Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 3, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616218233
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7616218233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu

JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Q. Q., O. B. W.W. K. B., H.. S.
Č.. XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, Radničné námestie č. 279/4 proti žalovanému J. Q., O. B. W. K. B., P. Č.. XXX/XX, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 18.03.2019 č.k. 16C/171/2016 - 143 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že žalobkyňou
uplatnenýnárokčodozákladujeopodstatnenýavyslovil,žeovýškenárokužalobkyneotrováchkonania
rozhodne v konečnom rozsudku.

2. Týmto rozsudkom rozhodoval súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 30.000,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Odôvodnil svoj nárok tým, že uvedená suma zodpovedá 1/2 hodnoty, o ktorú bola zhodnotená

nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného a to budova sup.č. XXX, stojaca na parcele KN - C č. XXXX
k.ú. W. K. B. zhodnotená jej investíciami.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa bola manželkou syna
žalovaného a jej manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 30.06.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť 20.07.2015. Ďalej súd vychádzal z toho, že investície do majetku žalovaného boli
vynaložené z finančných prostriedkov žalobkyne a jej bývalého manžela patriacich do BSM, vykonaným

dokazovaním mal súd za preukázané, že zo strany žalobkyne a jej manžela došlo k určitým investíciám
do prevedenej rekonštrukcie podkrovia nehnuteľnosti žalovaného, a to z finančných prostriedkov, ktoré
si zabezpečili. V tejto súvislosti súd vychádzal zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX
uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou a.s., žalobkyňou a jej manželom a na základe ktorej im
bol poskytnutý úver vo výške 1.200.000,- Sk a to na účel bývania, zabezpečenia nehnuteľnosti. Na
základe zmluvy o poskytnutí flexihypotéky uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou, žalobkyňou a jej
manželom ako dlžníkmi je zrejmé, že im bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 706.000,- Sk, pričom

úver bol zabezpečený zriadením záložného práva na rodinný dom súp.č. XXX na parcele KN - C č. XXX.
Následne bol žalobkyni a jej manželovi poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere Slovenskou
sporiteľňou úver vo výške 34.000,- eur, ako úver na bývanie. Súd ďalej vychádzal z vykonaného
dokazovania, z ktorého vyplynulo, že stranami sporu ani výpoveďami svedkov nebolo spochybnenétvrdenie žalobkyne obsiahnuté v žalobe, ako aj z účastníckych výpovedí, že sporný mezonetový byt,
teda nehnuteľnosť žalovaného, do ktorej bol uvedený byt stavaný, prestala užívať v apríli 2015, kedy sa
ešte pred jej rozvodom s bývalým manželom - synom žalovaného odsťahovala zo spoločnej domácnosti,

pričom po jej odchode zo spoločnej domácnosti bol vymenený zákon na tejto nehnuteľnosti a bola jej tak
odňatá možnosť túto nehnuteľnosť užívať. Zrekonštruovaná podkrovná časť nehnuteľnosti žalovaného
tvoriaca mezonetový byt nie je podľa výpovede žalovaného, ako aj svedka, ktorý tam naďalej býva,
skolaudovaná.

4. Podľa názoru súdu to, že samotný nárok žalobkyne je daný, je z vykonaného dokazovania
nepochybné. Existenciu nároku žalobkyne nepochabne preukazuje tá skutočnosť, že minimálne čo
do vnútorného dovybavenia zrekonštruovanej časti nehnuteľnosti žalovaného, ktorá v súčasnosti
predstavujepodkrovnýmezonetovýbytaktoréhodovybaveniemalopozostávaťminimálnezdokončenia
omietok, elektroinštalácie, internetových tehál, plávajúcich podláh a pokládok dlažby, nákup a osadenie
sanity v kúpeľniach, teda kompletného dozariadenia bytu, ako aj čo do vybudovania plynovej prípojky

pre uvedený objekt. Ide o investíciu žalobkyne a jej bývalého manžela z ich finančných prostriedkov
do nehnuteľnosti žalovaného, teda ide o zhodnotenie uvedenej predmetnej nehnuteľnosti zo strany
žalobkyne a jej bývalého manžela.

5. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatnených nárokov, súd považoval za

hospodárne sa vysporiadať s touto námietkou. Pri posudzovaní tejto námietky súd vychádzal z názoru,
že pokiaľ osoba investovala do cudzej nehnuteľnosti vlastné finančné prostriedky a túto nehnuteľnosť
aj užívala, resp. spoluužívala, vznikol je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho
v zhodnotení uvedenej nehnuteľnosti až momentom znemožnenia výkonu tohto jej (spolu) užívacieho
práva.

6. Súd bol toho názoru, že z vykonaného dokazovania je jednoznačne zrejmé, že spoluužívacie
právo žalobkyne k nehnuteľnosti žalovaného tu bolo dané. Bolo nesporné, že žalobkyňa spoločne
so svojím bývalým manželom užívali dlhodobo predmetné zrekonštruované podkrovné priestory
nehnuteľnosti žalovaného ako mezonetový byt so súhlasom žalovaného. Súd mál za preukázané,

že minimálne investície potrebné na dokončenie uvedených podkrovných priestorov z tzv. hrubej
stavby na riadne obývateľný priestor nespochybniteľne vynaložila žalobkyňa s bývalým manželom
so súhlasom žalovaného. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobkyni bol znemožnený
výkon jej spoluužívacieho práva nehnuteľnosti od apríla 2015 tým, že sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti a zároveň došlo k výmene zámkov na vstupných dverách, ktorá jej následne znemožnila

prípadný návrat do objektu. Podľa názoru súdu až od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba
na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda nárok žalobkyne nie je premlčaný. Za právny dôvod, ktorý
„odpadol“ bolo práve spoluužívacie právo žalobkyne a jeho „odpadnutie“ predstavovalo znemožnenie
jeho ďalšieho výkonu pre žalobkyňu.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

8. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie ak vychádzal
z ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Z obsahu žaloby ale ani z výsluchu žalobkyne nie je možné

jednoznačne určiť, či sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť plnením bez právneho dôvodu alebo z
právneho dôvodu, ktorý odpadol. Za začiatok plynutia premlčacej doby žalovaný považuje moment
vnesenia investícií do jeho majetku, teda premlčacia lehota mohla najneskôr začať plynúť 23.12.2007,
kedy sa žalobkyňa do bytu nasťahovala. Preto premlčacia lehota uplynula najneskôr 23.12.2010.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania mal súd preto žalobu zamietnuť. Podľa jeho názoru súd

nesprávne vychádzal z jediného nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 548/2015 a nebral do úvahy jeho
tvrdenia ako aj predkladania rozhodnutia iných súdov. Má za to, že súd poprel takmer 55 ročnú ustálenú
judikatúrunielenÚstavnéhosúdualeajnajvyššíchsúdovSlovenskejaČeskejrepubliky.Vtejtosúvislosti
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 479/2015. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie
mu odňal možnosť konať pred súdom, ak mu neoznámil, že pri rozhodovaní bude vychádzať z názoru

Ústavného súdu vysloveného v náleze I. ÚS 548/2015. Súd prvej inštancie začiatok plynutia premlčacej
lehotystanovilnadeň01.04.2015,tedanadeň,kedyžalobkyňaodišlazospoločnejdomácnosti.Akbyho
súd oboznámil so svojím predbežným právnym názorom na začiatok plynutia premlčacej lehoty, bol by
vykonal dokazovanie v tom smere, že žalobkyňa už 17.11.2014 oznámila synovi žalovaného, že podalanávrh na rozvod manželstva, že sa ide odsťahovať zo spoločnej domácnosti a že sa odsťahuje hneď
potom, ako si nájde náhradné bývanie. Z uvedeného je zrejmé, že subjektívna dvojročná premlčacia
lehota by uplynula 17.11.2016, teda ešte pred doručením žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Považuje preto za nesprávny názor súdu na začiatok plynutia premlčacej lehoty uvedený v ods. 97 a 98.
Má za to, že nález Ústavného súdu SR I. ÚS 548/2015 je sporný, nakoľko spochybnil absolútny právny
názor na začiatok plynutia premlčacej lehoty nielen všeobecných súdov ale aj samotného Ústavného
súdu(viďIII.ÚS479/2015).Zanesprávnepovažujeprávneposúdeniesúduprvejinštancieakuviedol,že
právnym dôvodom, ktorý odpadol bolo spolu - užívacie práva žalobkyne a syna žalovaného na základe

ktorého odpadnutie tohto právneho dôvodu, teda vysťahovanie žalobkyne predstavovalo znemožnenie
jeho ďalšieho výkonu pre žalobkyňu. Ak súd ustálil vznik nejakého právneho vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovaným, bol povinný prijať na zákonnú požiadavku platnosti takého dojednania.

