Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, July 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716202212
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7716202212.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Lucie Baňackej PhD. a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: DISSTON, s.r.o., so
sídlom Hurbanova 1582/20, Trenčín, IČO: 36 814 661, právne zastúpený: advokátska kancelária Geško,
Hulín a partneri, s . r. o., so sídlom Velehradská 33, Bratislava 821 08, IČO: 35 922 907, proti žalovanej:
Obec Drahňov, 076 74 Drahňov, IČO: 00 331 503, zastúpenej: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou,
AK so sídlom Štúrova ulica č. 20, Košice, o určenie času plnenia, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 6.6.2019 č.k. 22Cb/17/2016-289 takto

r o z h o d o l :

I.M e n í rozsudok v jeho prvom výroku tak, že určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 26.236,38

eur uplatnená voči žalovanej faktúrou číslo 0000031, ktorú eviduje žalobca na základe Zmluvy o dielo
č. 04-12/1994 zo dňa 16.12.1994 v znení jej dodatkov č. 1,2,3,4,5 a Dodatku o zmene obsahu zmluvy
z 20.3.2002, uzatvorených medzi žalovanou ako objednávateľom a Ing. A. A. - S., miesto podnikania:
Zeleninárska 3, Michalovce, IČO: 17194415, ako zhotoviteľom a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 1.6.2005 uzatvorenej medzi Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP, miesto podnikania: Zeleninárska
3, Michalovce, IČO: 17194415, ako postupcom a spoločnosťou Nada still, a.s., sídlo: Priemyselná 786,
071 01 Michalovce, IČO: 36 341 789 ako postupníkom, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 2.1.2006

uzatvorenej medzi Nada still, a.s., sídlo Priemyselná 786, 071 01 Michalovce, IČO: 36 341 789 ako
postupcom a spoločnosťou MF factoring, s.r.o., so sídlom Stred 58/52, 017 01 Považská Bystrica, IČO:
36 349 267 ako postupníkom, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2007 uzatvorenej medzi MK
factoring s.r.o. so sídlom Rozkvet 2003/11, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 349 267, ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom, je splatná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho II. a III. výroku.

III. M e n í rozsudok v jeho IV. výroku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v plnom rozsahu.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
takto:

I. Žalobu v časti nároku na určenie, že pohľadávka žalobcu vo výške 26 236,38 EUR uplatnená voči
žalovanej faktúrou číslo 0000031, ktorú eviduje žalobca na základe Zmluvy o dielo č. 04-12/1994 zo
dňa 16.12.1994 v znení jej dodatkov č. 1,2,3,4,5 a Dodatku o zmene obsahu zmluvy z 20.3.2002,uzatvorených medzi žalovanou ako objednávateľom a Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP, miesto
podnikania: Zeleninárska 3, Michalovce, IČO: 17194415, ako zhotoviteľom a Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 1.6.2005 uzatvorenej medzi Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP, miesto podnikania:

Zeleninárska 3, Michalovce, IČO: 17194415, ako postupcom a spoločnosťou Nada still, a.s., sídlo:
Priemyselná 786, 071 01 Michalovce, IČO: 36 341 789 ako postupníkom, Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 2.1.2006 uzatvorenej medzi Nada still, a.s., sídlo Priemyselná 786, 071 01
Michalovce, IČO: 36 341 789 ako postupcom a spoločnosťou MF factoring, s.r.o., so sídlom Stred 58/52,
017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 349 267 ako postupníkom, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 27.8.2007 uzatvorenej medzi MK factoring s.r.o. so sídlom Rozkvet 2003/11, 017 01 Považská
Bystrica, IČO: 36 349 267, ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, je splatná do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku, zamieta.

II. Určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 4 539,98 EUR uplatnená voči žalovanej faktúrou č. 0500049,
ktorú eviduje žalobca na základe Zmluvy o dielo č. 04-12/1994 zo dňa 16.12.1994 v znení jej dodatkov

č. 1,2,3,4,5 a Dodatku o zmene obsahu zmluvy z 20.3.2005, uzatvorených medzi žalovanou ako
objednávateľom a Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP, miesto podnikania: Zeleninárska 3, Michalovce,
IČO:17194415,akozhotoviteľomaZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa10.3.2011uzatvorenejmedzi
Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP, miesto podnikania: Zeleninárska 3, Michalovce, IČO: 17194415 ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom, je splatná do 14 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 12 718,61 EUR uplatnená voči žalovanej faktúrou č.
0500050, ktorú eviduje žalobca na základe Zmluvy o dielo č. 04-12/1994 zo dňa 16.12.1994 v znení
jej dodatkov č. 1,2,3,4,4 a Dodatku o zmene obsahu zmluvy zo dňa 20.3.2002, uzatvorených medzi
žalovanou ako objednávateľom a Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP, miesto podnikania: Zeleninárska

3, Michalovce, IČO. 17194415, ako zhotoviteľom a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011
uzatvorenej medzi Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP, miesto podnikania: Zeleninárska 3, Michalovce ,
IČO: 17194415, ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, je splatná do 14 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 33,33 %, o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej mu dňa 17.2.2016 (elektronicky bez ZEP), doplnenou predložením
originálu dňa 19.2.2016, ktorou sa žalobca domáhal s poukazom na § 341 Obchodného zákonníka

určenia že:

1.1. pohľadávka žalobcu vo výške 4 539,98 EUR uplatnená voči žalovanej faktúrou č. 0500049, ktorú
eviduje žalobca na základe Zmluvy o dielo č. 04-12/1994 zo dňa 16.12.1994 v znení jej dodatkov
č. 1, 2, 3, 4 a 5, Dodatku o zmene obsahu zmluvy z 20.3.2002, uzatvorených medzi žalovanou ako

objednávateľom a Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP, miesto podnikania: Zeleninárska 3, Michalovce,
IČO: 17194415, ako zhotoviteľom, a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011 uzatvorenej
medzi Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP, miesto podnikania: Zeleninárska 3, Michalovce, IČO:
17194415, ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, je splatná do 3 dní od odo dňa právoplatnosti
rozsudku;

1.2.pohľadávka žalobcu vo výške 12 718,61 EUR uplatnená voči žalovanej faktúrou č. 0500050, ktorú
eviduje žalobca na základe Zmluvy o dielo č. 04-12/1994 zo dňa 16.12.1994 v znení jej dodatkov
č. 1, 2, 3, 4 a 5, Dodatku o zmene obsahu zmluvy z 20.3.2002, uzatvorených medzi žalovanou ako
objednávateľom a Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP, miesto podnikania: Zeleninárska 3, Michalovce,
IČO: 17194415, ako zhotoviteľom, a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011 uzatvorenej

medzi Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP, miesto podnikania: Zeleninárska 3, Michalovce, IČO:
17194415, ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, je splatná do 3 dní od odo dňa právoplatnosti
rozsudku;
1.3. pohľadávka žalobcu vo výške 26 236,38 EUR uplatnená voči žalovanej faktúrou č. 0000031, ktorú
eviduje žalobca na základe Zmluvy o dielo č. 04-12/1994 zo dňa 16.12.1994 v znení jej dodatkov

