Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 17, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201707
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1418201707.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v spore žalobcu: Generali Poisťovňa,

a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, proti žalovanému: A.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XX, L., zastúpený Podhorský & Partners, s.r.o., Zámocká 36, Bratislava, IČO: 46 962 000, o
zaplatenie 157.950,13 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 10.04.2018 domáhal uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 157.950,13 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 157.950,13 eur od

10.04.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.04.2016 boli žalobcovi oznámené poistné udalosti, a to požiar domu
na adrese J. XXXX/XX v L.. Žalobca ako poisťovateľ na základe uzavretej poistnej zmluvy majetkového
poistenia č. XXXXXXXXXX (poistenie nehnuteľnosti, vrátane poistenia hnuteľných vecí) s poistníkom C.
W. dané poistné udalosti prešetril. Na základe uvedeného prešetrenia a doloženia potrebných dokladov
žalobca pristúpil k ukončeniu poistných udalostí a k výplate poistných plnení tak, že pokiaľ sa jedná o:

- poistnú udalosť č. 3091056478 - poistenie nehnuteľnosti, tak škoda na nehnuteľnosti bola
podľa ,,Expertnej správy o škode požiarom na rodinnom dome a hnuteľných veciach C.“ vypracovanej
spoločnosťouINSERVISSlovakias.r.o.určenávovýške173.802,07eur,vrátaneDPH.Žalobcavzmysle
príslušných všeobecných poistných podmienok pristúpil k zníženiu poistného plnenia a vyplatil spolu
poistné plnenie vo výške 105.181,24 eur spoločnosti Y. ako záložnému veriteľovi,

-poistnú udalosť č. 3091057291 - poistenie hnuteľných vecí, bola podľa ,,Expertnej správy o škode
požiarom na rodinnom dome a hnuteľných veciach C.“ vypracovanej spoločnosťou INSERVIS Slovakia
s.r.o. určená vo výške 87.948,15 eur, vrátane DPH. Žalobca v zmysle príslušných všeobecných
poistných podmienok pristúpil k zníženiu poistného plnenia a vyplatil spolu poistné plnenie vo výške
52.768,89 eur C..

Žalobca tak vyplatil za poškodenie poisteného domu vrátane hnuteľných vecí poistné plnenia spolu vo

výške 157.950,13 eur. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že vo veci poškodenia nehnuteľnosti bolo začaté
trestné stíhanie pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu
s prečinom poškodzovania cudzej veci. Toto trestné stíhanie bolo vyšetrovateľom Policajného zboru
prerušené. Vyšetrovateľ v trestnom konaní kvalifikoval skutok ako porušovanie domovej slobody podľa §194 Trestného zákona podľa ktorého, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného, alebo tam neoprávnene
zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Z uvedeného je zrejmé, že dom nebol v čase
škodovej udalosti uzamknutý. V čase požiaru bol žalovaný nájomcom nehnuteľnosti podľa nájomnej

zmluvy uzavretej s C. a disponoval poisteným domom. Žalobca poukazoval na ust. § 670 Obč. zák.,
podľa ktorého nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Musí urobiť potrebné
opatrenia, aby predmet nájmu bol chránený pred poškodením inými osobami, pred odcudzením, pred
vlámaním, krádežou a pod. Ak túto povinnosť poruší, je za vzniknutú škodu zodpovedný podľa zásad
o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák. Zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Obč.

zák. je pritom založená na prezumovanom nedbanlivostnom zavinení, čiže nie je povinnosťou žalobcu
zavinenie žalovaného preukazovať, ale práve naopak, je povinnosťou žalovaného preukazovať, že
spôsobenie škody nezavinil. Poukazoval na ust. § 813 Obč. zák., podľa ktorého, ak poistený má proti
inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to
do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Výplatou poistného plnenia vo výške 157.950,13 eur prešlo
na žalobcu právo C. na náhradu škody voči žalovanému, a to do výšky vyplateného poistného plnenia.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.08.2018 namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Uviedol,
že žalobca podal voči nemu žalobu z dôvodu, že mal užívať nehnuteľnosti, na ktorých vznikla škoda, na
základe nájomného vzťahu. Žalovaný namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože žalovaný
nikdy neuzavrel nájomnú zmluvu s vlastníkom poškodenej nehnuteľnosti. Žalobca predložil v konaní

Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a Zmluvu o nájme zo dňa 18.2.2016, ktorá bola uzatvorená medzi
vlastníkom poškodenej nehnuteľnosti - p. C. a spoločnosťou P.. Žalovaný nebol zmluvnou stranou, teda
žalobca ani nemohol uplatniť voči žalovanému nároky v zmysle § 670 Občianskeho zákonníka (ďalej
len ,,OZ“). Žalovaný ďalej uviedol, že neboli splnené ani zákonné podmienky vzniku zodpovednosti
žalovaného za vzniknutú škodu. Odborným posudkom Hasičského a záchranného útvaru Bratislavy, ani

orgánmi činnými v trestnom konaní, nebolo zistené (ani preukázané), že by žalovaný porušil nejaké
povinnosti, ani to že by spôsobil škodu, alebo že by sa pričinil k vzniku škody. Nebolo preukázané,
že žalovaný porušil právnu povinnosť v zmysle § 670 OZ v spojitosti s 420 OZ. Súčasne vylučujeme
akékoľvek tvrdenia žalobcu o tom, že by žalovaný škodu zavinil. Žalovaný uvádza, že spoločnosť P.,
ako aj žalovaný ako konateľ tejto spoločnosti, užívali poškodenú nehnuteľnosť obvyklým spôsobom,

vždy pri odchode z poškodenej nehnuteľnosti riadne pozatvárali všetky okná a všetky dvere. Nebolo
žiadnym dôkazom preukázané, že nájomca (ani žalovaný) poškodenú nehnuteľnosť nechal otvorenú/
nezabezpečenú. Nebol preukázaný ani kauzálny nexus medzi porušením povinností (pričom žalovaný
žiadnu povinnosť neporušil) a vznikom škody. Čo sa týka naplnenia poslednej podmienky - zavinenia,
žalovaný uvádza, že k škode vzniklo bez jeho zavinenia, škodu nemohol nijako ovplyvniť. Poukázal aj na

ďalšiu skutočnosť týkajúcu sa možnosti minimalizácie škôd, a to že vlastník poškodenej nehnuteľnosti
mal už 18.2.2016, tj v deň podpisu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a Zmluvy o nájme zo dňa 18.2.2016,
v nehnuteľnosti nainštalovaný bezpečnostný systém napojený na bezpečnostnú službu. Tento systém
bol zrejme nefunkčný, pretože keby bol funkčný, systém by minimálne vydal výstrahu.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.11.2018 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení z 15.8.2018
namietol svoju pasívnu vecnú legitimácíu dôvodiac, že nájomnú zmluvu s poškodeným vlastníkom
nehnuteľnosti neuzavrel. Zmluva o nájme bola podľa jeho názoru uzatvorená dňa 18.2.2016 medzi
vlastníkom poškodenej nehnuteľnosti p. W. a spoločnosťou P. Žalovaný poukázal na fakt, že nájomcovi
prenajímateľ prenecháva nájomnou zmluvou za odplatu vec, aby ju dočasne užíval, alebo bral z nej

