo9.8.2013upovedomilsvojhoindosantaLICITORfactoring,s.r.o.oodopretomzaplatenízmenky.
Upovedomenie mu bolo doručené 14.8.2013.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ predložil v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať,

a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd podľa § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP) návrhu vyhovel a zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 99/2014-19 zo dňa
15.5.2014 odporkyňu na zaplatenie zaviazal.
Odporkyňa podala námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadala zrušiť. Namietala, že kauzálny
vzťah medzi ňou a navrhovateľom, ktorý by zmenka zabezpečovala, neexistuje. Zmenku vystavil

dlžník na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči nej ako veriteľke mal zo zmluvy o úvere a zmenka
preto neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou. Kauzálnu pohľadávku postúpila zmluvou z 2.3.2007
spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., ktorej súčasne indosovala zabezpečovaciu zmenku. Za prevod
zmenky nedostala žiadnu protihodnotu, indosamentom neplnila a ani nezabezpečovala nijaký svoj
vlastný záväzok voči navrhovateľovi, ani jeho predchodcovi. V článku VII. bod 1 zmluvy o postúpení

pohľadávky sa s postupníkom dohodla, že za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky neručí, t. j. ani
za plnenie zabezpečovacích prostriedkov, a v čl. III. ods. 4 zmluvné strany vyhlásili, že po úhrade
dojednanej odplaty nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z tohto právneho vzťahu. Mala za
to, že navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jej škodu, keďže mu bol známy obsah
zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je zrejmé z textu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008,

ktorú navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., najmä z bodu 5.6., v ktorom
prehlásil, že sa oboznámil s obsahom postupovaných pohľadávok, je plne oboznámený s povahou,
stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky
vzťahuje, a súčasne prehlásil, že v súlade s dohodou zmluvných strán súhlasí s tým, že postupca
za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávok voči dlžníkom alebo voči osobám,

ktoré prípadne poskytli zabezpečenie pohľadávok. Za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie pohľadávok,
je potrebné považovať aj ju tým, že na právneho predchodcu navrhovateľa zmenky indosovala,
je preto jednoznačné, že navrhovateľ vedel, že ona za vymožiteľnosť pohľadávok nezodpovedá a
zmenka neslúži na zabezpečenie subsidiárnej vymožiteľnosti postúpených pohľadávok. Pohľadávky
boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky, ktorú sa navrhovateľovi podarí vymôcť od

dlžníka,jejehopodnikateľskýmrizikom.Konanienavrhovateľahodnotíakozlomyseľné,prostredníctvom
indosovaných zmeniek sa snaží získať stopercentnú hodnotu pohľadávok, za ktorú jeho právny
predchodca zaplatil len 26% hodnoty. Bez ohľadu na to, či primárnym úmyslom navrhovateľa bolo
zmenkyuplatniťlenvočiúverovýmdlžníkom,nemôženavrhovateľpoprieť,ženadobudnutieauplatnenie
zmeniek voči nej realizoval bez toho, aby si uvedomoval, že jej tým spôsobí škodu vo výške 74%

hodnoty postúpenej pohľadávky. Aj nepriamy úmysel na prípustnosť kauzálnych námietok podľa čl. I. §
17zmenkovéhozákona postačuje.Kauzouzmenkovéhozáväzkujepostúpenieúverovejpohľadávky,ku
ktorej úverový dlžník vystavil zabezpečovaciu zmenku, hospodárskym dôvodom prevodu zmenky bolo
postúpenieúverovejpohľadávky,pretovrámciriadnehovýkonuzmenkovéhoprávanemôženavrhovateľod nej získať plnenie, na ktoré zjavne nemohol pomýšľať ani právny predchodca navrhovateľa, tobôž
teda navrhovateľ samotný. Účelom indosovania zmenky bolo uľahčiť vymoženie úverovej pohľadávky
od úverového dlžníka. Navrhovateľ uplatnením zmenky voči nej len zneužíva abstraktný charakter

zmenky, ale ani skutočnosť, že zmenku indosovala bez doložky „sine obligo“, ju nezbavuje práva na
ochranu, vyplývajúcu z okolností stojacich mimo zmenky. Aj v zmenkovom práve platí princíp zakazujúci
zneužitie práva a tento princíp nesmie byť popieraný len formálnym odvolaním sa na garančný účinok
indosamentu a abstraktný charakter zmenky. V rozpore s dobrými mravmi môže byť aj taký výkon
práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, ale jeho motiváciou je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť

povinnú osobu, prípadne ak je zrejmé, že vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu
medzi účastníkmi, v postavení niektorého z nich navonok. Zneužitie práva zakazuje ustanovenie § 3
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) a taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ),
právnu ochranu. Účelom garančného účinku rubopisu je poskytnutie garancie indosanta voči novému
majiteľovizmenkyzamateriálnukvalitupredávanéhocennéhopapiera.Zmenkuindosovalabezodplatne

a len v súvislosti s odplatným postúpením úverovej pohľadávky. Považovala preto za odporujúce
elementárnej spravodlivosti a základným princípom civilného práva, ak by mala ručiť za vymožiteľnosť
takto indosovanej zmenky. Navrhovateľ podľa nej zjavne nekoná dobromyseľne a výkon jeho práva
nemôže požívať právnu ochranu. Právne normy nie je možné vykladať len prísne formálne, doslovne
a striktne, bez prihliadnutia na mimoprávne ale aj právne pravidlá humanizácie realizácie práva, čo

potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (IV. ÚS 1735/07), keď konštatoval, že prílišný formalizmus
pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne nespravodlivému záveru, potom znamená porušenie
základných práv.
Pre prípad, ak by sa súd s týmito námietkami nestotožnil, odporkyňa namietala neexistenciu
vyplňovacieho práva, lebo dohoda o vyplňovacom práve k zmenke nedostatočne identifikuje zmenku

a pre neurčitosť je absolútne neplatná. Preto navrhovateľ blankozmenku doplnil neoprávnene, len
s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú. Ďalej namietala, že ju zmenka
nezaväzuje, keďže ona navrhovateľovi oprávnenie blankozmenku vyplniť neudelila, vyplňovacie právo
mohol navrhovateľ využiť len voči vystaviteľovi, ona by mohla byť zaviazaná len podľa textu, ktorý na
listine bol v čase, kedy sa na ňu podpísala. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke ako dvojstranný

právny úkon môže zakladať práva a povinnosti len medzi jej účastníkmi, ktorí prejavili vôľu byť
dojednanými právami a povinnosťami zaviazaní, rozširovať jej účinky na iné osoby je možné len na
základe zákona a zo žiadneho ustanovenia zmenkového zákona priamo ani výkladom nevyplýva, že
povinnosť strpieť vyplnenie blankozmenky, ktorú na seba prevzal iba vystaviteľ zmenky, pôsobí alebo
prechádza aj na indosanta, ak on sám neprejavil vôľu byť touto povinnosťou viazaný. Odhliadnuc od

toho považovala právo navrhovateľa vyplniť blankozmenku za premlčané a premlčania sa dovolala.
Právo mohlo byť prvý krát využité nasledujúci deň po splatnosti zabezpečovanej pohľadávky, úverový
dlžník sa do omeškania dostal 20.7.2006 a trojročná premlčacia doba uplynula 20.7.2009. Navrhovateľ
blankozmenku vyplnil až po uplynutí premlčacej doby dňa 9.8.2013. Právo vyplniť blankozmenku sa
premlčiava rovnako ako iné majetkové alebo nemajetkové práva, ktoré nie sú Občianskym zákonníkom