č. 1, 2, 3, 4 a 5, Dodatku o zmene obsahu zmluvy z 20.3.2002, uzatvorených medzi žalovanou ako
objednávateľom a Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP, miesto podnikania: Zeleninárska 3, Michalovce,
IČO: 17194415, ako zhotoviteľom, a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.06.2005 uzatvorenej
medzi Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP, miesto podnikania: Zeleninárska 3, Michalovce, IČO:17194415, ako postupcom a spoločnosťou Nada still, a.s., sídlo: Priemyselná 786, 071 01 Michalovce,
IČO: 36 341 789 ako postupníkom, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02.01.2006 uzatvorenej
medzi Nada still, a.s., sídlo: Priemyselná 786, 071 01 Michalovce, IČO: 36 341 789 ako postupcom

a spoločnosťou MK factoring, s.r.o., so sídlom Rozkvet 2003/11, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36
349 267 ako postupníkom, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2007 uzatvorenej medzi MK
factoring, s.r.o., so sídlom Rozkvet 2003/11, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 349 267, ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom, je splatná do 3 dní od odo dňa právoplatnosti rozsudku.

3. Žalobu odôvodnil následovne:
- žalobca ako postupník uzavrel s Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP, Zmluvu o postúpení pohľadávok,
predmetom ktorej boli pohľadávky z obchodného styku voči žalovanej, a to zo Zmluvy o dielo č.
04-12/1994 zo dňa 16.12.1994 v znení jej dodatkov č. 1, 2, 3, 4, a 5 a Dodatku o zmene obsahu
zmluvy z 20.3.2002, a to z faktúry č. 0500049 splatnej 16.12.2005, vystavenej na sumu 4.539,98

eur (neuhradený zostatok 4.539,98 eur), faktúry č. 0500050 splatnej 16.12.2005 vystavenej na sumu
12.718,61 eur (neuhradený zostatok 12.718,61 eur), faktúry č. 0900016, splatnej 27.5.2009 na sumu
92.395,50(neuhradenýzostatok92.395,50eur),č.faktúry0900096splatnej14.12.2009nasumu5.976,-
eur (neuhradený zostatok 5.976 eur ).
- žalobou vedenou na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 22Cb/87/2012 si uplatnil voči žalovanej

pohľadávku na základe faktúry č. 0500049 a č. 0500050 celkovo vo výške 17.258,59 eur. Okresný súd
Michalovce žalobu rozsudkom č.k. 22Cb/87/2012-294 zo dňa 27.1.2014 zamietol, jeho rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/72/2014-319 zo dňa 31.12.2014. Dôvodom
zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že súd prvej inštancie vychádzal z rozsudku Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 16.12.2011, č.k. 4Cob/80/2011-343, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu

Michalovce zo dňa 1.4.2011, č.k. 19Cb/42/2007, ktorým bol nárok žalobcu voči žalovanému zamietnutý
ajzdôvodu,ževpodstatejenavôližalovanej,kedyfaktúruuhradí.Vodôvodnenípredmetnéhorozsudku
odvolací súd zároveň vyslovil právny názor, na základe ktorého si zmluvné strany v Dodatku zo dňa
20.3.2002 jasne dohodli minimálnu lehotu splatnosti (nie maximálnu lehotu splatnosti). Súd konajúci
vo veci 22Cb/87/2012 teda nemohol lehotu splatnosti faktúr dohodnutú v Dodatku zo dňa 20.3.2012

vyhodnotiť ako lehotu v prospech žalobcu ako veriteľa, pretože splatnosť záväzku ešte nenastala, keďže
tá bola dohodnutá v prospech dlžníka. Krajský súd v Košiciach v potvrdzujúcom rozsudku dôvodil
(2Cob/72/2014-319), že bez ohľadu na skutočnosť, ako by v prejednávanej veci odvolací súd (či súd
prvej inštancie) dojednanú lehotu splatnosti posúdil (t.j. bez ohľadu na to, či bola posúdená právne
správne), je viazaný jej posúdením v konaní vedenom pod sp.zn. 19Cb/42/2007, pretože ide o otázku

hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, z ktorej súd pri posudzovaní nároku vychádzal.
- na základe viacerých zmlúv o postúpení pohľadávky si ako žalobca uplatnil na Okresnom súde
Michalovce pohľadávku vzniknutú z faktúry č. 0000031 vystavenej na sumu 79.346,65 eur (2.390.397,20
Sk), splatnej dňa 7.12.2000 (neuhradená suma 26.236,38 eur). Uvedené konanie bolo vedené pod
sp.zn. 17Cb/17/2017, rozsudkom zo dňa 23.5.2012, č.k. 17Cb/17/2007-293 bola žaloba zamietnutá; na

základe odvolania žalobcu bol rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 28.6.2013, č.k. 2Cob/6/2013-352 zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Následne bol nárok
žalobcu o zaplatenie sumy 26.236,38 eur s príslušenstvom vylúčený na samostatné konanie, vedené
pod sp.zn. 22Cb/48/2014. Rozsudkom súdu prvej inštancie bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že súd
vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/72/2014-319, preto nemohol dohodu o

lehote splatnosti faktúry dohodnutú v Dodatku zo dňa 20.3.2012 posúdiť ako lehotu v prospech žalobcu,
teda splatnosť uplatneného nároku nenastala, pretože tá bola dohodnutá v prospech dlžníka (žalovanej),
keďže je na vôli žalovanej, kedy ju uhradí.

4. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 15.7.2015 „výzva na určenie času plnenia - splatnosti
pohľadávok pôvodne uplatnených faktúrami č. 0500049, č. 0500050 a č. 0000031 a na zaplatenie v
určenom čase“, na určenie času plnenia a požadoval to uskutočniť v primeranom čase do 31.7.2015.
Keďže sa tak nestalo, opätovne ho vyzval listom zo dňa 23.7.2015 „výzva na určenie času plnenia -
splatnosti pohľadávok pôvodne uplatnených faktúrou č. 0500049, č. 0500050, č. 0000031“ najneskôr

do 10.8.2015. Keďže žalovaný na základe výziev splatnosť pohľadávok neurčil, žalobca podal žalobu
o určenie času plnenia v súlade s § 341 OBZ.5. Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku, spochybnila platnosť Dodatku k zmluve
zo dňa 20.3.2002 (po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu) a žiadala žalobu zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil následovné:
- žalobou doručenou Okresnému súdu Michalovce sa MK factoring, s.r.o. domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 26.236,38 eur (790.397,20 Sk) s príslušenstvom (konanie vedené pod
sp.zn. 17Cb/17/2007). Dôvodil, že na základe Zmluvy o dielo č. 04-12/1994 zo dňa 16.12.1994 v znení

jej Dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 uzavretou medzi firmou Ing. Peter Pulovčák - VODIP a žalovaným poskytol
Ing. Peter Paulovčák odporcovi dielo, ktoré následne vyúčtoval faktúrami č. 9600031, č. 9700002,
č. 9700005, č. 9700015, č. 9700020, č. 9800019, č. 9800020, č. 9900012, č. 9900033, č. 0212002.
Tento záväzok bol žalovaným dňa 30.12.2002 uznaný. Dňa 1.6.2005 uzatvoril Ing. Peter Paulovčák
- VODIP ako postupca a spoločnosť Nada Still, a.s. ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok,
ktorou boli pohľadávky v celkovej výške 2.807.617,40 Sk voči žalovanému vzniknuté zo Zmluvy o dielo

