Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/721/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711202021
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7711202021.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,zastúpenéhospoločnosťouAdvocates.r.o.,sosídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX,
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod

sp. zn. EX 1611/11, o vymoženie 723,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.03.2016, č. k. 14Er/75/2011-17, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením Exekúciu vedenú na exekútorskom úrade súdneho
exekútoraJUDr.RudolfaKrutého,PhD.podsp.zn.EX1611/11zastavilarozhodol,žeotrováchexekúcie
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený podal dňa
25.01.2011 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. návrh na vykonanie

exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 11017/10 zo dňa 23.11.2010. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 28.02.2011 poveril súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 39 ods. 4, § 243f ods. 1 až 6, § 57 ods. 1
písm. m/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný

poriadok“), § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka,§48ods.1zákonač.191/1950Sb.Zákonazmenkovéhoašekovéhoauviedol,žeoprávnený
doručil na Exekútorský úrad dňa 21.01.2016, t.j. v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku,
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného

titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou
zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že tieto skutočnosti sa tak stali v
minulosti známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako
tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodovacia činnosť súdu vykonaná podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vedúca k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie po preskúmaní
formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zohľadnila logicky všetky tieto skutočnosti,

pretože súd sa s obsahom exekučného titulu a dôvodmi jeho vydania v celosti oboznámil a nevyžadoval
žiadne ďalšie spresnenia. Exekučný titul bol podľa jeho názoru vydaný ako dôsledok riadne vykonanéhosúdnehokonaniavktorombolidodržanévšetkyzásadyspravodlivosti.Skutočnostitýkajúcesavlastného
vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať
akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania

vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení
alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťah s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované § 39 ods. 4
Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti

súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového
stavu a zmene obsahu dôkazov.

4. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva
zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j.

fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver
(dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Na
uvedenom podľa jeho názoru nemení nič ani to, že v predloženej úverovej zmluve dlžník zaškrtol

políčko, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, nakoľko toto tvrdenie oprávnený
nepreukázal a súd má z vlastnej činnosti poznatky, že účelom takého to postupu oprávneného pri
uzatváraní úverových zmlúv je snaha vyhnúť sa aplikácii zákonov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa.
Zároveň, nakoľko ide o formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený používal štandardne, a ktorá bola
podkladom pre rozhodovanie v iných exekučných veciach, tento záver súdu potvrdzuje aj konštantná

judikatúra tak prvostupňového ako aj druhostupňového súdu. Napokon tvrdenia uvádzané v odôvodnení
rozhodcovského rozsudku nepovažoval za objektívne, nakoľko, ako už bolo preukázané aj v iných
konaniach, tento radikálne porušoval zásady o ochrane spotrebiteľov.

5. Súd prvej inštancie poukázal na § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a konštatoval, že je

povinnosťou súdu zastaviť exekúciu v prípade, ak rozhodnutie, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo
prihliadnuté na ktorúkoľvek z podmienok taxatívne uvedených v tomto ustanovení, a síce na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi

alebo so zákonom. Poukázal tiež na to, že Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 11.12.2009 a rovnakého
dňa došlo aj k vystaveniu vlastnej blankozmenky, v ktorej oprávnený vyplnil zmenkovú sumu 723,59
Eur a počiatok úročenia zmenkového úroku 0,25 % denne od 06.06.2010. V zmysle citovaného §
4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. v prípade, ak veriteľ prijal zmenku od dlžníka, tá smela byť len
zabezpečovacia a zmenková suma v čase vyplnenia smela byť maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, vo výške maximálne 30 % istiny. V danom prípade
bola spotrebiteľovi poskytnutá suma 300 Eur, ktorú mal splatiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru
predstavujúcim viac ako 90 % sumy poskytnutej istiny, čo súd považuje za hrubý rozpor s dobrými
mravmi, na čo rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul vydal, absolútne neprihliadal. Po preštudovaní
listinných dôkazov ale nepovažoval za jasné, koľko reálne oprávnený povinnému uhradil a z čoho má

pozostávať suma, ktorú oprávnený na blankozmenke vyplnil a to s prihliadnutím na skutočnosť, že
vo Všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru je uvedené množstvo zmluvných pokút. Celkový
dlh povinného tak predstavoval sumu, ktorá prekračuje najvyššiu prípustnú sumu stanovenú zákonom
a zároveň navýšenú o ďalší úrok vo výške 0,25 % denne. Z uvedeného dôvodu vychádzajúc z
vyššie citovaných zákonných ustanovení veriteľ podľa jeho názoru nebol oprávnený prijať od dlžníka

takúto zmenku, resp. ju bol povinný dlžníkovi vrátiť. Napokon oprávnený nepreukázal ani to, či išlo
o zmenku zabezpečovaciu, alebo išlo o zmenku slúžiacu na zabezpečenie veriteľových nárokov zo
spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákaz plnenia dlhu takouto zmenkou. Ďalej v zmysle Zákona
zmenkového a šekového, článku I. § 48 ods. 1, majiteľ zmenky môže postihom okrem zmenkovej istiny
a dohodnutých úrokov žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti. V danom prípade si oprávnený

okrem 6 % ročných úrokov uplatnil aj 0,25 % denný úrok, čo predstavuje 91,25 % ročne. Konštatoval, že
uvedené úroky uvedené v zmenke sú v hrubom rozpore s citovaným zákonným ustanovením, pričom aj
v tomto prípade, nie len že boli oprávneným uplatnené v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s dobrýmimravmi, ale zároveň rozhodcovským súdom priznané, čo potvrdzuje jeho názor, že ten rozhodoval
neobjektívne a priznával protizákonné nároky v prospech oprávneného