9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 389 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, ak vychádzal z názoru, že žalobkyňou uplatnený nárok, čo do základu je dôvodný a správne
posúdil aj začiatok plynutia premlčacej doby vzniknutého bezdôvodného obohatenia, t.j. od času, keď

právnydôvodplneniažalobkyňoudodatočneodpadalo.Anipočasodvolaciehokonanianedošlokzmene
skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré uviedol
súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

11. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza

z názoru, že momentom začatia plynutia premlčacej doby bol moment vnesenia investícií žalobkyňou
do jeho majetku.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z
právneho dôvodu, ktorý opadol, ako je majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva má plniť sám.

15. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

16. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

17. Citované ustanovenie § 451 vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto
nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok
(§ 489 Občianskeho zákonníka), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať to, o čo sa
bezdôvodne obohatil, a tomu, na koho úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu

bezdôvodného obohatenia. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty
vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktivít (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
alebo k zníženiu pasív (§ 454 Občianskeho zákonníka).

18. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia (§ 451

ods. 2 Občianskeho zákonníka), založenej na tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od začiatku
právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie.19.Skutkovápodstatabezdôvodnéhoobohateniazískanéhoplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadol,
mieri po tom na tie prípady, pri ktorých v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia,
ktorý však následne stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa

poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením.

20. Z hľadiska posúdenia začiatku behu dvojročnej premlčacej lehoty (§ 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že
došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, teda kedy sa preukázateľne

dozvie všetky okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde.

21. Príkladom majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je ich zhodnotenie
nehnuteľnosti investíciami tretej osoby, ktoré boli vykonané bez zodpovedajúceho právneho dôvodu,
kedy vlastník nehnuteľnosti nadobúda bezdôvodné obohatenie už okamžikom vykonaním stavebných,
či iných cenu nehnuteľností zvyšujúcich úprav.

22.Naprotitomuvprípadezhodnoteniainvestíciamivykonanýminazákladeprávnehodôvodudochádza
k vzniku bezdôvodného obohatenia až v okamihu, keď tento právny dôvod stratil svoje účinky (odpadol).
Za dostatočný právny dôvod investície na vec (nehnuteľnosť) tretej osoby môže predstavovať napríklad
i neformálny (ústny) prísľub budúceho prevodu nehnuteľnosti, ktorý odpadne ako náhle vlastník prísľub

odvolá, prípadne odmietne nehnuteľnosť predať, či vytvorí taký stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už
nebude realizovaná.

23. Za dostatočný právny dôvod vynaloženia investícii na nehnuteľnosť (dom či bytovú jednotku) v
tomto smere, t.j. z pohľadu naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia vzniknutého z

právneho dôvodu, ktorý odpadol, treba považovať i vzájomnú dohodu účastníkov o spoločnom bývaní
a využívaní nehnuteľnosti (bytu) k tomuto účelu, na ktorej základe sa investujúca osoba podieľala
na získaní nehnuteľnosti, či na jej stavebných úpravách za účelom získania či skvalitnenia priestorov
pre spoločné bývanie. K vzniku bezdôvodného obohatenia v takom prípade dochádza spravidla až v
okamihu kedy účastníci takej dohody zrušili spoločné spolužitie a spoločné užívanie bytu.