úžitky. Nájomca je pritom odvodeným držiteľom veci / detentorom a preto sa má o vec aj staraf. Žalovaný
vo vyjadrení uviedol, že má za to, že nebol nájomcom, ani iným detentorom, pretože nájomcom mala byf
spoločnosť P. K uvedenému tvrdeniu žalobca uviedol, že sám žalovaný poukázal na nájomnú zmluvu,
ktorá bola podľa jeho názoru uzatvorená so spoločnosfou P. v ktorej podľa výpisu z Obchodného registra
bol žalovaný v čase uzavretia zmluvy konateľom. Zo zápisu v Obchodnom registri SR vyplýva, že vznik

funkcie žalovaného ako konateľa spoločnosti P.. bol 16.06.2007, ale skončenie funkcie nastalo dňa
09.03.2016. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pri písomnom právnom úkone má
osobitný význam podpis konajúceho. V právnej praxi platí, že podpis samotný priestorovo a obsahovo
uzaviera nielen listinu, ale i samotný písomný právny úkon. Možno povedať, že podpis identifikuje
konajúcu osobu a súčasne verifikuje obsah jeho prejavu vôle. Nemožno opomenúť ani skutočnosf,

že podpis taktiež preukazuje pravosť listiny, na ktorej sa nachádza. Právny význam má nielen to, že
sa niekto na listine podpíše, ale aj to, kde na listine je podpis umiestnený. Podpisom sa písomný
právny úkon završuje (podpisom sa listina o právnom úkone priestorovo uzatvára). Preto i podpis v
zásade kryje len text listiny, ktorý sa nachádza nad podpisom. Všetko, čo nasleduje za podpisomalebo čo sa na listinu dodatočne dopíše a súčasne nepodpíše, nepredstavuje podľa názoru právnej
vedy relevantný prejav vôle konajúceho. Dokument, na ktorý sa žalovaný odvoláva, obsahuje Zmluvu
o budúcej kúpnej zmluve a Zmluvu o nájme nehnuteľnosti. Predmetný dokument ako vyplýva z 1.

strany dokumentu by mal obsahovať Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a Zmluvu o nájme nehnuteľnosti,
pričom zmluvné strany zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy nie sú na 1. strane vyšpecifikované, priamo
sú uvedené články I, a II. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktoré definujú obsah listiny, predmet
zmlúv a zabezpečovanú pohľadávku, ďalej predmet zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (nehnuteľnosť)
a v článku III. Podmienky uzatvorenia budúcej zmluvy. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve absentuje

označenie zmluvných strán budúceho kupujúceho ako aj budúceho predávajúceho. Následne na strane
3, dokumentu je text budúcej kúpnej zmluvy s označením zmluvných strán ako kupujúci a predávajúci.
Na strane 7 dokumentu sa nachádza znenie Nájomnej zmluvy a to znova bez označenia zmluvných
strán ako nájomca a prenajímateľ, pričom obsah zmluvy o nájme nehnuteľností, jednotlivé podmienky
nájmu sú obsiahnuté výlučne v tomto článku V., pričom uvedená časť je aj podpísaná zmluvnými
stranami a to za prenajímateľa p. C. a za nájomcu žalovaným a to menom a priezviskom Y., bez

pripojenia obchodného názvu spoločnosti respektíve poznámkou, že ide o konateľa spoločnosti P.
ktorý nájomnú zmluvu podpisuje ako konateľ spoločnosti P. Z obsahu zmluvy podľa názoru žalobcu
vyplýva, že vôľou žalovaného bolo prenajatie si nehnuteľnosti ako fyzickej osoby o čom podľa žalobcu
svedčí aj fakt, že nájomné žalovaný uhrádzal podľa vyjadrenia prenajímateľa v hotovostí. Ďalej žalobca
poukázal na okolnosť, že žalovaný obýval prenajatú nehnuteľnosť, teda ju užíval so svojou priateľkou,

čo potvrdil vo svojich výpovediach v trestnom konaní. Táto okolnosť odporuje tvrdeniu žalovaného vo
vyjadrení, že nikdy nebol nájomcom nehnuteľnosti, nakoľko aj obsahom nájomnej zmluvy je záväzok
prenajímateľa prenajať nehnuteľnosť nájomcovi a max. 2 spolubývajúcim osobám a jednému dieťaťu.
Zároveň poukazoval na okolnosť, že žalovaný užíval nehnuteľnosť od 18.2.2016 do 11.4.2016 a podľa
vyjadrenia prenajímateľa uhradil nájomné v hotovosti. Teda žalovaný nájomné za druhy mesiac nájmu

uhradil už v čase, keď bola ukončená jeho funkcia štatutárneho orgánu / konatel'a spoločnosti P. ako
vyplýva z Obchodného registra, nakoľko nájomné bolo podľa prenajímateľa uhradené v hotovosti zo
strany žalovaného dňa 23.3.2016.Žalobca vzhľadom na uvedené naďalej zotrváva na tom, že v čase
požiaru 11.4.2016 bol žalovaný nájomcom nehnuteľnosti v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy s p. C.
a najmä ako fyzická osoba, v tom čase už nie konateľ spoločnosti P., disponoval poisteným domom.

Ako nájomca bol žalovaný povinný v zmysle ustanovenia § 670 Občianskeho zákonníka starať sa o
to, aby na veci nevznikla škoda. Tak ako stne už uviedli, ide o špeciálne preventívne ustanovenie,
podľa ktorého sa má nájomca správať tak, aby sám nespôsobil na veci škodu, ale zároveň tak, aby na
veci nevznikla škoda spôsobená inými osobami. Musí teda urobiť potrebné opatrenia, aby bol predmet
nájmu chránený pred poškodením inými osobami, pred odcudzením, vlámaním, krádežou a pod. Ak túto

povinnosť poruší, je za vzniknutú škodu zodpovedný, podľa zásad všeobecnej zodpovednosti za škodu
podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že nebol užívateľom predmetnej
nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom sám v trestnom konaní potvrdil, že nehnuteľnosť
užíval, býval v nej spolu s priateľkou a disponoval kl'účmi od uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaný namietol
nepreukázanie podmienok vzniku škody s tým, že podľa jeho názoru nebol preukázaná príčínná

súvislosť medzi porušením povinnosti na strane žalovaného a vznikom škody. Žalobca však poukazuje
na závery uvedené v rozhodnutí ČVS: ORP-226/2-VYS-B4-2016 kde vyšetrovateľ v trestnom konaní
kvalifikoval skutok ako porušovanie domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, podľa ktorého „kto
neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky." Počas vyšetrovania nebolo zistené odcudzenie kľúčov od nehnuteľnosti, nebolo zistené