alebo Obchodným zákonníkom určené ako nepremlčateľné a výkladom práva nie je možné zákon
dopĺňať. Ako nemajúce oporu v zákone preto neobstojí ani tvrdenie, že kým existuje blankozmenka,
existuje aj právo ju vyplniť. Ak by súd tento názor neuznal, vzniesla námietku premlčania samotného
zmenkového nároku proti nej ako indosantovi podľa § 70 ods. 2 zmenkového zákona Dátum splatnosti
v blankozmenke nebol uvedený, preto sa dlh mohol stať splatný až po výzve veriteľa (§ 563 OZ a § 340

ods. 2 ObZ) a premlčanie sa má odvíjať nie od dátumu splatnosti, ktorý navrhovateľ do blankozmenky
doplnil,aleodokamihu,kedy takmoholurobiťprvýkrát.Malazato,žeakbyprávovyplniťblankozmenku
nepodliehalo premlčaniu, vytvorila by sa skupina absolútnych, v podstate nepremlčateľných práv, a v
prípade zabezpečovacích zmeniek by majiteľ mohol odďaľovaním vyplnenia blankozmenky požadovať
od dlžníka prostredníctvom zmenky plnenie, aj keď by zabezpečená pohľadávka bola premlčaná. Ďalej

namietala výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že navrhovateľ nijak nepreukázal ani nedoložil, že výška
vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej úverovej pohľadávke v súlade s dohodou o
vyplňovacom práve. Mala za to, že dôkazné bremeno ťaží navrhovateľa nie len vzhľadom na to, že ona
už nie je majiteľkou kauzálnej pohľadávky a nie je v jej možnostiach preukázať skutočnú výšku úverovej
pohľadávky a jej príslušenstva, ale aj preto, že sumu do blankozmenky vyplnil navrhovateľ a v konaní

sa jej zaplatenia domáha. Nakoniec namietla zmeškanie lehoty pre predloženie zmenky na platenie,
lebo navrhovateľ nepreukázal, že zmenku predložil dlžníkovi na platenie a ten ju odmietol zaplatiť,
zmeškaním lehoty navrhovateľ podľa čl. I. § 53 zmenkového zákona stratil práva proti indosantom.Zmenka bola vystaviteľom domicilovaná v jej pobočke, napriek tomu navrhovateľ zmenku domicilátovi
na platenie nepredložil, ani predloženie nepreukázal.
Odporkyňa k námietkam pripojila svoje potvrdenie z 28.5.2014 o omeškaní dlžníka so splácaním úveru.

Fotokópie zmlúv o postúpení pohľadávky, na ktoré odporkyňa v námietkach poukázala, t. j. zmluvy
uzavretej 2.3.2007 medzi odporkyňou a postupníkom LICITOR factoring, s.r.o. a zmluvy uzavretej
18.12.2008 medzi postupcom LICITOR factoring, s.r.o. a navrhovateľom ako postupníkom, zhotovil súd
z iných spisov v obdobnej veci tých istých účastníkov, vedenej na tunajšom súde.
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zmenkový zákon

nerozdeľuje zmenky na zabezpečovacie a platobné, každá zmenka je dokonalý cenný papier, práva
a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované práve len zmenkovou listinou a existovať môžu
len v súvislosti s ňou. Zmenka bola pôvodne neúplná, vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúce
údaje doplniť, toto právo sa priamo indosovaním zmenky, bez potreby osobitnej dohody, previedlo
na nového majiteľa. Vyplňovacie právo nerealizoval voči odporkyni, ale voči vystaviteľovi, ktorý
oprávnenie udelil . Ako nadobúdateľ zmenky sa nikdy nepodieľal na indosovaní, indosovanie prebehlo

v čase, kedy majiteľom zmenky nebol a toto nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, preto akékoľvek
tvrdenie odporkyne o jeho zlomyseľnosti a porušení zásad poctivého obchodného styku v súvislosti
s indosovaním zmenky považoval len za účelové. Vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky a jej
nezávislosť od prípadného príčinného vzťahu, nemá existencia kauzy medzi majiteľom a priamym
dlžníkom vplyv na zmenkový záväzok, logicky preto nemôže mať vplyv ani na vzťah majiteľa a

nepriameho dlžníka tak, ako sa toho odporkyňa dovoláva. Zodpovednosť odporkyne vyplynula priamo
zo zákona a skutočnosť, či sú jej kauzálne námietky prípustné alebo nie, nemá žiaden vplyv na garančnú
funkciu indosamentu. Odporkyňa sa indosovaním zmenky za jej vymoženie zaručila, a keďže garančný
účinok doložkou napísanou na zmenke nevylúčila, je ex lege nepriamou zmenkovou dlžníčkou, čo
znamená, že ak vystaviteľ ako priamy dlžník zmenku nezaplatil, dôsledkom je zodpovednosť indosanta v

podobepostihuzaneplatenie.Zatakýchtookolnostíniejemožnépovažovaťjehokonaniezaodporujúce
dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, ako odporkyňa v námietkach nesprávne
uviedla. On konal v zmysle platných právnych predpisov, kauzálnu pohľadávku si proti dlžníkovi riadne v
súdnom konaní uplatnil a keď nebola uspokojená, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie.
Nikomu nemôže byť na škodu uplatnenie si svojich práv. Záručný účinok indosamentu nie je možné

vylúčiť mimozmenkovou dohodou a pre zmenkový záväzok odporkyne nie je podstatný obsah zmluvy
o postúpení kauzálnej pohľadávky. Domnieval sa, že neobstojí ani námietka premlčania vyplňovacieho
práva, nejde o majetkové právo, súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je závislé a k nej akcesorické, nie
je ho preto možné uplatniť samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Námietku nesprávneho
vyplnenia blankozmenky v údaji zmenkovej sumy považoval za neúplnú bez uvedenia, v čom odporkyňa

vidí nesprávnosť výšky sumy a bez tvrdenia a preukázania, že zmenku nadobudol v zlej viere alebo
sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Zmenku predložil vystaviteľovi na platenie v
mieste platenia, o ktorej skutočnosti vystaviteľa vopred informoval. O predložení zmenky na platenie
bola spísaná notárska zápisnica a o nezaplatení zmenky upovedomil svojho indosanta. Lehoty na
predloženie zmenky boli dodržané a odporkyňa zmeškanie lehôt namieta len účelovo. Zmenka bola

vystavená s doložkou „bez protestu“, ktorá je účinná aj voči nepriamym dlžníkom, preto v zmysle
§ 46 ods. 2 zmenkového zákona zaťažuje odporkyňu dôkazné bremeno preukázať, že lehoty neboli
dodržané, len samotné jej tvrdenie nepostačuje.
Kvyjadreniuknámietkamnavrhovateľpripojilkópiunotárskejzápisniceosvedčujúcej,žezmenkanebola
v deň splatnosti v mieste platenia zaplatená. Dodatočne predložil fotokópiu neprevzatej obálky, v ktorej

vystaviteľovi zaslal výzvu na zaplatenie zmenky, podací hárok, rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2009-1825 z 22.2.2009, ktorým
bol úverový dlžník zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi kauzálnu pohľadávku a oznámenie exekútora o
nevymožení pohľadávky.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 OSP nariadil pojednávanie.

