Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612010589
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612010589.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Zoltána Szalaya a JUDr. Evžena Kelija, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. mája 2014, v trestnej
veci obžalovaného ml. S.Á. X. a spol., pre spolupáchateľstvo prečinu ublíženia na zdraví podľa §
20, § 156 ods.1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných ml. S. X., ml. Q. Z. a zákonnej zástupkyne
obžalovaného ml. Q. Z. - X. Z.I. proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.1.2014,

sp. zn. 3T/145/2012 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 319 Tr. por. z am i e t a odvolania obžalovaných ml. S. X.
a ml. Q. Z..

II. Podľa § 312 ods.4 Tr. por. - predseda senátu odvolacieho súdu - berie na
vedomie späťvzatie odvolania matky obžalovaného ml. Q. Z. - X. Z..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.1.2014, sp. zn. 3T/145/2012 boli
obžalovaní ml. S. X. a ml. Q. Z. uznaní vinnými z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr.
zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 16. marca 2012 v čase okolo 18.00 hod. v obci V., okres F., v objekte Odborného učilištia, pred
budovou telocvične, po predchádzajúcej vzájomnej dohode fyzicky napadli poškodeného Ľ. V., a to
takým spôsobom, že potom ako odmietol piť alkohol, zvalili ho na zem, kde ho obžalovaný ml. S. X.
kopol do brucha, obžalovaný Y. Z.. ho nohou kopol do kolena pravej nohy a obžalovaný ml. Q. Z.Á. ho
palicou udrel do oblasti hlavy, v dôsledku čoho utrpel Ľ. V. pomliaždenie a odreninu na pravom kolene
s krvnou podliatinou, pomliaždenie mäkkých tkanív nad lopatou pravej bedrovej kosti, pomliaždenie

mäkkých tkanív hlavy v záhlavovej časti s dobou liečenia v trvaní najmenej 8 dní, počas
ktorých bol obmedzený v obvyklom spôsobe života.

Za to okresný súd uložil obžalovanému ml. S. X. podľa § 364 ods.1 Tr. zák., s použitím § 117 ods.1
Tr. zák. a § 41 ods.1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods.3 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca, výkon ktorého mu podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. podmienečne

odložil a podľa § 119 ods.1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Obžalovanému ml. Q. Z. uložil podľa § 364 ods.1 Tr. zák., s použitím § 117 ods.1 Tr. zák. a § 41 ods.1 Tr.
zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods.3 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca,
výkon ktorého mu podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 119 ods.1
Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný ml. Q. Z. prostredníctvom svojho
obhajcu a matka obžalovaného ml. Q. Z.. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj obžalovaný

ml. S. X. prostredníctvom svojho obhajcu.

Obžalovaný ml. Q. Z. v písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že okresný súd nebral
do úvahy všetky okolnosti skutku a nepostupoval v zmysle základných zásad trestného konania. Vo
výpovediach poškodeného Ľ. V. sa vyskytli podstatné rozpory. Poukázal na skutočnosť, že medzi prvými

dvomi procesnými úkonmi ubehli dva týždne, pričom poškodený Ľ. V. aj pri výsluchu pred súdom nevedel
presne popísať, ktorý z obvinených ho akým spôsobom napadol, a ako dôvod svojich rozporov uviedol,
že má strach z obžalovaných. Obžalovaní však pri výsluchu poškodeného boli vylúčení z pojednávacej
miestnosti, a teda nemohli akýmkoľvek spôsobom vyvíjať psychicky tlak na poškodeného. Ak existujú
rozpory, ktoré nemožno odstrániť dostupnými dôkazmi, je potrebné postupovať v zmysle zásady „in
dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Rozporné tvrdenia poškodeného len utvrdzujú závery znalca z odboru psychológie PhDr.
Ľ. V., ktorá sa vo vzťahu k poškodenému vyjadrila, že je uňho tendencia k vymýšľaniu, ukazovanie sa
v lepšom svetle i za cenu klamstva.

Napriek týmto skutočnostiam považoval okresný súd výpoveď poškodeného Ľ. V. za vierohodnú.
Okresný súd vôbec nebral do úvahy výpovede svedkov Q. E., Q. D., E. Q. a V. R., ktorí sa dňa 16.3.2012
stretli s poškodeným, pričom podľa Q. E. si práve poškodený kúpil alkohol, ktorý neskôr so svedkom E.
Q. vypili v lese, pričom podľa svedka E. Q. deň, keď malo dôjsť k útoku na poškodeného boli spoločne
v lese. Celý skutok je obyčajným detským klamstvom, ktoré si vymyslel poškodený, lebo sa chcel

vyhnúť zodpovednosti za to, že už v tak mladom veku konzumoval alkoholické nápoje. Navrhol preto,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie.