vlámanie do nehnuteľnosti, ani žiadne iné nedovolené prekonanie prekážky. Z uvedeného je zrejmé,
že dom nebol / nemohol byť v čase škodovej udalosti uzamknutý / zabezpečený. Opakovane uviedol,
že porušenie preventívnej povinností uvedenej v § 670 Občianskeho zákonníka sa stáva dôvodom
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ. Zodpovednosť podľa § 420 ods. 1
OZ je pritom založená na prezumovanom nedbanlivostnom zavinení, čiže nie je povinnosťou žalobcu

zavinenie žalovaného preukazovať, ale práve naopak, je povinnosťou žalovaného preukazovaf, že
spôsobenie škody nezavinil. Žalovaný mal urobiť všetky potrebné opatrenia, aby bol predmet nájmu
chránený pred poškodením inými osobami, pred odcudzením, vlámaním, krádežou a pod. Ak túto
povinnosť porušil, je za vzniknutú škodu zodpovedný, podľa zásad všeobecnej zodpovednosti za škodu
podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca vzhľadom na rozhodnutie v trestnom konaní a jeho

závery má za to, že zo strany žalovaného boli porušené povinnosti riadneho zabezpečenia užívanej
nehnuteľnosti, čím došlo k vzniku škody. Zároveň si k námietke žalovaného ohľadne alarmu, ktorý bol
v predmetnom dome namontovaný a ktorý podľa tvrdenia žalovaného bol zrejme nefunkčný dovolíme
uviesť, že podľa vyjadrenia prenajímateľa alarm bol funkčný, ale nebol zo strany žalovaného používaný,nakoľko zo strany prenajímateľa mu neboli odovzdané kódy k alarmu a žalovaný o ich oznámeníe
prenajímatefa nepožiadal. Aj v tomto konaní žalovaného vidi žalobca porušenie povinnosti na strane
žalovaného, nakoľko hoci vedel, že v dome je namontovaný alarm, čo potvrdil vo svojom vyjadrení,

alarm nepoužival, teda svojim konaním spôsobil vznik škody.

4.Žalovanývovyjadrenízodňa13.12.2018uviedol,žežalobcavosvojomvyjadreníuvádza,žeNájomná
zmluva neobsahuje vymedzenie zmluvných strán ako nájomca a prenajímateľ, celý obsah Nájomnej
zmluvy je zahrnutý výlučne v čl. V, pričom je podpísaná C. ako prenajímateľom a žalovaným ako

nájomcom, bez pripojenia obchodného mena spoločnosti, resp. že ide o podpis konateľa spoločnosti
F. Podľa názoru žalovaného podpisom na Nájomnej zmluve prejavil vôľu za spoločnosť F., čomu
nasvedčuje aj číslovanie Nájomnej zmluvy, ktorá tvorí celok spolu so Zmluvou o budúcej kúpnej
zmluve. Zároveň žalovaný má za to, že nakoľko v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve a Zmluve o
nájme nehnuteľností absentuje vymedzenie zmluvných strán, tak ... považuje za nedostatok náležitosti
právneho úkonu. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve neboli presne špecifikované zmluvné strany a tým

pádom absencia subjektu je zároveň aj nedostatkom právneho úkonu ako jedným zo znakov právneho
úkonu. Tvrdenie žalovaného, že vôľou žalovaného bolo prenajatie nehnuteľnosti ako fyzickej osoby, o
čom je dôkaz, že platil nájomné prenajímateľovi v hotovosti neobstojí, nakoľko si dovoľuje poukázať na
znenie § 4 Zákona č. 394/2012 o obmedzení platieb v hotovosti: „(1) Zakazuje sa platba v hotovosti,
ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Zakazuje sa platba v hotovosti,

ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi.“ Žalovaný opätovne
namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože žalovaný nikdy neuzavrel nájomnú zmluvu s
vlastníkom poškodenej nehnuteľnosti. Žalobca predložil v konaní Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a
Zmluvu o nájme zo dňa 18.2.2016, ktorá bola uzatvorená medzi vlastníkom poškodenej nehnuteľnosti
- p. C. a spoločnosťou P. Žalovaný nebol zmluvnou stranou, teda žalobca ani nemohol uplatniť voči

žalovanémunárokyvzmysle§670zák.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen,,OZ“).Podľa§
670OZ,,Nájomcajepovinnýstaraťsaoto,abynavecinevzniklaškoda.Jepovinnýdaťvecpoistiť,lenak
to určuje zmluva.“ Vzhľadom na vyššie uvedené uvádzame, že žalovaný nie je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti, teda povinnosti nahradiť škodu žalobcovi z titulu uplatnenia regresného nároku, pretože
nikdy nebol nájomcom poškodenej nehnuteľnosti. Žalovaný ďalej namieta, že neboli splnené podmienky

vzniku zodpovednosti za škodu žalovaného. Žalovaný uvádza, že spoločnosť P., ako aj žalovaný ako
konateľ tejto spoločnosti, užívali poškodenú nehnuteľnosť obvyklým spôsobom, vždy pri odchode z
poškodenej nehnuteľnosti riadne pozatvárali všetky okná a všetky dvere. Nebolo žiadnym dôkazom
preukázané, že nájomca (ani žalovaný ) poškodenú nehnuteľnosť nechal otvorenú/nezabezpečenú.
Nebol preukázaný ani kauzálny nexus medzi porušením povinností (pričom žalovaný žiadnu povinnosť

neporušil) a vznikom škody. Čo sa týka naplnenia poslednej podmienky - zavinenia, žalovaný uvádza,
že k škode vzniklo bez jeho zavinenia, škodu nemohol nijako ovplyvniť. Následne žalobca poukazuje
na výsledky dokazovania vyšetrovania OR PZ Bratislava IV v rozhodnutí ČVS: ORP-226/2-VYS-
B4-2016. V predmetnom trestnom konaní vyšetrovateľka PZ uznesením zo dňa 26.1.2017 konanie
prerušilazdôvodunezisteniaskutočnostíoprávňujúcevykonaťtrestnéstíhanieprotiurčitejosobe.Počas

vyšetrovania bolo zistené odcudzenie kľúčov. Vo výpovedi pred vyšetrovateľkou PZ žalovaný uviedol,
že v nehnuteľnosti bol naposledy dňa 10.4.2018, okolo polnoci z domu odišiel aj so svojou priateľkou a
prespali mimo domu v hoteli v K.. Do domu na J. sa vrátili v pondelok. Žalobca vo vyjadrení poukazuje
na skutočnosť, že počas vyšetrovania nebolo zistené odcudzenie kľúčov od nehnuteľnosti, vlámanie do
nehnuteľnosti a ani žiadne iné nedovolené prekonanie prekážky. Žalovaný by si dovolil k tomuto uviesť,

