Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 22, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/117/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201005
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7816201005.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu
JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v právnom spore žalobkyne: I. T., Š., H. XXX,
nar. XX.X.XXXX, zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Kontrom, Rožňava, Čučmianska dlhá 21, proti
žalovaným: 1. P. S. (žena O. N.), 2. L.. O. Z., N., Z. XX, nar. XX.XX.XXXX, 3. M.. O. Z., N., F. XX, nar.
XX.X.XXXX, 4. L.. G. O., A., O. N. XX, nar. X.X.XXXX, 5. V. G., G., S. XX, nar. X.X.XXXX, 6. O.. L. W.,

N., L. XX, nar. X.X.XXXX a 7. N.. O. G., Š., R. XXX, nar. XX.X.XXXX, o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaní žalobkyne a žalovaného 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 9C/32/2016 - 191
z 27. novembra 2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku o zastavení konania a vo výroku o
nároku na náhradu trov konania prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 3/.

Strany sporu n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“ alebo aj len „súd“) zhora
označeným uznesením I. zastavil konanie pre späťvzatie žaloby (§145 ods. 1 CSP), ku ktorému došlo
skôr, než sa začalo pojednávanie. Žalovaným 2/ a 3/ proti žalobkyni priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (II.). V odôvodnení uznesenia v tejto súvislosti konštatoval procesné zavinenie žalobkyne

na zastavení konania a o nároku na náhradu trov konania medzi týmito sporovými protistranami
rozhodol v zmysle §256 ods. 1 CSP. Vyslovil sa však aj k účelnosti trov s objasnením, že žalovaným
priznal náhradu trov vynaložených len na cestovné, a aj to len tie, ktoré vznikli v súvislosti s ich
účasťou na súdnom pojednávaní nariadenom na deň 27.11.2019. Zároveň vyslovil, že trovy cestovného
spojené s účasťou týchto žalovaných na pojednávaní súdu nariadenom na deň 5.11.2019 neboli účelné.
Tento záver vyvodil zo skutočnosti, že zásielka pre žalovaných 2/ a 3/ obsahujúca upovedomenie o

odročení pojednávania nariadeného na 5.11.2019 poštovému podniku na doručovanie bola odovzdaná
už 30.10.2019 a okolnosť, že danú zásielku menovaní prevzali až 5.11.2019 nepovažoval za právne
významnú. Napokon žalovaným 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ náhradu trov konania nepriznal (III.) s odôvodnením,
že títo si náhradu trov neuplatnili.

2. Proti uzneseniu odvolanie podáva tak žalobkyňa, ako aj žalovaný 3/. Kým odvolanie žalobkyne

smeruje len proti výroku o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi ňou a žalovanými 2/ a 3/,
žalovaný 3/ odvolaním napáda uznesenie v celom rozsahu.

3. Žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd uznesenie v ňou napadnutom rozsahu zmenil tak, že náhradu
trovkonaniažalovaným2/a3/neprizná.Uznesenievuvedenomrozsahunapádatvrdiac,žejehodôvody
sú nepreskúmateľné, a to pre absenciu záveru o tom, ako súd posúdil jej návrh na rozhodnutie o trovách

konania podľa §257 CSP, keďže napadnuté rozhodnutie v tomto rozsahu vychádza výlučne zo zásady
procesného zavinenia na zastavení konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o trováchkonania podľa §257 CSP vidí jednak vo svojom zdravotnom stave, ktorý jej neumožňuje aktívne sa
zúčastňovať súdneho konania, preukazovať svoje tvrdenia, predkladať listiny, ktorých predloženie súd
požadoval, nakoľko komunikácia s ňou nie je možná a žalobkyňa je odkázaná na trvalú opateru. V

konaní pred súdom jej zástupca predložil lekársku správu, ktorou žalobkyňa preukázala, že prekonala
ťažkú mozgovú príhodu, a preto nie je schopná pohybovať sa a rozprávať. Ďalej za rozhodné pre ňou
navrhované rozhodnutie o trovách konania považuje aj dôvody spočívajúce v jej nepriaznivej majetkovej
situácii s tým, že jej zvlášť nepriaznivé osobné a majetkové pomery sú umocnené práve jej zlým
zdravotným stavom, ktorý jej neumožňuje pracovať a dosahovať tak akýkoľvek príjem.

