Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 7, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33Csp/168/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223085
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116223085.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcov: 1/ V. O.,

nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, 2/ B. H., nar. XX.X.XXXX, H., T. 9, 3/ I. M., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX,
4/ H. M., nar. X.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 5/ R. O., nar. X.X.XXXX, N. XXX, 6/ O. F., nar. XX.X.XXXX,
C. P. XXX, 7/ C. R., nar. X.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 8/ S. S., nar. X.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 9/ R. Z.,
nar. X.X.XXXX, H., N. 1, 10/ A. Z., nar. X.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 11/ V. Z., nar XX.XX.XXXX, bytom
C. XX. 13/ Y. N., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 14/ L. S., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 15/
O. S., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 16/ B. V., nar. XX.X.XXXX, H., M. 60XX/XX, 17/ T. C., nar.
X.XX.XXXX, H., H. 1, 18/ O. G., nar. XX.X.XXXX, H., D. XX, 19/ R. G., nar. X.X.XXXX, H., D. XX, 20/

M. F., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 21/ O. F., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 22/ O. G., nar.
XX.X.XXXX, H., F. XXXX/X, 23/ M. C., nar. X.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 24/ V. C., nar. X.XX.XXXX, H.,
M. XXXX/XX, 25/ L. Z., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 26/ H. Z., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/
XX, 27/ Z. D., nar. X.X.XXXX, C. nad A., O. XXXX/XX, 28/ O. B., nar. X.XX.XXXX, H., M. XXXX/XX, 29/
S. N., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 30/ B. B., nar. XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 31/ M. S., nar.
XX.X.XXXX, H., M. XXXX/XX, 32/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad W. č. d. XXX 33/ A. U., nar.
XX.X.XXXX, Y., G. XXX/X, 34/ U. U., nar. X.XX.XXXX, H., M. XXXX/XX, v zastúpení Bytové družstvo

so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, Trnava, IČO: 00 175 480, právne zastúpení UNITED
LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 36 662 291, proti
žalovanému: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený
advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
IČO: 36 853 186, o zaplatenie 142,09 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2016 sa žalobcovia v zastúpení Bytovým družstvom so sídlom
v Trnave domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 142,09 Eur od žalovaného, ktorý sa
na ich úkor obohatil v období od 01.07.2011 do 28.11.2011, spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnili
tým, že dňa 14.08.2006 uzavreli žalobcovia a žalovaný Zmluvu o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX (v
žalobe zrejmá nesprávnosť č. XX/XXX/XX), spotrebiteľskú zmluvu za podmienok úročenia podľa bodu

2.2.4 Zmluvy, ktoré boli dohodnuté nasledovne: druh úrokovej sadzby revizibilná; základná úroková
sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR; úrokové rozpätie 1,0% p. a.; celková revizibilná úroková
sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR + úrokové rozpätie 1,0 % p. a. Dňa 08.06.2011 adresoval
žalovaný žalobcovi potvrdenie o zvýšení úrokového rozpätia, ktoré bolo realizované dňom 01.07.2011na 2,5 % p. a. Žalovaný toto svoje oznámenie zaslal žalobcovi bez akéhokoľvek odôvodnenia. Žalovaný
teda nevysvetlil žalobcovi, z akých dôvodov prijal takéto rozhodnutie a nepodložil toto svoje oznámenie
žiadnym vysvetlením. Dňa 25.07.2016 odoslali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu

Sťažnosť na postup a žiadosť o preskúmanie postupu žalovaného pri výkone bankových činností
adresovanú Národnej banke Slovenska (ďalej len „NBS“), kde žiadali preskúmať postup žalovaného v
dôsledku zmeny úrokovej sadzby na základe zmeny miery rizika klienta na základe bodu 5.5 Zmluvy
a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia žalovaným. Dňa 25.08.2016 doručila NBS právnemu zástupcovi
žalobcov stanovisko k predmetnej veci, s ktorým sa žalobcovia v plnom rozsahu stotožňujú a majú

za to, že postup žalovaného, ktorým zmenil úrokovú sadzbu v dôsledku údajnej zmeny miery rizika
klienta, je v rozpore s právnymi predpismi. Ustanovenie bodu 5.5 a 12.1.1.1. spotrebiteľskej zmluvy
predstavujú neprijateľné podmienky, preto sú neplatné. Následne poukázali na vybrané rozhodnutia
súdov v spotrebiteľských veciach. V súvislosti s bodom 5.5 Zmluvy, na základe ktorého žalovaný zmenil
žalobcom úrokovú sadzbu v dôsledku zmeny miery rizika klienta, poukázali na skutkovo totožné konanie
vedené Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 7Co/563/2015, v ktorom Krajský súd v Žiline v rozhodnutí

zo dňa 10.02.2016 uviedol: Neurčitosť takéhoto ustanovenia spočíva v tom, že používa pojem "miera
rizika klienta", ktorý nie je nikde vysvetlený a špecifikovaný, teda neumožňuje navrhovateľom ako
spotrebiteľom predpokladať obsah zmien úrokovej sadzby, ktoré môžu nastať v budúcnosti. Krajský súd
na rozdiel od Okresného súdu, dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka a z toho titulu neplatnou. Žalovaný sa

zvýšením úrokovej sadzby z 1,0 % na 2,50 % p. a. od 01.07.2011 bezdôvodne obohatil o rozdiel, ktorý by
žalobcovia zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a teda aj revizibilnej úrokovej sadzby, t.
j. sumou 227,78 Eur a sumou, ktorú žalobcovia žalovanému skutočne zaplatili po jej zvýšení, teda sumou
369,87 Eur do 28.11.2011. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil o rozdiel vo výške 142,09 EUR. Uvedený
výpočet je vykonaný na základe bodu 4.11.4 Obchodných podmienok žalovaného. Žalobcovia majú za

to, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil a získal na základe svojvoľného konania majetkový prospech.
Tento majetkový prospech získal bez právneho dôvodu resp. je plnením z neplatného právneho úkonu,
preto je povinný predmet bezdôvodného obohatenia vydať. Žalobcovia vyzvali písomne výzvou zo dňa
04.10.2016 žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v lehote stanovenej vo výzve
bezdôvodné obohatenie žalobcom nevydal, preto odo dňa nasledujúceho, t. j. od 17.10.2016 je povinný

zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.12.2016 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, keď má
za to, že prejednávaný prípad nie je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy, zmluva o termínovanom úvere
je absolútnou obchodnoprávnou zmluvou s poukazom na účel právnej úpravy ochrany spotrebiteľa a

obsah úverového vzťahu zmluvných strán. Zmluvu uzavrel správca bytového domu, ktorý sa špecializuje
výhradne na správu bytových domov, preto nemožno hovoriť o slabšej strane a nerovnovážnom
vzťahu zmluvných strán. Vlastníci neboli pri uzatváraní úverovej zmluvy slabšou stranou, ktorá má
byť chránená pred neprijateľnými podmienkami. Spotrebiteľská legislatíva vychádza z predpokladu
neskúseného spotrebiteľa, ak je ale v rámci kontraktačného procesu ex lege zastúpený profesionálom,

disponujúcim odbornou spôsobilosťou a kvalifikovaným statusom, stráca ochranný mechanizmus svoje
opodstatnenie. Z obsahu a rozsahu záväzku je zrejmé, že ide o zmluvné podmienky, ktoré môže
plniť iba správca ako zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca bytového
domu je povinný dojednať v prospech vlastníkov podmienky, aké sa dajú v čase a mieste objednania
týchto tovarov a služieb dohodnúť. V opačnom prípade zodpovedá vlastníkom bytov a neb. priestorov

za škodu, ktorú im takouto činnosťou spôsobil. Ak sa žalobcovia domnievajú, že boli namietaným
právnym úkonom akýmkoľvek spôsobom poškodení, majú možnosť sa domáhať voči správcovi svojich
nárokov zo zodpovednosti za škodu pri výkone správy. Namiesto toho sa špekulatívne domáhajú
vykonštruovaného peňažného plnenia od žalovaného z právneho dôvodu, ktorý nemá vecný základ.
Následne poukázal na nedostatok plnomocenstva na zastupovanie v konaní, keďže žalobcami sú

jednotliví vlastníci, ktorí prostredníctvom správcu udelili splnomocnenie správcovi a ten splnomocnil
advokáta na zastupovanie v konaní. Má za to, že je nevyhnutné, aby každý zo žalobcov udelil advokátovi
riadne splnomocnenie na zastupovanie v konaní. Inak je potrebné pre tento nedostatok konanie
zastaviť. Nakoniec poukázal na nedostatok právomoci súdu SR, keďže žalovaný ponúkol správcovi
v bode 15 zmluvy neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a správca tento návrh

prijal, keďže políčko v rozhodcovskej zmluve - s poučením, že ak dané políčko označí, platí, že návrh
rozhodcovskej zmluvy neprijal a vzájomné spory, ktoré by medzi stranami vznikli s úverovou zmluvou, je
príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd - neoznačil. K veci samej uviedol, že nejde o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, peňažný nárok žalobcov vychádza z domnelého porušenia vybraných zmluvnýchustanovení, ktoré nemožno posudzovať podľa predpisov upravujúcich poskytovanie spotrebiteľského
úveru. Stanovisko NBS považuje za irelevantné, nemožno naň prihliadať. Nakoniec vzniesol námietku
premlčania, keď žalobcovia si uplatnili nárok na zaplatenie peňažnej sumy inkasovanej žalovaným v

období od 01.07.2011 do 04.10.2014 (pozn. súdu zo žaloby vyplýva do 28.11.2011), teda po uplynutí
subjektívnej dvojročnej doby na vydanie plnenia, keď žaloba bola doručená súdu dňa 30.06.2016.
Žalovaný pristúpil k zmene úrokovej sadzby na základe legitímneho právneho dôvodu, v súlade s bodom
5 ods. 5.5 zmluvy, pri zmene miery rizika klienta, ku ktorej dospel v rámci interného prehodnotenia
komplexnýchukazovateľovnávratnostiúveru.Otejtozmenežalovanýsprávcuinformoval.Žalobcoviasa

pravdepodobne domnievajú, že uvedený článok neumožňoval žalovanému jednostranne meniť úrokovú
sadzbu. S poukazom na interpretačné pravidlá Občianskeho zákonníka ( § 35 ods. 2, § 37 ods.
1) a internú politiku bankových inštitúcií, keď existujú metódy zisťovania miery rizika klienta tak na
začiatku záväzkovo-právneho vzťahu, ako aj počas jeho trvania. Konkrétne metódy posudzovania rizík
klienta predstavujú obchodné tajomstvo, ktoré banka z dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu
nezverejňuje, ani nesprístupňuje.

3. Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 7NcC/15/2017 - 82 zo dňa 28.06.2017 bol za miestne
príslušný súd na konanie a rozhodnutie sporu určený Okresný súd Trnava.

4. Žalobcovia na výzvu súdu v súlade s § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „C.s.p.) uviedli, že sa plne stotožňujú s rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline,
podľa ktorého žalobcovia majú v konaní postavenie spotrebiteľov bez ohľadu na zákonné zastúpenie
pri uskutočnených záväzkoch. Žalobcovia ako fyzické osoby nemajú oprávnenie uzatvárať z titulu
vlastníkov bytov a nebytových priestorov zmluvy o úvere. Z toho dôvodu zákon č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZVB“ alebo „zákon“) upravuje dve formy správy

bytového domu a to spoločenstvo vlastníkov bytov, ktorí majú vlastnú právnu subjektivitu a správu
bytových a nebytových priestorov na základe výkonu správy správcom v súlade so zmluvou o výkone
správy. Pod správou domu sa rozumie aj obstaranie služieb a je preto zrejmé, že žalobcovia boli pri
obstaraní služieb, ktorou je aj uzavretie zmluvy o úvere, správcom. K absencii spotrebiteľského prvku
poukázali na § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorí vlastníkom bytov a nebytových priestorov

priznáva osobitnú právnu ochranu a považuje ich za spotrebiteľov a vzťahujú sa na nich vybrané
ustanovenia (uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch), pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje
práva v súvislosti s úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov a veriteľ
plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov;
to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania. Zákon o spotrebiteľských

