Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4292899932
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4292899932.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: U. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., E. XX, zastúpený
JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám. 4, proti žalovanému: Z. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X., H. X, zastúpený Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky,
Kapisztóryho 2, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8C/21/1992-551 z 25. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením č. k. 8C/21/1992-551 z 25. novembra 2019, rozhodol, že štát má
právo na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „OSP“), § 255 ods. 1, § 259, § 260, § 262 ods. 1, 2 a § 470 ods. 2 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 30. 01. 1992 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

uvedených v žalobe. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 8C/21/1992-310 z 27. septembra
2011 o zrušení podielového spoluvlastníctva tak, že prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalobcu. Žalobcovi nariadil, aby sa majetkovo vyrovnal so žalovaným tak, že mu zaplatí sumu 4 788,50
eura do 15 dní. Vzájomnú žalobu zamietol. Žalovaný podal proti uvedenému rozsudku o ktorom rozhodol
odvolací súd rozsudkom č. k. 5Co/189/2012-403 z 12. júna 2013 tak, že vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia potvrdil. Proti rozhodnutie odvolacieho súdu žalovaný podal dovolanie, o ktorom rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Cdo/162/2015-539 z 28. januára 2016 tak, že
dovolanie žalovaného odmietol.

4. Uznesením č. k. 8C/21/1992-244 z 28. februára 2010 pribral súd do konania znalkyňu z odboru
stavebníctva, oceňovanie nehnuteľností a stavebných prác, ktorá vypracovala znalecký posudok č.
33/2011. Znalkyni prvoinštančný súd uznesením č. k. 8C/21/1992-300 z 6. apríla 2011 vyplatil odmenu

za náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku 184,78 eura, a to 150 eur z preddavku a 34,78
eura z rozpočtových prostriedkov súdu.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, mal na základe § 148
ods. 2 veta prvá OSP účinného do 30. 06. 2016 právo na ich náhradu voči strane sporu. Rozhodujúci
bol výsledok konania. Dodal, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada

úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. S poukazom na uvedené zaviazal žalovaného
na náhradu trov konania štátu.6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a rozhodol o náhrade trov sťažnosti proti uzneseniu.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 MCdo 15/2013 z 18. júna 2015, z ktorého vyplýva, že povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania
sa týka nielen trov konania účastníkov, ale aj trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto
súd povinný rozhodnúť aj o trovách štátu, ak nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Ak o týchto trovách opomenie rozhodnúť, môže o nich bez návrhu rozhodnúť

dopĺňacím rozhodnutím, ale len kým rozhodnutie vo veci samej nenadobudne právoplatnosť. Pokiaľ
súd prvého stupňa (akt. súd prvej inštancie) v rozsudku nerozhodol o trovách štátu a nerozhodol o
nich bez návrhu ani do právoplatnosti rozsudku, je vylúčené, aby o nich rozhodol neskôr osobitným
uznesením. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nerozhodol do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, o náhrade trov konania (nie o ich výške, ale o ich priznaní, ako takom), nie je
oprávnený rozhodovať o nich po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Ak sa mienil súd prvej inštancie

odchýliť od právneho názoru uvedeného v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, je povinný svoje
rozhodnutie riadne odôvodniť. Keďže súd takto nepostupoval, rozhodnutie nespĺňa kritériá, ktoré CSP
kladie na odôvodnenie odklonu od právneho názoru najvyššej súdnej autority. Napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je navyše nesprávne aj po formálnej stránke, keďže vo výroku uznesenia, ani v
jeho odôvodnení neurčuje spôsob, akým bude o výške trov konania rozhodnuté - kto a kedy o nich má

podľa súdu rozhodnúť. Do pozornosti odvolacieho súdu dal nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
289/2017 z 21. novembra 2017, publikovaný pod č. 43/2017, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.
25Co/126/2019 z 10. júla 2017 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo/15/2013.

7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej

inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje a navrhuje ho ako vecne správne potvrdiť.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 OSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušiť.

9. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie

dňa 30. 01. 1992 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
uvedených v žalobe. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 8C/21/1992-310 z 27. septembra
2011, o zrušení podielového spoluvlastníctva tak, že prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalobcu. Žalobcovi nariadil, aby sa majetkovo vyrovnal so žalovaným tak, že mu zaplatí sumu 4 788,50
eura do 15 dní. Vzájomnú žalobu zamietol. Žalovaný podal proti uvedenému rozsudku odvolanie,

o ktorom rozhodol odvolací súd rozsudkom č. k. 5Co/189/2012-403 z 12. júna 2013 tak, že vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia potvrdil. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu žalovaný podal
dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Cdo/162/2015-539 z
28. januára 2016 tak, že dovolanie žalovaného odmietol. Uznesením č. k. 8C/21/1992-244 z 28. februára
2010 pribral súd do konania znalkyňu z odboru stavebníctva, oceňovanie nehnuteľností a stavebných

prác, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 33/2011. Znalkyni prvoinštančný súd uznesením č. k.
8C/21/1992-300 z 6. apríla 2011 vyplatil odmenu na náklady spojené s vypracovaním znaleckého
posudku v sume 184,78 eura, a to 150 eur z preddavku a 34,78 eura z rozpočtových prostriedkov súdu.
Následne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením tak, že žalovaného zaviazal na náhradu
trov štátu ako procesne neúspešnú stranu v konaní.

10. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

15. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

16. Podľa § 389 písm. d/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

17. Vychádzajúc z § 389 ods. 1 písm. d/ CSP ide o dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie

nemeritórnej povahy. Nejde o zrušovanie rozhodnutí vo veci samej, ale o procesné rozhodnutia, ktoré
súdvydalbeznávrhuanavydaniektorýchnebolisplnenézákonnépodmienky,resp.neexistovalidôvody
na ich vydanie alebo dôvody existujúce v čase vydania napadnutého rozhodnutia dodatočne odpadli.
Toto ustanovenie sa nevzťahuje na tie nemeritórne rozhodnutia, ktoré boli vydané na návrh, a to z
dôvodu, že pri nezákonnosti takýchto rozhodnutí je právny priestor na postup podľa § 388 CSP. Ak sa

uplatní dôvod na zrušenie podľa citovaného uznesenia, ďalší procesný postup súdu prvej inštancie po
zrušení nemeritórneho rozhodnutia a vrátení veci bude spočívať v pokračovaní v konaní vo veci. Postup
podľa písmena d/ nebráni tomu, aby sa v prípade len čiastočnej nesprávnosti nemeritórneho rozhodnutia
potvrdilo toto rozhodnutie v rozsahu, v akom je správne a v prevyšujúcej časti by súd rozhodnutie zrušil.

18. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k jednoznačnému záveru, že
súd prvej inštancie nemal v čase vydania napadnutého uznesenia splnené podmienky k tomu, aby
mohol vydať rozhodnutie, ktorým žalovaného zaviaže k náhrade trov konania - trov štátu, ktoré vznikli
v dôsledku toho, že v konaní vo veci samej bol pribratý znalec za účelom vypracovania znaleckého
posudku. Súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o náhrade trov štátu, keď rozhodoval rozhodnutím

vo veci samej, v dôsledku čoho následne vydal napadnuté rozhodnutie.

19. V tomto smere je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2015, sp. zn. 6
MCdo 15/2013, z ktorého vyplýva, že povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka nielen trov
konania účastníkov (teraz strán sporu), ale aj trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto

súd povinný rozhodnúť aj o trovách štátu, ak nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Ak o týchto trovách opomenie rozhodnúť, môže o nich bez návrhu rozhodnúť
dopĺňacím rozhodnutím, ale len kým rozhodnutie vo veci samej, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí, nenadobudne právoplatnosť. Pokiaľ súd prvého stupňa v rozsudku nerozhodol o trovách štátu a
nerozhodol o nich bez návrhu ani do právoplatnosti rozsudku, je vylúčené, aby o nich rozhodol neskôr

osobitným uznesením.

20. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené poznamenáva, že vzniknutú situáciu nemožno zhojiť tým,
že s odstupom času (približne po troch rokoch) po tom, ako bolo vo veci vydané konečné rozhodnutie,
ktorým dovolací súd odmietol dovolanie smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil

vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, rozhodne o trovách konania - trovách štátu, o ktorých
opomenul rozhodnúť. Ako správne uviedol žalovaný v odvolaní, ak súd prvej inštancie opomenul
o uvedenom nároku štátu rozhodnúť v rozhodnutí vo veci samej, mal možnosť tento nedostatok
konvalidovať vydaním dopĺňacieho rozhodnutia, ktorým by o trovách štátu rozhodol. Súd prvej inštancie
by tak však musel učiniť, za predpokladu, že by konal bez návrhu, len do okamihu, kedy by rozhodnutie

vo veci samej nenadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie, ktorým malo byť o trovách
štátu rozhodnuté, a to rozsudok č. k. 8C/21/1992-310 z 27. septembra 2011, nadobudol právoplatnosť
dňa 5. septembra 2013 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 5Co/189/2012-403 z 12. júna2013, nemohol už súd prvej inštancie rozhodovať po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia o trovách
štátu, čo aj správne namietal žalovaný.

21. V predmetnom konaní je nepochybne preukázateľné, že súd prvej inštancie celkom zjavne opomenul
na skutočnosť, že o trovách štátu nebolo rozhodnuté. Avšak táto skutočnosť mu nezakladá právomoc
rozhodnúť o nich samostatným uznesením tak, ako to urobil súd prvej inštancie, pretože predmetné
konanieprávoplatneskončilo.Uvedenýprávnyzáversúduprvejinštanciejenesprávny,pretožeodporuje
platnej právnej úprave, resp. nemá oporu v zákone. Vzhľadom na to, že o trovách konania bolo

právoplatne rozhodnuté, samostatným uznesením o nároku na náhradu trov štátu po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej by bol narušený princíp právnej istoty.

22. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že v danej veci
neexistovaližiadnedôvodynato,abysúdprvejinštancievydalnapadnutéuznesenie,čozároveňprimälo
odvolací súd, aby procesným postupom v zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ CSP napadnuté uznesenie,

ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách štátu, na náhradu ktorých zaviazal žalovaného č. k.
8C/21/1992-551 z 25. novembra 2019, zrušil.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).