že kľúče od nehnuteľnosti mal k dispozícii aj jej vlastník, C. ktorý teda mal možnosť do nehnuteľnosti
vstúpiť. Odborným posudkom Hasičského a záchranného útvaru Bratislavy, ani orgánmi činnými v
trestnom konaní, nebolo zistené (ani preukázané), že by žalovaný porušil nejaké povinnosti, ani to že by
spôsobil škodu, alebo že by sa pričinil k vzniku škody. Nebolo preukázané, že žalovaný porušil právnu
povinnosť v zmysle §670 OZ v spojitosti s 420 OZ. Súčasne vylučujeme akékoľvek tvrdenia žalobcu o

tom, že by žalovaný škodu zavinil. Žalobca vo svojom vyjadrení opakovane uvádza, že žalovaný porušil
preventívnu povinnosť v § 670 OZ, nakoľko sa mal urobiť všetky potrebné opatrenia, aby bol predmet
nájmu chránený pred inými osobami, pred odcudzením, vlámaním či krádežou. Žalovaný na svoju
obranu uvádza, že nehnuteľnosť užíval obvyklým spôsobom, dvere aj okná vždy pred svojím odchodom
zavrel, zamkol a skontroloval. Okrem toho, v nehnuteľnosti bol nainštalovaný bezpečnostný systém

napojený na bezpečnostnú službu. Prenajímateľ bez riadneho odôvodnenia neodovzdal nájomcovi
potrebné kódy k alarmu. Týmto konaním prenajímateľ nezabezpečil riadne nehnuteľnosť a žalovaný
má za to, že zo strany prenajímateľa ide o poručenie povinnosti v zmysle § 664 OZ. Na záver zhrnul,
že zo spisu jednoznačne vyplýva, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve a Zmluva o nájme zo dňa18.2.2016 bola uzatvorená medzi vlastníkom poškodenej nehnuteľnosti p. C. a spoločnosťou P. teda
nie so žalovaným. Nebolo preukázané, že žalovaný dom nezabezpečil, teda že ho nechal odomknutý.
Došlo k spáchaniu trestného činu - porušovanie domovej slobody a k poškodzovaniu cudzej veci. pričom

páchateľ je neznámy (žalovaný sa nezdržiaval v čase škody v poškodenej nehnuteľnosti). Žalovaný
si svoju povinnosť, starať aby na predmete nehnuteľnosti nevznikla škoda, splnil. Práve na základe
opomenutia prenajímateľa, keď bez relevantného dôvodu, neoboznámil žalovaného s prístupovými
kódmi potrebnými ku bezpečnostnému systému, bola porušená povinnosť prenajímateľa odovzdať
nehnuteľnosť v stave spôsobilom na riadne užívanie zabezpečiť plnohodnotný a nerušený výkon práv

žalovaného ako nájomcu spojených s nehnuteľnosťou.

5.Súdvovecivykonaldokazovaniezápisomoohliadkeškodovejudalostizodňa13.04.2016,uznesením
OR PZ Bratislava IV, ČVS: ORP-226/2- VYS -B4-2016 zo dňa 26.01.2017, Zmluvou o budúcej zmluve
a zmluvou o nájme nehnuteľností zo dňa 18.02.2016, listami žalobcu zo dňa 12.04.2017, 31.07.2017,
28.07.2017, 05.04.2017, 07.03.2017, Správa zo šetrenia hasičského a záchranného útvaru hl. mesta

SR Bratislavy zo dňa 16.07.2016, Expertnou správou spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. zo dňa
30.03.2017, výpismy z peňažného ústavu Y., ako aj ostatným obsahom spisu, prednesom zástupkyne
žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, žalovaným.

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že:

7. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že za vzniknutú škodu jednoznačne zodpovedá
žalovaný. Jeho námietka o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie neobstojí. Na nájomnej zmluve je
podpis žalovaného a zo všetkých okolností vyplýva, že dom si prenajal žalovaný s vtedajšou priateľkou.
Poukazovala na skutočnosť, že spoločnosť F. zanikla v dôsledku zlúčenia s inou spoločnosťou. Žalovaný

bol konateľom spoločnosti F. do 09.03.2016, pričom k predmetnému požiaru došlo 11.04.2016. To, že
žalovaný nemal vôľu predmetný dom kúpiť preukazuje jeho výpoveď v trestnom konaní keď uviedol, že
o úver na kúpu nehnuteľnosti či už sám, alebo ako konateľ nepožiadal. Nie je pravdou, čo uviedol právny
zástupca na pojednávaní, že dom hasičom otvoril samotný žalovaný, uvedené je len, že dom bol po ich
príjazde už otvorený, pri samotnom akte odomykania domu neboli. Okolnosť, že škoda bola spôsobená

úmyselne a teda žalovaný nemôže zodpovedať z titulu porušenia prevenčnej povinnosti nie je v súlade
so zákonom. Vlámanie do domu potvrdené nebolo, ale jeho podpálenie potvrdené bolo. Pokiaľ ide o
bezpečnostné kódy od alarmu, keďže v dome nebola zapojená elektrina a jej zapojenie bolo výslovne
v réžii žalovaného. Prenajímateľ nemal povinnosť každý deň kontrolovať pripojenie elektriny a možné
zapojenie alarmu. Bolo v záujme žalovaného splniť si túto povinnosť a konať tak aby sa predišlo škode.

8. Právny zástupca žalovaného poukazoval na skutočnosť, že zmluva o budúcej zmluve a nájomná
zmluva predstavujú jeden dokument. Dom si jednoznačne prenajala spoločnosť F. Poukazoval na
jednotlivé články zmlúv, z ktorých podľa neho vyplýva jeho tvrdenie. V žalobe označený subjekt
preto nie je vecne pasívne legitimovaný. K samotnému nároku žalobcu na náhradu škody uviedol,

že žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že pred odchodom z domu, dom riadne nezabezpečil. Aj
v správe hasičského zboru sa uvádza, že dom odomkol hasičskému zboru žalovaný. Súčasne bolo
preukázané, že škoda bola spôsobená treťou osobou úmyselne. Za takúto škodu nemôže zodpovedať
žalovaný. Aj za predpokladu, že za vzniknutú škodu by mal niesť zodpovednosť žalovaný, čo žalovaný
odmieta, je absolútne neprimerané uplatnenie si celého nároku voči žalovanému. Existuje inštitút

spoluzodpovednosti, prípadne posúdenie miery zodpovednosti subjektov za spôsobenú škodu. Pokiaľ
ide o alarm, toto bolo povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti, ktorý disponoval kódmi na jeho spustenie.
Je neprípustné prenášať prevenčnú povinnosť vlastníka nehnuteľnosti na žalovaného. K odvolaniu
žalovaného z funkcie konateľa spoločnosti KH Plus s.r.o. došlo bez jeho vedomia. Dozvedel sa to až
09.04.2016, kedy táto informácia bola zverejnená v Obchodnom vestníku. Je toho názoru, že kódy

mal žalovanému vlastník nehnuteľnosti odovzdať pri podpise zmluvy, nerozumie, prečo sa tak nestalo.
Žalovaný by tak mal možnosť alarm používať.