Obžalovaný ml. S. X. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok sa opiera o

jediný dôkaz a to výpoveď jediného svedka - poškodeného Ľ. V., u ktorého boli znaleckým dokazovaním
zistené tendencie k vymýšľaniu, ako aj tendencia k zbavovaniu sa zodpovednosti, ukazovaniu sa v
lepšom svetle i za cenu klamstva a k bagatelizovaniu užívania alkoholu. Je to tvrdenie jedného svedka
proti tvrdeniam obžalovaných a ďalších svedkov Q. E., Q. D., E. Q. a V. R., ktorí potvrdili, že
boli s poškodeným Ľ. V. v lese piť alkohol a videli ho ako spadol a udrel sa. Mala by platiť základná

zásada rímskeho práva „testis nuum testis nullum“ - jeden svedok - žiaden svedok, ktorá je v súdnej
praxi slovenských súdov uznávaná. Svedok Ľ. V. má navyše vo svojich výpovediach podstatné rozpory,
pričom súdu stačilo jedno jeho vysvetlenie, že hovorí pravdu na hlavnom pojednávaní. Znalec MUDr. P.
Z., CSc., pri každom poranení, ktoré mal poškodený utrpieť uviedol, že mohlo vzniknúť aj pádom. Ak
aj niektoré zranenia vznikli kopnutím, resp. úderom do hlavy, ako to pripustil znalec, nie je zrejmé, na

základe čoho súd dospel k záveru, že uvedené zranenia mu mal spôsobiť práve on.

Vzhľadom na vyjadrenie samotného poškodeného, že pri údajnom skutku pred telocvičňou „tam iné
osoby neboli“ je namieste otázka, či je takéto konanie prečin výtržníctva tak, ako to vyžaduje ustanovenie
§ 364 ods.1 Tr. zák.

V konaní teda nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok tak, ako je uvedený
v obžalobe, resp., že ho spáchal on.

Navrhol preto, aby krajský súd rozhodol vo veci sám a oslobodil ho spod obžaloby prokurátora podľa §

285 písm. a) Tr.por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný, resp. alternatívne
podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal on.

Pred začatím verejného zasadnutia krajského súdu dňa 21. mája 2014 matka obžalovaného ml. Q. Z. -
X. Z. uviedla, že svoje odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.1.2014,

ktoré zahlásila ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní berie späť.

Na základe podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako ajsprávnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných ml.
S. X. a ml. Q. Z. nie sú dôvodné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.
Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods.10 Tr. por. vykonal okresný
súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaných.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných
súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov

a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaných ml. S. X. a ml. Q. Z..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaní ml. S. X. a ml. Q. Z. sa dopustili konania
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede svedka - poškodeného Ľ.
V., svedkyne Q. X. - matky Ľ. V., z lekárskeho potvrdenia MUDr. Q. O. a z Nemocnice v S., zo znaleckého
posudku vypracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia - MUDr. P. Z.,
CSc., ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu.

Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana obžalovaných je účelová, v snahe
vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe

obžalovaných neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola ich vina preukázaná.

V súvislosti s námietkou obžalovaného ml. S. X. uvádzanou v písomných dôvodoch odvolania v tom
smere, či vôbec vzhľadom na vyjadrenie poškodeného, že pri údajnom skutku tam iné osoby neboli, toto
konanie naplnilo zákonné znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 Tr. zák. je potrebné uviesť, že

miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne
neurčených ľudí, a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu
postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý je

vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaných
správne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa

§ 20 Tr. zák., pretože spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a spoločným konaním sa
dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržností tým, že napadli iného.

Rovnako aj pri rozhodovaní o treste okresný súd náležitým spôsobom prihliadol ku všetkým okolnostiam,
ktoré mali vplyv na určenie jeho druhu a výmery.

Úhrnné tresty odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca s podmienečným odkladom ich výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 1 roka aj podľa krajského súdu zodpovedajú všetkým zákonným kritériám pre ukladanie
trestov uvedených v § 34 ods.1 Tr. zák., § 34 ods.4 Tr. zák., § 117 ods.1 Tr. zák.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osoby obžalovaných dospel k záveru, že účel trestu sledovaný
zákonom bude u nich splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký im bol uložený súdom prvého
stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.Uloženie trestu obžalovaným okresný súd aj vecne a zákonne odôvodnil.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu si krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku

osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolania obžalovaných ml. S. X. a
ml. Q. Z. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Vzhľadom k tomu, že matka obžalovaného ml. Q. Z. - X. Z. pred začatím verejného zasadnutia vzala
svoje odvolanie proti rozsudku späť, predseda senátu odvolacieho súdu vzal na vedomie podľa § 312

ods.4 Tr. por. späťvzatie odvolania matky obžalovaného ml. Q. Z. - X. Z..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.