Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 22, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11Cpr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717201301
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6717201301.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu K. A., rod. A.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX J., zastúpeného JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M.,
advokátkou so sídlom ul. Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42307121, proti žalovanému STD
DONIVO a.s., Mlynská 1346, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 678 343, zastúpenému AK NOVIKMEC
s.r.o., Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu 100% do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou 3.2.2017 požiadal súd o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - žalovaného a zároveň žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie náhrady mzdy.

2. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 12.7.2017 predložila do spisu doplnenie žaloby - určenie výšky
požadovanej náhrady mzdy. Žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy žalobcovi vo

výške 582,67 Eur mesačne za obdobie od 29.12.2016 do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať
v práci resp. do rozhodnutia súdu.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 16.10.2015. Dohodnutý bol pracovný pomer na dobu neurčitú. Dňa 13.4.2016 bol
uzavretý Dodatok č. 1/2016, ktorým, sa upravil termín nástupu do práce. Dňa 27.7.2016 bola uzavretá
Dohoda o zmene pracovných podmienok, ktorou sa upravila výška mzdy. Dňa 20.12.2016 bolo žalobcovi

doručené „Okamžité ukončenie pracovného pomeru“ zo dňa 19.12.2016, ktorým zamestnávateľ oznámil
žalobcovi, že s ním okamžite končí pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 16.10.2015.
Ako dôvod bolo uvedené, že dňa 24.11.2016 skončilo žalobcovi náhradné voľno, po ktorom sa mal
hlásiť a nastúpiť do zamestnania, čo neurobil a na telefonáty od personálneho manažéra nereagoval.
Personálnemu manažérovi neoznámil, že je alebo bude práceneschopný, ani iné skutočnosti, ktoré by
mu bránili v nástupe do práce. Dňa 28.11.2016 bola žalobcovi zaslaná odpoveď na žiadosť o poskytnutie
preddavku na cestovné náhrady. Zároveň bol žalobca vyzvaný na dohodnutie termínu nástupu do

práce. Žalobca telefonicky odmietol komunikovať a na viacnásobnú výzvu na nástup do práce formou
SMS od personálneho manažéra nenastúpil. Od skončenia náhradného voľna bola u žalobcu vedená
neospravedlnená absencia, čím hrubo porušil pracovnú disciplínu.4.Podľažalobysižalovanýakozamestnávateľneplnilriadneavčassvojepovinnostivzmysle§36ods.1
zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Cestovné náhrady poskytoval formou zapožičania
bankovej platobnej karty, čo zákon o cestovných náhradách pripúšťa, avšak s touto platobnou kartou

boli neustále problémy. Buď na nej bol nedostatok finančných prostriedkov alebo bola nefunkčná,
zablokovaná. Aj v prípade, že bola funkčná, vždy bol na nej stanovený denný limit pre debetné platby,
vrátane výberov z bankomatu vo výške 30 Eur na deň. Z tejto karty sa uhrádzali aj iné poplatky než
stravné, napríklad poplatky za parkovné atď. Denný limit na karte nepostačoval ani na riadne poskytnutie
stravného pre zamestnanca. Žalobcovi sa opakovane stalo, že zostal v zahraničí bez peňazí na stravu,

buď bola platobná karta nefunkčná alebo po zaplatení parkovného mu na stravu neostali finančné
prostriedky. V inkriminovanom období, kedy žalobca údajne odmietol nastúpiť do práce, tento problém
práve riešil. Po skončení pracovnej cesty 2.11.2016 mal žalobca pracovné voľno a následne mu mala
byť pridelená práca, čo sa však nestalo. Dňa 7.11.2016, t.j. ešte predtým, ako mu malo skončiť pracovné
voľno, sa žalobca snažil vyriešiť so svojim zamestnávateľom otázku poskytovania cestovných náhrad.
Zamestnávateľovi zaslal list, v ktorom ho požiadal, aby mu cestovné náhrady poskytoval pri vyslaní

na zahraničnú pracovnú cestu, ako to ustanovuje zákon o cestovných náhradách. Od zamestnávateľa
dostal stručnú odpoveď, že mu je zapožičaná platobná karta a stravné si má uhrádzať z nej. Žalobca
preto zaslal žalovanému druhý list zo dňa 25.11.2016. Žalobca požiadal žalovaného aj o to, aby
mu prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Dôvodom tejto žiadosti bolo, že žalobcovi už skončilo
pracovné voľno, ktoré mu malo skončiť najneskôr 12.11.2016. Žalovaný žalobcovi po dobu 2 týždňov

neprideľoval prácu, čo bolo pravdepodobne zapríčinené jeho neochotou doriešiť otázku cestovných
náhrad. Na druhý list žalobcu žalovaný odpovedal listom zo dňa 28.11.2016, v ktorom len zopakoval,
že stravné je žalobcovi poskytované podľa § 36 ods.2 písm. b) zákona o cestovných náhradách.
Dňa 28.11.2016 personálny manažér žalobcovi volal. Jednalo sa o jediný telefónny hovor, ktorý síce
žalobca zmeškal, ale po zistení, že má zmeškaný hovor, bezodkladne podal SMS správu personálnemu

manažérovi. Bezodkladne ho teda kontaktoval. Oznámil personálnemu manažérovi, že je pripravený
na nástup do práce, ale požiadal ho, aby bola zároveň vyriešená aj jeho požiadavka na poskytnutie
cestovných náhrad v súlade s § 36 ods.1 Zákona o cestovných náhradách, pretože nemá vlastné
finančné prostriedky a ak mu stravné nebude poskytnuté už pri nástupe na zahraničnú pracovnú
cestu, tak ako to ustanovuje zákon, nebude mať na cestu peniaze. Medzi sporovými stranami prebehla

pomerne rozsiahla SMS komunikácia, a to počas celého mesiaca december 2016. Z priložených SMS
správ je evidentné, že žalobca sa sám domáhal nástupu do práce, že opakovane žalovaného žiadal
o pridelenie práce podľa pracovnej zmluvy, zamestnávateľ bol veľmi dobre informovaný o prekážke v
práci, ktorá bola na jeho strane. Ak zamestnávateľ sám protiprávne koná a týmto protiprávnym konaním
vytvára prekážku zamestnancovi, aby mohol nastúpiť do práce a túto prácu riadne vykonávať, nejde zo

strany zamestnávateľa o riadne prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy.

5. Dňa 16.12.2016 zaslal žalobca žalovanému aj tretí list, na ktorý už odpoveď nedostal. Bolo
mu doručené len okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.12.2016. Žalobca poukázal
na ustanovenie § 68 ods.1 a ustanovenie § 70 Zákonníka práce. Podľa žalobcu v zmysle

ustálenej súdnej judikatúry o neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v
dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru
z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho
preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením
neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Skutočnosti, ktoré sú podstatou

tohto výpovedného dôvodu nenastávajú obvykle v dôsledku jednorázového, ale opakovaného konania
zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej lehote.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.4.2017 uviedol, že je zrejmé, že hlavným dôvodom, pre
ktorý žalobca napáda neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, je údajné neposkytovanie

preddavku na cestovné náhrady pri vyslaní žalobcu do zahraničia. Žiadal, aby súd zabezpečil dôkaz
dožiadaním Československej obchodnej banky, a.s. Bratislava k skutočnostiam, ktoré sú predmetom
žaloby. Uviedol, že žalobcovi bola poskytnutá platobná bankomatová karta č. XXXX XXXX XXXX
XXXX prostredníctvom ktorej je možné čerpať peňažné prostriedky z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXX/
XXXX.Žalovanýposkytujevšetkýmsvojimzamestnancompreddavoknacestovnénáhradyzapožičaním

platobnej bankovej karty v súlade s § 36 ods.2 Zákona č. 283/2002 Z.z. Pri prevzatí uvedenej platobnej
karty bol na tejto nastavený limit na denný výber hotovosti na úrovni 100 Eur denne, čo je plne v
súlade s výškou stravného pri zahraničných pracovných cestách v súlade s opatrením Ministerstva
financií SR č. 401/2012 Z.z. Následne dňom 10.8.2016 bol tento limit dokonca zvýšený na 300 Eurdenne a dňa 23.10.2016 bol zvýšený až na 700 Eur, lebo bolo potrebné z karty uhradiť dopravnú
pokutu. Podľa žalovaného došlo zo strany žalobcu k bezdôvodnému úmyselnému nenastúpeniu na
výkon práce v rozpore s pracovnou zmluvou a zákonníkom práce, pre ktoré bola žalobcovi vedená

absencia v práci. Nakoľko až do rozhodnutia súdu o platnosti alebo neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru je žalovaný v stave právnej neistoty, vyzval prostredníctvom svojho právneho
zástupcu listom zo dňa 26.1.2017 žalobcu na nástup do zamestnania s tým, že až do skončenia
súdneho sporu mu bude naďalej prideľovaná práca v zmysle pracovnej zmluvy. Listom zo dňa 9.2.2017
oznámil žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, že svoje právo uplatnil na súde a požiadal

opakovane o poskytnutie preddavkov a písomné potvrdenie tejto skutočnosti. Žalobca na výkon práce
ani po písomnej výzve nenastúpil. Žalovaný poukázal na to, že poskytovanie preddavkov na cestovné
náhrady prostredníctvom bankomatových kariet sa žalovanému osvedčilo ako najvýhodnejší a dlhodobo
osvedčený spôsob zabezpečenia cestovných náhrad. Z povahy práce vodiča MKD je nevyhnutné
dynamické poskytovanie peňazí (stravné, ubytovanie, opravy, pokuty, odťahové služby a podobne).
Problém pri poskytovaní preddavkov na cestovné náhrady však nastáva na strane zamestnancov

