Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 11, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207277
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119207277.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: V. Ľ., C..:

XX.XX.XXXX, S. X.. V. O. XX, XXX XX M. proti žalovanému: Vlastníci bytov a nebytových priestorov
vzťahujúcich sa k bytovému domu v Prešove na ulici Arm. gen.Svobodu 34, v zastúpení: Bytové družstvo
Prešov, IČO: 00173665, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov, právne zastúpený: JUDr. Daniel
Boľanovský, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov o určenie neplatnosti hlasovania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní

odo dňa rozhodnutia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 15.04.2019 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti hlasovania vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytom dome na ul. X.. V.. O. Č.. XX - XX, I. O. I. Q. XX. - XX.XX.XXXX.

2. Žalovaní vlastníci, za ktorých konalo bytové družstvo Prešov ako správca bytového domu so žalobou
nesúhlasili.

3. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 11.11.2019, na ktorom vykonal dokazovanie

obsahom spisu a pre svoje rozhodnutie zistil podstatné nasledujúce skutočnosti:
3.1. V bytom dome na ul. X.. V.. O. Č.. XX - XX sa v dňoch 06. - 07.03.2019 uskutočnilo hlasovanie
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z dôvodu nespokojnosti s výsledkom hlasovania žalobca podal
na súde žalobu s návrhom na jeho vyhlásenie za neplatné.
3.2. Žalobca sa o výsledku hlasovania dozvedel dňa 11.03.2019, žalobu podal na poštovú prepravu dňa
09.04.2019 a táto došla na súd dňa 15.04.2019.
3.3. Vzhľadom na nižšie zaujatý právny názor, považoval súd akékoľvek ďalšie dokazovanie za

nadbytočné a preto dôkazné návrhy žalobcu zamietol.

4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
4.1. Podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
§ 14a ods.8 - Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do
30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo

obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo
zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom
súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorovpodľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne,
rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
§ 9 ods.8 - Spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo
nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo
zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome,
b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového

priestoru v dome.
4.2. Podľa ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 230/2012 - Je plne opodstatnený záver okresného súdu o tom,
že lehota, v ktorej sa mohli navrhovatelia obrátiť na súd ochrany svojho práva (konkrétne z dôvodu
nedodržania postupu zo strany odporcu v zmysle § 14 ods. 1), je lehotou hmotnoprávnou. Bezpochyby
schôdza vlastníkov bytu sa konala 29. 6. 2009, preto návrh na začatie konania navrhovatelia museli
podať posledný deň 3-mesačnej lehoty, ktorý pripadol na 29. 9. 2009. Uvedený deň nepripadol ani na

sobotu, ani na nedeľu, ani na sviatok. Na zachovanie hmotnoprávnej lehoty zákon vyžaduje, aby právo
bolo uplatnené na súde najneskôr posledný deň lehoty, nestačí pre zachovanie lehoty, ak posledný
deň lehoty sa podanie odovzdá na pošte. Iba za tej situácie by bolo možné zaoberať sa s namietanými
hmotnoprávnymi otázkami napr. či boli pri hlasovaní o úvere, prípadne zabezpečení úveru dodržané
podmienky hlasovania tak, ako to je zakotvené v § 14 ods. 2, 3 Z. č. 182/1993 Z. z.,- ak by navrhovatelia podali predmetný návrh v zákonnej
lehote. Základom argumentácie sťažovateľov je ich nesúhlas s právnym názorom krajského súdu ako
odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu a stotožnil sa s jeho právnym názorom o
tom, že sťažovatelia podali návrh na súd po uplynutí trojmesačnej lehoty podľa § 14 ods. 4 zákona
o vlastníctve bytov. Krajský súd v namietanom rozsudku dospel k záveru, že návrh sťažovateľov je

potrebné právne posúdiť podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov z dôvodu, že tento zákon je lex
specialis k Občianskemu zákonníku, preto v predmetnej veci v zásade nemožno aplikovať všeobecné
ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov. Krajský súd sa tiež stotožnil s právnym názorom okresného
súdu o hmotnoprávnej povahe 3-mesačnej lehoty ustanovenej v § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov.
Pri hodnotení toho, či sťažovatelia uplatnili svoje právo na vyhlásenie zápisnice zo schôdze konanej

29. júna 2009 za neplatnú, vychádzal zo zistenia, že návrh podali sťažovatelia na poštovú prepravu
28. septembra 2009, a tiež zo zistenia, že návrh došiel na okresný súd 30. septembra 2009. Pre záver
o zachovaní lehoty podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov je rozhodujúce, kedy došiel návrh
na súd, čo v tomto prípade je 30. september 2009, preto dospel k záveru, že sťažovatelia uplatnili
svoje právo po uplynutí prekluzívnej 3-mesačnej lehoty podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov.

Z tohto dôvodu nemohol krajský súd a ani okresný súd preskúmať námietky sťažovateľov týkajúcich sa
zvolávania schôdze a samotného hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov. Ústavný súd konštatuje, že
závery krajského súdu sú dostatočne odôvodnené, nemajú znaky arbitrárnosti, teda svojvôle, sú logické
a vyplývajú z relevantných skutkových zistení, je možné k nim dospieť aplikáciou a výkladom príslušných
ustanovení zákona o vlastníctve bytov a Občianskeho zákonníka.

5. Ak sa teda žalobca o výsledku hlasovania, ktoré napáda, dozvedel dňa 11.03.2019, tak žalobu
bolo potrebné doručiť na súd najneskôr dňa 10.04.2019 (streda) a ak na súd bola doručená až dňa
15.04.2019, tak bola podaná oneskorene a žaloba musela byť bez ďalšieho zamietnutá.

6. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

6.1. Žalovaní v konaní plne úspešní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.