č. 04-12/1994 zo dňa 6.12.2004 v znení jej Dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 špecifikované faktúrami č. 9600031,
č. 9700002, č. 9700005, č. 9700015, č. 9700020, č. 9800019, č. 9800020, č. 9900012, č. 9900033, č.
0000031, č. 0212002 a č. 0032002 postúpené na žalobcu. Dňa 1.6.2005 Ing. Peter Paulovčák - VODIP
písomne oznámil Obci Drahňov postúpenie týchto pohľadávok na spoločnosť Nada still, a.s., ktoré
Oznámenie bolo prevzaté žalovaným dňa 14.6.2005. Dňa 2.1.2006 bola uzatvorená Zmluva o postúpení

pohľadávok medzi spoločnosťou Nada still, a.s. ako postupcom a spoločnosťou MK factoring, s.r.o.
ako postupníkom, ktorej predmetom postúpenia boli pohľadávky špecifikované vyššie v celkovej výške
93.195,82 eur (2.807.617,40 Sk). Spoločnosť Nada still, a.s. písomne oznámila žalovanému postúpenie
pohľadávok dňa 8.2.2006. (Oznámenie bolo prevzaté žalovaným dňa 13.2.2006). Predmetom konania
vedeného pod sp.zn. 17Cb/17/2007 bola teda pohľadávka spoločnosti MK factoring, s.r.o. získaná na

základe zmlúv o postúpení pohľadávky, a to konkrétne pohľadávka vyúčtovaná faktúrou č. 0000031.
Uznesením zo dňa 4.6.2010 č.k. 17Cb/17/2007-175 súd pripustil, aby pôvodný žalobca MK factoring,
s.r.o. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila spoločnosť ixxon s.r.o. Trenčín, a to na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2007 uzavretej medzi MK factoring s.r.o. ako s postupcom a
spoločnosťou ixxon s.r.o. ako postupníkom, predmetom ktorej bolo okrem iného postúpenie pohľadávky

spoločnosti MK factoring s.r.o. proti odporcovi uplatňovanej v tomto súdnom konaní. Rozsudkom zo
dňa 23.5.2012 č.k. 17Cb/17/2007-293 bola žaloba zamietnutá, a to z dôvodu, že si konajúci súd osvojil
právny názor vyslovený v konaní prebiehajúcom na rovnakom súde pod sp.zn. 19Cb/42/2007, kde súd
vyslovil „že pôvodne dohodnutá lehota splatnosti faktúr v zmluve č. 04-12/1994 bola Dodatkom zo dňa
20.3.2002 nahradená novou dohodou o lehote splatnosti. Vychádzajúc z takto nového dojednaného

znenia lehoty splatnosti, zostalo na vôli žalovanej, kedy uhradí predmetnú faktúru.“ Súd teda vyslovil, že
splatnosť vymáhanej faktúry nenastala. Na základe odvolania žalobcu bol Krajským súdom v Košiciach
ako súdom odvolacím uznesením zo dňa 28.6.2013, č.k. 2Cob/6/2013-352 rozsudok zrušený a vec
vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 19.3.2014, č.k. 17Cb/17/2007-340
bol (okrem iného) nárok žalobcu na zaplatenie sumy 26.236,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 14%

ročne zo sumy 26.236,38 eur od 20.3.2002 do zaplatenia, vylúčený na samostatné konanie, vylúčený
nárok (t.j. nárok DISSTON, s.r.o. proti žalovanému) sa následne viedol pod sp.zn. 22Cb/48/2014 a
konanie bolo skončené rozsudkom zo dňa 16.7.2015, č.k. 22Cb/48/2014-52, ktorým súd žalobu zamietol
z dôvodu, že splatnosť predmetnej faktúry nenastala, pretože tá bola dohodnutá v prospech dlžníka
(žalovanej), keďže je na vôli žalovanej, kedy faktúru uhradí. Súd vychádzal z rozsudkov Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 16.12.2011, č.k. 4Cob/80/2011-342 a 2Cob/72/2014-319, kde súdy vyslovili právny
názor v súvislosti so splatnosťou faktúr.

- V konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 22Cb/96/2010 sa Ing. Peter Paulovčák
- VODIP domáhal zaplatenia sumy 104.770,96 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty a náhrady trov

konania. Konajúci súd uznesením č.k. 22Cb/96/2010-60 nárok na zaplatenie sumy 33.656,40 eur s
príslušenstvom a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vylúčil na samostatné konanie vedené pod
sp.zn. 22Cb/100/2011 s tým, že v konaní zároveň uznesením zo dňa 19.4.2012 č.k. 22Cb/100/2011-45
pripustil zámenu účastníkov konania na strane žalobcu v časti uplatneného nároku čo do istiny
17.258,59 eur s úrokom z omeškania a zmluvnej pokuty vo výške 16,60 eur za každý deň omeškania

tak, že Ing. Peter Paulovčák - VODIP z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil DISSTON s.r.o.
(uznesenie vydané na základe návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 15.2.2009 na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011, ktorou postúpil žalobca (mimo ďalších) aj pohľadávky z
faktúry č. 0500049 vystavenej na sumu 4.539,98 eur a č. 0500050 vystavenej na sumu 12.718,61eur). Uznesením zo dňa 14.6.2012 č.k. 22Cb/87/2012 súd nárok žalobcu v 2/rade DISSTON s.r.o.
na zaplatenie sumy 17.258,59 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 16,60 eur vylúčil na
samostatné konanie, následne vedené pod sp.zn. 22Cb/87/2012. Predmetom konania vedeného pod

sp.zn. 22Cb/87/2012 bol teda nárok spoločnosti DISSTON s.r.o. proti žalovanému vyplývajúci z faktúry
č. 0500049 a č. 0500050. Rozsudkom zo dňa 8.10.2012 č.k. 22Cb/87/2012-58 súd žalobu zamietol z
dôvodu, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, kedy došlo k doručeniu faktúry č. 0500049 a č. 0500050
žalovanej, preto súd nemal preukázané, že tieto faktúry boli splatné v čase rozhodnutia súdu. Na
základe odvolania (žalobcu aj žalovaného) bol rozsudok uznesením Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 28.6.2013,č.k. 2Cob/87/2013-168 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
pre naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. (procesný predpis
účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Následne bola rozsudkom zo dňa 27.1.2014 č.k.
22Cb/87/2012-294 žaloba zamietnutá, pretože konajúci súd sa riadil právnym záverom vysloveným
Krajským súdom v Košiciach v jeho rozsudku zo dňa 16.12.2011, č.k. 4Cob/80/2011-342, ktorým bol
potvrdený rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 1.4.2011, č.k. 19Cb/42/2007, ktorým bol nárok