Zákonom č. 438/2015 Z. z. síce bolo s účinnosťou od 23.12.2015 ustanovenie § 175 z Občianskeho
súdneho poriadku vypustené, ale zmenkový platobný rozkaz bol odporkyni doručený do dňa účinnosti
zákona č. 438/2015 Z. z., preto sa podľa prvej vety § 372y ods. 2 OSP na toto konanie použijú doterajšie
predpisy.
Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. So súhlasom účastníkov

súd prevzal do súdneho spisu zápisnice z pojednávania v obdobnej veci, vedenej na tunajšom súde pod
sp. zn. 1CbZm/39/2014, v ktorej bol 18.11.2014 vypočutý ako svedok JUDr. Peter Tonhauser, štatutárny
zástupca spoločnosti LICITOR factoring s.r.o., a dňa 2.2.2015 bol vypočutý navrhovateľ - konateľ Ing.
Marek Reguli. Z dôvodu hospodárnosti súd od ich opätovného vypočutia upustil.Odporkyňa navrhla ako svedka vypočuť aj vystaviteľa zmenky, a to jednak na preukázanie, či mu
bola výzva na zaplatenie zmenky doručená, jednak na preukázanie jeho ochoty dostaviť sa v deň
splatnosti do platobného miesta a zmenku zaplatiť, ak by sa o jej vyplnení a splatnosti dozvedel, a

nakoniec k tomu, či sa navrhovateľ alebo jeho predchodcovia pokúsili voči nemu akokoľvek zmenku
alebo ňou zabezpečenú pohľadávku vymáhať. Nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedka
objasnené, už boli preukázané listinnými dôkazmi, súd dokazovanie ako nadbytočné nevykonal. Iné
dôkazy účastníci vykonať nežiadali.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka v čase, kedy bola rubopisovaná na rad navrhovateľa,

neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil navrhovateľ na
základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú vystaviteľ uzavrel s odporkyňou.
Odporkyňa namietala, že navrhovateľ nebol oprávnený blankozmenku vyplniť voči nej, ona mu takéto
oprávnenie neudelila, vyplnená zmenka ju preto nezaväzuje, v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona
môžebyťzaviazanálenpodľa pôvodnéhotextu,akeďželistinavtomčaseešteneobsahovalapodstatné
náležitosti zmenky, zmenkovou dlžníčkou sa nestala.

Námietku súd hodnotil ako nedôvodnú. Odporkyňa bola priamou účastníčkou dohody o vyplňovacom
práve, preto, aj keď ona sama oprávnenie neudelila, musela pri indosovaní blankozmenky počítať s
možnosťou, že neúplná listina bude doplnená za podmienok a spôsobom, ktorý sama s vystaviteľom
blankozmenky dojednala. Všeobecne sa uznáva, že len taký dlžník, u ktorého nemožno dovodiť ani len
neformálnu dohodu o vyplňovacom práve, t. j. ktorý pri podpisovaní blankozmenky nemohol jej vyplnenie

vôbec predpokladať, je v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona zaviazaný podľa pôvodného textu
listiny. Odporkyňa pri inodosovaní vedela, že je zmenka neúplná a podľa potvrdenia o omeškaní dlžníka,
ktoré súdu predložila, už v tom čase vedela, že sú splnené podmienky, za ktorých má majiteľ právo
blankozmenku vyplniť. Musela preto pri indosovaní zmenky počítať s tým, že v blankozmenke majiteľ
doplní chýbajúce údaje. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísala bez toho, aby príslušnou

doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčila, ktorú skutočnosť je potrebné považovať za
konkludentne prejavený súhlas s vyplnením blankozmenky aj s účinkami voči nej.
Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke odporkyňa označila za absolútne neplatnú pre neurčitosť v
identifikáciiblankozmenky,vdôsledkučohonevedno,vktorejzmenkebolnavrhovateľoprávnenýdoplniť
chýbajúce údaje. Preto podľa nej navrhovateľ doplnil chýbajúce údaje v blankozmenke neoprávnene,

len s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú.
Náležitosti, ktoré má obsahovať dohoda o vyplňovacom práve, zákon nepredpisuje, ani neurčuje, akým
spôsobom má byť blankozmenka identifikovaná. Požiadavke určitosti preto zodpovedá každé také
označenie, ktoré nevzbudzuje vážnejšie pochybnosti o tom, ku ktorej listine sa vyplňovacie oprávnenie
viaže.

V dohode o vyplňovacom práve k zmenke je odporkyňa označená ako zmenkový veriteľ a vystaviteľ
zmenky ako zmenkový dlžník. Z článku I. ods. 1 a 2 vyplýva, že zmenku vystavil zmenkový dlžník
v prospech zmenkového veriteľa, že zmenkou sú zabezpečené pohľadávky zmenkového veriteľa zo
zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 7.10.2005 a že zmenka neobsahuje údaj o
zmenkovej sume a dátume splatnosti.

Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke s rovnakým obsahom odporkyňa používala opakovane pri
zabezpečovaní svojich úverových pohľadávok. Dôvodný je preto záver, že ak dohodu koncipovala ona,
považovala v tom čase, ešte ako zmenková veriteľka, dohodu v časti identifikujúcej blankozmenku,
za dostatočne určitú. Za dostatočne určitú ju považuje aj súd napriek tomu, že listina nie je označená
údajmi, ktoré nepodliehali vyplňovaciemu právu (dátum a miesto vystavenia, platobné miesto, domicil).

Pri identifikácii blankozmenky treba vychádzať z obsahu dohody ako celku, z ktorého jednoznačne
vyplýva, kto zmenku vystavil, v prospech koho bola vystavená a aký kauzálny vzťah je ňou zabezpečený.
Nemôžu preto vzniknúť žiadne vážnejšie pochybnosti o tom, v ktorej blankozmenke bol zmenkový veriteľ
oprávnenýdoplniťdátumsplatnostiazmenkovúsumu,najmäakodporkyňanetvrdilaaaninepreukázala,
že by ten istý dlžník vystavil v ten istý deň, kedy bola uzavretá zabezpečovaná zmluva, v jej prospech

aj inú blankozmenku, ktorá zabezpečovala iný kauzálny vzťah. Prihliadnuť je potrebné aj na to, že
túto dohodu o vyplňovacom práve odovzdala odporkyňa indosatárovi spolu s blankozmenkou pri jej
indosovaní, ako viažúcu sa práve k tejto blankozmenke.
Ako nedôvodné hodnotil súd aj všetky námietky premlčania.
Právo vyplniť blankozmenku nepatrí k majetkovým právam, je prejavom výkonu vlastníckeho práva.

Vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, keďže sa viaže iba
k nej, od nej je závislé, jedine k nej je akcesorické, nie je samostatne prevoditeľné a vykonať ho môže
len vlastník listiny.V zmysle § 100 ods. 2 OZ sa vlastnícke právo nepremlčiava, nemôže sa preto premlčať ani výkon
vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka blankozmenky využiť oprávnenie a doplniť v predmete svojho
vlastníctva chýbajúce údaje. Vyplňovacie právo trvá dovtedy, kým je listina blankozmenkou a zanikne

jeho výkonom. Ak sa využitím vyplňovacieho oprávnenia stala listina riadnou zmenkou, dlžník sa proti
vyplneniu môže brániť už len námietkami podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona.
Vzhľadom na to, že veriteľovi nie je možné premlčané právo priznať v prípade, ak sa dlžník premlčania
dovolá (§ 100 ods. 1 OZ a obdobne aj § 388 ods. 1 ObZ), námietka premlčania musí byť uplatnená len
v tom súdnom konaní, v ktorom sa právo vykonáva. Vyplňovacie právo navrhovateľa zaniklo skôr, než

sa toto súdne konanie začalo (právo sa skonzumovalo). Možnosť dovolať sa premlčania práva, ktoré
zaniklo predtým, než sa dlžník premlčania dovolal, ostáva viac-menej v rovine teoretickej, keďže už niet
práva, ktoré by súd nemohol veriteľovi priznať.
Vyplnením chýbajúcich údajov sa listina stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, ako by
nikdyblankozmenkounebola.Pretosapremlčaniezmenkovýchpráv,vyplývajúcichztakejtolistiny,môže
posudzovať len podľa zmenkového zákona ako osobitného predpisu. Na základe čl. I. § 70 ods. 2

zmenkového zákona sa nároky majiteľa zmenky s doložkou „bez trov“ proti indosantom premlčujú v
jednom roku odo dňa splatnosti zmenky. Zmenkový zákon má povahu špeciálneho predpisu, a keďže
začiatok plynutia lehoty, v ktorej sa zmenkové nároky premlčujú, je v ňom výslovne určený, nie je možné
túto otázku posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka, ani v prípade, ak
pôvodne išlo o blankozmenku, v ktorej chýbal dátum splatnosti.

Navrhovateľ bol v zmysle čl. I. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k zmenke oprávnený doplniť v
blankozmenke zmenkovú sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva a ako
dátum splatnosti bol oprávnený uviesť deň výkonu práva. Odporkyňa. ktorá v pozícii zmenkového
veriteľa dohodu formulovala, vyplňovacie oprávnenie majiteľa zmenky časovo neobmedzila, nič preto
navrhovateľovi nebránilo, aby právo využil kedykoľvek po tom, čo sa predpoklady vyplnenia naplnili.

Prípadné premlčanie kauzálnej pohľadávky nemá vzhľadom na abstraktný charakter zmenky žiaden
vplyv na samostatný zmenkový záväzok.
Ďalej odporkyňa namietala výšku sumy, ktorú navrhovateľ do blankozmenky doplnil, ale námietku
skutkovo vymedzila len tým, že navrhovateľ nijak nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy
zodpovedá dohode o vyplňovacom práve. S ohľadom na to, že už nie je veriteľkou zabezpečovanej

pohľadávky, považovala argumentum ad absurdum prijatie výkladu, že ona musí preukazovať obsah a
výšku zabezpečovanej pohľadávky, najmä ak blankozmenku vyplnil navrhovateľ a je preto prirodzené,
že on musí preukázať výšku sumy, ktorú do blankozmenky doplnil a ktorej zaplatenia sa domáha.
Podľačl.I.§10zmenkovéhozákona,aknebolazmenka,ktorábolaprivydaníneúplná,vyplnenátak,ako
bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak

majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Námietku vymedzenú iba tvrdením, že navrhovateľ nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy
zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, nie je možné posudzovať podľa čl. I. § 10 zmenkového
zákona. Podstata vznesenej námietky nespočíva v tvrdení, že navrhovateľ nedodržal dojednania o
vyplnení blankozmenky, ale v tom, že navrhovateľ dodržanie dojednaní nepreukázal.

V zmenkovom konaní sa pri dokazovaní o dôvodnosti námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu
vychádza zo skutočnosti, že zmenka je nesporný, dokonalý a abstraktný cenný papier. Pre uplatnenie
postihovýchprávzozmenkymázmenkovýveriteľpovinnosťpreukázať,žejeriadnymmajiteľomzmenky,
o pravosti ktorej nie je dôvod pochybovať (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona a § 175 ods. 1
OSP). Zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier a jej majiteľ nie je ani v zmysle § 495 OZ

povinný preukázať dôvod záväzku, t. j. ktorú pohľadávku zmenka zabezpečuje a aká je jej výška.
Rovnaká zásada sa uplatňuje aj v prípade, ak sa pôvodne neúplná listina po doplnení chýbajúcich
údajov stala spätne ku dňu jej vystavenia riadnou zmenkou. Majiteľ preto nie je povinný preukazovať,
či blankozmenku vyplnil oprávnene, ani či vyplnenie uskutočnil v súlade s dojednaním. Napriek tomu,
že zmenka nie je verejná listina a pri jej hodnotení ako listinného dôkazu sa nevychádza z prezumpcie

pravdivosti jej obsahu (§ 134 OSP), nie je možné nebrať do úvahy ustanovenie čl. I. § 10 zmenkového
zákona ako predpisu osobitnej povahy, ktoré tým, že dlžníkom z takejto zmenky dáva právo namietať
proti jej vyplneniu, súčasne dlžníkov zaťažuje povinnosťou preukázať, že chýbajúce údaje neboli
vyplnené podľa dojednania.
Zmenkou zabezpečovaná pohľadávka je v čl. I ods. 2 dohody o vyplňovacom práve k zmenke

definovaná ako pohľadávka a jej príslušenstvo, vyplývajúca zo zmluvy o spotrebnom úvere pre
obyvateľstvo zo dňa 7.10.2005 alebo z odstúpenia od nej. Navrhovateľ bol preto oprávnený doplniť do
blankozmenky nie len dlžnú úverovú istinu, ale aj jej príslušenstvo, ktorým sú v zmysle § 121 ods. 3
OZ úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.Navrhovateľ predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.
II/2009-1825 zo dňa 22.2.2013, ktorým bol Ladislav Mészáros zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil
úverovú pohľadávku včítane úverového úroku, úroku z omeškania a náhrady trov konania. Týmto

rozsudkom navrhovateľ výšku kauzálnej pohľadávky preukázal. Keďže odporkyňa v námietkach
správnosť výšky doplnenej zmenkovej sumy výslovne nenamietala, nemohol by sa súd jej výškou
zaoberať ani v prípade, ak by navrhovateľ do blankozmenky doplnil sumu, ktorá nároky priznané
rozhodcovským rozsudkom prekračuje.
Odporkyňa tiež namietala, že navrhovateľ v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona stratil voči nej

zmenkové práva tým, že nepreukázal predloženie zmenky vystaviteľovi na platenie.
Zmenku splatnú v určitý deň musí podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ predložiť na
platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. V tomto prípade bola
zmenka splatná v Bratislave, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Bratislava, adresa: Bratislava,
Vajnorská 100 (čl. I. § 4 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona). Podľa notárskej zápisnice,
osvedčujúcej inú skutočnosť, navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vyzval vystaviteľa, aby

zmenku v deň splatnosti v platobnom mieste zaplatil, ale v uvedený deň sa do platobného miesta
vystaviteľ nedostavil a zmenku nezaplatil.
Odporkyňa nepovažovala tento dôkaz za dostačujúci, nešlo podľa nej o kvalifikovanú prezentáciu ale
čisto len formálny úkon. Po odoslaní výzvy už navrhovateľ vystaviteľa nekontaktoval, vystaviteľ sa
o vyplnení zmenky a jej predložení na platenie nedozvedel a zmenku v podstate predkladal len sám

sebe, resp. notárovi.
Majiteľ vlastnej zmenky by stratil postihové práva proti nepriamym dlžníkom len vtedy, ak by zmenku
v lehotách uvedených v čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona nepredložil vystaviteľovi na platenie.
Navrhovateľpreukázal,želehotydodržal,pretobezohľadunato,žesavystaviteľoprezentovanízmenky
z vlastnej viny nedozvedel, navrhovateľ zmenkové práva proti odporkyni nestratil. Od navrhovateľa,

ktorému zmenkový zákon určuje na prezentáciu zmenky len tri pracovné dni, nebolo možné spravodlivo
žiadať, aby výzvu, v ktorej vystaviteľovi oznámil deň a miesto, kde bude zmenka predložená na platenie,
znovu doručoval alebo ho iným spôsobom o prezentácii upovedomil. Z hľadiska zachovania práv je
relevantné len to, že navrhovateľ v zákonom určenej lehote zmenku na platenie v mieste platenia
predložil a priamy dlžník zmenku nezaplatil.