9. Žalovaný vypovedal, že účelom nebol prenájom alebo nájom predmetného domu, ale bola to obrovská
investícia pre firmu a tak si ho na 3 mesiace prenajali s tým, že si ho obhliadnu a zistia veci pre

nich podstatné. Dom chcela kupovať firma F. na obchodné účely. Čiže, keďže sa jednalo o obrovskú
investíciu, tak sa dom prenajal, aby zistili napr. či tam nie sú problémoví susedia, závadná voda, či
sa nerobia diskotéky v susedstve, či nie je počuť diaľnicu a ďalšie veci, ktoré ich v súvislosti s kúpou
tohto domu zaujímali, teda preto, ten nájomný vzťah na dobu určitú. On v tom dome prespal tak 3-4krát, viac nie. Pred tou udalosťou išli spolu s priateľkou do K. osláviť jeho narodeniny, bolo to v nedeľu
10.04.2016. Dom pred odchodom zamkli, pozatvárali okná. Keď sa v pondelok okolo obeda vrátili, videl,
že okná sú červené, zľakol som sa a potom ako priateľka dvere na dome otvorila, začal obrovský požiar.

Alarm na dome bol nefunkčný, ale majiteľ domu mu povedal, že to v súvislosti s nájmom domu nie je
podstatné, to nech neriešim. A nakoniec nemal ani záujem o alarm, fakticky nič v dome nemali, keby
alarm bol funkčný, tak by som ho určite používal. Ani brána a garáž sa nedali elektronicky otvoriť, musel
ručne. Alarm otváral aj bránu na dome. Vylučuje, že by z domu odišiel a dom neuzamkol. Vyjadrujem
svoj názor , že ten kto dom podpálil, nemal väčší problém tak brutálne bezpečnostné dvere otvoriť,

musel sa nejako dostať dnu. Kriminálka a hasiči sa vyjadrili, že to ohnisko požiaru bola v dome až na
piatich miestach. Asi dve hodiny predtým ako prišiel do domu, to v dome tlelo a keď jeho priateľka dom
otvorila, došlo k obrovskému požiaru. Možno si podpaľač zohnal kľúč, možno mal náhradný, majú také
špeciálne planžety, čiže trebárs si aj zavolajú bezpečnostnú službu. Jednoducho, niekto ten dom otvoriť
musel. Pýta sa, aký dôvod by mal podpáliť ten dom. To bol obrovský dom 500 m2 dalo sa tam urobiť 4-6
dvojizbových bytov. Uviedol tiež, že bežne sa podpisujú el. faktúry a je jedno kto to podpíše, podstatné

je, že faktúra je uhradená. Koľkokrát dostal do rúk faktúry alebo zmluvy a boli tam len šrajbnuté podpisy.
Telefónne spoločnosti toto tak robia, podstatné je, že to bolo zaplatené. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu,
má za to, že bod 5 a 6 zmluvy, ktorá sa skladá z viacerých strán vyjadruje aj nájomný vzťah. Všetko
treba vnímať dokopy a takto to treba vnímať aj nájomnú zmluvu a dom bol prenajatý spol. F. nie jemu.
Tiež uviedol, že kanalizácia ktorá bola v dome, bola biedna, bol to len šuviks, čiže bolo tam viacerých

záležitostí ktoré bolo potrebné riešiť a nájom bol nevyhnutný. V čase, keď dom prevzal, dom nebol
napojený na elektrinu. Voda bola zapojená, plyn nie. Nevie, prečo zmluvu o dodávke elektrickej energie
uzavrel ako fyzická osoba. Je rozdiel, či sa uzatvára zmluva ako fyzická osoba alebo ako firma, ale
robí to cca 30%. Keď človek prišiel uzatvoriť zmluvu ako fyzická osoba zmluva bola uzavretá hneď,
firmy čakali dlhšie. A nemôže neuviesť, že bol v tom čase v ZSE štatutár, áno ľahšie sa mu uzatvárala

zmluva, zamestnanci mali nárok na zľavu, takto som aj uzatvoril predmetnú zmluvu, ako s.r.o. by čakal
1-2 mesiace. Trojmesačné nájomné zaplatil v hotovosti pred podpisom zmluvy. Predtým než začal s
priateľkou v predmetnom dome bývať, býval s ňou na Kramároch. Prespával tam tak 2-3 krát do týždňa.
Majiteľ domu mu hneď na začiatku povedal, že alarm na dome je nefunkčný. Vyjadril sa, že kódy k
alarmu mu dá, keď dom kúpia. Kúpu domu chceli financovať rôzne. Z funkcie konateľa spoločnosti F.

ho odvolala osoba, ktorá spoločnosť prevzala.

10. Svedok C. vypovedal, že už nie je vlastníkom toho domu, je predaný. Nechce približovať detailne
aké problémy mal s poisťovňou, ako so žalobcom. Znalecký posudok, ktorý si dali ony vyhotoviť, vyčíslil
škodu tak ako ju vyčíslil, cca 260 000 eur. Poistné plnenie mu bolo krátené o 40%, bolo mi vyplatených

cca 140 000 eur. Dôvod bol, že údajne neboli dvere zavreté. Uviedol: ,,čo ja s tým mám“? Predsa, je
absurdné, aby prenajímateľ chodil obrazne povedané 5 krát za deň kontrolovať, či je alebo nie je dom
zamknutý. Žalovaný sa dozvedel, že predáva dom, preto sa naňho nakontaktoval.
Ten dom chcel v prvom rade predať. Od začiatku hovoril, že žiadny prenájom, ten dom predávam.
Preto ho nechal aj s pôvodným nábytkom. Žalovaný mu ale povedal, že mu končí nejaký podnájom na

Kramároch, že tam niekde žil nejakú dobu, s priateľkou a údajne ten pán predával ten byt, takže musia
odtiaľ predčasne odísť. Prišiel sa pozrieť na dom, povedal, že sa mu páči, ale že musí si dať dokopy
peniaze. Svedok ďalej uviedol, že dom prenajal žalovanému, nie firme. Neskôr sa žalovaný rozhodol,
že dom sa bude kupovať na firmu, že je to tak výhodnejšie. V dome bol naposledy asi tri týždne pred
požiarom. Kľúč od domu žalovanému odovzdal hneď po podpise zmluvy o nájme a tiež mu dal diaľkový

ovládač od garáže. Alarm v dome bol, ale nie je si istý, či bol aktívny. Nebol funkčný, bol pokazený,
bola odstavená elektrika, bolo ho treba resetovať. Elektriku odstavil, aby nemal náklady. Alarm nebol
nefunkčný, len žalovanému nedal kódy, nebol daný do prevádzky. V minulosti mu doňho udrel blesk.
Žalovanému povedal, že alarm je nefunkčný, ale v tom zmysle, že žalovanému k nemu nedal prístupové
kódy. Naštartovať sa dal. Žalovaný si od neho kódy nepýtal. Alarm vôbec spolu v rámci prenájmu domu

neriešili. Dvere na dome boli viacbodové, bezpečnostné, zámok nešiel spraviť. Žalovaný sa ho pýtal, či
si môže dať robiť kópiu z kľúča, povedal mu, že to nebude možné a on mu to aj potom potvrdil. Žalovaný
mal záujem dom kúpiť, inak by on s nájmom v žiadnom prípade nesúhlasil. Myslí si, že žalovaný mal
vážny záujem ten dom kúpiť.