žalobcu voči žalovanej zamietnutý aj z dôvodu, že je na vôli žalovanej, kedy faktúry uhradí. Odvolací súd
vňomvyslovilsvojprávnynázor,nazákladektoréhosizmluvnéstranyvDodatkuzodňa20.3.2002jasne
dohodli minimálnu lehotu splatnosti, nie maximálnu lehotu splatnosti. Rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 31.12.2014 č.k. 2Cob/72/2014-319 bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený s tým,
že bez ohľadu na skutočnosť akoby v prejednávanej veci odvolací súd, či súd prvej inštancie dojednanú

lehotu posúdil, t.j. bez ohľadu na to, či bola posúdená právne správne, je viazaný jej posúdením v
konaní 19Cb/42/2007 (resp. 4Cob/80/2011), pretože nepochybne ide o otázku hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov, z ktorej súd pri posudzovaní nároku vychádzal.

- Rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.1.2019 sp.zn. 11Cb/167/2008 súd určil, že zmluvy

o postúpení pohľadávok uzavreté dňa 4.4.2005 medzi navrhovateľom Ing. Peter Paulovčák - VODIP
a odporcom Nada still, a.s., ktorou postupca postúpil na postupníka pohľadávku voči dlžníkovi Márii
Žáčikovej, vo výške 1.808.815,20 Sk spolu s príslušenstvom a voči dlžníkovi Obci Ložín vo výške
5.003.562,20 Sk spolu s príslušenstvom, ako aj so všetkými právami s nimi spojenými, sú neplatné (týka
sa aj pohľadávky účtovanej fa.č. 0000031)

7. Súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 341 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), §
524, § 526 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).

8. Pokiaľ ide o fa č. 0000031, v prvom rade sa konajúci súd vysporiadaval s aktívnou legitimáciou

žalobcu namietanou žalovaným, keď ten tvrdil, že Zmluva o postúpení pohľadávky medzi Ing. Petrom
Paulovčákom - VODIP (pôvodným veriteľom) a spoločnosťou Nada still, a.s. bola v inom súdnom konaní
posúdená ako neplatná, teda nemôže byť platná zmluva, ktorou túto pohľadávku nadobudol žalobca.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že keďže dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu
je, že nemá žiadne právne účinky a hľadí sa naň akoby neexistoval, spoločnosť Nada still a.s. nebola
nikdy právnym nástupcom pôvodného veriteľa pohľadávky z faktúry č. 0000031 Ing. Petra Paulovčáka
a teda ani nemohla postúpiť túto pohľadávku na ďalšiu spoločnosť MK factoring s.r.o. a táto na žalobcu.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto uzavrel, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný vo vzťahu k

nároku na určenie času plnenia pohľadávky z faktúry č. 0000031, preto žalobu v tejto časti zamietol.

10. Pokiaľ ide o určenie splatnosti fa č. 0500049 a č. 0500050 žalobe vyhovel. Vychádzal pri tom z
§ 159 ods. O.s.p. (teraz § 228 ods. 1 CSP). Dôvodil, že niet pochýb, že už v konaniach vedených
na Okresnom súde Michaloviec pod sp.zn. 19Cb/42/2007 a 22Cb/87/2012 súd vychádzal z toho, že o

existencií dodatku o zmene obsahu zmluvy zo dňa 20.3.2002 nie sú pochybnosti, jeho existenciu nikto
nerozporoval a súd v uvedených konaniach následne pristúpil k jeho výkladu. Preto súd v tomto konaní
nemohol vyhodnotiť otázku existencie dodatku inak; ako že dodatok o zmene obsahu zmluvy existuje a
bola ním dohodnutá splatnosť faktúr tak, že je na vôli dlžníka, kedy ich uhradí. Pri určovaní samotného
času plnenia faktúr vychádzal z toho, že žalovaný sa o tom, že ich splatnosť bola dohodnutá v prospech

dlžníka dozvedel najneskôr dňa 9.2.2015 (kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok 22Cb/87/2012 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.12.2014 č.k. 2Cob/72/2014); primeraným
časom sa súdu javila lehota 15 dní (ktorú považoval za primeranú aj sám žalobca (zrejmé z výziev zo
dňa 15.7.2015 a 23.7.2015). V tejto súvislosti zdôraznil skutočnosť, že nejde o úkon vyžadujúci zložitémyšlienkové pochody a právne posúdenie, ale o jednoduché vyjadrenie oznamujúce protistrane, kedy
bude žalovaný schopný, resp. ochotný plniť.

11. K procesnému postupu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že nevykonal žalovaným navrhnuté
znalecké dokazovanie pravosti podpisu zástupcu žalovaného na Dodatku o zmene obsahu zmluvy;
vyžiadanie originálu tohto dodatku od žalobcu; predloženie rozsudku a všetkých listinných dôkazov
zo spisu vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 9C/158/2005, pretože ho považoval
za zbytočné a bez relevancie k meritórnemu rozhodnutiu. Nevykonal ani dokazovanie navrhované

žalobcom (prečítanie všetkých listín zo spisu 22Cb/48/2014 a 22Cb/87/2012); a to v súlade s § 204
CSP. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 19.6.2017 totiž vyplýva, že na ňom bolo vykonané
dokazovanie týmito spismi s tým, že bolo konštatované, že medzi stranami sporu nie sú sporné faktúry
a listiny tvoriace súčasť týchto spisov a listiny sú im známe.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalobca má nárok na ich náhradu v rozsahu 33%.

13. Proti rozsudku - jeho II., III. a IV. výroku podala včas odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v
§ 365 ods. 1 písm. e), f), a h) CSP. Dôvodí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v poradí
druhým rozsudkom súdu v predmetnej veci, keď rozsudkom zo dňa 19.6.2017 bola žaloba zamietnutá v

celom rozsahu na základe vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej, ktorú súd vyhodnotil ako
relevantnú. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.6.2018 odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vyslovil právny názor, že právo podľa § 341 Obchodného zákonníka sa nepremlčuje,
s ktorými žalovaná opätovne vyjadrila nesúhlas.