Podľa notárskej zápisnice, ktorej fotokópiu navrhovateľ súdu predložil, bola zmenka prezentovaná
9.8.2013 v pobočke OTP Banka Slovensko, a.s. v Bratislave, Vajnorská 100. Napriek tomu, že v
notárskej zápisnici sa neuvádza, že zmenka bola predložená banke ako domicilátovi, účinky prezentácie
ostali zachované.
Za rozhodujúce považovala odporkyňa kauzálne námietky, vyplývajúce z jej vlastného vzťahu k prvému

indosatárovi LICITOR factoring, s.r.o., s ktorým 2.3.2007 uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok.
Namietala, že absentuje kauza zmenky, lebo ona podľa zmluvy za vymožiteľnosť postúpených
pohľadávok nezodpovedá, takže spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. by dnes nemohla spravodlivo
žiadať plnenie z rovnakej zmenky, a ak u LICITOR factoring, s.r.o. absentuje kauza tejto zmenky, musí
záver o absencii kauzy zmenky platiť aj pre nárok uplatnený navrhovateľom.

Podľa ustanovenia prvej vety č. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo ku skorším
majiteľom, ibaže majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky vedel, za akých podmienok ona kauzálnu
pohľadávku postúpila, musel preto vedieť, že za vymoženie kauzálnej pohľadávky nezodpovedá a že

sa môže kauzálnymi námietkami brániť proti povinnosti zmenku zaplatiť. Ak napriek tomu zmenku
nadobudol, konal vedome na jej škodu.
Tento záver považovala odporkyňa za preukázaný aj vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami
navrhovateľa a svedka JUDr. Petra Tonhausera v konaní sp. zn. 1CbZm/39/2014. Vychádzala z
toho, že spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o., s ktorým bola zmluvou o postúpení pohľadávok v

kauzálnom vzťahu, nemohol zmenku voči nej účinne uplatniť, preto bolo potrebné formálne zmeniť
majiteľa zmenky. Navrhovateľa považovala len za zdanlivo nezávislého od kauzálneho vzťahu, za
nastrčeného prostredníka, a tento špekulatívny obchod podľa nej sledoval výlučne len obohatenie
sa týchto spoločností na jej úkor, bez potreby zdĺhavého a namáhavého vymáhania pohľadávok od
úverových dlžníkov. Skutočnosť, že spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. má stále na uplatnení zmeniek

voči nej záujem, hoci majiteľom zmeniek je už navrhovateľ, vyplýva aj z toho, že sa JUDr. Tonhauser
stretol s jej zástupcami ohľadne prebiehajúceho zmenkového sporu. Za podozrivú považovala aj výšku
odplatyzapostúpenie,keďžeLICITORfactoring, s.r.o. zmenkyapohľadávkypostupovalnavrhovateľovi
sostratou,napriektomuJUDr.Tonhauserakosvedok tvrdil,žeponukabolaprenichzaujímavá,čopodľaodporkynepodporujedomnienku,žemedziobomispoločnosťamiexistujúajďalšievedľajšiedojednania,
ktoré robia pre LICITOR factoring obchod skutočne zaujímavým.
Skutočnosť, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmeniek vedel, že ona za vymoženie kauzálnych

pohľadávok nezodpovedá, vyplýva podľa odporkyne už z návrhu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu, v ktorom navrhovateľ opisuje pôvod pohľadávok. O tom, že navrhovateľ bol oboznámený s
obsahom zmluvy o postúpení, ktorú ona uzavrela s LICITOR factoring, s.r.o., svedči bod 5.6. zmluvy
o postúpení pohľadávok , ktorú navrhovateľ s touto spoločnosťou uzavrel dňa 18.12.2008 a v ktorom
navrhovateľ prehlásil, že je .. „plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a

zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje“. Rovnako táto skutočnosť vyplynula
aj z výpovedí navrhovateľa a svedka, ktorí zhodne potvrdili, že navrhovateľ si dal urobiť pred kúpou
pohľadávok a zmeniek právny audit, ktorým overoval platnosť predchádzajúcich postúpení pohľadávok.
Hlavným predmetom podnikania navrhovateľa je vymáhanie pohľadávok, nepochybne si teda pred
nadobudnutím zmeniek a úverových pohľadávok dôkladne overil celé ich právne pozadie, vrátane
zmluvy, ktorú ona uzavrela s LICITOR factoring, s.r.o.

Z bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008, v ktorom si navrhovateľ vymienil, že ak so zmenkami na
súde neuspeje (v skutočnosti sa v bode 4.2 zmluvy neúspech na súde nespomína), môže žiadať vrátenie
celej zaplatenej odplaty, odporkyňa vyvodila, že hlavným predmetom obchodu boli pre navrhovateľa
len zmenky, úverové pohľadávky bez zmeniek boli preňho bezcenné. Domnievala sa, že navrhovateľ
nemal dôvod podmieňovať celú odplatu za postúpené úverové pohľadávky perfektnosťou zmeniek, ak

by mienil zmenky uplatniť voči úverovým dlžníkom, z čoho je zrejmé, že od počiatku zamýšľal zmenky
použiť iba voči nej. Tým, že navrhovateľ sám priznal, že zmenky uplatňuje len v tých prípadoch, v ktorých
sa mu ani cestou exekúcie nepodarilo od dlžníka vymôcť úverovú pohľadávku, považovala odporkyňa za
preukázané, že za uplatnením zmenky navrhovateľ nevidí formálny garančný účinok indosamentu, ale
kauzu spočívajúcu v jej zodpovednosti za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok, t. j. kauzu, o ktorej

od počiatku vedel, že voči nej neexistuje. Dôkazom o tom, že navrhovateľ od počiatku mienil zmenky
uplatniť iba voči nej, sú aj formálne vykonávané zachovávacie úkony, čisto formálny spôsob, ktorým
sa navrhovateľ snažil predložiť zmenku vystaviteľovi na platenie, hoci vedel, že sa vystaviteľ o dátume
splatnosti nedozvedel .
Odporkyňa týmito skutočnosťami považovala za preukázané, že navrhovateľ v čase nadobúdania

zmeniek vedel, že ona za vymoženie pohľadávok nezodpovedá, čo samotné podľa nej už stačí na záver
o vedomom konaní na jej škodu. Tými istými skutočnosťami zároveň považovala za preukázaný aj
úmysel navrhovateľa nadobudnúť zmenky s cieľom uplatniť ich napriek tomu voči nej.
Vedomé konanie indosatára na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky je subjektívny vzťah nového
majiteľa k prevodu zmenky. O nepoctivé nadobudnutie sa jedná vtedy, ak indosatár reálne v okamihu