- vodičov MKD, voči ktorým sú prípadne vedené exekučné konania (napríklad práve aj v prípade
žalobcu). Poskytovanie cestovných náhrad v hotovosti sa u vodičov MKD nedá vhodne predpokladať
(z dôvodu objektívnych skutočností akými sú nehody, škody, mimoriadne tankovania a podobne). V
prípade poskytovania preddavkov preto pripadajú do úvahy možnosti poskytnutia a) bankomatovej karty
alebo b) vyplatenia požadovaných prostriedkov na účet žalobcu. Žalobca prvým listom zo dňa 7.11.2016

požiadal o poskytovanie práve formou hotovosti alebo výplaty na účet. Žalovaný poukázal na to, že
voči žalobcovi je vedené exekučné konanie, pričom žalovaný obdržal exekučný príkaz na vykonanie
exekúcie zrážkami zo mzdy/iných príjmov zo dňa 9.5.2016. Na základe tohto exekučného príkazu boli
žalobcovi vykonávané zrážky zo mzdy. V prípade vyplácania cestovných náhrad na účet žalobcu by sa
tak žalovaný dostal do situácie, že cestovné náhrady, ktoré vyplatí na účet žalobcu, môžu byť postihnuté

v rámci exekučného konania, a to prikázaním pohľadávky z účtu v banke žalobcu v exekučnom konaní,
napriek tomu, že tieto boli určené na zabezpečenie potrieb žalobcu pri pracovnej ceste v zahraničí, ktoré
by inak zrážkam nepodliehali. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť.

7. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 18.5.2017 uviedla, že žalobca naďalej trvá

na tom, že mu neboli poskytované cestovné náhrady v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. Je pravdou,
že žalobcovi bola zo strany zamestnávateľa zapožičaná platobná banková karta, aj keď nevedno prečo
mu bola zapožičaná platobná karta znejúca na meno iného zamestnanca žalovaného a nie na meno
žalobcu a PIN kód k tejto karte bol na nej pri odovzdávaní prilepený. Nebol žalobcovi odovzdaný v
zalepenej obálke, ako to požaduje manuál vodiča vypracovaný žalovaným ako interný predpis, ktorý

sú povinní dodržiavať všetci jeho zamestnanci na pozícii vodičov medzinárodnej kamiónovej dopravy
(MKD). Žalobca trvá na tom, že vzhľadom na limit stanovený na zapožičanej platobnej karte a pokyny
zamestnávateľa, mu neboli riadne a včas poskytované cestovné náhrady. Požiadali súd, aby vyžiadal
výpis z účtu žalovaného č. XXXXXX-XXXXXXXX/XXXX za obdobie od 24.6.2016 do 20.12.2016, bolo
možné zistiť, či na tomto bankovom účte bol vždy dostatok peňažných prostriedkov, aby bolo možné

žalobcovi zapožičanou kartou vykonať platbu alebo výber počas trvania jednotlivých zahraničných ciest.
Limit 100 Eur bol navýšený na 300 Eur dňa 10.8.2016 aby si žalobca mohol zaplatiť cestovný lístok
na vlak a v druhom prípade keď bol limit navýšený na 700 Eur dňa 23.10.2016 musel žalobca zaplatiť
pokutu. Preto si vopred vyžiadal súhlas zamestnávateľa, ten mu po posúdení opodstatnenosti dôvodov
jednorázovo limit na platobnej karte navýšil, aby mohol dotknuté sumy finančných prostriedkov vybrať,

ale následne bol limit opäť znížený. K predloženým SMS správam navrhol ako svedka vypočuť p. W. J..

8. Je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa poskytnúť svojmu zamestnancovi cestovné náhrady do
sumy predpokladaných náhrad podľa plánovanej zahraničnej pracovnej cesty už pri vyslaní na túto
pracovnú cestu. Nie je povinnosťou zamestnanca každý deň počas trvania zahraničnej pracovnej

cesty žiadať o navýšenie limitu na platobnej karte, resp. o umožnenie jej použitia na kúpu potravín/
jedla, aby sa domohol aspoň stravného na ten ktorý deň, prípadne iných cestovných náhrad a
čakať, či mu toto navýšenie zamestnávateľ schváli alebo nie. Pojem cestovné náhrady nezahŕňa len
stravné, zo zapožičanej platobnej karty sa uhrádzali predovšetkým iné náklady v zmysle zákona o
cestovných náhradách - parkovné, ubytovanie, opravy, pokuty (tieto len výnimočne po odsúhlasení

zamestnávateľom), odťahové služby a podobne. Preto je dôležité, aby limit na karte a zostatok na
bankovom účte postačovali aj na úhradu týchto nákladov. Pokiaľ ide o zapožičanú bankovú platobnú
kartu od zamestnávateľa, táto v súlade s pokynmi zamestnávateľa vlastne vôbec neslúžila a nemala
byť vodičmi používaná na stravné. Ak si chcel žalobca vybrať peniaze na stravné, musel o to vopredzamestnávateľa požiadať ako o preddavok na mzdu a zamestnávateľ mu to buď odsúhlasil alebo nie, o
čom svedčí už aj spomínaná priložená SMS korešpondencia z 9.7.2016, v ktorej si žalobca pýtal peniaze
okrem iného aj na jedlo. Ak zamestnávateľ neposkytne cestovné náhrady zamestnancovi v súlade so

zákonom, nejde o riadne umožnenie výkonu práce a preto pokiaľ žalovaný odmietal potvrdiť žalobcovi,
že mu budú cestovné náhrady v súlade so zákonom poskytnuté už pri vyslaní na zahraničnú pracovnú
cestu, jeho výzva nie je umožnením vykonávania práce, ale len snahou o zníženie prípadnej náhrady
mzdy, ak súd rozhodne, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

9. Žalobca potvrdil, že je v súčasnosti zamestnaný u iného zamestnávateľa ako vodič medzinárodnej
kamiónovej dopravy. To, že si žalobca našiel inú práci nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom
ani súdnou judikatúrou a nemá to vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca sa musel zamestnať,
nemohol čakať do skončenia tohto súdneho konania. Žalobca je samoživiteľ a jednoducho si nemôže
dovoliť zostať bez akéhokoľvek príjmu, pretože mu nemá kto finančne vypomôcť a súdne konanie
môže trvať aj niekoľko mesiacov či rokov. Ak sa žalovaný domnieva, resp. snaží sa navodiť dojem,

že žalobca nenastúpil do zamestnania na základe výzvy zo dňa 26.1.2017 z dôvodu, že už mal v tom
čase dojednaný pracovný pomer u iného zamestnávateľa, tak toto nie je pravda, je to len domnienka
žalovaného. Žalobca chcel pokračovať v pracovnom pomere u žalovaného, nesúhlasil s okamžitým
skončením pracovného pomeru a pokiaľ by mu bolo potvrdené, že mu budú poskytované cestovné
náhradyriadneavčasvsúlades§36ods.1Zákonaocestovnýchnáhradách,beznajmenšíchproblémov

by ukončil novovznikajúci pracovný pomer dohodou so svojim súčasným zamestnávateľom, u ktorého
v danom čase ešte nenastúpil ani len na prvú pracovnú cestu. Žalobca súdu predložil aj výplatné
pásky za mesiace september 2016 až december 2016, ktoré žalovaný zaslal žalobcovi po doručení
žaloby v tejto veci, pričom decembrová výplatná páska je nulová. Sú v nej len uvedené údajné hodiny
neospravedlnenej absencie a ich zápočet do zostatkovej dovolenky. V žalobe žalobca namietol, že

nevie vypočítať svoju priemernú mzdu na účely náhrady mzdy, lebo mu žalovaný neodovzdal kompletné
výplatné pásky. Žalovaný mu dodatočne niektoré chýbajúce výplatné pásky poslal, ale stále chýba
výplatnápáskazamesiacaugust2016.Pretožalobcapožiadalsúd,abysúdprikázalžalovanémudoložiť
výplatnú pásku žalobcu za mesiac august 2016, aby bolo možné správne vyčísliť výšku náhrady mzdy
v tomto konaní.

10. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 13.6.2017 uviedol, že žalovaný zamestnáva na
pozícii vodič MKD stovky vodičov, pričom plnenie povinností podľa zákona o cestovných náhradách
vykonáva zapožičaním bankomatovej platobnej karty. Je pravdou, že zapožičaná karta znela na meno
vodiča „A. C.“, jedná sa len o evidenčnú zmenu v systéme ČSOB, ktorá nemá žiaden vplyv na

platnosť, odovzdanie a využívanie bankomatovej platobnej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX tak, ako
bola prevzatá vodičom K. A. na základe Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených
hodnotách zo dňa 24.6.2016. Žalovaný na svoju obranu považuje za najpodstatnejšie vykonanie dôkazu
správou resp. výpisom z účtu ČSOB, a.s., pričom na vykonanie dôkazu navrhol konkrétne otázky.
Podľa tvrdenia žalovaného, stravné pre každého vodiča je na karte zabezpečené, pričom u žalobcu

bol nastavený denný limit 100 Eur. Nastavenie vyššieho limitu, prípadne oznamovanie nevyhnutnosti
vyššieho výberu je v manuáli vodiča upravené z toho dôvodu, že prostredníctvom bankomatových kariet
dochádza k výberom v krajinách celej EÚ. Niektoré transakcie sú tak žalovanému známe až 4 až 5
pracovných dní potom, čo sa reálne uskutočnia a žalovaný tak potrebuje mať prehľad o nadlimitných
transakciách v čase ich vykonania. Potreba schvaľovania vyšších transakcií zo strany zamestnávateľa

má teda primárne poriadkový charakter a z doterajších skúseností žalovaného aj prevenčný charakter,
kedy bývalí vodiči zneužili platobné karty na ľubovoľné výbery v hodnotách stoviek až tisícok Eur, tie
nevrátili a žalovanému tak vznikla škoda. Žalobca okrem iného prostredníctvom zverenej karty čerpal
dokonca zálohu ma mzdu.

11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 24.8.2017 uviedla, že žalobca trvá na podanej
žalobe a všetkých skutočnostiach uvádzaných v žalobe a v jeho následných písomných podaniach.
Neexistuje žiadna dohoda medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej bol žalovaný oprávnený
poskytovať preddavky na cestovné náhrady formou zapožičania platobnej karty. Navyše táto
platobná karta bola viackrát nefunkčná. Poukázala aj na predloženú SMS korešpondenciu žalobcu s

personalistom p. W. J., ktorý v SMS korešpondencii okrem iného uviedol aj to, že keď sa domáhal
žalobca nejakého preddavku na cestovné náhrady, že mu zvýši limit na 100 Eur. Preto je evidentné, že
ten limit jednoducho tých 100 Eur nemohol byť. Preto je toho názoru, že to, čo tvrdil žalobca o výberoch
z bankomatu, je pravdivé. Navrhla výsluch svedka p. W. J.. Žalovaný má niekoľko stoviek zamestnancova je otázne koľko zamestnancov s akým limitom malo prístup k platobnej karte k tomuto účtu a či naozaj
takýto zostatok aj bol postačujúci na pokrytie všetkých týchto cestovných náhrad pre všetkých vodičov
a takisto v prípade potreby navrhla vypočuť p. K. N., ktorý je bývalý zamestnanec žalovaného. Tento

mal tiež obdobné problémy s platobnou kartou. Mohol by potvrdiť, že prax u žalovaného bola taká ako
v súčasnosti o nej vypovedal žalobca.

12. Žalobca K. A. na pojednávaní uviedol, že súhlasí so všetkým čo uviedla jeho právna zástupkyňa.
Momentálne pracuje a má pracovnú zmluvu do 31.12.2017. Platobná karta sa nedala vždy použiť. Stalo

sa mu aj to, že sa mu nedalo vybrať kartou ani 20 Eur. Keď o tom hovoril vo firme, pán J. mu povedal,
aby si to vyriešil tak ako ostatní vodiči. Svoj osobný účet mal vedený v Zuno banke, ale tento účet mu
bol zablokovaný kvôli exekúciám. Uviedol, že kartu často ani nepoužíval. Nikdy mu nebola v hotovosti
vyplatená záloha pred pracovnou cestou. Problém nastal až v novembri 2016. Toto odôvodnil tým, že
mal vtedy väčšie výdavky a nestíhal si odložiť peniaze z výplaty. Preto požiadal o vyplatenie preddavku,
čo mu bolo odmietnuté. Možno sa dalo platiť kartou aj v obchode, ale jemu so 16-metrovým kamiónom

sa nedalo chodiť po mestách. Uviedol, že to fungovalo tak, čo vie podľa rozhovorov s inými vodičmi,
aj keď to nie je oficiálne, že bol limit výberu z účtu na platobnú kartu iba 30 Eur denne. Všade sa však
kartou platiť nedalo. Fungovalo to tak, že ostatní vodiči si výplatu nechávali posielať na svoj osobný účet,
to potom používali na financovanie pracovnej cesty a vyúčtovalo sa im to len pri ďalšej výplate na konci
mesiaca, čiže oni vlastne svoje vlastné finančné prostriedky používali na toto, ale nedostávali peniaze

dopredu. Pokiaľ bolo napr. potrebné cestovať vlakom, to vo firme zaplatili, ale pokiaľ išlo potom o ďalšie
osobné náhrady, tak tie neboli nikdy vyplácané dopredu. Žalobca uviedol, že pozná napr. vodičov p. O.
a p. Š.. Tí pracovali vtedy s ním vo firme. Kým bol v zácviku a nemal ešte pridelenú platobnú kartu,
požiadal ich o zálohu na cestu a oni to zapísali do svojej stazky a riešilo sa to cez ich platobnú kartu.
Po pridelení platobnej karty žalobcovi toto už žalobca nevyužil. Presnejšie uviedol, že o zálohu požiadal

p. J. a on potom poslal nejakú SMS-ku týmto pánom, ktorí to potom riešili. Žalobca v hotovosti peniaze
dostal len takto. Na firme nikdy hotovosť nedostal.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v pracovnej zmluve bol ako deň nástupu
žalobcu do zamestnania uvedený deň po získaní spôsobilosti vodiča nákladnej kamiónovej dopravy.

Aj keď tento listinný dôkaz do spisu predložený nebol, so žalobcom bola uzatvorená aj dohoda o
získaní kvalifikácie. Na základe tejto dohody žalovaný zaplatil žalobcovi vodičské preukazy, zvýšil mu tak
kvalifikáciu alebo zabezpečil ju podľa ustanovení Zákonníka práce tak, že u žalobcu vznikli predpoklady
na výkon činnosti MKD. Žalobca bol pred uzatvorením pracovnej zmluvy oboznámený s právami
a povinnosťami, ktoré z pracovného pomeru vyplývali. Bol oboznámený s pracovnými a mzdovými

podmienkami, organizačným a pracovným poriadkom žalovanej firmy. Tento pracovný poriadok dostával
a dostal žalobca, keďže sám ho v konaní predložil ako dôkaz, dostal ho a disponuje ním. Predložil len
výňatok. Podľa právneho zástupcu žalovaného je žaloba podaná nedôvodne, rovnako samotný žalobca
v žalobe pripúšťa a takisto aj zo správy ČSOB bolo evidentné, že prebehli z tejto karty čerpania, to
znamená, že tým, že žalobca peniaze vyberal a bankomatovú kartu používal, došlo ku konkludentnému

uzavretiu dohody o používaní platobnej karty. Aj podľa p. J., ktorý bol nadriadeným žalobcu, bol na
bankomatovej karte minimálne limit vo výške 100 Eur, a to počnúc dňom 21.10.2015. Vyúčtovanie
cestovných náhrad sa prejavuje na výplatných páskach, kde sa to zobrazuje na položke „nezdaniteľné
ostatné“. Na základe predkladaných staziek žalovaný vie vypočítať cestovné náhrady. V týchto stazkách
sa následne zahŕňajú aj preddavky, ktoré mal vodič pripárované k jednotlivým účtom a na základe toho

sú mu potom vyplácané.

14. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 5.9.2017 uviedol, že tvrdenie žalobcu, že sa mu
niekedystalo,žekartousanedalovybraťani20Eurniejepravdivéajevrozporespredloženýmlistinným
dôkazom - správou ČSOB, a.s. na č.l. 104-105 spisu. Podľa tejto bol na karte dostatočný limit na výbery,

ako aj dostatočná hotovosť na zabezpečenie cestovných náhrad. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že
mu nikdy nebola vyplatená záloha v hotovosti, lebo v mesiaci máj 2016 mu bola vyplatená záloha vo
výške 140 Eur, ktorá suma mu bola odovzdaná kolegami O. a T.. V mesiaci jún 2016 to bola suma 120
Eur,zčoho100EurmuposkytolkolegaK.I.asumu20Euružvyberalžalobcaprostredníctvomplatobnej
karty, ktorá mu bola zverená na základe Dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 24.6.2016. Ďalšie

preddavky na cestovné náhrady žalobca čerpal osobne a vyplývajú z predložených dôkazov. Cestovné
náhrady boli zabezpečené a boli poukazované žalobcovi formou zapožičania bankomatovej platobnej
karty. Žalovaný žalobcu ako svojho zamestnanca oboznámil so svojim pracovným poriadkom Manuálom
vodiča MKD. Právnemu zástupcovi žalovaného sa javí priveľmi formalistické právne posúdenie v tomsmere, že nebola predložená písomná dohoda, keď zákon o cestovných náhradách v § 36 ods.2 hovorí,
žepreddavokalebojehočasťmôžezamestnávateľpodohodesozamestnancomposkytnúťajplatobnou
kartou. Žalovaný naďalej tvrdí, že dohoda o používaní platobnej karty existovala a žalobca ju svojim

správaním naviac konkludentne deklaroval, keď kartu riadne používal na výbery z bankomatu, úhradu
nákladov a preddavky na stravné, čo vyplynulo aj z dôkazov - výpis saldo konta.