6. Súd prvej inštancie nemohol akceptovať ani samotný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok,
nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť, vzhľadom na kontinuálne označovanie
rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený uzatváral s povinnými, za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
o čom svedčí konštantná judikatúra všeobecných súdov. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy k
spotrebiteľskej zmluve je podľa jeho názoru neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel k záveru,
že sú naplnené všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku,
a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie, ktoré odôvodnil s poukazom na §
205 ods. 2 písm. b), f), § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

8. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. V odvolaní
odmietol postavenie povinného ako spotrebiteľa, pretože s povinným uzavrel zmluvu na účel povolania.
Na základe uvedeného potom zmluvu nie je možné považovať ani za zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
V prípade ak by súd aj napriek vyššie uvedenému považoval vzťah medzi oprávneným a povinným
za spotrebiteľský súd uviedol, že na nemožnosť zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru

zmenkou nebolo možné prihliadnuť, pretože bola zakotvená len počas 40 mesiacov a jedinou sankciou
bola zodpovednosť veriteľa za škodu týmto spôsobenú. Samotná neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo
spotrebiteľského úveru zmenkou nemôže cenný papier - zmenku urobiť nevykonateľnou. Rozhodca
nemohol prihliadnuť na nemožnosť zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou,
pretože povinný ani netvrdil vznik škody ani ho nepreukazoval. Uviedol, že doterajšia zmenková

judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťa ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby umožňovala ex offo dlžníkovi uplatňovať jeho
nárok na náhradu škody. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke uviedol, že je nepochybné, že
rozhodcovská doložka v zmluve je nevýhradnou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského alebo prostredníctvom súdneho konania. Z

textuuzavretejrozhodcovskejdoložkytotižvyplýva,žezmluvnéstranysadohodlinaalternatívneurčenej
právomocisúdunariešeniesporov.Prijatieargumentáciesúdubyznamenalopredodávateľajediné,ato
úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Mal za to, že alternatívne rozhodcovské doložky
sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Trval na
tom, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej

zmluvy. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

9. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

10. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného

proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol
tak, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach, ako
súd odvolací, v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce vzmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Odvolací súd sa podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

15. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 11017/10 zo dňa 23.11.2010, vydaný

rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
13.12.2010 a vykonateľnosť dňa 16.12.2010. Odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a povinným
bola uzavretá dňa 11.12.2009 Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančných prostriedkov do sumy uvedenej v predmetnej zmluve.

16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods.
4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie
exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..

20. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vzniká povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

21. Keďže rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na
ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo
a nebol by vydaný exekučný titul), dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný
titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom. Za

takejto situácie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

22. K uvedenému odvolací súd uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v
exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom

nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015
Z.z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a
v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.23. K odvolacej námietke oprávneného ohľadne posúdenia povinného ako spotrebiteľa odvolací súd
uvádza, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom
zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo

podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch
upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej
činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis.
Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom
predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú

poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva
to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho
alternatívou bolo prijatie, alebo neprijatie návrhu. To znamená, že aj spotrebiteľovi, ktorý uzavrel zmluvu
o úvere, bolo potrebné poskytnúť takú ochranu, ako pri iných spotrebiteľských zmluvách v rozsahu podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Z výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného vyplýva,

že predmetom podnikania oprávneného v čase uzavretia zmluvy bolo poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov. v súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008. Len tá
skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnému - povolanie (uvedením
krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnému poskytnutý na účely
obchodnej činnosti či inej podnikateľskej činnosti.

24. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide alternatívnu
rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola resp. je právne prípustná, pretože o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby
spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy

začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy,žeslabšiastranasisvojosudvtakzávažnejveci,akoujeprípadnýneskoršírozhodcovskýproces,
nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu

preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

25. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž
nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch,
ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje
s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neplatnej, nakoľko praktickým dôsledkom takto

formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ
nemal žiadnu účasť.

26. K výhradám, že dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola
súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, je vo vzťahu k
právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv
nadobudnutých v dobrej viere odvolací súd uvádza, že procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej

účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie, keď zákonodarca nestanovil
osobitný (intertemporálny) režim. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 438/2015 Z.z. sa
vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 23.12.2015 preto vzťahuje aj na
konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z.z..

27. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným

účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v

lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatátovada(§431ods.1,2
CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor

môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania(§430CSP).Vdovolanínemožnouplatňovaťnovéprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania (§ 435 CSP).