nadobudnutia zmenky nielen pozná kauzálne súvislosti zmenky, ale súčasne aj vie, akú konkrétnu
obranu, vyplývajúcu z týchto kauzálnych súvislosti, môže dlžník pri splatnosti voči indosantovi uplatniť.
Preto len samotná vedomosť indosatára o skutkovom podklade námietok, ktoré proti predchádzajúcim
majiteľom prichádzajú do úvahy, ešte neznamená, že zmenku nadobudol vedome na škodu dlžníka.
Nadobúdateľ musí v momente nadobudnutia zmenky vedieť, že koná na škodu dlžníka. Musí si byť

vedomý, že v dôsledku osobných vzťahov dlžníka s predchádzajúcimi majiteľmi zmenky táto škoda
dlžníka ohrozuje a zmenku nadobudne napriek tomu, že vie, že uplatnením zmenky voči konkrétnemu
dlžníkovi spôsobí tomuto dlžníkovi škodu.
Súhlasiť treba s odporkyňou, že nadobúdateľ nemusí mať priamy úmysel škodu dlžníkovi spôsobiť,
postačí, že vie, že mu škodu spôsobiť môže a pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený.

V prípade žalovanej zmenky bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ sa pri nadobúdaní zmenky s kauzálnou
pohľadávkouoboznámil,poznaljejpovahu, stavapôvod,včítanezabezpečenia,ktorésanapohľadávku
vzťahovalo (vyplýva to napr. aj z bodu 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008).
Navrhovateľ uviedol, že presné podmienky, za akých odporkyňa pohľadávky predávala, nepoznal alebo

si myslí, že ich nepoznal, jeho postupca sa v zmluve za vymoženie nezaručil a na tému ručenia
odporkyne diskusiu neviedol. Súčasne však označil za štandardné, že ten, kto pohľadávky predáva,
sa za ich vymožiteľnosť nezaručí. Vzhľadom na to považoval aj súd za preukázané, že navrhovateľ
pri nadobúdaní zmeniek vedel, resp. prinajmenšom mohol vedieť, že ani odporkyňa za vymožiteľnosť
kauzálnych pohľadávok nezodpovedá.

Napriek tomu dospel súd k záveru, že vedomé konanie navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky na škodu
odporkyne nebolo v konaní preukázané.
Vykonané dôkazy hodnotil súd podľa zásad uvedených v § 132 OSP, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že navrhovateľv okamihu indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť na škodu odporkyne a že práve s týmto
úmyslom ich nadobudol.
Navrhovateľ (jeho konateľ) vo výpovedi uviedol, že úverové pohľadávky, ktorých pôvodnou veriteľkou

bola odporkyňa, nadobudol v čase, kedy nemal skúsenosti so zmenkami, bol to najväčší problém, s
ktorým sa právnici borili, lebo dovtedy so zmenkami nerobili. Chcel mať istotu, že zmenky budú dobre
indosované a pravdepodobne z tohto dôvodu bol do zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008
zahrnutý bod 4.2. Zmenky len skontroloval, či boli na naňho prepísané a uložil ich do trezoru. Jemu
postupník nedeklaroval, že za vymožiteľnosť zmeniek bude zodpovedať odporkyňa, predpokladal,

že ani postupník v tom čase o zodpovednosti odporkyne nevedel. Úverové pohľadávky hneď po
kúpe uplatnil na rozhodcovskom súde, tento postup považoval za výhodnejší, lebo jednak sa v
rozhodcovskom konaní uplatňuje fikcia doručenia, takže na rozhodnutie nebolo treba dlho čakať, a
jednak všetky pohľadávky mohol žalovať na jednom mieste, nebolo to prácne. Následne prebehlo
exekučné konanie a niektoré pohľadávky boli vymožené. Až neskôr, po analýzach, zistil, že odporkyňa
na zmenkách nevylúčila zodpovednosť za zaplatenie a stala sa zmenkovou dlžníčkou. Ak by o tejto

skutočnosti vedel v čase postúpenia pohľadávok, možno by uvažoval aj o kúpe ďalších balíkov
pohľadávok odporkyne, ktoré mu boli ponúknuté. Po zistení, že na zmenkách chýba vylúčenie, ktoré by
mu bránilo vymáhať od všetkých, čo sú na zmenke podpísaní, zmenky postupne vypĺňal a uplatňoval
proti dlžníkom. Použil len tie zmenky, v ktorých mu úverový dlžník pohľadávku nezaplatil ani v exekúcii.
V súdnom konaní si zmenky uplatnil iba voči odporkyni, ktorá je zo všetkých indosantov najbonitnejší

dlžník, voči vystaviteľom už získal exekučný titul na rozhodcovskom súde a ďalší exekučný titul preto
nebol potrebný.
Z výpovede JUDr. Tonhausera, ani z výpovede navrhovateľa nevyplynulo, že by si v čase indosovania
zmeniek niektorý z nich uvedomoval, že odporkyňa príslušnou doložkou na zmenke nevylúčila
svoju zodpovednosť za jej zaplatenie, čím de iure poskytla zabezpečenie. Skutočnosť, že postupca

nepovažoval odporkyňu za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie, je zrejmá aj z toho, že ju o postúpení
písomne neupovedomil (resp. odporkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by jej oznámenie zaslal), hoci
podľa bodu 5.7. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 mal povinnosť postúpenie oznámiť nie
len dlžníkom, ale aj tým, ktorí poskytli zabezpečenie.
Účasť JUDr. Pavla Tonhausera na rokovaní so zástupcami odporkyne o zaplatení zmeniek súd

nepovažuje za dôkaz o prepojení obchodných spoločností, ktorých je štatutárnym zástupcom, s
navrhovateľom. Z výpovede svedka vyplynulo, že spoločnosti BBF capital, a.s. a LICITOR factoring,
s.r.o., ktorých je štatutárnym zástupcom, skúpili viacero balíkov pohľadávok, ktorých pôvodnou
veriteľkou bola odporkyňa, zabezpečených zmenkami. Navrhovateľ od nich odkúpil len jeden balík (cca
300 pohľadávok), takže časť zmeniek majiteľa nezmenila. Účasť štatutárneho zástupcu obchodných

spoločností, ktoré vlastnili zmenky indosované odporkyňou, na rokovaniach s odporkyňou o
mimosúdnom riešení ich zaplatenia, je preto logická napriek tomu, že ani jedna z obchodných
spoločností zatiaľ zmenky proti odporkyni neuplatnila. JUDr. Tonhauser výslovne uviedol, že nikdy s
odporkyňou za navrhovateľa nerokoval.
Predaj pohľadávok navrhovateľovi so stratou 1% z ich nominálnej hodnoty nemusí nevyhnutne

znamenať, že medzi postupcom a postupníkom existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania. Svedok
potvrdil, že ním zastúpené obchodné spoločnosti vlastnili veľké množstvo týchto pohľadávok, ktoré síce
štandardným spôsobom vymáhali, ale pre veľké množstvo sa nedali naraz spracovať. S prihliadnutím
na túto skutočnosť, a tiež na to, že zmenkami boli zabezpečené záväzky zo zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, takže vzhľadom na silnejúcu ochranu spotrebiteľa bola vymožiteľnosť pohľadávok oslabená,