15.Právnazástupkyňažalobcudňa11.9.2017predložiladospisuvyčísleniepožadovanejnáhradymzdy.

16. Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení zo dňa 19.9.2017 uviedla, že žalobca zdôrazňuje, že jeho
tvrdenie citované žalovaným je pravdivé, žiadne zálohy pred pracovnou cestou nedostal a už vôbec
nie vo výške predpokladaných cestovných náhrad ako to požaduje § 36 ods.1 Zákona o cestovných
náhradách. To, že počas pracovnej cesty mu prostredníctvom jeho kolegov boli vyplatené nejaké zálohy
v sumách, ktoré uvádza žalovaný, žalobca potvrdil pri svojom výsluchu, teda nikdy pred súdom neklamal
a ani nezavádzal. Spomínané preddavky neboli v zákonom požadovanej výške a neboli vyplatené

žalobcovi pri vyslaní na pracovnú cestu tak, ako to ukladá zákon. Žalobca poukázal aj na výplatné
pásky za mesiace máj 2016 a jún 2016. Z týchto vyplýva, že v kolónke zálohy sú v oboch mesiacoch
uvedené nuly. Navyše suma 140 Eur v mesiaci máj alebo suma 120 Eur v mesiaci jún nemohli byť
postačujúce na pokrytie stravného na celý mesiac. S prihliadnutím na krajiny, do ktorých bol žalobca
vysielaný žalovaným, to mohlo postačiť ani nie na 3 dni stravného. Žalovaný v podstate sám dokreslil,

ako si svoju zákonnú povinnosť poskytovať cestovné náhrady neplnil. Z výpisov z bankového účtu
žalovaného resp. z účtu, na ktorý bola poukazovaná mzda žalobcovi, je možné zistiť, ale v podstate aj
zo samotných výplatných pások založených v súdom spise je to nespochybniteľné, že až s výplatou boli
posielané žalobcovi aj cestovné náhrady v jednej sume podľa vyčíslenia vo výplatnej páske, t.j. mesiac
pozadu. Keby žalobcovi boli poskytované preddavky na cestovné náhrady už pri vyslaní na zahraničnú

pracovnú cestu, resp. keby ich čerpal počas tejto cesty z platobnej karty zapožičanej zamestnávateľom,
o to menej by mu bolo po vykonaní práce v nasledujúcom mesiaci posielané s výplatou na účet.
Žalovaným namietané zálohy boli žalobcovi vyplatené až potom, čo o ne výslovne žiadal žalovaného a
ten podľa vlastného uváženia buď povolil alebo nepovolil ich vyplatenie. Dôkazy predložené žalovaným
práve dokazujú pravdivosť tvrdení žalobcu a opodstatnenosť jeho žaloby a rovnako preukazujú to, že

si žalovaný ako zamestnávateľ svoju povinnosť poskytovať preddavky na cestovné náhrady riadne a
včas podľa zákona neplnil. K vyjadreniu žalovaného k bodu 7, že právne posúdenie v tom smere, že
nebola predložená písomná dohoda o poskytovaní cestovných náhrad formou zapožičania bankovej
platobnej karty, keď Zákon o cestovných náhradách v § 36 ods.2 hovorí len o dohode, nie o písomnej
dohode, medzi zamestnávateľom a zamestnancom, uviedla, že vôbec nie je priveľmi formalistické,

ako to namieta žalovaný. Zákon o cestovných náhradách v citovanom § 36 ods.2 výslovne hovorí,
že na poskytovanie preddavku na cestovné náhrady formou zapožičania bankovej platobnej karty je
potrebná dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Bez ohľadu na to, či zákon používa pojem
dohoda alebo písomná dohoda, zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne vnútiť zamestnancovi
uvedenú formu poskytovania preddavku na cestovné náhrady. Je vecou zamestnávateľa, aby zákonom

požadovanú dohodu uzavrel so zamestnancom v takej podobe, aby v prípade sporu vedel jej existenciu
preukázať. Žalovaný doteraz existenciu takej dohody nepreukázal. Taká dohoda ani nikdy neexistovala.
Žalovaný ako zamestnávateľ sa jednostranne rozhodol, že bude poskytovať preddavky na cestovné
náhrady takýmto spôsobom.

17. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej poukázala na to, že podľa § 43 ods.4 Zákonníka práce v
pracovnej zmluve možno dohodnúť aj ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem. V spojení zo
Zákonom o cestovných náhradách má žalobca za to, že ak mal zamestnávateľ v rámci dohadovania
pracovných podmienok záujem o to, aby bol dohodnutý spôsobom poskytovania cestovných náhrad
formou zapožičania bankovej platobnej karty zamestnávateľa, malo to byť výslovne dojednané. V

prípade, že to nebolo dojednané v samotnej pracovnej zmluve a ani v žiadnom jej dodatku, mohol tak
zamestnávateľ urobiť v samostatnej dohode, ale ani to sa nestalo. Argument o konkludentnej dohode
považuje žalobca za účelový. Žalobca nepopiera, že karta mu bola zapožičaná, ale nikdy netvrdil, že by
s týmto spôsobom poskytovania preddavku na cestovné náhrady súhlasil.

18. Na pojednávaní dňa 27.10.2017 boli vypočutí svedkovia W. J. a K. N.. Svedok W.D. J. uviedol, že
pracuje ako personálny manažér u žalovaného. Do jeho kompetencie patrí riešenie otázok poskytovania
cestovných náhrad resp. používania zapožičaných platobných kariet vodičmi žalovaného. Pokiaľ si
vodič požiada o cestovné náhrady, tak ich má, ale vodiči to nezvyknú robiť, lebo to v podstate majúvo výplate. Majú svoje VISA karty každý osobne a tie sa používajú na takéto veci alebo na zálohy
alebo na servis alebo všetky firemné náklady. Cestovné náhrady sa doúčtovávajú po skončení pracovnej
cesty vo výplate, lebo v podstate vodič si vypisuje denný záznam vozidla, keď prechádza jednotlivými

krajinami. Každá jednotlivá krajina má svoje dané diéty a na základe tých daných diét, lebo sa to nedá
dopredu úplne presne určiť koľko to je, sa to potom vypočítava. Ak vodič potrebuje na začiatok nejakú
zálohu alebo niečo také, bolo mu to vo väčšine prípadov poskytnuté. Zapožičané platobné karty slúžia
na všetky firemné účely, keď sú pokuty v zahraničí, keď je servis v zahraničí, trajekty, preprava vlakom,
keď sa prepravuje kamión, parkoviská a podobne. Pokiaľ vodič potrebuje nejakú zálohu na stravné, po

konzultácii so svedkom si takúto zálohu mohol vybrať. Záloha na cestovné náhrady, pokiaľ by to nebolo
prostredníctvom VISA karty, by bolo prevziať si zálohu v pokladni žalovaného. Svedok nevie o tom, či
žalobca takúto možnosť využil. Limit na karte bol minimálne 100 Eur. V čase, keď bol u žalovaného
zamestnaný žalobca, mal žalovaný nejakých 250 vodičov. Každý jeden výber sa musel odkonzultovať
buď so svedkom W. J., s p. B. alebo s p. U.. Pripustil, že sa mohlo stať, že niekedy nefungovala platobná
karta v zahraničí, ale to bol skôr problém daného bankomatu alebo niečo také, keď nejde vybrať nejaká

určitá suma. Nebýva s tým problém. Pokiaľ vodič oznámil, že potrebuje vybrať nejakú zálohu, mohlo
to trvať v podstate 5 minút, ale všetko záviselo od toho, či bol svedok pri internete alebo nie. Pokiaľ
je to v pracovnom čase, je tam p. U.. Je to potom navýšené behom chvíľky, od kedy je tá daná platba
schválená. Pokiaľ je to mimo pracovného času, je to dosť náročné, lebo svedok nie je stále pri internete
a tam môže nastať problém. Vo väčšine prípadov bol svedok na telefóne alebo na internete. Prístup k

