Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, August 28, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/102/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202819
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7814202819.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v exekučnej veci oprávneného: Mesto
Košice - Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, 040 01 Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému:
A. Č., H.. XX.X.XXXX, E. XX, XXX XX Q., o vymoženie 30,00 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice, pod EX 592/2014,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 12Er/285/2014-11 zo dňa
31.10.2019 takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 47,29 eur, ktorých úhradou zaviazal oprávneného, a
to do 15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu vydaného Mestskou políciou Košice - blok na

pokutu nezaplatenú na mieste Mestskej polície Košice č. *117048 zo dňa 21.8.2013 a žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 1.4.2014 poverenie na výkon
exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie 30,00 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa
1.7.2019 doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v sume 47,29 eur. Súd prvej inštancie vec právne
posúdil podľa § 36 ods. 2, § 243c ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods.

1, § 200 ods. 1, ods. 2, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a z lustrácii súdneho exekútora zistil, že povinný nedisponuje
žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Súdny exekútor vykonal lustrácie majetkových pomerov
povinného, no nebol zistený žiaden relevantný majetok. Povinný je nemajetný róm, nikdy nepracoval,
bol niekoľkokrát vo výkone trestu odňatia slobody, rozvedený, vyživovacia povinnosť na 5 detí, proti
povinnému sú vedené 4 exekučné konania od roku 2006, no neúspešne. Súd prvej inštancie mal

preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil. O
trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie
zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Výšku trov
exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 3, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 vyhlášky MS SR
č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 47,29 eur, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume

33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 6,20 eur vyhlášky + 20 % DPH (z
odmeny) v sume 7,90 eur.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie oprávnený. Navrhol,
aby predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a aby

súd nepriznal trovy konania. Oprávnený namietal, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a
nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a v
tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. V predmetnej
veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, teda nie je daný žiadny zákonný dôvod,

aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený. Poukázal na ustanovenie § 196, § 197
Exekučného poriadku a na judikatúru súdov SR, z ktorých vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza povinný.
Navrhol exekučné konanie zastaviť s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale
tieto bude znášať súdny exekútor.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím

súdu prvej inštancie. Citoval ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
a uviedol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov voči oprávnenému.

5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, zásielku si neprevzal v odbernej lehote.

6. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 10.3.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú,
je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

9. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie,
zisťoval, či je prípustné odvolanie proti výroku tohto uznesenia.

10. K odvolaniu oprávneného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil, odvolací súd
udáva:

11. Súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš doručil súdu prvej inštancie dňa 1.7.2019 podnet na zastavenie

exekúcie z dôvodu, že povinný je nemajetný. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Čo sa týka napadnutého výroku o zastavení exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s
dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti navrhol, aby súd prvej inštancie
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o
zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o

zastavení exekúcie.

14. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

15. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že súhlasí so zastavením exekúcie, ale z iného dôvodu,

než uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. To znamená, že oprávnený
podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 31.10.2019 a podľa vyššie citovaného zákonného
ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je.16. Odvolací súd toto odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. c) C.s.p.
odmietol.

17. K odvolaniu oprávneného proti výroku o trovách exekúcie, odvolací súd udáva:

18. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie oprávneného proti trovám exekúcie zisťoval, či je
odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané
sudkyňou súdu prvej inštancie dňa 31.10.2019 t. j. za účinnosti nového civilného procesného predpisu

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa
17.7.2020.

19. Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

20. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

21. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

22. Podľa § 357 C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení
konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v
písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie
rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú
vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo
veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu

trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho
rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho
rozhodnutia.

23. V citovanom zákonnom ustanovení Civilný sporový poriadok stanovuje, že odvolanie možno podať

len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Medzi uznesenia taxatívne uvedené
v tomto ustanovení, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je zaradené uznesenie súdu o trovách
exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod § 357 písm. m/ C. s. p. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu
exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 C. s. p.), pretože ide o odmenu súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§

196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.4.2017). Pritom od 1.7.2016 (od novely účinnej súčasne
s účinnosťou C.s.p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť
podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok, t. j. aj odvolanie. Súd prvej inštancie preto
správne v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že odvolanie proti výroku II., t. j. proti výroku o
trovách exekúcie, nie je prípustné.

24. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

25. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti

ktorému odvolanie nie je prípustné, pretože bolo vydané sudkyňou súdu prvej inštancie, preto odvolací
súd podľa citovaného ustanovenia odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie
odmietol.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1

C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p..

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).