nie je rozhodnutie odpredať pohľadávky so stratou 1% nepochopiteľné. Treba uviesť, že aj odporkyňa
postupovala pohľadávky so stratou, za odplatu vo výške 26% z hodnoty pohľadávok ku dňu ich
postúpenia.
Podľa názoru súdu nie je možné z ustanovenia bodu 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
18.12.2008 jednoznačne vyvodiť, že pre navrhovateľa boli hlavným predmetom obchodu iba zmenky,

ktoré by od počiatku zamýšľal použiť jedine voči odporkyni.
Na základe bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 mal navrhovateľ nárok na zľavu vo výške
odplaty v prípade, ak sa preukáže, že zabezpečovacie prostriedky, ktoré vznikli za účelom zabezpečenia
postúpených pohľadávok, nie sú spôsobilé v zmysle zákona č. 191/1950 Zb., prípadne v zmysle iných
všeobecne záväzných právnych predpisov alebo ak všeobecne záväzné predpisy postúpenie práv a

povinností z postúpenej zmenky, resp. iného zabezpečovacieho prostriedku a/alebo úkonu vylučujú.
Navrhovateľ ani svedok nevedeli uviesť, na návrh ktorého účastníka zmluvy bol tento bod do zmluvy
zahrnutý. Obaja zhodne vypovedali, že pri nadobúdaní nerozlišovali medzi úverovými pohľadávkami
a zmenkami, kúpili pohľadávky so zmenkami ako celok.V zmluve o postúpení, ktorú odporkyňa 2.3.2007 uzavrela s LICITOR factoring, s.r.o. sa obdobné
ustanovenie, podľa ktorého by postupník mal právo na vrátenie odplaty pre vady zmenky, nenachádza.
Dokonca v čl. VII. ods. 3 je právo výslovne vylúčené vo vzťahu k zabezpečeniu postúpenej pohľadávky.

Svedok JUDr. Tonhauser však uviedol, že pohľadávky, ktoré im odporkyňa postúpila bez zmeniek, jej
vracali a o vrátení sa robili protokoly. Odporkyňa toto tvrdenie nerozporovala. Nie je preto vylúčené, že
obsah bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 len reflektoval skúsenosti postupcu z jeho minulých
vzťahov s odporkyňou.
Je pravdou, že navrhovateľ nepoužil zmenky v súdnom konaní pri vymáhaní úverových pohľadávok

od úverových dlžníkov, samotnú túto skutočnosť však nie je možné považovať za úmysel navrhovateľa
od počiatku zmenky uplatniť výlučne len proti odporkyni. Navrhovateľ dostatočne vysvetlil, prečo takýto
postupzvolil.Trebauviesť,žeanivprípade,akbynavrhovateľhneďponadobudnutíuplatnilzmenkyvoči
vystaviteľom, nič by mu nebránilo, aby dodatočne v súdnom konaní zaplatenie žiadal aj od odporkyne
(čl. I. § 47 ods. 2 a 4 zmenkového zákona).
Pri hodnotení, či sú splnené podmienky pre uplatnenie kauzálnych námietok v zmysle prvej vety čl. I. §

17 ods. 1 zmenkového zákona, je rozhodujúci úmysel indosatára nadobudnúť zmenku na škodu dlžníka.
Nadobúdateľ teda už v čase indosovania musí vedieť nielen to, aké sú kauzálne súvislosti zmenky, ale
vedomosť musí mať aj o konkrétnych námietkach, ktoré sa dlžníkovi z kauzálneho vzťahu ponúkajú.
Na základe skúseností z rozhodovacej činnosti súd nemá dôvod pochybovať o tom, že nie každý majiteľ
alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom práve (napokon dôkazom je aj konanie

odporkyne pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že indosatár vyvinie primerané úsilie, aby sa
s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred oboznámil, ale zo skutočnosti, že tak nespravil,
nemožno vyvodzovať žiadne závery.
Navrhovateľ tvrdil, že v čase indosovania zmeniek ešte nevedel, že nenapísaním príslušnej doložky
odporkyňa svoju zodpovednosť za zaplatenie zmeniek nevylúčila, a keďže ani z ostatných vykonaných

dôkazov opak nevyplynul, nie je namieste tvrdenie, že konal pri nadobúdaní zmeniek vedome na škodu
odporkyne. Nedbanlivosť navrhovateľa, dokonca ani jeho hrubá nedbanlivosť, spočívajúca v tom, že
pri vynaložení patričného úsilia mohol už pri nadobúdaní zmeniek zistiť, že odporkyňa je nepriamou
zmenkovou dlžníčkou, nepostačuje. Kauzálne námietky preto nie sú prípustné.
Z rovnakých dôvodov, ktorými odporkyňa odôvodnila vedomé konanie navrhovateľa pri nadobúdaní

zmenky na jej škodu, považovala za preukázané, že sa navrhovateľ pri uplatňovaní zmenky dopúšťa
šikanózneho výkonu práva, keď si v rozpore s dobrými mravmi z titulu zmenky v skutočnosti uplatňuje
kompenzáciu za nevymožiteľné úverové pohľadávky. Hrozí podľa nej tiež riziko, že navrhovateľ
paralelne získa rovnaké plnenie od úverového dlžníka aj od nej, hoci de iure z rôznych právnych
úkonov. Takýto stav nemôže napĺňať atribúty dobrých mravov a požívať právnu ochranu. Mala

zato, že navrhovateľ len zneužíva abstraktný charakter zmenky, využil jej chybu, že pri indosovaní
nevylúčila garančný účinok indosamentu, ale ani táto chyba nemôže navodiť stav, pri ktorom sa
navrhovateľ špekulatívne na jej úkor obohatí, keď tomu odporujú všetky kauzálne súvislosti, z ktorých
vyplýva, že nikdy nemala niesť zodpovednosť za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok. Navrhovateľ
sa nekalým spôsobom od počiatku rozhodol zmenky voči nej zneužiť, spôsobiť jej škodu a sebe

privodiť neodôvodnený prospech. Celý spor označila za výsledok špekulatívneho biznisu navrhovateľa
a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorí svoje podnikateľské riziko pri vymáhaní pohľadávok od
úverových dlžníkov transformujú na istý zisk pri vymáhaní pohľadávok od nej, bez toho, aby museli
vynaložiť väčšiu námahu. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 1735/07,
v ktorom sa konštatuje, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne

nespravodlivému záveru, znamená porušenie základných práv, mala za to, že ani v tomto prípade by
súd nemal právne normy vykladať len prísne formálne.
K tejto námietke je potrebné v prvom rade poukázať na to, že zmenkový zákon je zákonom špeciálnym,
má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej povahy. Zmenkové vzťahy je možné
posúdiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový zákon výslovne niektorú otázku nerieši.

Právna teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade uplatní, považuje len Občiansky zákonník
ako najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. Obchodný zákonník upravuje iba užší okruh vzťahov,
najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo zmenky sa preto ako všeobecný predpis
uplatní len vtedy, ak určitú otázku nerieši zmenkový zákon ani Občiansky zákonník.
Posúdiť zmenkovo-právny vzťah podľa ustanovenia § 3 OZ, resp. § 265 ObZ by preto bolo možné jedine

v prípade, ak by zmenkový zákon neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou sa zneužitie práva sankcionuje.
Zmenka je dokonalý, nesporný a abstraktný cenný papier. Práva a záväzky sú definované len samotnou
zmenkovou listinou a nie sú závislé od mimozmenkových vzťahov, a to ani v prípade, ak ide o tzv.
zabezpečovaciu zmenku. Ak majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, previnil sa hrubounedbanlivosťou alebo konal vedome na škodu dlžníka, poskytuje zmenkový zákon dlžníkovi ochranu
tým,žemuumožňujebrániťsaprotizaplateniuzmenkyajnámietkami,vyplývajúcimizmimozmenkových
vzťahov.