účtu bankovou kartou mali všetci pracujúci vodiči. Každý jeden vodič má prístup, lebo keď sa to riešilo
cez Western union bolo to zdĺhavé. Z toho dôvodu sa vodičom vystavili karty, aby sa dali v zahraničí
používať, aby sa tak predišlo časovému sklzu. Na účte bývalo okolo 15.000 až 25.000 Eur a keď sa limit
automaticky minie, navyšujú ho ekonómky. V podstate sú tam stále peniaze. Aby sa nestalo, že niekto
niečo nemôže zaplatiť. Na otázku, či stravné je podľa svedka súkromný účel zamestnanca alebo je to

súčasťcestovnýchnáhrad,ktorýzamestnávateľposkytuje,svedokuviedol,žeto,čovpodstatepotrebuje
vodič, je to súkromné. Uviedol, že aj keď on bol vodičom, brali si vodiči so sebou vlastné finančné
prostriedky na zahraničné cesty. Nestretol sa s prípadom, že by si niekto bral stravné dopredu, lebo sa
to nedá vypočítať. Na Slovensku je denná diéta 17 Eur, v Taliansku je to napr. 45 Eur. Žalovaný nikdy
dopredu nevie koľko ten ktorý vodič bude v zahraničí. Svedok uviedol, že všetky výbery nekontrolujú,

ale kontrolujú napr. výbery nad 50 Eur, ktoré vodiči vyberajú a v takýchto prípadoch obvolávajú vodičov
a zisťujú na čo konkrétne to bolo použité.

19. Svedok K. N. uviedol, že u žalovaného bol zamestnaný ako vodič MKD do marca 2017. Cestovné
náhrady nepožadoval, preto cestovné náhrady nevyužíval. Používal vlastné peniaze, ktoré dostal na

výplatu. Od žalovaného mu bola zapožičaná bankomatová platobná karta. Kartu využíval viacmenej
na služobné účely, na platenie mýta, na platenie vlaku, keď bolo treba sa premiestniť s kamiónom a
pokiaľ to potreboval, tak mu boli vložené nejaké peniaze na účet na vyžiadanie a mohol ich použiť aj na
súkromnéúčely.Stravnépočaspracovnejcestysiuhrádzalzvlastnýchzdrojov.Podpisovalnejakýpapier
o využívaní bankovej karty, ale táto mala byť viacmenej používaná na služobné účel, napr. na platenie

mýta. Zo strany žalovaného mu nebolo povedané, či je alebo nie je stravné súčasťou cestovných náhrad.

20. Podľa predloženého vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v prípade vzniku nároku žalobcu na
náhradu mzdy by táto mala predstavovať mesačne sumu 576,04 Eur v hrubej mzde, čo je čistá mzda
464,30 Eur.

21. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 6.11.2017 predložila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že súhlasí
s výpočtom predloženým žalovaným a náhrada mzdy má byť skutočne mesačne 576,04 Eur.

22. Na pojednávaní dňa 15.12.2017 právna zástupkyňa žalobcu a právny zástupca žalovaného

zopakovali v podstatnej časti svoje vyjadrenia a prednesy uvedené počas vedenia tohto sporu.

23. Okresný súd Zvolen čiastočným rozsudkom sp.zn. 11Cpr/2/2017-223 zo dňa 15.12.2017 určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca K. A., nar. X.X.XXXX zo dňa 19.12.2016
zamestnávateľom STD DONIVO, a.s. Vranov nad Topľou je neplatné.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 16CoPr/3/2018-285 zo dňa 15.5.2019 zrušil
čiastočný rozsudok Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd druhej inštancie
zrušujúce uznesenie odôvodnil tým, že rozhodnutie Okresného súdu Zvolen je nepreskúmateľné zdôvodu nedostatočného odôvodnenia, keď v dôvodoch rozsudku okresný súd len uviedol, že sa
nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že medzi sporovými stranami bola uzavretá konkludentná
dohoda o používaní bankovej platobnej karty žalobcom. Okresný súd vôbec nevyhodnotil z akého

dôvodu mal za to, že medzi sporovými stranami takáto dohoda uzavretá nebola, keď pri rozhodovaní
vychádzal len z tvrdenia žalobcu o tom, že dohoda uzavretá nebola, „že to bolo len jednostranné
rozhodnutie žalovaného, ktorý sa odvolával aj na svoju zaužívanú prax“. Okresný súd vôbec
nevyhodnotil, z akého dôvodu mal za to, že nedošlo k uzavretiu dohody o užívaní platobnej karty, keď
túto žalobca prevzal a riadne ju v zahraničí na pracovných cestách využíval. Podľa § 36 ods.2 písm. b)

zákona č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ
po dohode so zamestnancom poskytnúť aj zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa
alebo medzinárodnej platobnej bankovej karty zamestnávateľa. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva,
že dohoda o zapožičaní platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej
bankovej karty zamestnávateľa musí byť uzavretá medzi zamestnancom a zamestnávateľom písomne.
Výkladom opaku je možné dospieť k záveru, že takáto dohoda môže byť uzavretá aj konkludentne.

Len samotné tvrdenie žalobcu, že takáto dohoda uzavretá nebola, nie je dôkazom o pravdivosti tohto
tvrdenia. Existuje rozpor v tvrdení žalobcu a žalovaného v otázke času, kedy malo skončiť pracovné
voľno žalobcu po skončení zahraničnej pracovnej cesty v novembri 2016, keď podľa žalovaného
mu toto malo skončiť dňa 24.11.2016 a podľa žalobcu najneskôr 12.11.2016. Pokiaľ žalobca tvrdil,
že žalovaný porušoval svoje povinnosti zamestnávateľa tým, že mu neposkytol cestovné náhrady v

súlade s § 36 ods.1 Zákona o cestovných náhradách a teda že v nastúpení do zamestnania bránila
žalobcovi prekážka na strane zamestnávateľa, spornou medzi stranami sporu bola otázka, kedy vznikla
povinnosť žalobcu nastúpiť opätovne do zamestnania po skončení zahraničnej pracovnej cesty a
či v tomto čase po skončení náhradného voľna žalobcu existovali dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Súd mal pri rozhodovaní vychádzať z pracovného vzťahu medzi zamestnancom a

zamestnávateľom, teda žalobcom a žalovaným, ale nie z celkových okolností poskytovania pracovných
náhrad žalovaného zamestnancom. Súd mal skúmať, či došlo alebo nedošlo k uzavretiu takejto dohody
čo aj len konkludentne a pri rozhodovaní nevychádzať len z tvrdení jednej alebo druhej strany, ale z
vykonaných dôkazov. Ak by súd dospel k záveru, že došlo k uzavretiu dohody o používaní takejto karty,
mal skúmať, či v čase, keď mal žalobca povinnosť nastúpiť do zamestnania po skončení náhradného

voľna, existovali prekážky tvrdené žalobcom v používaní finančných prostriedkov z tejto karty z dôvodu,
že táto karta bola nefunkčná, zablokovaná a že na nej bol stanovený denný limit pre debetné platby
vrátane výberov z bankomatu vo výške 30 Eur na deň. Odvolací súd poukázal na to, že žalovaný
ako zamestnávateľ žalobcu nemal povinnosť poskytovať žalobcovi zálohy na cestovné náhrady tak,
ako to požadoval žalobca, ale tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 36 ods.2 zákona č. 283/2002 Z.z.,

teda poskytovať mu preddavok na náhrady podľa tohto zákona do sumy predpokladaných náhrad pri
vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Žalovaný poukázal na
správu ČSOB, a.s., v ktorej boli uvedené limity čerpania z tohto účtu, podľa žalovaného bol tento limit
100 Eur a žalobca tvrdil, že bol limit 30 Eur denne. Súd prvej inštancie neplnil a vôbec nevyhodnotil
tvrdenie žalovaného doložené aj správou ČSOB, a.s. (č.l. 104 a 105), z ktorej vyplýva, že denný limit

na bankovej platobnej karte zamestnávateľa bol od 21.10.2015 vo výške 100 Eur, od 9.7.2016 vo výške
100 Eur, dňa 10.8.2016 vo výške 300 Eur a dňa 23.10.2016 vo výške 700 Eur. Pokiaľ sa žalobca
domáhal neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodov, že dôvodne nenastúpil do
zamestnania po skončení náhradného voľna pre prekážky na strane žalovaného, spočívajúce v tom,
že na bankovej platobnej karte nebol dostatok finančných prostriedkov, prípadne že táto karta bola

zablokovaná alebo nefunkčná, bolo povinnosťou žalobcu tieto skutočnosti preukázať.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom zrušujúcom uznesení v bode 12./ odôvodnenia uviedol, že
úlohou okresného súdu bude vyzvať žalobcu na preukázanie tej skutočnosti, že medzi ním a žalovaným
nebola uzavretá čo i len konkludentná dohoda o používaní bankovej platobnej karty v zahraničí a pokiaľ

žalobca tvrdí, že takáto uzavretá nebola, treba žalobcu vyzvať na vysvetlenie, z akého dôvodu potom v
zahraničí túto kartu používal. Pokiaľ žalobca tvrdí, že banková karta bola zablokovaná, nefunkčná alebo
na nej nebol dostatok finančných prostriedkov (odvolací súd zdôrazňuje, že v čase, kedy mal žalobca
opätovne nastúpiť do zamestnania po skončení náhradného voľna, pretože žalobcovi bol okamžite
skončenýpracovnýpomerzdôvodunenastúpeniadozamestnaniaposkončeníjehonáhradnéhovoľna),

dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu.