24. V prejednávanej veci vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa spolu so svojim
bývalým manželom v rámci rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovaného vynaložili investície potrebné
na dokončenie podkrovných priestorov za účelom vytvorenia bytu. Nehnuteľnosť žalovaného teda
zrekonštruovali so súhlasom žalovaného a následne nehnuteľnosť spolu užívali so žalovaným. Možno

preto konštatovať, že žalobkyňa spolu s manželom uzatvorili so žalovaným konkludentnú dohodu
o bezodplatnom spoluužívaní podkrovných priestorov jeho nehnuteľností, ako samostatnej bytovej
jednotky. Z vykonaného dokazovania ďalej bolo nesporné, že žalobkyni bol znemožnený výkon jej
spoluužívacieho práva k nehnuteľnosti žalovaného počnúc 1. aprílom 2015, kedy došlo k výmene
vstupných zámkov a k jej odsťahovaniu sa zo spoločnej domácnosti.

25. Z uvedených skutkových zistení možno vyvodiť, že za dostatočný právny dôvod vynaloženia
investícií žalobkyňou na nehnuteľnosť žalovaného z pohľadu naplnenia skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia vzniknutého z právneho dôvodu, ktorý odpadol treba považovať
konkludentnú dohodu žalobkyne so žalovaným o spoluužívaní nehnuteľnosti (mezonetového bytu) na

tento účel, na základe ktorej sa žalobkyňa svojimi investíciami podieľala na stavebných úpravách
nehnuteľnosti žalovaného za účelom získania bytu. Žalobkyňa teda neinvestovala do nehnuteľnosti
žalovaného bez právneho dôvodu, lebo ako bolo vyššie uvedené za taký treba považovať práve
konkludentnú dohodu so žalovaným o spoluužívaní nehnuteľnosti.

26. K vzniku bezdôvodného obohatenia žalobcu v danej veci teda došlo až okamihom, keď žalobkyni
bolo znemožnené spoluužívanie nehnuteľnosti dňom X.X.XXXX, kedy došlo k jej odsťahovaniu zo
spoločnej domácnosti a k výmene vonkajších zámkov žalovaným. Za nesprávny preto treba považovať
názor žalovaného, že už okamihom zhodnotenia jeho nehnuteľnosti investíciami žalobkyne vzniklo mu
na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie. Je tomu tak preto, že dôvodom poskytnutých investícií

žalobkyňou, ktorými bola zhodnotená nehnuteľnosť žalovaného (rekonštrukčné práce za účelom
vytvorenia mezonetového bytu) bola práve dohoda účastníkov o spoluužívaní nehnuteľnosti.27. Ak teda žalobkyni bolo znemožnené jej spoluužívacie právo v časti spornej nehnuteľnosti tým,
že došlo k výmene zámku na vstupných dverách, odpadol aj právny dôvod, na základe ktorého do
nehnuteľnosti investovala a tým žalovaný získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. Týmto

okamihom začala plynúť aj premlčacia lehota.

28. Žalobkyňa svoj nárok uplatnila na súde dňom 1.12.2016 (pričom premlčacia lehota začala plynúť
1.4.2015), teda v dvojročnej premlčacej lehote, preto za správny treba považovať záver súdu prvej
inštancie, že k premlčaniu žalobkyňou uplatnenému nároku nedošlo.

29. V tejto súvislosti bez významu je aj tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa mala údajne synovi už dňa
17.11.2014 oznámiť, že podala návrh na rozvod manželstva, a že sa ide odsťahovať zo spoločnej
domácnosti po tom, čo si nájde náhradné bývanie. Je tomu tak preto, že pre začiatok plynutia premlčacej
lehoty v prípade odpadnutia právneho dôvodu je rozhodujúce zistenie kedy došlo k odpadnutiu právneho
dôvodu a nie prípadný úmysel žalobkyne nevykonávať spoluužívacie právo.

30. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že v prejednávanej veci pri riešení začiatku plynutia
premlčacej lehoty ide o odklon od doterajšej súdnej praxe. Rozhodnutia, na ktoré žalovaný poukazuje
sú rozdielne iba v tom, že tieto sa síce zaoberajú začiatkom plynutia premlčania v rámci bezdôvodného
obohatenia, avšak rozlišujú bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo plnením bez právneho dôvodu a

plnením na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol.

31. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

32. Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol len o základe žalobkyňou
uplatneného nároku v ďalšom konaní rozhodne o výške žalobkyňou požadovaného bezdôvodného
obohatenia.

33. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).