Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11Er/380/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4303899904
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4303899904.4

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4,
IČO: 36 864 421, proti povinnej: K.É. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. Y. XXX, o vymoženie 565,29 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi

trovy exekúcie vo výške 114,03 eura, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Povinnej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice dňa 01.10.2003 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním
exekúcie (Ex 2313/2003) na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N 527/2003, NZ

42630/2003 spísanej dňa 30.05.2003 na Notárskom úrade v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4.

2. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových
práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými
predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže

domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby
exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pre nadmernými a
neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.

3. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať

len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje
zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku
povinného.Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípovuplatňujúcichsavexekučnomprávespôsobuje
neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon.
Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie
exekúcie. Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len

takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Uvedené predpoklady je exekučný súd oprávnenýa zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola
nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti),
musí byť podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa

priečilo zásadám exekučného konania.

4. Podľa § 243h veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

5.Podľa§57ods.1písm.g)zák. č.233/1995Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovúčinnéhodo31.03.2017
(ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,

právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

8. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len Občiansky zákonník), zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia

vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

9. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

10. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

11. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je notárska zápisnica č. N 527/2003, NZ 42630/2003
spísanej dňa 30.05.2003 na Notárskom úrade v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4. V predmetnej
notárskej zápisnici je povinný zastúpený A.. I. Ž. na základe plnej moci zastupujúceho A.. J. D.,
advokáta, ktorá je v zmluve o úvere a ktorá je prílohou notárskej zápisnice v mene povinnej osoby,
a ktorý uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého
je možné vykonať exekúciu.

14. V prejednávanej veci niet sporu o tom , že skutkový a právny základ exekučného titulu je práve
zmluva o úvere č. 4170403 uzatvorená účastníkmi konania dňa 21.03.2003, ktorou sa oprávnený ako

veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 365,13 eura ( 11.000,- Sk ) a povinný
sa zaviazal zaplatiť mu túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 200,16 eura ( 6.030,- Sk ),
t.j. celkovo 565,29 eura ( 17.030,- Sk) v 13 týždňových splátkach po 43,48 eura ( 1.310,- Sk). Zároveň
povinný na formulárovom tlačive podpísal i splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, aby
v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo v tom čase možné predpokladať.

15. Exekučný súd je povinný zaoberať sa v každom štádiu exekučného konania tým, či neexistuje
prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s
platným právom. Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby saexekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené súd preveril vykonateľnosť spísanej
notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti

(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a
notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska
zápisnica podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, ktorý
nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558

Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V
oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny
úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného
práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o
jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme

notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného

titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný
titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu
by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob
vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých
treba bezpodmienečne trvať.

16. V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho advokát A.. J.
D., ktorému povinný udelil splnomocnenie v zmluve o úvere zo dňa 21.03.2003. Splnomocnenie je
súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov

pre dlžníkov. Súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný pri spisovaní notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto zástupcovi udeliť
plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom
na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí
spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t.j. musí byť určité a

zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere
zo dňa 21.03.2003 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp.
záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinnú uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné
plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Plnomocenstvo zo dňa 21.03.2003 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na

základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Súd je toho názoru, že
predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta A.. J. D., ako zástupcu povinného uznať dlh
vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou, resp. substitučne splnomocniť na uznanie
dlhu inú osobu.

17. K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 21.03.2003 je predtlačený formulár, ktorý
sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva
už obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje advokáta A.. J. D.. Už táto skutočnosť
preukazuje, že A.. J. D. ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa
(oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu A.. J. D. nie sú v rozpore

so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka), a to bez
ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej veci je totiž
povinný zastúpený A.. J. D., pričom súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných

prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec
povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.18. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd
na ňu prihliada aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. Absencia
vyššie uvedených náležitostí notárskej zápisnice ako aj plnomocenstva má za následok absolútnu

neplatnosť notárskej zápisnice a spôsobuje, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom
v zmysle požiadavky § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom
zastavenie exekúcie, keďže ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho
podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu
bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti

exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných
skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by
odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

19.Spoukazomnavyššieuvedenézákonnéustanoveniaa uvedenéskutočnosti,súdexekúciuvzmysle
§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za

neprípustnú a rozhodol o zastavení exekúcie.

20. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

21. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 ). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti

so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50 ).

22. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

23. Podľa § 203 ods. 1 cit. zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu
môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

24. Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej

do 31.12.2008, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

25. Súdny exekútor si v súvislosti si uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie v sume 114,03 eura ( vrátane
DPH ), ktoré pozostávajú z odmeny exekútora v sume 31,88 eura za 4 hodiny účelne vynaložené na

exekúcie podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/ 1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška)
( 4x 6,64 eura + DPH ), z odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou
sumou 3,32 eura podľa § 14ods. 3 § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 15,92 eura ( 4x 3,32 eura + DPH )
za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy
povinného, každé zisťovanie majetku povinného, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky v

sume 16,68 eura za poštovné, 2,62 eura za spotrebný materiál, 41,40 eura cestovné na trase Šaľa -
Tlmače a späť za účelom súpisu hnuteľných vecí a 5,53 eura za stratu času podľa § 23 vyhlášky ( 7
polhodín x 0,79 eura ), t.j. trovy exekúcie spolu predstavujú 114,03 eura s DPH.

26. Ustanovenie § 203 obsahuje výnimky z generálneho pravidla, podľa ktorého trovy exekúcie hradí

povinný. Trovy exekúcie totiž môže za určitých zákonom stanovených dôvodov hradiť aj oprávnený.
Súd pri rozhodovaní o zaviazaní oprávneného k náhrade trov exekúcie berie do úvahy jednak princíp
zavinenia oprávneného pri zastavení exekúcie a zároveň princíp voľného uváženia súdu. Tento postup
súdu vyplýva logicky priamo z dikcie ustanovenia odseku 1, podľa ktorého súd môže, avšak nemusí
zaviazať k náhrade trov exekúcie oprávneného, ak ten zastavenie exekúcie zavinil.

27. Súd dospel k záveru, že k zastaveniu exekúcie došlo v danom prípade zavinením oprávneného, a
to predložením exekučného titulu, ktorého podkladom bol absolútne neplatný právny úkon, na základektorého bol uznaný dlh vo forme notárskej zápisnice v mene povinného. Súd vzhľadom na uvedené
uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 114,03 eura.

28. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

29. Keďže k zastaveniu konania došlo v danom prípade zavinením oprávneného, povinnej tak vznikol
nárok na náhradu trov konania. Preskúmaním spisu však súd zistil, že povinnej žiadne trovy konania

nevznikli, ako ani žiadne nežiadala. Súd preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že povinnej sa
náhrada trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP nepriznáva.

Poučenie:

Proti výroku I., II. a IV. tohto uznesenia možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.