26. Zákonný sudca uskutočnil dokazovanie aj podľa § 204 CSP oboznámením predložených listinných
dôkazov.27.Pracovnýpomeržalobcuužalovanéhovznikolnazákladepracovnejzmluvyzodňa16.10.2015.Druh
vykonávanej práce bol dohodnutý „vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy“. Podľa bodu 3. pracovnej

zmluvy, dohodnutým dňom nástupu do práce bol deň po získaní spôsobilosti viesť nákladné vozidlo nad
3,5 tony a jazdnú súpravu, ktorá sa preukazuje vodičským oprávnením skupiny C+E, po absolvovaní
kurzuzákladnejkvalifikáciezaúčelomzískaniaosvedčeniazákladnejkvalifikácievodičacestnejdopravy
a karty vodiča. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú s 3 mesačnou skúšobnou dobou. Podľa
bodu 11. pracovnej zmluvy, v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách sa pracovnou

zmluvou dojednáva:
a. v zmysle § 2 ods.3 zákona o cestovných náhradách ako miesto možného nástupu na pracovnú cestu
a miesto ukončenia pracovnej cesty aj miesto pobytu zamestnanca,
b. v zmysle § 5 ods.5 zákona o cestovných náhradách zníženie stravného o 5% z ustanovenej sumy
stravného.

28. Dňa 13.4.2016 bol uzavretý Dodatok č. 1/2016 k pracovnej zmluve zo dňa 6.10.2015. Predmetom
dodatku bola úprava článku 3., keď pôvodný text bol nahradený dátumom 14.4.2016.

29. Žalovaný okamžitým ukončení pracovného pomeru zo dňa 19.12.2016 okamžite ukončil pracovný
pomer žalobcu u žalovaného z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ku ktorému došlo

tak, že dňa 24.11.2016 skončilo náhradné voľno žalobcu, po ktorom sa mal hlásiť a nastúpiť do
zamestnania,čožalobcaneurobilanatelefonátyodpersonálnehomanažéranereagoval.Personálnemu
manažérovi neoznámil, že je alebo bude práceneschopný a ani iné skutočnosti, ktoré by žalobcovi
bránili v nástupe do práce. Dňa 28.11.2016 bola žalobcovi zaslaná odpoveď na žiadosť o poskytnutie
preddavku na cestovné náhrady, kde bol zároveň vyzvaný na dohodnutie termínu nástupu do práce.

Žalobca telefonicky odmietol komunikovať a na viacnásobnú výzvu na nástup do práce formou SMS
od personálneho manažéra nenastúpil. Od skončenia náhradného voľna bola žalobcovi vykazovaná
neospravedlnená absencia, neospravedlnenou absenciou hrubo porušil pracovnú disciplínu. Preto
žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce.
Žalobca žiadosťou zo dňa 7.11.2016 požiadal žalovaného o poskytnutie preddavku na cestovné náhrady

s poukazom na článok 13. pracovnej zmluvy, článok 11. pracovnej zmluvy a § 36 ods.1 a ods.2 zákona
č. 283/2002 Z.z.

30. Žalovaný na túto žiadosť reagoval písomným podaním zo dňa 14.11.2016, v ktorom uviedol, že
stravné je žalobcovi poskytované podľa § 36 ods.2 písm. b) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných

náhradách zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa. Zároveň žalobcu upozornil, že
spôsob použitia zapožičanej platobnej karty zamestnávateľa sa riadi pokynmi uvedenými v „Manuále
vodiča MKD“, ktorý je súčasťou žalobcovej pracovnej zmluvy a stanovuje interný pracovný poriadok
spoločnosti.

31. Žalobca opakovanou žiadosťou požiadal o poskytnutie preddavku na cestovné náhrady. Žiadosť
bola datovaná dátumom 25.11.2016. V žiadosti uviedol, že na bankovej karte má nastavený limit na
deň vo výške 30 Eur, čo je menej, než je výška stravného pre krajiny ako napr. Nemecko, Francúzsko,
Holandsko a predovšetkým Taliansko, kde býva najčastejšie vyslaný. Uvedenou platobnou kartou
uhrádza aj poplatky za parkoviská a akonáhle tieto uhradí, finančný limit na karte mu neumožní zaplatiť

si aj stravné vo výške predpísanej pre tú - ktorú krajinu. Žalovaným poskytovaný preddavok preto nie
je poskytovaný riadne a ani vo výške určenej v § 36 ods.1 zákona č. 283/2002 Z.z. Ako vodič má
dispečerom určenú trasu, po ktorej musí ísť a túto trasu musí dodržať. Nie vždy je na tejto trase obchod
s potravinami resp. motorest, pred ktorým by bolo aj parkovisko pre kamión. Preto nemôže zastaviť
kedykoľvek a kdekoľvek. Preto je potrebné, aby mal peniaze na stravné vopred a akonáhle má možnosť

si potraviny kúpiť, aby tak mohol urobiť, hoci aj na niekoľko dní vopred a teda v sume vyššej, než je limit
na platobnej karte. V žiadosti zároveň uviedol, že chce požiadať, aby mu žalovaný ako zamestnávateľ
prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Po skončení poslednej pracovnej cesty mal mať voľno 7 dní a
bolo mu povedané, že následne nastúpi na ďalšiu pracovnú cestu 12. alebo 13. novembra 2016. Uviedol,
že už je 25. november a zatiaľ mu nebolo zo strany žalovaného umožnené na pracovnú cestu nastúpiť.

Tým, že mu nie je prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy, nemá možnosť zárobku a dostáva sa do
nepríjemnej finančnej situácie.32. Žalovaný v odpovedi zo dňa 28.11.2016 zopakoval to, čo už uviedol na základe predchádzajúcej
žiadosti žalobcu. Žalobca k žalobe pripojil aj ďalšiu opakovanú žiadosť zo dňa 16.12.2016.

33. Žalobca súdu predložil aj rozsiahlu SMS komunikáciu nachádzajúcu sa na č.l. 26 - 38.

34. Žalobca zaslal žalovanému dňa 29.12.2016 nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru.
Uviedol, že dôvody uvedené v dokumente s názvom „Okamžité ukončenie pracovného pomeru“ zo dňa
19.12.2016 sa nezakladanú na pravde. V žiadnom prípade neporušil závažným spôsobom pracovnú

disciplínu, ako to tvrdí žalovaný, práve naopak žalovaný porušil svoje povinnosti zamestnávateľa voči
žalobcovi. Na nástup do práce sa žalobca opakovane hlásil, avšak z dôvodov na strane žalovaného mu
nástupnebolumožnený,resp.žalovanýmuodmietalposkytnúťprivyslanínazahraničnúpracovnúcestu
cestovné náhrady v zmysle platných právnych predpisov. Preto žalobca považuje okamžité skončenie
pracovného pomeru za neplatné a nedôvodné. Trval na tom, aby ho žalovaný ako zamestnávateľ
naďalej zamestnával ako vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy na základe pracovnej zmluvy zo

dňa 16.10.2015.

35. Dňa 24.6.2016 bola medzi sporovými stranami uzavretá Dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa
ktorej žalobca prezval od žalovaného kreditnú kartu č. XXXX XXXX XXXX XXXX, na základe ktorej
mohol čerpať finančné prostriedky v cudzej mene z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXX/XXXX v rozsahu

nevyhnutnom a potrebnom pre uskutočnenie konkrétnej prepravy, na ktorú má hmotne zodpovedný
pracovník cestovný príkaz.

36. Žalovaný vo vyjadrení k nesúhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 26.1.2017
uviedol, že s tvrdením žalobcu nesúhlasí a naďalej zotrváva na pôvodných vyjadreniach žalovaného.

V komunikácii so spoločnosťou STD Donivo, a.s. bolo žalobcovi jasne oznámené, že preddavky na
cestovné náhrady, mu zamestnávateľ poskytuje v zmysle dohody zapožičaním platobnej karty v súlade s
ustanovením § 36 ods.2 písm. b) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Napriek skutočnosti,
že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.12.2016 považuje žalovaný za platné, vyzval
žalobcu v zmysle § 79 ods.1 Zákonníka práce v nadväznosti na oznámenie žalobcu zo dňa 29.12.2016

na okamžitý nástup do zamestnania, kde bude žalobcovi opätovne prideľovaná práca v zmysle uzavretej
pracovnej zmluvy.