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.06.2020 uviedol, že z výsluchu žalovaného vyplynuli podstatné
skutočnosti, a to, že úmyslom uzavretej Zmluvy bola kúpa (investícia) pre spoločnosť F., teda Zmluvu
uzatvorila spoločnosť a nie fyzická osoba žalovaný. Takisto prenájom, ktorý bol súčasťou Zmluvy
bol dočasne dojednaný so spoločnosťou F. Zmluva bola jedným dokumentom tvoreným z predaja anájmu súčasne, teda nešlo o dve samostatné zmluvy, pričom táto Zmluva bola evidovaná v účtovných
dokladoch spoločnosti KH Plus, s.r.o. Žalovaný vylúčil, že by dom pred odchodom neuzavrel. Z
výsluchu svedka navrhnutého žalobcom pána C. vyplynulo, že svedok uviedol, že pán Haršányi

podnikal prostredníctvom spoločností, ktoré sa zaoberali developerskou činnosťou, že pán P. bol v
predstavenstve spoločnosti ZSE., že rodinný dom chcel predať, nie prenajať, ako aj, že podpísali
zmluvu, ktorá bola o nájme a v prvom rade bola o budúcej kúpnej zmluve, to je prvý moment.
Druhý moment je, že mu zaplatil nájomné, na príjmový blok ak si dobre pamätám a druhé taktiež.
Z tohto vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že svedok uzavrel len jednu Zmluvu, a nie dve samostatné

zmluvy o budúcej kúpe a o nájme. Svedok uviedol, že vstupné dvere pokiaľ ide o bezpečnosť, boli
viacbodové. Bezpečnostné, zámok nešiel spraviť. Z tohto vyplýva, že vstupné dvere boli bezpečnostné
a aj keby žalovaný len pribuchol dvere bez toho, aby ich zamkol (čo zásadne odmietame), bolo
potrebné prekonať túto prekážku jedine kľúčom, alebo silou. Svedok uviedol ako odpoveď na otázku:
či žalovaný chcel nehnuteľnosť kúpiť ako firma, že najskôr to mal kupovať žalovaný ako fyzická osoba,
ale následne pred podpisom Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že sa zmluva uzavrie s firmou

F. Svedok potvrdil, že podpis na Zmluve je jeho. Svedok uviedol, že kúpna a nájomná zmluva boli
v jednom dokumente. Nájomná bola na dobu určitú 2+1 mesiac a kúpna potom. Svedok uviedol,
že kúpnu aj nájomnú zmluvu uzavrel s právnickou osobou. Poukazoval preto na skutočnosť, že
žalovaný nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, teda povinnosti nahradiť škodu žalobcovi z titulu
uplatnenia regresného nároku, pretože nikdy nebol nájomcom poškodenej nehnuteľnosti tak ako tvrdí

žalobca. Žalobcov domnelý nárok postavený na skutočnosti, že nájomnú zmluvu uzatvoril žalovaný
nemôže obstáť. Žalovaný okrem toho, že nie je pasívne vecne legitimovaný ďalej namieta, že neboli
splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu žalovaného. Odborným posudkom Hasičského a
záchranného útvaru Bratislavy, ani orgánmi činnými v trestnom konaní, nebolo zistené (ani preukázané),
že by žalovaný porušil nejaké povinnosti, ani to že by spôsobil škodu, alebo že by sa pričinil k

vzniku škody. Nebolo preukázané, že žalovaný porušil právnu povinnosť v zmysle §670 OZ v spojitosti
s 420 OZ. Súčasne vylučujeme akékoľvek tvrdenia žalobcu o tom, že by žalovaný škodu zavinil.
Žalovaný uvádza, že spoločnosť F. ako aj žalovaný ako konateľ tejto spoločnosti, užívali poškodenú
nehnuteľnosť obvyklým spôsobom, vždy pri odchode z poškodenej nehnuteľnosti riadne pozatvárali
všetky okná a všetky dvere. Nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by nájomca spoločnosť F.

(ani žalovaný) poškodenú nehnuteľnosť nechal otvorenú/nezabezpečenú. Odhliadnuc od jednotlivých
podmienokvznikuzodpovednostizaškodupodľaOZžalovanýmázato,ževzmyslerozhodovacejpraxe
súdu druhej inštancie a najvyšších súdnych autorít nebolo žalobcom hodnoverne a bez pochybností
preukázaná bezprostredná príčina vzniku škody konaním žalovaného. Nebol preukázaný tzv. kauzálny
nexus medzi porušením povinností a vznikom škody. V tejto súvislosti uvádzame časť odôvodnenia

z aktuálneho rozhodnutia súdu druhej inštancie - Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
6.2.2020 sp. zn. 9Co/256/2017. Žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá by mohla mať za
následok vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ pretože škoda, nebola spôsobená priamo
ale sprostredkovane. Žalobca nepreukázal, že škoda bola spôsobená práve (iba) tvrdeným porušením
(protiprávnym konaním) žalovaného, ktoré však nebolo v konaní ani preukázané. Porušenie povinností

žalovaným je žalobcom koncipované na domnienkach a nie na priamych dôkazov. Ako uvádza vyššie
uvedené rozhodnutie KS BA zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite,
keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. V prejednávanej veci exituje viacero príčin vzniku
škody a preto nemožno s istotou vyniesť záver, že škoda vznikla v dôsledku konania žalovaného. Čo

sa týka naplnenia poslednej podmienky - zavinenia, žalovaný uvádza, že ku škode došlo bez jeho
zavinenia, škodu nemohol nijako ovplyvniť. Žalobca nepreukázal existenciu podmienok zodpovednosti
žalovaného za škodu vrátane existencie bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
a škodou. Nebolo preukázané, že porušenie právnej povinnosti bolo priamou, bezprostrednou a
nesprostredkovanou príčinou škody.