úveroch teda explicitne stanovuje, že pri úveroch týkajúcich sa opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie
spoločných častí, zariadení alebo príslušenstva domu sa postaveniu vlastníkov priznáva postavenie
spotrebiteľov.UvedenépotvrdilaajNBSvosvojomvyjadrenízodňa28.04.2016,žalovanýspĺňadefiníciu
dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a vystupuje v danom spore ako dodávateľ vo
vzťahu k spotrebiteľom. Žalovaní sa domáhajú práv, ktoré už boli právoplatne judikované súdmi druhého

stupňa, Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 7Co/563/2015, v ktorom uznal konanie žalovaného v
rozpore s platným právnym poriadkom, keď o. i. vyhlásil za neplatné ustanovenie zmluvy o úvere v
bode 4.6, ktoré je totožného znenia ako článok 5, bod 5.5 predmetnej úverovej zmluvy, ktorý umožňoval
žalovanému meniť úrokovú sadzbu v prípade zmeny miery rizika klienta. K nedostatku splnomocnenia
poukázal na § 8b ods. 1 ZVB v spojení s § 6 ods. 2 ZVB, z ktorých vyplýva správa domu, t. j. aj

modernizácia bytového domu či už spoločných častí, príslušenstva alebo zariadenia domu, samostatne
v mene vlastníkov a na ich účet. Vlastníci bytov a nebytových priestorov ako celok nemajú právnu
subjektivitu. Dôvod, prečo v postavení žalobcu nie je správca bytového domu, je ten, do účinnosti novely
zákona č. 268/2007 Z. z. správca konal pri výkone správy vo vlastnom mene a na účet vlastníkov,
ako nepriamy zástupca. Od 01.07.2007 koná v mene a na účet vlastníkov, ako priamy zástupca.

Priame zastúpenie akceptoval aj sám žalovaný v zmluve o úvere, nakoľko za klienta označil žalobcov,
ktorí boli v zastúpení správcom. Aktívne vecne legitimovaným subjektom konania sú vlastníci bytov a
nebytových priestorov, nakoľko správca nemá priznanú aktívnu legitimáciu na zastupovanie vlastníkov
vo vlastnom mene, ale len v mene všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom
bytovom dome. K nedostatku právomoci všeobecného súdu uviedli, že v čase uzatvárania úverovej

zmluvy neexistoval žiadny rozhodcovský súd s názvom „Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk“,
ktorý je uvedený v úverovej zmluve. Žalovaný v zmluve uviedol rozhodcovský, ktorý v danom čase
neexistoval a v súčasnej dobe neexistuje, čím znemožnil platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky
s neexistujúcim rozhodcovským súdom. Žalobcovia samotné znenie rozhodcovskej doložky rovnakotak aj celej zmluvy o termínovanom úvere nemohli ovplyvniť, nakoľko pri predložení návrhu im nebolo
dovolené vzniesť akékoľvek pripomienky s poukazom na § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka je
táto doložka výslovne vyžadujúca od spotrebiteľa, aby prípadné spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní, neprijateľná a preto neplatná. Ku skutkovým tvrdeniam žalovaného uviedli,
že sa nejedná o spotrebiteľský úver, ale celkom jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu. K vznesenej
námietke premlčania uviedli, že žalobcovia sa dozvedeli až z doručeného stanoviska NBS zo dňa
28.04.2016, že žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Ak by súd uznal námietku premlčania
žalovaného, došlo by k rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko

žalobcoviaakospotrebitelianemalivrokoch2012,2013,2014potrebnéinformáciekzisteniu,žekonanie
žalovanéhospĺňazákonnýpredpokladnaplneniainštitútubezdôvodnéhoobohatenia.Kneplatnostibodu
5.5 Zmluvy o termínovanom úvere citovali z odôvodnenia právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v
Žiline sp. un. 7Co/563/2015, ktorý odôvodnil o. i. určenie neprijateľnosti bodu 4.6 zmluvy o úvere tým, že
neurčitosť takéhoto ustanovenia spočíva v tom, že používa pojem „miera rizika klienta“, ktorý nie je nikde
vysvetlený a špecifikovaný, teda neumožňuje navrhovateľom ako spotrebiteľom predpokladať obsah

zmien úrokovej sadzby, ktoré môžu nastať v budúcnosti. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu
dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods.
4 písm. i) Občianskeho zákonníka a z toho titulu neplatnou. Účastníkom konania a teda neúspešnou
stranou bol práve žalovaný, sporné ustanovenie zmluvy bolo v minulosti viacnásobne vyhlásené súdmi
Slovenskej republiky za neplatné. Ak bol raz dotknutý článok vyhlásený za neplatný, je podľa žalobcov

neplatný en block aj v ostatných zmluvách. K výkladovým pravidlám uvedeným žalovaným vo vyjadrení
uviedol, že predmetom konania nie je sporná neurčitosť, vážnosť alebo zrozumiteľnosť dotknutého
článku, ale neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na základe ktorej sa žalovaný bezdôvodne obohatil.

5. Žalovaný na výzvu súdu v súlade s § 167 ods. 4 C.s.p. uviedol, že z § 8b ods. 1 ZVB v znení účinnom

ku dňu podania žaloby vyplýva, že po vykonanej novele zákonodarca vložil do tohto ustanovenia
výslovné oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome pred súdom. Samotnú správu domu vykonáva v mene a na účet vlastníkov. To znamená, že
od 01.07.2007 v konaní pred súdom správca koná samostatne za vlastníkov bytov, preto mu nechýba
aktívna vecná legitimácia. Napr. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí pod sp. zn. 6Co/471/2012

uviedol, že vzhľadom na veľkosť bytových domov a s tým súvisiaci značný počet vlastníkov bytov a
nebytových domov zjavne nemohlo byť úmyslom zákonodarcu, aby v konaní pred súdom vystupovali
ako žalobcovia naraz všetci vlastníci. Ak sa žalobcovia domnievajú, sú aktívne vecne legitimovaní
v tomto konaní, je nevyhnutné, aby každý z vlastníkov udelil advokátovi osobitné splnomocnenie.
Správca sa v zmysle § 89 C.s.p. nemôže dať ďalej zastúpiť advokátom, ani iným zástupcom. Advokát