14. V ďalšom namieta, že súd prvej inštancie nevykonal žalovanou navrhované dôkazy (nariadenie
znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva, uložením žalobcovi povinnosť predložiť
originál Dodatku o zmene obsahu zmluvy zo dňa 20.3.2012, nevyžiadal si od svedka L. potrebný
počet ukážok jeho podpisu), keďže vychádzal z názoru, že je viazaný posúdením hmotnoprávneho
vzťahu účastníkov (žalobcu a žalovanej) v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn.

19Cb/42/2007,pričomhmotnoprávnouotázkouposúdenímktorejjesúdviazaný,bolapodľanázorusúdu
otázka, že strany sporu (účastníci Zmluvy o dielo zo dňa 16.12.2014) Dodatkom zo dňa 20.3.2002 zrušili
pôvodný záväzok týkajúci sa splatnosti faktúr a nahradili ho novým záväzkom, podľa ktorého je na vôli
žalovanej, kedy faktúru uhradí. V tejto súvislosti odvolateľka argumentuje, že v predmetnej veci nejde
o to, či táto otázka (Dohoda o splatnosti faktúr) bola v konaní sp.zn. 19Cb/42/2007 posúdená právne

správne alebo nie. V konaní, v ktorom bol vynesený odvolaním napadnutý rozsudok totiž z vykonaného
dokazovania, a to z výsluchu svedka L. vyplynulo, že tento nepotvrdil, že by Dodatok zo dňa 20.3.2002
podpísal. Výslovne uviedol „nie som si vedomý existencie tohto dokumentu“. Teda svedok uviedol, že nie
si je vedomý toho, aby takúto listinu podpisoval. Súd však tento dôkaz v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevyhodnotil; riadiac sa nesprávnym právnym názorom, že bez ohľadu na nové skutočnosti, ktoré vyšli

najavo z dokazovania, ktoré vykonal, je viazaný právnym názorom, ktorý súd zaujal v inom právoplatne
skončenom konaní, aj keď tento právny názor si súd osvojil aplikujúc právnu normu na iný skutkový
stav, ktorý vyplynul z iného dokazovania, ktoré bolo vykonané v konaní, v ktorom bol zaujatý predošlý
právny názor.

15. Žalovaná dôvodí, že je zrejmé, že pokiaľ je skutkový stav v aktuálnom konaní iný ako v konaní sp.zn.
19Cb/42/2007 nemôže súd mechanicky prenášať právne posúdenie v predošlom konaní na aktuálne
znenie, inak povedané, súd je viazaný právnym posúdením veci, nie však skutkovými závermi. Súd
nemôže odmietnuť vykonať dokazovanie, ak by takéto dokazovanie mohlo objasniť otázku, ktorá má
podstatný význam pre rozhodnutie súdu. V prejednávanej veci je takouto podstatnou otázkou, či vôbec

došlo k uzatvoreniu Dodatku zo dňa 20.3.2002, teda či tento právny úkon vôbec vznikol. V konaní sp.zn.
19Cb/42/2007 súd obsah tohto právneho úkonu vyložil. V aktuálnom konaní sa však stala spornou
otázka, či takýto právny úkon vôbec existuje. Ak neexistuje, potom ho nemožno ani vykonať. Ak teda
súd prvej inštancie nevykonal žalovanou navrhované dokazovanie, zaťažil svoj rozsudok tým, že nezistil
rozhodujúce skutočnosti, pretože nevykonal dôkazy navrhnuté na ich zistenie.

16. Žalovaná dôvodí, že žalobca odvodzuje svoj nárok z dodatku datovaného dňom 20.3.2002, pričom
z výpovede svedka Ing. Paulovčáka vyplynulo, že si nie je vedomý toho, aby takýto dodatok podpisoval.
Žalovaná tvrdí, že žalobca v tejto situácií dôkazné bremeno neuniesol, pretože na preukázanie svojhonároku nenavrhol žiadne dokazovanie a listina, ktorú vo fotokópii predložil bola jednou z osôb, ktoré ju
údajne mali podpisovať, označená za takú, o ktorej táto osoba nemá vedomosť, aby ju podpisovala.

17. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnuté výroky zmenil a žalobu zamietol.

18. Proti rozsudku - jeho I. a IV. výroku podal včas odvolanie aj žalobca, a to z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP.

19. Poukázal na nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o absencii aktívnej vecnej legitimácie na
strane žalobcu, pokiaľ ide o faktúru č. 0000031. Zdôraznil, že je potrebné rozlišovať, medzi akými
účastníkmi občiansko-právneho konania bola vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
súdneho konania. Tvrdí, že záver o absencii aktívnej legitimácie žalobcu pre neplatnosť posúdenia
zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP a spoločnosťou Nada
still, a.s. vyslovená v inom súdnom konaní (konanie sp.zn. 11Cb/167/2008 právoplatne skončené na

Okresnom súde Rožňava) vedenom medzi Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP a spoločnosťou Nada
still, a.s. s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/44/2010 nie je správny, a
to z dôvodu, že konanie na Okresnom súde Rožňava bolo vedené medzi účastníkmi odlišnými, jeho
účastníkom nebol žalobca a ani žiadny jeho právny predchodca v čase, v ktorom bol vlastníkom
pohľadávok. Naviac zdôraznil, že v danom prípade určenie neplatnosti zmluvy neznamenalo, že žalobca

nie je (nebol) nositeľom práva - veriteľom pohľadávky uplatňovanej v konaní sp.zn. 22Cb/48/2014 na
Okresnom súde Michalovce, pretože jeho právo mu vzniklo na základe inej skutočnosti, ako je tá, ktorej
neplatnosť bola konštatovaná v rozsudku Okresného súdu Rožňava v konaní č.k.11Cb/167/2008-32 zo
dňa 19.1.2009. V prípade MK facktoring s.r.o. je právnou skutočnosťou, na základe ktorej mu vzniklo
právo Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená dňa 2.1.2006 medzi spoločnosťou MK factoring s.r.o.

ako postupníkom a spoločnosťou Nada still, a.s. ako postupcom a oznámenie o postúpení pohľadávky
uskutočnené pôvodným veriteľom (Nada still, a.s.) dlžníkovi (žalovanému). V prípade žalobcu je právnou
skutočnosťou, na základe ktorej mu vzniklo právo, Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená dňa
27.8.2007 medzi spoločnosťou MK factoring s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a
oznámenie o postúpenej pohľadávke uskutočnené pôvodným veriteľom (MK factoring s.r.o.) dlžníkovi

(žalovanému).

20. Odvolateľ zdôraznil, že ani jedna z vyššie uvedených právnych skutočností nebola v žiadnom konaní
spochybnená. Výrok Okresného súdu Rožňava v konaní sp.zn. 11Cb/167/2008 nespochybuje platnosť
Zmluvy o postúpení ani oznámenia o postúpení pohľadávok, pričom iba takýto výrok súdu by mohol byť

výrokom, ktorý by spochybnil veriteľské oprávnenie žalobcu.