12. Zo zápisnice vyhotovenej žalobcom s majiteľom nehnuteľnosti pánom W. súd zistil, že žalovaného
pozná asi od roku 2005, ich vzťah je čisto obchodný. Žalovaný mal záujem dom užívať so svojou
priateľkou. Povedal mu, že mu končí nájom nehnuteľnosti na F.. Nevie, či žalovaný mal záujem
predmetnýdomkúpiť.Nájomnémuplatilvhotovosti.Energiusimalžalovanýnapísaťnaseba,ktomumu

dal súhlas. Do domu bolo možné vstúpiť cez dvere, kde bol bezpečnostný zámok alebo cez garáž, dvere
na nej sa ovládali elektronicky. K vstupným dverám existujú 4 kľúče, od garážovej brány 2 ovládače.
Žalovaný mal 1 kľúč od domu a jeden ovládač od garáže. Nie je možné vyhotoviť ďalší kľuč od dverí,kartu mal len on. Ani v minulosti kópiu kľúča nevyhotovoval. V dome bol bezpečnostný systém. Žalovaný
ho nepoužíval. Nebol aktívny, lebo žalovanému nedal bezpečnostné kódy k nemu.

13. Zo zápisnice o výsluchu žalovaného pred políciou dňa 12.04.2016 žalovaný uviedol, že v dome
na J. sa zdržiava so svojou priateľkou. Do 18.04.2016 sa má vlastníkovi domu p. W. vyjadriť, či
predmetný dom kupuje do vlastníctva, alebo nie. Zatiaľ banku nepožiadal o úver na kúpu tohto domu.
V predmetnom dome sa zdržiava len sporadicky, tak 2-3 krát do týždňa, pretože dom nie je celkom
obývateľný. Nefunguje tam kúrenie, netečie teplá voda, ani nejde plyn. Elektrika je zapojená asi len 3

týždne. Naposledy bol v dome v nedeľu, 10.04.2016. Odchádzali s priateľkou asi o polnoci. Keď sa na
druhý deň cca o 13.00 hod. vrátili, nič podozrivé si nevšimol. Až v momente, keď priateľka otvoria dvere
domu, vyvalilo sa na ňu množstvo dymu. Keď vošiel do domu, nič nebolo vidieť. Ihneď volal hasičov. Vie,
že pán W. mal dom poistený. Žiadnych nepriateľov nemá. Či pán Weissmann má nejakých nepriateľov,
ktorí mu takto chceli ublížiť, to nevie.

14. Z odborného posudku Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa
14.04.2016 súd zistil, že technické poruchy elektrických spotrebičov a rozvodov a taktiež poruchy
tepelných zdrojov a spotrebičov boli ako príčina vzniku požiaru vylúčené. Nedbanlivostné konanie pri
manipulácii s otvoreným ohňom alebo fajčení boli ako príčina vzniku požiaru vylúčené, nakoľko sa
jednalo o existenciu viacerých nezávislých ohnísk vzniku požiaru. Úmyselné zapálenie bolo stanovené

ako jednoznačná príčina vzniku požiaru. Existencia piatich nezávislých ohnísk nachádzajúcich sa na
dvoch podlažiach domu vylučuje inú možnosť vzniku požiaru. V čase príjazdu hasičských jednotiek mal
dom všetky okná zatvorené a vstupné dvere odomkol užívateľ, takže osoba, takže osoba, ktorá požiar
spôsobila vnikla do domu bez stúp násilia.

15. Zo správy ZSE Energia, a.s. zo dňa 31.03.2020 súd zistil, že zmluvu o združenej dodávke elektriny
evidovali uzatvorenú v segmente domácnosť, na meno Y., za obdobie od 03.03.2016 do 24.09.2016. V
segmente podnikateľský subjekt, IČO: 36792543 neevidujú zmluvný vzťah.

16. Vo veci nebolo sporné, že dňa 18.02.2016 svedok C. uzavrel so spoločnosťou F. so sídlom DK.

zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej bol rodinný dom na J..

17. Sporné medzi stranami bolo: či nájomná zmluva zo dňa 18.02.2016 bola uzavretá medzi C.,
ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, ako to tvrdil žalobca, alebo, či nájomná zmluva
bola uzavretá medzi Andrejom Weissmanom ako prenajímateľom a spoločnosťou KH Plus s.r.o. ako

nájomcom, ako to tvrdil žalovaný, a v tej súvislosti bola sporná pasívna vecná legitimácia, v prípade
legitimácie žalovaného v konaní sporným bolo, či žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu a v akom
rozsahu.

18. Podľa § 813 Občianskeho zákonníka ďalej len ,,Obč. zák.“), ak poistený má proti inému právo

na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky
plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Výplatou poistného plnenia vo výške 157.950,13 eur prešlo na
žalobcu právo Andreja Weissmanna na náhradu škody voči žalovanému, a to vo výške vyplateného
poistného plnenia.

19. Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

20. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák. je porušenie právnej povinnosti,
vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Kým splnenie prvých troch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu preukazuje poškodený (t.j. tu
žalobca), splnenie štvrtého predpokladu, zavinenie škodcu sa predpokladá. Bolo teda vecou žalobcu
(ako poškodeného), aby v záujme svojho úspechu v spore preukázal, že žalovaný porušil právnu
povinnosť, že mu vznikla škoda, a že medzi porušením právnej povinnosti a jemu vzniknutou škodou
je príčinná súvislosť (kauzálny nexus).

21. Podľa § 670 Obč. zák. nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný
dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva.22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

23. Súd sa prioritne zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, ktorý od začiatku

konania tvrdil, že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

24. Súd túto námietku žalovaného považoval za nedôvodnú.

25. Pasívnu vecnú legitimáciu má žalobcom správne označený žalovaný.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že nájomnú zmluvu uzavrel svedok Andrej
Weissmannsožalovaným,niesospoločnosťouF. Podľanázorusúdu,predmetnýdom maljednoznačne
záujem si prenajať a bol prenajatý žalovanému ako fyzickej osobe. Tiež v nájomnej zmluve sa uvádza,
že sa prenecháva do užívania nájomcovi, plus maximálne dvom ďalším osobám a jedno dieťa. Takýto
záver potvrdil svedok W., ktorý na pojednávaní uviedol, že prenájom nehnuteľnosti neriešil, pretože dom

nechcel prenajímať, ale ho chcel predať. Nevedel uviesť, kto pripravil návrh zmluvy o budúcej zmluve
a nájomnej zmluvy, čo nevylučuje okolnosť, že k uzavretiu nájomnej zmluvy, ktorá je koncipovaná na
samostatnejstranepredmetnéhodokumentudošlozostranyžalovanéhoakofyzickejosobe.Tentozáver
podporuje vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že ako potvrdil svedok a aj samotný žalovaný
v trestnom konaní v danom čase si potreboval vyriešiť bytovú otázku, keďže mu skončil nájom na F..