by mohol správcu zastupovať iba v prípade, ak by bol správca jediným žalobcom. Zotrval na absencii
spotrebiteľského prvku, pričom poukázal na to, že § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch sa na
daný vzťah neaplikuje, keďže zmluva o úvere zo dňa 14.08.2006 bola uzavretá pred účinnosťou tohto
ustanovenia (1.1.2013). Stanovisko NBS a právny názor Krajského súdu v Žiline, ktorý rozhodol o
miestnej príslušnosti Okresného súdu Trnava, nemajú záväzný charakter a nemôžu byť určujúce pre

záver o spotrebiteľskom charaktere dotknutej zmluvy o úvere. Ďalej uviedol, že klientom žalovaného bol
v čase uzavretia úverovej zmluvy správca a podľa povahy záväzku aj jednotliví vlastníci. Aj vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru je viazané na porušenie povinností správcu, nie jednotlivých vlastníkov
bytov. Táto skutočnosť podporuj záver o absencii spotrebiteľského prvku, keďže prevažná časť zmluvy
o úvere reflektuje na osobitnú pozíciu správcu ako osoby zodpovedajúcej za profesionálnu správu

a údržbu bytového domu. Je pravdou, že podľa bodu 10.1.2 zmluvy sú povinní plniť povinnosti aj
vlastníci bytov, ide však len o také povinnosti, z ktorých povahy vyplýva, že ich správca splniť nemôže.
Keďže pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy konal správca ako kvalifikovaný subjekt v oblasti
výkonu správy bytových domov, nie je splnená prinajmenšom jedna z kumulatívnych podmienok,
aby sa mohlo jednať o spotrebiteľskú zmluvu. K rozhodcovskej doložke má za to, že pre uvedenie

skoršieho označenia rozhodcovského súdu v rozhodcovskej doložke nemôže viesť k záveru, že dohoda
v rozhodcovskej doložke je neplatná. Zmena v názve rozhodujúceho orgánu nespôsobuje neplatnosť
rozhodcovskej doložky. Tvrdenie žalovaného o neexistencii rozhodcovského súdu, ktorý bol uvedený
v rozhodcovskej doložke, je účelové a zavádzajúce. Rozhodcovský súd je jednoznačne identifikovaný
svojim zriaďovateľom. Správca mal možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť. Neodmietnutím bol

uzrozumený s tým, že prípadné spory budú predložené na rozhodnutie rozhodcovskému súdu, keď
túto možnosť nevylúčil zaškrtnutím príslušného políčka v zmluve. Žalobcovi nič nebránilo, aby návrh
na uzavretie rozhodcovskej doložky bez ďalšieho odmietol a tým vylúčil prejednanie tohto sporu pred
rozhodcovským súdom. Keďže zmluva o úvere nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovskádoložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej uviedol, že dôvodné vznesenie námietky
premlčania nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Správca ako zástupca žalobcov bol žalovaným riadne informovaný o zmene

úrokovej sadzby. Ak správca zistil zmenu výšky splátky úveru údajne po uplynutí troch rokov a to len z
vyjadrenia NBS, je to možné považovať za podstatné porušenie povinnosti správcu, za ktoré sa správca
zodpovedávlastníkombytovpodľa§8ods.5ZVB.ZrozhodnutíKrajskéhosúduvBratislavenapr.sp.zn.
6Co/471/2012, so. Zn. 3Co/405/2012, sp. zn. 5Co/168/2014 vyplýva, že jediným subjektom oprávneným
žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia je len správca. Ak by súd pripustil, že účastníkmi tohto

konania sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, bezdôvodné obohatenie by sa muselo vydať
spoločne a nerozdielne všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, na úkor ktorých sa žalovaný
obohatil. To by znamenalo, že vlastníci tvoria nútené spoločenstvo a nepreukázanie ktoréhokoľvek z
predpokladov vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia musí mať za následok zamietnutie
žaloby. Žalovaný má ale za to, že spolu s prevodom vlastníckeho práva k bytu sa neprevádza na
nového vlastníka bytu právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Nový vlastník bytu

vstupuje len do vlastníckeho práva k bytu, nie do ostatných práv a povinností týkajúcich sa napr.
nadobudnutia a užívania bytu alebo správy bytového domu. K zmluve o výkone správy pristupuje. Pokiaľ
pôvodný vlastník neprevedie osobitnou na nadobúdateľa bytu svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, oprávneným zostáva výlučne pôvodný vlastník bytu. Preto s poukazom na zmeny na liste
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Trnava má za to, že hmotnoprávne oprávnenie niektorí žalobcovia dodnes

nepreukázali. Pre vydanie obohatenia všetkým, na úkor ktorých sa žalovaný bezdôvodne obohatil, by
museli žalobcovia vždy určiť zoznam účastníkov v konkrétnom období, kedy boli vlastníkmi všetky
subjekty na strane žalobcu a len tieto subjekty by mali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
konkrétne obdobie. Inak by súd priznal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, na úkor
koho sa žalovaný neobohatil, čím má za nesprávne určený okruh subjektov na strane žalobcov.