37. Dňa 31.7.2017 predložila súdu správu ČSOB, a.s. Bratislava, ktorá bola doplnená správou zo dňa
18.9.2017. Zo správy vyplýva, že celkový denný limit bol od 21.10.2015 vo výške 100 Eur, od 9.7.2016 vo

výške 100 Eur, dňa 10.8.2016 vo výške 300 Eur a dňa 23.10.2016 vo výške 700 Eur. Denný cash limit bol
v rovnakej výške ako celkový denný limit. Od 24.5.2017 to bolo 200 Eur. V rovnakej výške bol aj denný
sale limit. Ako užívateľ sa uvádza buď info24 alebo scube. Zo správy zo dňa 18.9.2017 vyplýva, že limity
sú v systéme banky rozdelené na celkový denný, denný cash a denný sale iba v systéme. Pre debetné
karty sú všetky tieto limity rovnaké a predstavujú celkový limit platieb kartou povolený pre daný deň

akoukoľvekformou.Jetorozdelenénapr.kvôlikreditnýmkartám,kdejedennýcash(výberzbankomatu)
obmedzený na 20% z celkového limitu. Klient ale pri zmene limitu toto rozdelenie nevidí. Preto si je
možné v zmenách limitu všímať iba celkový denný limit. Výrazy info24/scube znamenajú spôsob zmeny
limitu.VýrazS-cubeznamená,žezmenabolarobenápobočkovýmpracovníkombanky,info24znamená,
že zmena bola spravená cez InternetBanking. Suma mohla byť čerpaná výberom z bankomatu alebo

platbou pri POS termináli. Celkový limit karty je limit pre platby v POS termináli, internetom a výbery z
bankomatov za daný deň spolu. Limit uvedený v prtscr je limit iba pre danú kartu. Pre každú kartu k
účtu môže byť iný.

38.DospisubolpredloženýajManuálvodičaMKDSTDDonovia.s.prevádzkaZvolenzodňa1.12.2015.

39. Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení zo dňa 9.7.2019 uviedla, že k všetkým uvedeným
skutočnostiam sa v podstate žalobca už vyjadril v konaní pred súdom prvej inštancie, čo krajský súd
zrejme opomenul resp. nezohľadnil celý obsah spisového materiálu. Žalobca s používaním platobnej
karty nikdy neprejavil súhlas, o čom svedčí, že opakovane písomne žiadal svojho zamestnávateľa

aby mu poskytoval cestovné náhrady v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v
znení neskorších predpisov. Žalobca nesúhlasil s poskytovaním cestovných náhrad formou zapožičania
platobnej karty zamestnávateľa. Z toho dôvodu, že žalovaný mu odmietal poskytovať cestovné náhrady
inou formou, žalobca bol nútený predmetnú platobnú kartu aj použiť. To neznamená, že došlo kuzavretiu konkludentnej dohody medzi sporovými stranami. Ak žalobca písomne opakovane prejavil svoj
nesúhlas s poskytovaním cestovných náhrad formou zapožičania bankovej platobnej karty, nemožno jej
použitie v situácii, keď žalobca doslova nemal na výber, považovať za uzavretie čo i len konkludentnej

dohody. Podľa právnej zástupkyne žalobcu krajský súd sa nesprávne domnieva, že by žalobca mal
povinnosť preukazovať, že nedošlo k uzavretiu čo i len konkludentnej dohody o používaní platobnej
karty. Poukázala na výsluchy svedkov p. N. a W. J., ktorý pred súdom vypovedal, že cestovné náhrady sa
neposkytovaliprivyslanínazahraničnúpracovnúcestu,akotopožadujezákonocestovnýchnáhradách,
ale zúčtovávali sa až po skončení pracovnej cesty vo výplatnom termíne a dodatočne sa vyplácali

zamestnancom spolu so mzdou, t.j. spätne. Z výpovede svedka vyplynulo, že banková platobná karta
je zapožičaná vodičom automaticky a nepochybne potvrdil, že každé jej použitie musia zamestnanci
hlásiť, pričom sa nejednalo len o notifikačnú povinnosť, ako sa to snažil tvrdiť žalovaný. Platobná karta
bola zapožičaná žalobcovi až niekoľko mesiacov po jeho nástupe do práce. Dovtedy nedisponoval ani
len touto platobnou kartou. Samotný fakt o zapožičaní platobnej karty teda neznamená poskytnutie
preddavkunapr.nastravné,lebopodľavýpovedepoverenejosobyžalovaného(svedkaJ.),totožalovaný

považujezaosobnévýdavkyvodiča,niezacestovnénáhrady.Pokiaľideopožiadavkusúdu,abyžalobca
preukázal svoje tvrdenia o zablokovaní, či nefunkčnosti platobnej karty alebo nedostatku finančných
prostriedkov na účte, žalobca nemá možnosť spätne tieto skutočnosti preukázať, avšak vyššie uvedené
skutočnosti ohľadom neuzavretia ani len konkludentnej dohody o poskytovaní cestovných náhrad
formou zapožičania platobnej karty a vykonané dokazovanie, z ktorého nepochybne vyplynulo, že

zapožičaná platobná karta neslúžila na úhradu viacerých zákonom určených druhov cestovných náhrad
ako napr. stravného, je postačujúce na rozhodnutie, že cestovné náhrady neboli žalovaným riadne a
včas poskytované.

40. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 12.9.2019 uviedol, že predmetom ďalšieho konania

podľa odôvodnenia Krajského súdu v Banskej Bystrici má byť skúmanie hmotnoprávnych dôvodov
žaloby, či v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru existovali dôvody tvrdené žalobcom.
Žalovaný od začiatku súdneho sporu uvádza, že cestovné náhrady svojim zamestnancom poskytuje tak,
ako mu to zákon umožňuje. Žalobcovi bola zverená bankomatová platobná karta, o čom svedčia nielen
listinné dôkazy, ako aj preukázateľné používanie bankomatovej karty - výpisom zo saldokonta. Žalobca

mal a disponoval platobnou kartou, ktorej účel bol vymedzený na výkon pracovnej činnosti vodiča
MKD. Ďalšie upresnenie ako sa majú peňažné prostriedky hlásiť žalovanému je uvedené v písomnom
pracovnom poriadku, ktorým je manuál vodiča MKD. Zamestnávateľ musí vedieť správne rozúčtovať
jednotlivé čerpania z bankomatovej karty, pričom bez oznámenia toho, kto peniaze čerpá, ich nevie
rozúčtovať. Žalovaný musí vedieť, či sa jedná o čerpanie peňazí napr. na trajekt, parkovné, prepravné

náklady, ktoré zaradí do svojho účtovníctva ako svoj daňový výdavok na podnikateľskú činnosť, alebo
sa jedná o zložku preddavku na mzdu, ktorú zaradí na účet zamestnanca, z ktorého je povinný vykonať
pri zúčtovaní mzdy povinné odvody a zrážku dane, alebo sa jedná o už toľko pretrakovanú cestovnú
náhradu, ktorá sa zaradí na účet zamestnanca, z ktorého zamestnávateľ nerobí žiadne zrážky, pretože
cestovné náhrady do zákonnej výšky nepodliehajú dani z príjmu. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o

nefunkčnosti platobnej bankomatovej karty. Žalovaný toto tvrdenie popiera, lebo nemá žiadne hlásenie
ani správu od financujúcej banky, že by karta bola nefunkčná.

41. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom podaní zo dňa 31.10.2019 súdu oznámila, že vyčíslenie
uplatnenej náhrady mzdy už súdu zaslala dňa 8.9.2017, ale že v neskoršom priebehu konania z neskôr

predložených listín bolo zistené, že oznámenie žalobcu o tom, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej
zamestnával, bolo doručené až 3.1.2017, t.j. v prvom štvrťroku 2017. Preto pôvodne uvádzaný výpočet
nie je správny, lebo rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku je v takomto prípade 4.
štvrťrok 2016. Priemerný mesačný zárobok žalobcu v uvedenom rozhodujúcom období predstavoval
sumu 654,99 Eur.

42. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 11.11.2019 uviedol, že žalobca do svojho výpočtu
nesprávne zaradil v mesiacoch 10/2016 a 11/2016 aj náhradu za dovolenku, ktorá sa do výpočtu podľa
Zákonníka práce nezaraďuje. Vo vyjadrení uviedol výpočet náhrady mzdy, podľa ktorého priemerný
zárobok predstavuje 555,03 Eur v hrubom a 449,56 Eur v čistom.

43. Na pojednávaní dňa 22.11.2019 súd pripustil zmenu žaloby, na základe ktorej sa žalobca domáha
náhrady mzdy vo výške 654,99 Eur mesačne za obdobie od 3.1.2017 do času, kedy mu žalovaný umožní
pokračovať v práci, resp. do rozhodnutia súdu.44. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca v plnom rozsahu zotrváva na svojich
doterajších vyjadreniach vo veci samej a poukazuje na svoje písomné podanie zo dňa 9. júla 2019.