4. Žalovaný 3/ (ďalej aj len žalovaný) nesúhlasí so zastavením konania a odvolaním sa domáha, aby
odvolací súd uznesenie o zastavení konania zrušil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Dôvodom jeho
nesúhlasu je, že žalobkyňa v predmetnej žalobe z roku 2016 oproti žalobe jej právnych predchodcov z
roku 1971 neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by v rámci dokazovania okresný súd nepreskúmal
a neposudzoval už v predchádzajúcom súdnom spore z roku 1971, kedy ústnu dohodu z roku 1956

alebo 1957 a tiež takzvanú kúpnu zmluvu zo 4.3.1970 označil za neplatné úkony nespĺňajúce náležitosti
kúpnej zmluvy. V danej veci príslušný okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 4C/594/1971, ktorý
právoplatnosť nadobudol po jeho potvrdení uznesením odvolacieho Krajského súdu v Košiciach č. k.
12Co/346/76 z 30.7.1976.

5. Žalovaný vyjadruje svoj nesúhlas aj s tým, ako súd posúdil účelnosť žalovanými 2/ a 3/ vynaložených
trov cestovného na pojednávanie súdu, ktoré sa malo konať 5.11.2019 a podrobne argumentuje, prečo
tieto závery súdu podľa neho neobstoja.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazuje na to, že späťvzatím žaloby realizovala

svoje právo disponovať žalobou. Voči tomuto jej úkonu nesúhlas žalovaných vyslovený nebol a ani byť
nemohol, preto podľa nej nemožno rozhodnúť ani o žalovaným navrhovanom zamietnutí žaloby.

7.Pokiaľideoodvolaniežalobkynevočivýrokuotrováchkonania,žalovaný3/ajvtejtosúvislostirovnako
ako vo svojom odvolaní, poukazuje na ten istý rozsudok Okresného súdu v Rožňave z roku 1971, ktorým

žaloba právnych predchodcov žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
uplatnená proti tým istým žalovaným, resp. ich právnym predchodcom a na základe tých istých
skutkových okolností, ako v teraz prebiehajúcom súdnom spore už bola raz zamietnutá, rozsudok
je právoplatný a v zmysle jeho dôvodov žalobcovia sa nestali vlastníkmi sporných nehnuteľností ani
vydržaním. Žalobkyňa v tu posudzovanej žalobe neuviedla pritom žiadne skutočnosti, ktoré by súd v

predchádzajúcom konaní pri svojom rozhodovaní v roku 1971 nebol bral na zreteľ. To všetko za situácie,
keď zo zmieneného rozsudku okresného súdu žalobkyňa preukázane vedela, že žalovaný 1/ Ondrej
Vápeník zomrel v roku 1966, t. j. dávno pred podaním žaloby. Podľa žalovaného z týchto dôvodov
nemôže preto dôjsť ani k aplikovaniu §257 CSP na tento súdny prípad, nakoľko v tomto súdnom konaní
pre ním zhora namietané dôvody nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovali,

aby žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania postupom podľa §257 CSP. Za významnú pre
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vo svoj prospech považuje aj skutočnosť, že pokiaľ
žalobkyňa mala úmysel žalobu z roku 2016 v celom rozsahu vziať späť, mohla tak vykonať písomne
už pred vytýčením pojednávania a nemala s týmto úkonom čakať do prvého pojednávania v novembri
2019, kedy žalovaným už vznikli trovy.

8. V ďalších vyjadreniach tak žalobkyňa, ako aj žalovaný k vyjadreniam sporovej protistrany zotrvávajú
na svojich doterajších procesných vyjadreniach a odvolaniach a neuvádzajú iné podstatné skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolaní
podaných stranami, v neprospech ktorých bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania prejednal
odvolania, preskúmal predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie
(§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolania sú nedôvodné.

10. Žalovaní 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ odvolanie proti uzneseniu nepodali, výrok o trovách konania vo vzťahu
medzi nimi a žalobkyňou nadobudol preto právoplatnosť (III) a nemohol byť predmetom odvolacieho
prieskumu.11. Predmetné súdne konanie začalo pred 30. júnom 2016 (9.2.2016). Dňa 1.7.2016 vstúpil do účinnosti
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), v zmysle ustanovenia §470 ods. 1 a 2 ktorého ak
nie je ustanovené inak, tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti;

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované.

12. V zmysle §§144, 155 a 146 CSP žalobca môže vziať žalobu späť s tým, že ak je žaloba vzatá
späť celkom, súd konania zastaví. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného zo späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie.

13. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo ňou disponovať, t. j. môže ju za konania aj vziať späť, či
už celkom alebo sčasti. Späťvzatím žaloby v celom rozsahu žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci
už nekonal a meritórne ju nerozhodol. Toto právo mu patrí od začatia konania až do právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Teda právo vziať späť žalobu žalobcovi zostáva zachované
od podania žaloby až do právoplatného skončenia konania o nej s tým, že na nesúhlas žalovaného
so späťvzatím žaloby súd neprihliada, ak k tomuto procesnému úkonu žalobcu dôjde do začatia či
už predbežného prejednania sporu, alebo do začatia súdneho pojednávania. Inak povedané súhlas
žalovaného k späťvzatiu žaloby sa vyžaduje, len ak k späťvzatiu žaloby došlo po tom, čo súd už začal

predbežné pojednávanie sporu podľa §168 CSP alebo už začal pojednávanie. Ak je preto žaloba vzatá
späť pred začatím súdneho pojednávania, súd postupujúc podľa §144 a nasl. CSP uznesením konanie
bez ďalšieho zastaví bez ohľadu na prípadný nesúhlas procesnej protistrany.

14. Z predloženého spisu odvolací súd má preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo síce v pojednávacej

miestnosti v deň nariadeného súdneho pojednávania (27.11.2019), avšak ešte pred začatím samotného
pojednávania. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 5.11.2019, toto sa však neuskutočnilo,
na žiadosť žalovaného 1/ bolo preročené pokynom zákonného sudcu z 29.10.2019 (č. l. 130 spisu) na
deň 27.11.2019. Zo zápisnice o pojednávaní z 27.11.2019 na č. l. 184 a nasl. spisu a rovnako aj zo
zvukového záznamu pripojeného k spisu v príslušnom súdnom registri vyhotoveného v pojednávacej

miestnosti pri späťvzatí žaloby je zrejmé, že pojednávanie v daný deň sa neuskutočnilo. Po vyvolaní
veci a overení osobnej totožnosti prítomných došlo hneď k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu.

15. Pokiaľ preto súd prvej inštancie napadnutým uznesením predmetné konanie z dôvodu späťvzatia
žaloby žalobkyňou v celom rozsahu v zmysle ustanovenia §144 a nasl. CSP zastavil celkom a bez

toho, aby vyžiadal stanovisko, či prihliadal na prípadný nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby, jeho
postup je plne v súlade s platným procesným poriadkom, keďže žaloba bola vzatá späť skôr, než začalo
súdne pojednávanie v danej veci.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého uznesenia o zastavení

konania, nakoľko vychádza zo správnych skutkových zistení a právne posúdenie zodpovedá príslušným
zákonným ustanoveniam (§144 a nasl. CSP). Vecne správnym je aj v odvolaním napadnutom rozsahu
preskúmavaný závislý výrok, t. j. výrok o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovaným 3/, preto odvolací súd podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté uznesenie tak vo výroku
o zastavení konania, ako aj vo výroku o nároku na náhradu jeho trov.

17. Podľa §256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Podľa §257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

19. V posudzovanej veci z podnetu žalobkyne na základe žaloby z 5.2.2016 na Okresnom súde Rožňava
pod sp. zn. 9C/32/2016 proti žalovaným 1/ až 7/ začalo súdne konanie o určenie, že nehnuteľnosti
špecifikované v petite žaloby patria do dedičstva po právnych predchodcoch žalobkyne. Žalobkyňa za

žalovaného 1/ označila P. S. (žena O. N.), pričom z okolností posudzovanej veci, najmä z rozsudku
daného okresného súdu sp. zn. 4C/594/71 z 20.10.1971 jej muselo byť známe, že tento žalovaný
zomrel ešte v roku 1966. K späťvzatiu žaloby podanej vo februári 2016 došlo 27.11.2019 zástupcom
žalobkyne s odôvodnením, že žalobkyňa pred začatím pojednávania zistila, že žalovaný 1/ ako jedenzo spoluvlastníkov evidovaných na príslušnom liste vlastníctva k spornej nehnuteľnosti zomrel. Žalujúca
strana navrhla preto konanie zastaviť a stranám sporu náhradu trov nepriznať, poukazujúc pritom na
nepriaznivé majetkové pomery žalobkyne a tiež na jej nepriaznivý zdravotný stav.

20. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia k danému návrhu žalobkyne na
rozhodnutie o trovách konania sa osobitne nevyjadril. O trovách konania rozhodol konštatujúc procesné
zavinenie žalobkyne na zastavení konania a z toho jej vyplývajúcu povinnosť procesnej protistrane,
konkrétne žalovanému 2/ a 3/, nahradiť nimi účelne vynaložené trovy v rozsahu 100 %, poukazujúc

pritom na ustanovenie §256 ods. 1 CSP. Okresný súd žalobkyňou uvádzané dôvody nevzhliadol za
dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách konania podľa jej návrhu, hoci procesne
nepostupoval správne, keď k tomuto jej návrhu na rozhodnutie o trovách konania osobitne sa nevyjadril.
Ide ale o nedostatok, ktorý je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a nie je preto daný dôvod
na zrušenie rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zmysle §389 ods. 1 písm. b) CSP.

21. V zmysle §257 CSP ide o výnimočný prípad rozhodnutia o trovách konania podľa tohto zákonného
ustanovenia. Úvaha, či v tej ktorej veci o takýto výnimočný prípad ide, a či, resp. do akej miery sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci,
pričom nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu má slúžiť na odstránenie neprimeranej
tvrdosti zákona pri rozhodovaní o trovách konania podľa zásady úspechu, respektíve podľa zásady

zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania. Prihliadať na všetky okolnosti konkrétnej veci
znamená, že nie je možné izolovanie prihliadať či už na pomery, prípadne zdravotný stav strán sporu,
prípadne len jednej z nich, ako sa toho v danom prípade domáha žalobkyňa. Za významné z hľadiska
prípadnej aplikácie ustanovenia §257 CSP je potrebné považovať aj okolnosti, ktoré žalujúcu stranu
viedli k uplatneniu nároku (práva) žalobou na súde a takisto aj postoj strán v konaní. To znamená, že

i keď zistené osobné, majetkové a zárobkové pomery žalujúcej strany nie sú úplne priaznivé a hoci
tieto môžu svedčiť o nepriaznivej sociálnej situácii žalobcu ako povinnej strany, v širších okolnostiach
daného prípadu samé o sebe bez ďalšieho nemôžu postačovať na mimoriadne, a to ani čo i len čiastočné
nepriznanie náhrady trov konania procesnej protistrane, t. j. neodôvodňuje aplikovanie výnimočného
opatrenia súdu v podobe rozhodnutia o trovách konania v zmysle §257 CSP. Nemožno totiž paušálne

pristupovať k nepriznaniu náhrady trov konania strane sporu podľa tohto zákonného ustanovenia jedine
z dôvodu jej nepriaznivej situácie.

22. Vzhľadom na uvedené zásady ovládajúce aplikáciu ustanovenia §257 CSP odvolací súd v plnom
rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania v rozsahu, ktorý je

predmetom odvolacieho prieskumu, t. j. o absencii výnimočných dôvodov na výnimočné aplikovanie
ustanovenia §257 CSP na daný prípad. Napokon aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Mcdo/5/2011 z 18.1.2012 ust. §150 ods. 1 O.s.p. (teraz §257 CSP - pozn. odvolacieho súdu)
slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo
ohrozené práva a právom chránené záujmy získal náhradu trov, ktoré v konaní dôvodne vynaložil.

Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znáša svoje náklady, sa bude javiť
spravodlivým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom veci pred začatím sporu, so
správaním sporových strán v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne.

23. V posudzovanej veci žalobkyňa žalobu o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po

jej právnych predchodcoch, kde pasívne vecne legitimovanými, t. zn. žalovanými musia byť všetci tí,
ktorí sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení alebo povinností, resp. ich právni nástupcovia, pretože
rozhodnutie súdu, ktorého vydania sa žalobkyňa domáha, sa vzťahuje na nich všetkých, podala (aj)
proti mŕtvemu, t. j. proti subjektu bez procesnej subjektivity. Vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci
žalobkyni však muselo byť známe, že žalovaný 1/ zomrel 50 rokov pred podaním žaloby. Vzhľadom

už aj len na túto jedinú okolnosť (nieto ešte aj na výsledok predchádzajúceho súdneho konania z
roku 1971), a to ani s prihliadnutím na nepriaznivé majetkové a sociálne pomery žalobkyne, či na jej
bezpochyby nepriaznivý zdravotný stav, niet žiadneho právneho dôvodu, na základe ktorého by bolo
možné uvažovať, že žaloba čo i len mohla byť podaná dôvodne a že žalobkyňa dôvodne uplatňovala
svoje práva žalobou na súde. S prihliadnutím na okolnosti posudzovanej veci, najmä na súdne konanie