6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a vyjadrenia k prednesu
vykonal dokazovanie oboznámením informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie Trnava, zmluvou o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 14.08.2006, Oznámením veriteľa
o zvýšení úrokového rozpätia, Sťažnosťou na postup a žiadosť o preskúmanie postupu Prima banky

Slovensko a. s. pri výkone bankových činností, Oznámením NBS zo dňa 25.08.2016 (nesprávne
dátumované 25.08.2015), Odpoveďou NBS po prešetrení všetkých podkladov zo dňa 28.04.2016
(nesprávne dátumované ako 28.04.2015), Stanoviskom NBS k podaniu vlastníkov bytov ma T. ulici
zastúpených bytovým družstvom so sídlom v Trnave zo dňa 28.10.2015, Obchodnými podmienkami
pre úvery právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, samosprávam a vlastníkom bytov

a nebytových priestorov - Prima banka Slovensko, a. s. s účinnosťou od 01.04.2016, predžalobnou
upomienkou zo dňa 04.10.2016 prevzatou žalovaným dňa 12.10.2016, Zmluvou o výkone správy č. XX
pre bytový dom M. č. XX, Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016
a zo dňa 18.04.2018, Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/223/2016 zo
dňa 25.10.2017, vyjadrením žalobcu zo dňa 30.01.2018, vyjadrením žalovaného zo dňa 02.03.2018,

žiadosťou o predčasné splatenie zo dňa 20.09.2011 a vyjadrením banky zo dňa 21.09.2011 ( v súdnom
spise na č. l. 197-198), kópiou potvrdenia z knihy odoslanej pošty žalovaného (na č. l. 241), výpisom z
knihy doručenej pošty Bytového družstva so sídlom v Trnave ( na č. l. 260-266), oznámením Slovenskej
pošty a. s., zápisnicou z konania sp. zn. 22Csp/86/2017 z výsluchu svedka p. W. a štatutárneho orgánu
Bytového družstva so sídlom v Trnave L.. N., uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26Co/89/2018 -

242 zo dňa 17.07.2018, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci.

7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v
k. ú. Trnava, zapísaní na LV č. XXXX si uplatňujú vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo

jednostranným právnym úkonom banky, ktorá sa rozhodla pristúpiť k zvýšeniu úrokovej sadzby s
účinnosťou od 01.07.2011. K zvýšeniu tohto rozpätia došlo bez uvedenia bližšej špecifikácie a e nie
je jasné, o koľko došlo k zvýšeniu úrokovej sadzby, lebo v liste je napísané, že úroková miera sa
zvyšuje na ... a nie je presne špecifikované, o koľko percentuálnych bodov sa úroková sadzba mala
zmeniť. Má za to, že v tomto prípade sa jedná o priamy úmysel banky, nakoľko v r. 2011 došlo k

poklesu úrokových sadzieb na finančnom trhu a banka využila možnosť nenápadne zvýšiť úrokovú
sadzbu vo svoj prospech, pričom splátky úveru kopírovali doterajšie splátky úveru a preto možnosť
identifikovať zvýšenie úrokovej miery bolo nepatrné až zanedbateľné. K tomuto sa vyjadrila aj NBS ako
najvyšší orgán dohľadu na bankovým trhom, ktorá konštatovala, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah,že práva spotrebiteľov boli v celom rozsahu poškodené. Aj Krajský súd v Žiline konštatoval pri určení
miestnej príslušnosti v daných sporoch, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, a až na základe tohto
konštatovania posúdil vecnú miestnu príslušnosť pre Okresný súd Trnava podľa bydliska jednotlivých

spotrebiteľov. Daný spotrebiteľský úver nebol braný v súvislosti s podnikateľskou činnosťou bytového
družstva, ale bol braný v súvislosti s vykonaním nevyhnutných opráv a teda za účelom zveľadenia
majetku fyzických osôb - spotrebiteľov. Je preto jednoznačné, že spotrebiteľský prvok je tu daný aj
s odkazom na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to hlavne § 52 ods. 3, ods. 4
a nasl., kde je presne charakteristika, aký právny úkon sa považuje za spotrebiteľský právny úkon.

Zmluva o úvere zo dňa 14.08.2006 bola uzatvorená pred účinnosť tohto ustanovení zákona č. 129/2010
Z. z., a aj pred 01.01.2013. Zákonné zastúpenie vykonáva (správca) v prvom rade samostatne, v
mene a na účet vlastníkov jednotlivých bytov, ktorí sú spotrebitelia. Preto akýkoľvek iný výklad by
odporoval zákonu a samozrejme duchu zákona, dôvodovej správe a predchádzajúcej legislatívnej
úprave. Je jednoznačné, že inštitút priameho zastúpenia sa historicky vyvíjal. Pôvodné nepriame
zastúpenie správcom, ktoré spôsobovalo neprekonateľné prekážky pre postup v civilnom sporovom

konaní, bolo nahradené inštitútom priameho zastúpenia a z toho dôvodu, kreácia plných mocí plne
sleduje a zodpovedá zmyslu zákona. Túto skutočnosť umocňuje aj posledná novela zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, ktorá rozširuje prípady zákonného zastúpenia aj o ďalšie spôsoby, kde
správca zastupuje vlastníkov aj na strane žalovaných, aj žalobcov. Čo sa týka uplatnenia námietky
premlčania, poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie,

pretože banka mala vedomosť, vedela a aj napriek tomu uskutočnila jednostranné zvýšenie úrokovej
sadzby, pričom s odbornou starostlivosťou si pri výkone svojej podnikateľskej činnosti musela byť
vedomá, že k bezdôvodnému obohateniu na jej strane dochádza. Banka si vykonávala jednostranné
inkaso, to znamená, že si jednostranne začala vykonávať zásahy automaticky, bez akéhokoľvek súhlasu
vlastníkov. Toto flagrantné porušenie zákona konštatuje aj NBS vo svojom stanovisku. Momentálne

prebieha konanie o uloženie pokuty, ktoré je neverejné, za porušenie povinnosti banky. K zisteniu, že
k bezdôvodnému obohateniu dochádza, predchádzalo pátranie na Bytovom družstve, pričom kontrolná
komisia zistila až v priebehu r. 2014-2015, že dochádza k odčerpávaniu tohto úroku, pričom následne
pre potvrdenie tohto stanoviska podala žiadosť o preskúmanie na NBS. Čo sa týka prechodu vydania
bezdôvodného obohatenia, pridŕža sa písomného vyjadrenia, kde nikto nespochybňuje povinnosť