Ako uviedol svedok W. do domu žalovaný nasťahoval množstvo nábytku a neskutočné kopy handier.
Žalovaný teda reálne užíval nehnuteľnosť ako fyzická osoba a to s prihliadnutím na okolnosť, že nájom
nehnuteľnosti bol dohodnutý na osobu žalovaného a ďalšie dve osoby a jedno dieťa, pričom ďalšie
dve osoby (priateľka žalovaného a jej sestra) nehnuteľnosť aj reálne užívali, čo potvrdil vo svojich
výpovediach v trestnom i tomto konaní (obrazne povedané, dom nepotreboval ani alarm, ,,alarmom

boli tieto dve ženy“). Podstatnou okolnosťou je podľa súdu ďalšia skutočnosť, a to, že spoločnosť ZSE
Energia, a.s. potvrdila, že eviduje Zmluvu o združenej dodávke elektriny uzatvorenú v segmente
domácnosť na meno žalovaného ako fyzickej osoby s odberom elektriny od 03.03.2016 a v segmente
podnikateľský subjekt ZSE, a.s. neeviduje žiaden zmluvný vzťah. Z obsahu zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve a zmluvy o nájme sa podľa názoru súdu nevylučuje to, čo potvrdil aj svedok W., že žalovaný

uzatváral zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ako konateľ spoločnosti F. avšak k nájmu nehnuteľnosti
žalovanýpristúpilakofyzickáosoba,očomsvedčíaj,ženájomnéuhrádzalvhotovosti,nájomnézadruhý
mesiac nájmu uhradil už v čase, keď nebol štatutárnym zástupcom spoločnosti F. Súd preto uzatvára,
že v čase požiaru, dňa 11.04.2016 nájomcom predmetnej nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy
zo dňa 18.02.2016 uzavretej s pánom W. bol žalovaný ako fyzická osoba. Žalovaný je vecne pasívne

legitimovaný v tomto spore.

27. Žalovaný tiež nepochybne bol povinný v zmysle ustanovenia § 670 Obč. zák. starať sa o to, aby na
veci nevznikla škoda. Ide o konkretizáciu všeobecnej prevenčnej povinnosti, ktorá je upravená v § 415
Obč. zák. Nesplnenie tejto povinnosti môže v niektorých prípadoch privodiť zodpovednosť nájomcu

za vzniknutú škodu, pravda, za predpokladu, že medzi nesplnením prevenčnej povinnosti a vzniknutou
škodou je príčinná súvislosť.

28. Zákon za porušenie právnej povinnosti považuje aj porušenie tzv. generálnej prevenčnej povinnosti
upravenej v § 415 Obč. zák. Podľa názoru súdu však nemôžu byť rozumné pochybnosti o tom, že

žalovaný túto povinnosť porušil, niečo zanedbal, v dôsledku čoho došlo k predmetnému požiaru. Nebolo
preukázané, že dom nebol/nemohol byť v čase škodovej udalosti uzamknutý/ zabezpečený. Predmetná
nehnuteľnosť síce disponovala alarmom, avšak ako uviedol svedok W., žalovanému povedal, že alarm
nebol aktívny, lebo žalovanému k nemu nedal bezpečnostné kódy. V tomto smere sa súd stotožňuje
s obranou žalovaného v tom, že predsa nemal možnosť používať alarm, ku ktorému mu vlastník

nehnuteľnosti nedal bezpečnostné kódy. Je nadovšetko vecou a záujmom vlastníka domu, aby dom bol
riadne zabezpečený, nepochybne aj v čase jeho nájmu, naviac, keď v ňom mal vlastník domu luxusné
vybavenie a nábytok. Týmto žalovaný nenaplnil už prvý predpoklad pre vznik všeobecnej zodpovednosti
za škodu.

29. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že podľa žalobcu jeho majetková ujma , ktorú utrpel,
mala spočívať vo výplate poistného plnenia pánovi W. v sume 157.950,13 eur. Na vznik zodpovednosti
žalovaného za škodu spočívajúcu v zaplatenom poistnom plnení potom bolo nutné, aby žalobca ďalejpreukázal, že medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a jemu vzniknutou škodou existuje
príčinná súvislosť.

30. Žalobca vyvodzoval príčinu vzniku škody, ktorú uhradil z toho, že v závere trestného konania nebolo
preukázané odcudzenie kľúčov od nehnuteľnosti, vlámanie, ani žiadne iné nedovolené prekonanie
prekážky, z čoho je zrejmé, že dom nebol zabezpečený. V dome bol alarm. Žalovaný ho nepoužíval,
od majiteľa domu si bezpečnostné kódy na jeho používanie nepýtal. Žalobca v tom vidí porušenie
prevenčnej povinnosti , nakoľko hoci vedel, že v dome je alarm a mal možnosť ho aktivovať, neurobil

tak. Teda, neurobil všetky opatrenia, aby bol dom dostatočne chránený. V prípade včasného varovania
spustením alarmu by nastala škoda v minimálnej miere a nie v rozsahu, akom nastala v dôsledku
zadymenia nehnuteľnosti v priebehu 10-12 hodín.

31. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody v intenciách § 420 Obč. zák. je nevyhnutné, okrem
existencie protiprávneho konania a vzniku škody, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.

Z dôvodu, že v prípade žalovaného neexistuje protiprávne konanie ako ani škoda, súd má za to,
že v prejednávanej veci nie je možné dospieť ani k záveru o existencii príčinnej súvislosti. Škoda,
spočívajúca v zaplatenom poistnom plnení, by bola priamym následkom ( a teda v bezprostrednej
príčinnej súvislosti) vtedy, ak by bolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaným a vznik
predmetnej škody v tejto súvislosti, čo v konaní preukázané nebolo. Podľa názoru súdu, to bol C.,

ktorý pri uzavretí nájomnej zmluvy mal odovzdať žalovanému bezpečnostné kódy od alarmu, aby
bolo možné aj takýmto spôsobom predmetnú nehnuteľnosť zabezpečiť. Poťažne, takáto povinnosť
žalovaného mala byť uvedená aj v nájomnej zmluve. Nebolo povinnosťou žalovaného naliehať na
pána W., aby mu odovzdal bezpečnostné kódy od alarmu k nehnuteľnosti. Žalobca nepreukázal
porušenie právnej povinnosti žalovaným, ktorá by bola bezprostrednou príčinou vzniknutej škody.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný pred odchodom z domu tento riadne
nezabezpečil. Keďže cit. ustanovenie § 420 Obč. zák. vyžaduje súčasné (kumulatívne) naplnenie
všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, nemohla byť daná zodpovednosť za škodu,
ktorá vznikla žalobcovi.

32. S poukazom na vyššie uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Vzhľadom na to, že v konaní mal žalovaný plný úspech vo veci, súd postupujúc v zmysle § 255 ods.

1 CSP mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté
súdomprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydávyššísúdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
požiadať o exekúciu v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti(Exekučný poriadok).