z roku 1971, a to tak na jeho výsledok, ako aj z neho vyplývajúcu vedomosť o smrti žalovaného 1/ v
roku 1966 možno jednoznačne uzavrieť, že žalobkyňa žalobou založenou na nezmenených skutkových
a právnych okolnostiach, ako ju proti tým istým osobám, resp. právnym nástupcom niektorých z nich
uplatňovali aj jej právni predchodcovia, svoje práva uplatňovala úplne svojvoľne a zjavne bezdôvodne.V prípade takto podanej žaloby ani nepriaznivé pomery, či zdravotný stav žalobkyne nemôže zavážiť pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Jej pomery, na ktorí sa pri aplikácii ustanovenia §257
CSP odvoláva, nie sú totiž ani výlučným, ani jedine závažným hľadiskom pre aplikáciu ustanovenia §257

CSP, ale sú len jedným z viacerých faktorov pre jeho aplikáciu. Povinný subjekt, akým je aj žalobkyňa,
nemôže sa úspešne dovolávať jeho aplikácie bez toho, aby v jej prospech vyzneli aj ostatné podmienky
na aplikáciu daného zákonného ustanovenia. V posudzovanej veci tieto ďalšie hľadiská, ako je zhora
uvedené, neznejú v prospech žalobkyne.

24. Vecne správny je preto záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania je potrebné postupovať podľa §256 ods. 1 CSP.

25. Vzhľadom na to, že v danom prípade zastavenie konania procesne zavinila výlučne žalobkyňa, ktorá
žalobu vzala späť bez toho, aby tento jej procesný úkon žalovaní boli akokoľvek vyvolali, v zmysle §256
ods. 1 CSP žalovaným ako jej protistrane vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd

prvej inštancie v odvolaním preskúmavanom rozsahu o nároku na náhradu trov konania rozhodol preto
vecne správne, keď žalovanému 3/, ktorý nemal akúkoľvek vinu na zastavení konania vedeného na
základe svojvoľne podanej žaloby priznal nárok na náhradu jeho trov proti žalobkyni.

26. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že v tomto štádiu konania úlohou okresného

súdu bolo rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, nie o výške, či účelnosti trov. Súd
prvej inštancie nepostupoval preto správne, pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia o náhrade trov konania
sa vyjadroval k účelnosti jednotlivých ciest žalovaných vykonaných na súdne pojednávania z miesta
ich bydliska do miesta konania pojednávaní. Okresnému súdu v tomto štádiu konania prináleží len
rozhodnúť o nároku procesných strán na náhradu trov konania v zmysle zásady zodpovednosti za

zavinenie. Rozhodol preto správne, pokiaľ potom, čo nezistil dôvody na aplikáciu ustanovenia §257 CSP,
žalovanej strane priznal náhradu jej trov v rozsahu 100%. O tom, ktoré to trovy sú, z čoho pozostávajú
a či, resp. v akom rozsahu (ne)boli účelné, bude rozhodovať súd prvej inštancie v obsadení súdnym
úradníkom, a to po právoplatnosti tohto uznesenia, pričom tento pri svojom rozhodovaní nie je viazaný
názorom okresného súdu vysloveným vo 4. odseku napadnutého uznesenia o účelnosti trov. Súdny

úradník pri svojom rozhodovaní o výške trov je viazaný len výrokom daného právoplatného rozhodnutia,
nie však jeho dôvodmi.

27.Pokiaľsavšaksúdprvejinštancieužvyjadrovalkotázkeúčelnostitrovžalovanéhoatentovpodanom
odvolaní sa proti záverom súdu prvej inštancie bránil určitou vecnou argumentáciou, úlohou súdneho

úradníka v rozhodnutí o výške náhrady trov konania bude vysporiadať sa s týmito vecnými námietkami
žalovanej strany.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §396 ods. 1, §262 ods. 1 a §255
ods. 2 CSP. V odvolacom konaní každá zo strán mala rovnaký úspech, resp. neúspech (tak odvolanie

žalobkyne, ako aj odvolanie žalovaného bolo podané nedôvodne), odvolací súd preto vyslovil, že žiadna
zo strán na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo.

29. Slovenský pozemkový fond, ktorý v konaní je označený za zástupcu žalovaného 1 tiež sa vyjadruje
k odvolaniu žalovaného. Keďže však v konaní má zastupovať osobu, ktorá nežila už ani v čase začatia

tohto súdneho konania, odvolací súd vystupovanie Slovenského pozemkového fondu nepovažuje preto
za opodstatnené a na jeho vyjadrenia v tejto veci preto neprihliadal.

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a
nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).