nových vlastníkov platiť, ako aj na ustanovenia § 19 ZVB. Žalobca žiada o vrátenie bezdôvodného
obohatenia na účet fondu bytového domu, z ktorého k bezdôvodnému obohateniu inkasom dochádzalo.
Žaloby boli aj z toho dôvodu podané neskôr, lebo prebiehali siahodlhé rokovania s bankou. Dvakrát
rokovali s bankou, pričom banke poskytli analýzy. Banka podala odpoveď, že má ochotu a vôľu sa súdiť,
z tohto dôvodu sú na súde. Banka písomne nereagovala na žiadne výzvy zo strany bytového družstva,

ktoré boli opakovane zasielané až do podania žaloby, v r. 2014-2016. Čo sa týka uplatnených trov,
predmetom tohto konania nie sú trovy. Všetky konania, ktorých je 49, prebiehajú pro bono - zdarma. Čo
sa týka vedomostí vlastníkov bytov o tomto konaní, kto má záujem, je pravidelne informovaný o výsledku
a postupe týchto konaní, pričom vládne znechutenie vlastníkov nad týmito konaniami. Správca je pritom
plne spôsobilý konať samostatne bez súhlasu vlastníkov. Žalovaný si je dobre vedomý, že ak by bol

potrebný súhlas všetkých vlastníkov bytov, nedošlo by ani k uzatvoreniu úverovej zmluvy, ani dodávky
elektriny a plynu. Mnohí vlastníci ani netušia, kto je dodávateľom. Preto bol vykreovaný inštitút správcu.
Na schôdzach sa zúčastňuje 20-30% vlastníkov bytov. Nezáujem ale nespôsobuje, že správca nemá
povinnosti, ktoré sú mu delegované.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že kľúčovou vadou, ktorou zaťažil žalobca toto
konanie, je nesprávne označenie subjektu na strane žalobcu. Táto vada spôsobuje výrazné nedostatky,
jednak v nesprávnom procesnom označení a jednak v hmotnoprávnom uplatnení nároku. Žalovaný v
žiadnom prípade neneguje právo správcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov žalovať nároky zo
zmluvy o správe v mene a na účet vlastníkov a pri tomto úkone sa nechať právne zastúpiť. To, že ide o

priamezastúpeniesprávcomvzmysle§8bods.1ZVB,musíbyťzrejméajzoznačeniažalobcov,ktorých
má v žalobe označiť ako hromadný subjekt - vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
M. XX, Trnava, zastúpení správcom. To je dôsledok zmeny v zastúpení účinnej od 01.07.2007 na ktorú
poukázal aj žalobca. Ak súd trvá na tom, že v danom prípade koná s 34 žalobcami, je potrebné vysvetliť
aj to, či s nimi koná ako so samostatnými osobami, a ak áno, či postupuje v súlade s § 75 ods.2 CSP.

Ak žalobcov oslovil, s akým výsledkom. Podľa názoru žalovaného existuje odôvodnený predpoklad, že
žiaden zo žalobcov nemá vedomosť o tom, že je subjektom súdneho konania a žalobcom v takomto
konaní. Domnieva sa, že ide o spor, ktorý cielene vedie Bytové družstvo so sídlom v Trnave v spolupráci
s jeho právnym zástupcom, pravdepodobne za účelom získania vysokých trov právneho zastúpenia.Pritomtakétokonaniejevočiosobámoznačenýmakožalobcovianepoctivé,keďžetítoničnetušiaciľudia
sú účastníkom konania súvisiaci s vlastníctvom ich bytu a môže to mať dôsledky v ich individuálnych
právnych vzťahoch, napr. tí, ktorí k bytu zriadili záložné právo v prospech banky, môžu byť ohrození

predčasnou splatnosťou úveru z dôvodu vedenia tohto sporu, keďže je to bežnou súčasťou záložných
zmlúv, tí, ktorí byt predávajú môžu kupujúcim poskytnúť nepravdivé vyhlásenie, že sa v súvislosti s
bytom nevedie žiadny spor, v dôsledku čoho môže dôjsť k odstúpeniu od zmluvy. Žalovanému aj súdu
musí byť z podanej žaloby zrejmá motivácia žalobcu, ktorou je zjavne zvýšenie odmeny za právne
služby, ktorá za jeden úkon právnej služby niekoľko násobne prevyšuje hodnotu uplatnenej pohľadávky,

v konkrétnom prípade je predmetom sporu vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 142,09 €, nárok
na náhradu za jeden úkon právnej služby vrátane režijného nákladu a DPH je 1.356,00 €, čiže 9-násobne
viac ako uplatnený nárok. V súčasnosti budú trovy za 5 úkonov právnej služby, pri takomto uplatnení
trov presahovať žalovanú sumu 47-násobne. Žalovaný predpokladá, že skutočným dôvodom podania
žalôb je medializácia sporov medzi individuálnymi žalobcami a žalovaným a zverejnenie rozsudkov.
Jedným zo zverejnených rozsudkov o ktorý žalobca opiera svoj nárok je rozsudok KS v ZA, sp. zn.

7Co/563/2015 z 10.02.2016, ktorý určil, že čl. 4.5, ktorý sa nachádza aj v zmluve, ktorá je predmetom
tohto sporu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tento rozsudok bol zrušený uznesením NS SR sp.
zn 4Cdo/223/2016 zo dňa 25.10.2017. Preto sa žalovaný domnieva, že tvrdenie žalobcu prednesené
na dnešnom pojednávaní, že k zisteniu bezdôvodného obohatenia došlo v dôsledku činnosti kontrolnej
komisie v r. 2014-2015, nie je pravdivé a v zásade nie je ani preukázané. Žalovaný v súčasnosti

predmetný spor považuje za spor o trovy konania bez ohľadu na záujem konkrétnych subjektov na
strane žalobcu a žaloba tak ako je podaná, predstavuje zjavné zneužitie práva v zmysle čl. 5 CSP. Čo sa
týka námietok nedostatku splnomocnenia, nedostatku právomoci všeobecného súdu, tu sa pridržiava
písomných vyjadrení. Krajský súd v Žiline nerozhodol o tom, že ide o spotrebiteľský spor pri rozhodnutí
o námietke miestnej príslušnosti, v odôvodneniach uznesenia vo viacerých veciach deklaroval, že ide