Trvala na tom, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu ani konkludentnej dohody o používaní
platobnej bankomatovej karty. Žalovaný nepreukázal uzavretie tejto dohody a preto neuniesol dôkazné
bremeno. Poukázala opäť na vyjadrenie svedka W. J. a do spisu predložené SMS-ky a doporučené
listy, na ktoré žalovaný aj reagoval. V listoch žalobca výslovne vyjadroval svoj nesúhlas s poskytovaním
cestovných náhrad formou platobnej karty. Uviedla, že čo sa týka uplatňovanej náhrady mzdy, súhlasí

s výpočtom, ktorý bol predložený žalovaným a tá náhrada mzdy potom skutočne vychádza 555,03 Eur
mesačne v hrubom.

45. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s tvrdením Krajského súdu
v Banskej Bystrici, ktoré bolo uvedené v uznesení, ktorým bol zrušení čiastočný rozsudok Okresného
súdu Zvolen a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Poukázal na bod 12. predmetného uznesenia, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože najprv žalobca tvrdil, že predmetná platobná karta bola
zablokovaná, nefunkčná alebo na nej nebol dostatok finančných prostriedkov, čo následne žalovaný
vyvrátil listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené súdu. Neskôr sa žalobca snažil argumentovať tým, že
nebola uzavretá žiadna dohoda o používaní bankovej platobnej karty a takáto dohoda bola uzatvorená
viacmenej tým podpísaním dohody o hmotnej zodpovednosti, kde žalobca si prevzal bankovú platobnú

kartu na tie konkrétne účely, a keby súd nepovažoval túto dohodu o hmotnej zodpovednosti za tú dohodu
o používaní bankovej platobnej karty, tak minimálne táto dohoda bola uzatvorená konkludentne, keďže
naďalej žalobca potom používal túto bankovú platobnú kartu na úhradu tých cestovných náhrad a na
úhradu tých všetkých výdavkov na pracovných cestách. Poukázal na svoje predchádzajúce písomné
vyjadrenia. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a uplatnil si právo

na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.

46. Podľa § 68 ods.1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a. bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b. porušil závažne pracovnú disciplínu.

47. Podľa § 68 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,

najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

48. Podľa § 63 ods.4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý
možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote

dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny
v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa,
keď dôvod výpovede vznikol.

49. Podľa § 63 ods.5 Zákonníka práce, ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4

konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania
iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel
o výsledku tohto konania.

50. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

51. Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhradapatrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

52. Podľa § 79 ods.2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36

mesiacov.

53. Podľa § 142 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný
nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily,
chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po
dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

54. Podľa § 36 ods.1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov,
zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto zákona do
sumy predpokladaných náhrad (ďalej len "preddavok") pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri
vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej

skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca.

55. Podľa § 36 ods.2 uvedeného zákona, preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode
so zamestnancom poskytnúť aj
a)formou cestovného šeku,

b) zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej bankovej karty
zamestnávateľa,
c)prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách alebo
prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene.

56. Podľa § 36 ods.3 uvedeného zákona, zamestnávateľ môže v prípade potreby poskytnúť preddavok
jedným rozhodnutím
a) pre viacerých zamestnancov,
b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.

57. Podľa § 36 ods.4 prvá veta uvedeného zákona, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi
pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pri
vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny, preddavok v eurách v rozsahu a
v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do
štátu Európskej únie.

58. Podľa § 36 ods.6 uvedeného zákona, preddavok na stravné zamestnávateľ poskytuje v mene
ustanovenej pre jednotlivé krajiny opatrením ministerstva financií. Zamestnávateľ sa v prípade potreby
môže so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej mene, ako je mena
ustanovená pre jednotlivú krajinu opatrením ministerstva financií.

59. Podľa § 36 ods.8 uvedeného zákona, zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní
odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti
zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v
kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom

predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

60. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

61. Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovný
pomer na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 16.10.2015. Žalobca bol zamestnaný ako vodičmedzinárodnej kamiónovej dopravy (MKD). Žalovaný okamžitým ukončením pracovného pomeru zo
dňa 19.12.2016 okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka
práce,keďzazávažnéporušeniepracovnejdisciplínypovažovalto,žežalobcaposkončení náhradného

voľna, ktoré mu skončilo 24.11.2016 nenastúpil do práce a nereagoval ani na výzvy žalovaného ako
svojhozamestnávateľa.Dňa28.11.2016bolažalobcovizaslanáodpoveďnajehožiadosťoposkytovanie
preddavkov na cestovné náhrady a bol vyzvaný na dohodnutie termínu nástupu do práce.

62. Žalobca písomným podaním zo dňa 29.12.2016 prejavil svoj nesúhlas s okamžitým skončením

pracovného pomeru. Odôvodnil to tým, že v žiadnom prípade neporušil závažným spôsobom pracovnú
disciplínu, ale práve naopak žalovaný porušil svoje povinnosti zamestnávateľa voči žalobcovi. Na nástup
do práce sa opakovane hlásil, avšak z dôvodov na strane žalovaného mu nástup nebol umožnený, lebo
žalovaný mu odmietal poskytnúť pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu cestovné náhrady v zmysle
platných právnych predpisov.

63. Podľa § 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite
skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti.

64. Podľa § 69 ods.3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehotejednéhomesiacaododňa,keďsaodôvodenaokamžitéskončeniepracovnéhopomerudozvedel.

65. Žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka
práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že po

24.11.2016, keď mu skončilo náhradné voľno, sa mal hlásiť a nastúpiť do zamestnania, čo neurobil a
na telefonáty nereagoval. Žalobca svoje nenastúpenie do práce odôvodňoval aj písomne tým, že mu
zamestnávateľ nevypláca riadne cestovné náhrady. Podľa žalovaného boli žalobcovi cestovné náhrady
vyplácané v súlade s ustanovením § 36 ods.2 Zákona o cestovných náhradách tým spôsobom, že
žalobcovi bola pridelená bankomatová platobná karta, ktorú žalobca aj užíval.

66. Podľa právneho názoru vyjadreného Krajským súdom Banská Bystrica v zrušujúcom uznesení
pridelením platobnej bankomatovej karty žalovaným žalobcovi a jej používaním žalobcom došlo ku
konkludentne uzavretej dohode o používaní platobnej bankomatovej karty. S týmto názorom nesúhlasila
právna zástupkyňa žalobcu, keď aj po zrušení čiastočného rozsudku Krajským súdom v Banskej Bystrici

trvala na tom, že nedošlo ani ku konkludentnému uzavretiu dohody o používaní platobnej bankomatovej
karty.

67.Medzisporovýmistranamizostalospornéajto,čikskončeniunáhradnéhovoľnadošlodo12.11.2016
ako to tvrdil žalobca alebo až dňom 24.11.2016, ako to tvrdil žalovaný.

68. Podľa názoru súdu pre rozhodnutie tohto sporu nie je právne významné, či došlo k skončeniu
náhradnéhovoľnado12.11.2016aleboaž24.11.2016aanito,čidošlokuzavretiukonkludentnejdohody
o používaní platobnej bankomatovej karty a k vyplácaniu cestovných náhrad touto formou.

69. Jednoznačne bolo preukázané, že žalovaný okamžite skončil pracovný pomer žalobcovi podľa
ustanovenia§68ods.1písm.b)Zákonníkaprácevlehotestanovenejustanovením§68ods.2Zákonníka
práce. Žalobca si uplatnil na súde právo na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru v rámci zákonnej 2-mesačnej lehoty podľa § 77 Zákonníka práce.

70. Takisto bolo jednoznačne preukázané, že dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
to, že žalobca od 24.11.2016 do práce nenastúpil. Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru
nebolo teda nenastúpenie žalobcu do práce v období od 12.11.2016 do 23.11.2016. Podľa názoru súdu
nevyplatenie alebo nevyplácanie cestovných náhrad v súlade so želaním žalobcu nie je dôvodom na
ospravedlnenúneúčasťvpráci.Nevyplateniecestovnýchnáhradbymohlobyťlendôvodomnaokamžité

skončenie pracovného pomeru žalobcom podľa § 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, čo by žalobca
musel urobiť písomne v lehote 1 mesiaca odo dňa, kedy sa dozvedel o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru. K tomuto však zo strany žalobcu vôbec nedošlo.71.Pretožalovanýdôvodneskončilokamžitepracovnýpomeržalobcuzdôvoduzávažnéhoporušovania
pracovnej disciplíny, keď po 24.11.2016 žalobca do práce nenastúpil. Žalobca sa takto dopustil
neospravedlnenej neúčasti v práci - neospravedlnenej absencie, čo je dôvodom na okamžité skončenie

pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce.

72. S prihliadnutím na to, že podľa názoru súdu bol so žalobcom okamžite skončený pracovný pomer v
súlade so zákonom, nevznikol žalobcovi nárok ani na zaplatenie náhrady mzdy.

73. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

74. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP.

75. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

77. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie

týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2

C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).