21. V tejto súvislosti poukázal na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo/210/2001P
s vyslovenou právnou vetou, podľa ktorej relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.

Súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Žalobca zdôraznil, že ak by aj bola v zmysle citovaného
judikátu Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi Ing. Petrom Paulovčákom ako postupcom

a spoločnosťou Nada still, a.s. ako postupníkom neplatná (ako to konštatuje rozhodnutie Okresného
súdu Rožňava), nič to nemení na skutočnosti, že veriteľom pohľadávky voči žalovanej bola aj Nada
still, a.s., a to do momentu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Nada still a.s. ako
postupcom a MK factoring, s.r.o. ako postupníkom, resp. do momentu realizovania jednostranného
právneho úkonu spoločnosti Nada still, a.s. (oznámenie o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi).

Odvolateľ teda argumentuje, že neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi Ing.
Petrom Paulovčákom - VODIP ako postupcom a spoločnosťou Nada still, a.s. ako postupníkom sa vôbec
procesne ani vecne nemôže dotýkať ďalšieho veriteľa žalobcu; nároky Ing. Petra Paulovčáka - VODIP a
spoločnosti Nada still, a.s. z neplatného právneho úkonu sú totiž výlučne vzájomnými vecnými nárokmi
týchto účastníkov Zmluvy o postúpení a vzájomnými procesnými nárokmi týchto účastníkov konania o

neplatnosť právneho úkonu vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 11Cb/167/2008.22. V ďalšom zdôraznil, že spor medzi Ing. Petrom Paulovčákom - VODIP a Nada still, a.s. začal
prebiehať na Okresnom súde Rožňava až v roku 2008, t.j. v čase, kedy už Nada still, a.s. uvedenou
pohľadávkou nedisponovala. Ing. Peter Paulovčák mal možnosť zažalovať aktuálneho vlastníka

pohľadávky, ktorým bol v roku 2008 žalobca, čo však neurobil a žalovaný nenamietal neplatnosť
zmluvy ani v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce sp.zn. 19Cb/42/2007. Navyše došlo k
právoplatnému skončeniu dvoch konaní vedených pred Okresným súdom Michalovce medzi tými istými
účastníkmi ako v tomto spore, pričom v oboch týchto konaniach sa jednalo o zaplatenie pohľadávok
žalobcu voči žalovanému uplatňovaných na základe toho istého právneho titulu a to identickej zmluvy o

dielo v znení rovnakých dodatkov 1-5 a Dodatku o zmene obsahu zmluvy z 20.3.2002, vrátane zmluvy
o postúpení pohľadávok z 1.6.2005 (sp.zn. 19Cb/42/2007 a 22Cb/87/2012).

23. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že v konaniach vedených na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn.
19Cb/42/2007 a 22Cb/87/2012 súd právoplatne vyriešil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a to
aj na základe posúdenia Zmluvy o postúpení pohľadávok z 1.6.2005, kde sa táto zmluva vykonávala

ako dôkaz, pričom konanie vedené na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 22Cb/87/2012 prebiehalo
v čase, kedy sa mala v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku neskoršia súdna prax čiastočne
odkloniť od uvedeného názoru (relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky) v tom zmysle,
že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok

bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo
postupník. Žalobca tvrdí, že sa pri posudzovaní Zmluvy o postúpení pohľadávok jedná nepochybne
o otázku hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, z ktorej súd pri posudzovaní nárokov žalobcu v konaní
pod sp.zn. 19Cb/42/2007 a 22Cb/87/2012 vychádzal. Žalobca v týchto konaniach uniesol dôkazné
bremeno o svojej aktívnej legitimácií v sporoch, čo ustálil Okresný súd Michalovce v právoplatných

rozsudkoch, keď Okresný súd Michalovce bol povinný na údajnú absolútnu neplatnosť Zmluvy o
postúpení pohľadávok prihliadať, avšak túto nezistil.

24. V ďalšom sa žalobca rozsiahlo venuje rozsudku Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Cb/167/2008-32
a vyčíta mu nedostatky hmotnoprávneho i procesného charakteru. Na základe uvedeného žiada

rozsudok o napadnutom výroku I zmeniť a žalobe vyhovieť a v nadväznosti na uvedené zmeniť aj výrok
o nároku na náhradu trov konania.

25. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žalobca žiada rozsudok v jeho napadnutých výrokoch ako vecne

správny potvrdiť. Má za to, že súd prvej inštancie nepochybil, ak nevykonal žalovanou navrhované
dokazovanie.

26. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie strán sporu ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, odvolanie žalovanej dôvodné
nie je.

27. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľmi sú prípustnými

dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Žalobca ako odvolací dôvod uvádza dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; písm. g), t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené a písm. e), t.j. že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaná
ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e) odvolanie možno odôvodniť len tým,

že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; f)
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a

právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

30. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky
procesného úkonu alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu
ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej

inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

32. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvejinštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci

vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

33. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

34. Na úvod je potrebné uviesť, že Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
rozsudkom zo dňa 19.6.2017 č.k. 22Cb/17/2016-100 žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že
žalovanou v konaní vznesená námietka premlčania je dôvodná. Na základe odvolania žalobcu bol
rozsudok súdu prvej inštancie zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.6.2018 sp.zn.
2Cob/149/2017 a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdenie

otázky, či právo veriteľa navrhnúť, aby súd určil čas plnenia dlhu v prípade, ak je podľa zmluvy dlžník
oprávnený určiť čas plnenia a neurčil ho v primeranom čase, podlieha alebo nepodlieha premlčaniu.
Odvolací súd dospel k názoru, že aplikácia právnej normy (§ 341 ObZ) zo strany súdu prvej inštancie
popiera jej účel a význam, pretože zbavuje veriteľa možnosti svoje pohľadávky vymáhať bez toho, že by
sa vôbec niekedy stali splatnými a aby vôbec začala plynúť premlčacia lehota na ich vymáhanie. Vyslovil

tak právny názor, že právo veriteľa žalovať na súde o určenie času plnenia sa nepremlčuje. Vychádzajúc
z tohto právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, súd prvej inštancie o prejednávanom nároku
opätovne rozhodoval a rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom odseku tohto rozhodnutia. Odvolací
súd sa preto už nevyjadroval k námietkam žalovanej, ktoré sa týkajú posúdenia vznesenej námietky
premlčania, pretože táto bola už predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd nemá žiadny dôvod

svoj právny názor meniť.

35. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.7.2019 o 10.05 hod. v
pojednávacej miestnosti 215/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

36. K otázke záväznosti súdneho rozhodnutia (relevantnej k odvolaniu žalobcu aj žalovanej) odvolací
súd udáva:

37. § 228 a § 230 CSP (predtým § 159 ods. 2 OSP), upravuje tzv. materiálnu stránku súdneho

rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti tohto rozhodnutia pre určitý okruh subjektov. Záväznosť a
nezmeniteľnosť rozhodnutia spôsobujú tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá znamená, že
o tej istej veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať znova (zásada ne bis in idem),
a to bez ohľadu na to, či prejudiciálna otázka, ktorú súd v určitom konaní riešil, bola alebo nebola poňatá
do výroku tohto súdneho rozhodnutia. Súdna prax už ustálila, že pokiaľ už bola v občianskoprávnom

konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní,
v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.

38. Je pravdou, že výrok právoplatného rozhodnutia je záväzný len pre účastníkov daného konania a
že ak súd v inom konaní koná s niekým, kto nebol účastníkom tohto konania, môže nastolenú otázku

rozhodnúť aj inak. Tento princíp ale neznamená, že súd vec, ktorá už bola právoplatne vyriešená, môže
prejednávať znova. Uvedený princíp znamená, že ktokoľvek sa môže domáhať svojho tvrdeného práva,
o ktorom už bolo v inom konaní, s inými účastníkmi rozhodnuté (nie, že je možné nanovo prejednávať už
právoplatne skončenú vec len preto, že osoba, ktorá si uplatňuje svoje tvrdené právo nejakým spôsobom
s už prejednanou vecou súvisiace, nebola účastníkom právoplatne skončeného konania). Skutočnosť,

že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany znamená to, že akýkoľvek orgán je viazaný ako
vec právne posúdil súd medzi danými sporovými stranami.39. Odvolací súd dospel k záveru, že (pokiaľ ide o II. a III. výrok rozsudku) súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových
zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri tom na všetky skutočnosti, ktoré za

konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP.

40. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (v jeho II. a III.
výroku), preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovanej uvedených
v odvolaní navyše udáva (§ 387 ods. 2 CSP).

41. Žalovaná tvrdí, že súd prvej inštancie sa v prejednávanej veci mohol opätovne zaoberať otázkou
existencie Dodatku zo dňa 20.3.2002 (ďalej len Dodatok), ktorým bola zmenená úprava splatnosti
pohľadávok vystavených v súlade so Zmluvou o dielo č. 04-12/1994 zo dňa 16.12.1994. Argumentuje
tým, že súd v tomto konaní nie je viazaný skorším vyriešením hmotnoprávnej otázky, pretože v konaní v
prejednávanej veci vyplynulo, že svedok Ing. Paulovčák nepotvrdil, že by 20.3.2002 Dodatok podpísal.

Žalovaná teda argumentuje, že pokiaľ je skutkový stav v aktuálnom konaní iný, ako v konaní vedenom
pod sp.zn. 19Cb/42/2007, nemôže súd mechanicky prenášať právne posúdenie veci v predošlom konaní
na aktuálne konanie a za účelom objasnenia spornej otázky odmietnuť vykonanie dokazovanie.

42. Odvolací súd má za to, že otázka existencie Dodatku je otázkou hmotnoprávneho vzťahu jej
účastníkov, ktorej existencia a výklad bola predmetom prieskumu a bola s konečnou platnosťou
vyriešená pri posudzovaní nárokov v konaní vedenom pod sp.zn. 19Cb/42/2007 (resp. 4Cob/80/2011).
Je bez právneho významu, že žalobca v tomto konaní navrhuje dôkazy na preukázanie skutočnosti, že
uvedený Dodatok neexistoval, resp. Ing. Paulovčák ho nepodpísal. Toto nové tvrdenie (a nové dôkazy ho

preukazujúce) by mohli byť (za splnenia ďalších zákonných podmienok uvedených v § 397 a nasl. CSP)
dôvodom pre podanie mimoriadneho opravného prostriedku vo veci vedenej pod sp.zn. 19Cb/42/2007;
nemožno však na základe neho revidovať otázku existencie, resp. platnosti Dodatku. Vzhľadom k
skutočnosti, že vo všetkých konaniach súvisiacich s prejednávanou vecou boli žaloby zamietnuté v
prospech žalovaného z dôvodu, že týmto Dodatkom bola zmenená úprava splatnosti pohľadávok tak,

že táto bola určená v prospech dlžníka (teda žaloby boli podané predčasne, pretože pohľadávky voči
žalovanému v čase podania žaloby neboli splatné); na skutočnosť, že jeho existenicu žalovaný v týchto
konaniach nerozporoval a Ing. Paulovčák si až po viac ako 10 rokoch spomenul na to, že si nepamätá,
resp. nie si je istý, či je podpis na ňom jeho; sa javí byť toto tvrdenie žalovaného špekulatívnym. Len
pre úplnosť v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na zásadu sudcovskej koncentrácie konania

upravenú v § 153 CSP, ktorá znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonávať niektoré procesné
úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v jeho určitom štádiu s tým, že sú povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Tieto nie sú uplatnené včas, ak
ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila

včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu. Odvolací súd uvedené zdôraznil vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná
hmotnoprávnu námietku neexistencie Dodatku vzniesla do konania až v čase, keď odvolací súd vyššie
uvedeným uznesením zrušil rozsudok súdu prvej inštancie pre nesprávne právne posúdenie vznesenej
námietky premlčania a vyslovil, že právo veriteľa domáhať sa na súde určenia času plnenia dlžníkom

sa nepremlčuje. V tomto časovom horizonte vznesenú námietku rozhodne nemožno považovať ako
vznesenú včas.

43.Súdprvejinštanciepretorozhodolsprávne,akvychádzalzobsahuexistencieDodatkuajehovýkladu
v konaní vedenom pod sp.zn. 19Cb/42/2007, pretože ide o otázku hmotnoprávnu, ktorá bola vyriešená

v tomto súdnom konaní. Z tohto posúdenia napokon vychádzal (rešpektujúc zásadu záväznosti
rozhodnutia) súd aj v konaní vedenou pod sp.zn. 22Cb/87/2012.

44. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho II. a III. výroku ako vecne správny
(§ 387 ods. 1 CSP).

45. Pokiaľ ide o I. výrok napadnutého rozsudku, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
(§ 387 ods. 1 CSP) ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP) odvolací súd ho zmenil (§ 388 CSP), a to beznariadenia pojednávania, pretože na jeho nariadenie neboli splnené zákonné podmienky uvedené v §
385 CSP.

46. Žalobca v odvolaní argumentuje, že: 1) rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 11Cb/167/2008-32
nie je záväzný pre sporové strany, pretože nebol účastníkom tohto konania 2) odôvodnenie tohto
rozsudku (11Cb/167/2008-32) je neurčité a nezrozumiteľné a bol vydaný bez existencie naliehavého
právneho záujmu na jeho vydaní pre Ing. Petra Paulovčáka - VODIP. Žalobca v podstate tvrdí, že súd

v tomto konaní môže opätovne prejednávať otázku platnosti/neplatnosti Zmlúv o postúpení pohľadávok
uzavretých dňa 4.4.2005 medzi Ing. Jánom Paulovčákom - VODIP a Nada still a.s., pretože nebol
účastníkom daného konania a jeho výsledok preň preto nie je záväzný.

47. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odsek 36,37,38 odôvodnenia svojho rozhodnutia.
Nadväzujúc na uvedené odseky, povedané ešte inak (vo vzťahu k prejednávanej veci), ak bolo

právoplatným rozsudkom súdu určené, že Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavreté dňa 4.4.2005 medzi
Jánom Paulovčákom - VODIP a Nada still, a.s. sú neplatné (t.j. bola vyriešená hmotnoprávna otázka
medzi týmito účastníkmi), tak súd je povinný toto rozhodnutie rešpektovať a nemôže v inom konaní
otázku ich platnosti riešiť, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je toto rozhodnutie správne (určité,
odôvodené...). Nie je preto správny názor žalobcu, že súd prvej inštancie mohol otázku platnosti zmlúv

o postúpení prejednávať opäť len preto, že žalobca nebol účastníkom daného konania.

48. Napriek uvedenému má odvolací súd za to, že určenie neplatnosti zmlúv o postúpení neznamená, že
žalobca nebol nositeľom práva, t.j. veriteľom pohľadávok uplatnených v konaní vedenom na Okresnom
súde Michalovce pod sp.zn. 22Cb/48/2014 (predtým 17Cb/17/2007) a že mu nepatrí aktívna legitimácia

na jej vymáhanie. Totiž podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie
je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Oznámenie postupcu o postúpení
pohľadávky je teda plnohodnotým legitimačným nástrojom, ktorý oprávňuje postupníka požadovať
plnenie od dlžníka a toho zas núti plniť výlučne nadobúdateľovi pohľadávky. Súdna prax teda dospela
k záveru, že dlžník za predpokladu, že mu postúpenie oznámi postupca, nie je oprávnený namietať

prípadnú neplatnosť alebo neexistenciu cesie, pretože táto je individuálnym súkromnoprávnym úkonom
medzi postupcom a postupníkom. Za takýchto okolností sa dlžník nemôže efektívne neplatnosti dovolať
(viď rozsudok NS SR sp.zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 210/2001 zo dňa 11.6.2003).

49. Je pravdou, že neskoršia súdna prax sa od uvedeného názoru čiastočne odklonila, avšak len v

tom zmysle, že námietka neplatnosti cesie musí ostať dlžníkovi zachovaná v prípade, ak je postúpenie
pohľadávky v rozpore s § 525 OZ (aj bez oboznámenia sa s obsahom zmluvy je totiž dlžník spôsobilý
objektívne posúdiť, že cesia nepostupiteľnej pohľadávky nemôže byť platným právnym úkonom); a v
prípadejejrozporusosobitnýmipredpismi(viď.rozsudokNSSRsp.zn.2Obo/49/2008zodňa14.5.2008;
rozsudok NS SR zo dňa 28.1.2009 sp.zn. 1Cdo/76/2007 uverejnený v zbierke stanovísk NS SR pod č.

46/2009). V ostatných prípadoch je dlžník povinný plniť osobe označenej za postupníka, a to aj v prípade
neexistencie alebo neplatnosti zmluvy a postúpení.

50. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tou skutočnosťou, ktorá založila aktívnu vecnú legitimáciu
MK factoring, s.r.o. ohľadom nároku uplatneného fa.č. 0000031 je Oznámenie Ing. Petra Paulovčáka

- VODIP o postúpení pohľadávok na Nada still, a.s. zo dňa 1.6.2005 (doručené žalovanému dňa
14.6.2005); následne oznámenie Nada still a.s. o postúpení pohľadávok na MK factoring s.r.o. zo
dňa 8.2.2006 (doručené žalovanému dňa 13.2.2006) a Oznámenie MK faktoring, s.r.o. o postúpení
pohľadávok na ixxon s.r.o. zo dňa 27.8.2007.

51. Prihliadnuc na vyššie uvedené závery aplikačnej praxe súdov sa žalovaný teda nemôže dovolávať
absencie aktívnej legitimácie žalobcu, pretože túto založili oznámenia o postúpení pohľadávok
postupcov (v poradí ako je uvedené vyššie) a dôvod neplatnosti (ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Rožňava č.k. 11Cb/166/2008-40) sa netýka rozporu uzavretej zmluvy s § 525 OZ ani s
inými osobitnými predpismi, ale výlučne špecifikácie výšky a spôsobu zaplatenia odplaty za postúpenie

pohľadávok, čo v uvedenej veci konajúci súd podriadil pod nesplnenie náležitostí v zmysle ust. § 39 OZ
bez bližšieho zdôvodnenia.52. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi prislúcha aktívna vecná
legitimácia v konaní aj pokiaľ ide o fa.č. 0000031, preto následne pristúpil k skúmaniu oprávnenosti
uplatneného nároku.

53. V predchádzajúcich konaniach (19Cb/42/2007; 22Cb/87/2012) bolo ustálené; že Dodatkom o zmene
obsahu zmluvy zo dňa 20.3.2002 bol dlžník oprávnený, aby určil čas plnenia. Ak by túto svoju povinnosť
v primeranej lehote nesplnil, veriteľ si nemôže čas plnenia určiť sám, ale má možnosť obrátiť sa na súd
a žiadať, aby čas plnenia určil súd. Súd je pri tomto určovaní povinný prihliadnuť na povahu a miesto

plnenia, ako aj na dôvod, prečo sa určenie času prenechalo dlžníkovi (§ 341ObZ).

54. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca sa oprávnene domáha určenia času plnenia žalovaného,
pretože ten ho neurčil, ktorá skutočnosť napokon ani nie je sporná. Pri určovaní času plnenia vychádzal
odvolací súd z rovnakého záveru ako súd prvej inštancie pri fa.č. 0500049 a 0500050 a to, že žalovaný
sa o tom, že je oprávnený určiť čas plnenia, dozvedel najneskôr 9.2.2015 (kedy nadobudol právoplatnosť

rozsudoksp.zn.22Cb/87/2012vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.2Cob/72/2014).
Odvolaciemu súdu sa tak javila byť primeranou lehotou splatnosti lehota 3 dni (tak ako to žiadal žalobca),
a to najmä vzhľadom na povahu plnenia a v neposlednom rade dĺžku sporov súvisiacich s uplatnením
nárokov vymáhaných zo Zmluvy o dielo č. 04-12/1994.

55. Keďže odvolací súd rozhodnutie čiastočne zmenil, rozhoduje aj o nároku na náhradu trov na súde
prvej inštancie (§ 396 ods. 2 CSP). O týchto trovách rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v konaní v plnom rozsahu úspešný žalobca.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v plnom rozsahu úspešný žalobca.

57. O výške trov (v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom) bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).