Za prílišný formalizmus nie je, podľa názoru súdu, možné považovať skutočnosť, že ak špeciálna právna
norma výslovne pripúšťa možnosť vznášať kauzálne námietky len za presne stanovených podmienok,
súd nepriznaná úspech námietkam, odvolávajúcim sa jedine na ustanovenia všeobecného predpisu,
ktoré nie sú na zmenkový vzťah vzhľadom na osobitnú úpravu použiteľné.
Vedomé konanie na škodu dlžníka, za ktoré je treba považovať aj dôvody, ktorými odporkyňa odôvodnila

námietku výkonu práva v rozpore so zásadami ekvity, je podľa ustanovenia prvej vety čl. I. § 17 ods. 1
zmenkového zákona právne významné len v prípade, ak týmto spôsobom majiteľ zmenky konal pri jej
nadobúdaní. Prípadné zneužitie práva, ku ktorému došlo neskôr, už nemá na povinnosť dlžníka zmenku
zaplatiť, žiaden vplyv.
Vzhľadom na to, že zmenkový zákon ochranu dlžníka rieši vyčerpávajúcim spôsobom, nie je možné jeho
ustanovenia vykladať extenzívne, ani posudzovať práva majiteľa zmenky a povinnosti zmenkového

dlžníka podľa ustanovení všeobecného predpisu. Pokiaľ by súd nepriznal navrhovateľovi právo zo
zmenky jedine preto, že z dôvodov vyplývajúcich z mimozmenkových vzťahov by posúdil jeho postup
nasledujúci po nadobudnutí zmenky ako šikanózny výkon práva, zámerne smerujúci k poškodeniu
odporkyne, v skutočnosti by týmto postupom porušil kogentnú úpravu, vyplývajúcu z ustanovenia prvej
vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona.

Pravdou je, že Ústavný súd Českej republiky v náleze č. IV. ÚS 457/10 z 18.7.2013, na ktorý tiež
odporkyňa poukázala, vyslovil názor, že aj v zmenkových vzťahoch nemôže súd priznať ochranu
výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím. Tento záver však prijal v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa,
v ktorých je zmenkový dlžník ako spotrebiteľ „slabšou“ stranou, od ktorej sa nedá očakávať hlbšie
povedomie o zmenkovom práve a zmenka bola uplatnená medzi subjektmi, ktoré zásadne neboli v

rovnakom postavení. Ústavný súd zdôraznil, že treba rozlišovať, či do zmenkového vzťahu vstupujú
dvaja podnikatelia, alebo podnikateľ a nepodnikateľ.
V tomto súdnom konaní sú obaja účastníci podnikatelia, odporkyňu nie je možné považovať za slabšiu
stranu, ani pomer účastníkov sa nedá považovať za nerovnovážny.
Odporkyňa v záverečnom vyjadrení upozornila na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 20Obdo/19/2014 z 29.10.2015, v ktorom v obdobnej veci vyslovil názor, že ak sa z obsahu spisu javí
zmenka ako zmenka „spotrebiteľská“, treba sa zaoberať aj otázkou, či je zmenka platná. Z toho vyvodila,
že je súd povinný ex offo skúmať, či je dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú ona uzavrela
so zmenkovým dlžníkom - vystaviteľom zmenky a zároveň spotrebiteľom, dostatočne zrozumiteľná, či
formulár dohody dostatočne chráni práva spotrebiteľa v rozsahu § 52 a nasl. OZ, alebo či ide o absolútne

neplatnú zmluvu, čoho dôsledkom je neplatnosť zmenky. Súčasne poukázala na novelizované znenie
čl. I. § 17 zmenkového zákona a mala za to, že súd aj v tomto konaní musí z úradnej povinnosti prihliadať
na spotrebiteľský charakter zmenky.
Účelom zmien, ktoré boli zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015 zavedené do
zmenkového zákona (čl. I. § 17 a čl. III. § 3a) bolo zabezpečiť ochranu osôb, ktorých zaviazanosť zo

zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Napriek tomu, že o spotrebiteľskom charaktere
príčinného vzťahu zmenky súd nepochybuje, zaviazanosť odporkyne zmenkou nevznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej ona mala postavenie dodávateľa, ale výlučne a jedine len v súvislosti
s garančným účinkom indosamentu. Odporkyňa sa preto nemôže dovolávať ochrany, ktorú zmenkový
zákon priznáva spotrebiteľovi, ani očakávať, že súd bude ex offo skúmať zmluvné podmienky, ktoré ona

sama vo formulári dohody o vyplňovacom práve k zmenke koncipovala. Otázkou neplatnosti dohody
sa už súd v rozsahu včas uplatnenej námietky zaoberal. K neskôr podaným námietkam nie je možné v
zmysle prvej vety § 175 ods. 4 OSP prihliadať.
Okrem toho sa zmenka nestáva neplatnou v dôsledku neplatnosti dohody oprávňujúcej na vyplnenie
blankozmenky, prípadná neplatnosť vyplňovacej dohody len umožňuje zmenkovému dlžníkovi vzniesť

námietku nesprávneho vyplnenia zmenky podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona.
Podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore
so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.
Osobitným predpisom, ktorý s účinnosťou od 1.1.2011 úplne zakázal použitie zmenky na zabezpečenie

uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, bol až zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy, t. j. zákona č. 258/2001 Z. z., platil len zákaz splniť
zmenkou dlh v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby, resp.
počnúc od 1.1.2008 mohol podľa § 4 ods. 6 zákona veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečeniesvojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo

výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenka, z ktorej si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje postihové práva, nebola platobná, jej
prostredníctvom nemal byť spotrebiteľský úver platený. Išlo o zmenku zabezpečovaciu a vzhľadom
na to, že bola vystavená 7.10.2005, v ktorom čase ešte nebolo zákonom zakázané použitie zmenky
na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné zmenkový prejav

považovať za neplatný ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona.
Zmenkový záväzok je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov
uvedených v námietkach odporkyňa nemala povinnosť zmenku zaplatiť, ponechal súd zmenkový
platobný rozkaz v platnosti.
O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní
zmenkového platobného rozkazu, navrhovateľovi vznikli trovy len právnym zastúpením. Advokát

poskytol 3 úkony právnej služby: písomné vyjadrenie z 25.9.2014 k námietkam, písomné podanie z
18.3.2015, týkajúce sa veci samej a ďalšia porada s klientom 27.5.2016 (podľa záznamu z porady v
trvaní viac než jednej hodiny). Z tarifnej hodnoty veci 2.531,17 eur je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 101,25 eur. Paušálna náhrada výdavkov
(§ 16 ods. 3 vyhlášky) prislúcha za úkon vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 eur, za úkon z roku 2015

vo výške 8,39 eur a za úkon z roku 2016 vo výške 8,58 eur. Súčet odmeny a náhrad, spolu 328,76
eur, sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 65,75 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty
20%. Náhradu trov odporkyňa na základe § 149 ods. 1 OSP zaplatí navrhovateľovi k rukám právneho
zástupcu, ktorý na tento účel označil vo vyčíslení trov účet IBAN: SK29 0900 0000 0000 1161 3582.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z..