len o predbežné posúdenie vyplývajúce z toho, ako sú označené strany sporu. Zákon o spotrebiteľských
úveroch sa na daný spor celkom nepochybne musí použiť, keďže je lex specialis aj k ust. § 52 a nasl.
OZ, aj k ust. Zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka. Z § 24a vyplýva, že jediným klientom banky
v danom prípade je správca (zákonný zástupca vlastníkov), tento pri uzatváraní a plnení zmluvy koná
ako profesionál. Dôvodom ochrany spotrebiteľa nie je majetok fyzických osôb, ale ich slabšie postavenie

s ohľadom na nedostatok profesionality a informovanosti pri rozhodovaní. To v prípade správcu -
profesionála nie je splnené. Správca v danom prípade musel konať s odbornou starostlivosťou, a po
doručení oznámenia o zmene úrokovej sadzby pred 01.07.2011 si pri vynaložení odbornej starostlivosti
musel sám všimnúť, že došlo k takejto zmene. Nie je preto možné priznať relevanciu tvrdeniu, že o
zmene sa dozvedel v dôsledku výsledkov kontrolnej komisie v danom prípade 3 alebo 4 roky po tom,

ako bol úver splatený. Žalobca taktiež nevysvetlil, prečo, ak zistil bezdôvodné obohatenie v r. 2014 podal
žalobu až v r. 2016, keď vedel, že môže dôjsť k premlčaniu. Z dôvodov uvedených v hmotnoprávnej
námietke premlčania preto považujeme uplatnený nárok za premlčaný. Tiež zastáva názor, že v súlade
s § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže banka plniť bezdôvodné obohatenie vlastníkom,
ale len správcovi.

9. V záverečnej reči právny zástupca žalobcov o. i. uviedol, že žalovaný úmyselne svojim konaním
zvýšil úrokovú sadzbu alebo úrokové rozpätie pri spotrebiteľoch, pričom vychádzame z § 15 Trestného
zákona, ktorý definuje úmysel, ako aj z § 4 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktorý definuje úmyselné
konanie. Považuje za dostatočné, ak by žalovaný konal aj s nepriamym úmyslom. Pre nepriamy úmysel

stačí, ak žalovaný uskutoční právny úkon, ktorým došlo k bezdôvodnému obohateniu a v prípade, ak
by k takémuto bezdôvodnému obohateniu došlo, bol s týmto výsledkom uzrozumený. V tomto prípade
aj vzhľadom na to, že žalovaný je podnikateľský subjekt erudovaný v odbore poskytovania úverov
a vzhľadom na motív, teda v tom čase prebiehajúci predaj žalovaného, resp. fúzia, ako aj pokles
základnej úrokovej sadzby Euribor, pri ktorom bolo prakticky nezistiteľné zvýšenie úrokového rozpätia,

čo sa podarilo preukázať aj svedeckými výpoveďami, konkr. pána W. ako spotrebiteľa, má za to, že
aj vzhľadom k tej skutočnosti, že banka vykonávala jednostranné inkaso, nebolo možné túto zmenu a
bezdôvodné obohatenie identifikovať. Poukázal aj na pasívne konanie žalovaného, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami, pretože dlhodobo naťahoval proces nielen samotného
zisťovania bezd. obohatenia, kedy samotný žalovaný potvrdil opakované doručenie žiadosti o vyčíslenie

úroku pri dome T. XX-XX, ako aj nevybavovanie reklamácií, nereagovanie na mimosúdne výzvy a aj
na vedomosť žalovaného, že v obdobnej veci bolo započaté na Okresnom súde Žilina súdne konanie
pod sp. zn. 18C/341/2013, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti ustanovení zmluvy. Žalovaný
preukázateľne už v r. 2013 mal vedomosť o tom, že sú napadnuté konkr. ustanovenia zmluvy otermínovanom úvere, a s odbornou starostlivosťou už v tom čase mal zvažovať, či bude pokračovať v
zrážaní zvýšenej úrokovej miery, resp. rozpätia voči žalobcom, ako spotrebiteľom. Zároveň je otázka,
akým spôsobom súd vyhodnotí doručovanie jednostranných oznámení o zmene úrokovej miery, teda

miery rizika klienta v súlade s bodom 5.5, nakoľko, ako sme od začiatku tvrdili, tieto oznámenia aj s
ohľadom a podporou vo vykonanom dokazovaní boli doručované neskôr, teda nie v rozhodnom čase
zvýšenia, resp. prehodnotenia miery rizika klienta, ale predpokladáme, že boli doručované v rozpore so
zmluvou, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými až v priebehu rokov 2014-2015, kedy
sa správca ako zákonný zástupca začal danou problematikou zaoberať a začal skutočne identifikovať

všetky podklady, ktoré sa bezdôvodného obohatenia týkali. Ako bolo preukázané z výsluchov L.. W. a p.
N., do dnešného dňa okolo 10-20 jednostranných oznámení chýba a treba ponímať výpoveď p. N. v tom
kontexte, že v r. 2014-2015, teda v čase, kedy došlo k zisteniu BO, tieto jednostranné oznámenia chýbali.
Zároveň uvádzam, podrobne sme sa venovali aj žalovaným predloženým dôkazom, označovaných
v našich vyjadreniach ako kniha, kde sme poukázali na nami predpokladanú manipuláciu s daným
dôkazom, pretože ako vyplýva z interného označovania listov žalovaným, a interným prideľovaným

čísiel listov, toto číslo listu prislúcha v zmysle predloženej knihy mestu Trnava, ale určite neprislúcha
zákonnému zástupcovi, správcovi. Preto predpokladáme, že tento dôkaz predložený v súdnom konaní
len nasvedčuje a poukazuje na celkové konanie žalovaného, ktoré zodpovedá konaniu v rozpore s
článkom 5 CSP. A nasvedčuje snahe žalovaného akýmikoľvek prostriedkami a metódami spochybniť
zákonné právo spotrebiteľov na vydanie bezdôvodného obohatenia.

10. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 7Co/563/2018, v ktorom rozhodol o bode 4.6 zmluvy o poskytnutí úveru, uzavretej medzi
žalovaným ako veriteľom a dvoma žalobcami ako fyzickými osobami, ktorí čerpali úver na nadobudnutie
nehnuteľnosti, ako o neprijateľnej zmluvnej podmienke, podali dovolanie z dôvodov procesných, keďže

odvolací súd neopravil jeho pochybenie, ktoré mu predtým Najvyšší súd vytkol a z tohto dôvodu zrušil
pôvodný rozsudok Krajského súdu v Žiline, ale aj čo do právnej stránky veci. Totožnosť bodu 4.6 zmluvy
o poskytnutí úveru v tomto konaní a bodu 5.5 zmluvy o termínovanom úvere, ktorá je predmetom
prejednávaného konania, sa končí pri jeho textácii. Už zo samotných okolností tohto konania vyplýva,
že zmluvu o termínovanom úvere neuzatvárali fyzické osoby - spotrebitelia, ktorým je súd povinný v

zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytnúť zvýšenú ochranu, ale správca ako odborne
spôsobilá osoba, napriek tomu, že koná na účet spotrebiteľov. Z rozhodnutí súdov SR nebolo dodnes
judikované, že by sporný článok bol neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Toto v konečnom dôsledku
nebolo vyslovené ani iným relevantným orgánom, v konkrétnom prípade NBS. Z uvedeného dôvodu
v súčasnosti, ale predovšetkým v čase jednostranného zvýšenia úrokového rozpätia, nebolo zrejmé,

že by malo ísť o konanie, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rovnako sporné ustanovenie
bodu 5.5 zmluvy o termínovanom úvere nie je dodnes judikované ako neprijateľná zmluvná podmienka a
žalovaný nie je povinný sa zdržať jej používania. Na margo vyhotovenia rozsudku, ktorý bol predložený
žalobcami v konaní sa žalovaný čuduje, odkiaľ žalobca získal neanonymizovaný rozsudok s uvedením
všetkých osobných údajov, keďže on, ani jeho klient neboli strany predmetného konania. Vo vzťahu

k motivácii žalobcov na podanie sporných žalôb žalovaný uviedol, že predpokladá, že sa tak stalo
z dôvodu publikovania predmetných prípadov. To, že v súčasnosti je predložený neanonymizovaný
rozsudok indikuje, že predpoklad žalovaného sa zdá správny a účelom konania žalobcov je snaha o
získanie obdobných bezdôvodných obohatení ako v iných prípadoch. A to aj v prípade nárokov, ktoré
boli v čase podania žalôb už premlčané. Čo sa týka toho, že žalovaný neodpovedal na výzvu žalobcov

v konkrétnom prípade poukázal na to, že výzva prišla až po premlčaní nároku a jej súčasťou bola
žiadosť o zaplatenie trov konania, ktoré prevyšovali uplatnený nárok niekoľkonásobne. Z tohto dôvodu
sa žalovaný rozhodol na takúto, podľa neho nerelevantnú výzvu, nereagovať. Vo vzťahu k doručovaniu
oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia uviedol, že povinnosť riadne doručovať tieto oznámenia
vyplýva zo zákona o bankách. Nejde teda o povinnosť len medzi zmluvnými stranami. Zo svedeckej

výpovede L.. N. nevyplýva, že v súčasnosti nemajú vedomosť o oznámeniach pri 10-20 úveroch, ako to
tvrdí žalobca, ale že týchto 10 - 20 oznámení boli dodatočne vyžadované z banky. Z uvedeného je teda
nesporné, že v čase doručenia niektorých z oznámení sa žalobca, resp. správca musel dozvedieť, že sa
úrokové rozpätia zvyšujú. To, či to nevedel usúdiť z konkrétnej výšky splátky ako tvrdí žalobca, žalovaný
nevie špecifikovať a nevie to posúdiť ani súd, pretože dodnes žalobcovia neoznámili súdu v žiadnom

podaní výšku splátky, ktorú platili pred zvýšením, a výšku splátky, ktorú platili po zvýšení úrokového
rozpätia. Čo sa týka uplatnenej námietky premlčania, na tejto žalovaný trvá v plnom rozsahu. Žalobca
si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za čas od 15.06.2011 do 28.11.2011. Žaloba
bola podaná 19.10.2016. Konanie žalovaného v r. 2011 malo základ v zmluve. Žalovaný sa nemoholnijako domnievať, že by jeho konanie bolo v rozpore s akýmkoľvek právnym predpisom. Naopak, § 27
ods. 1 zákona o bankách mu prikazuje znižovať možné rizikové obchody, ktoré by vykonával na úkor
iných klientov a zohľadňovať zmenu rizík na strane klienta. Je nesporné a nepochybné, že v rozhodnom

období došlo k zmene úrokových sadzieb uplatňovaných v rámci indexu Euribor takým spôsobom, že
pôvodne uplatňovaná úroková sadzba by bola neadekvátna tomu, aká by mala byť vzhľadom na riziko
pri obdobnom type úverov. Z tohto dôvodu za účelom snahy o nevystavovanie sa bankrotu, príp. iným
negatívnym dôsledkom spojeným s uplatňovaním neadekvátnych úrokových sadzieb voči niektorým
klientom,žalovanýúrokovúsadzbuzvýšil.Vpredmetnomsporetrvalstav,kedyžalobcoviaplatilizvýšené

splátky len 6 mesiacov a tento stav skončil 5 rokov pred podaním žaloby. Keďže je celkom zjavné, že
žalovaný nekonal úmyselne, je predmetný nárok premlčaný. Vo vzťahu k § 107 ods. 3 Občianskeho
zákonníka uviedol, že toto ustanovenie sa používa pri vznesení námietky premlčania pri vzájomnom
vysporiadaní bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Nejde však o
tento prípad, pretože zmluvy o termínovanom úvere skončila splnením a neexistuje žiadna vzájomná
povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. Zo zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 14.08.2006 vyplýva uzatvorenie zmluvy
medzi Bytovým družstvom so sídlom v Trnave s označením ako klient a žalovaným Prima banka
Slovensko, a. s. s označením ako banka na účel: výmena existujúcich okien za plastové na celom
bytom dome, vo výške 1.200.000 Sk s dojednaným úročením v bode 2.4. celkovou revizibilnou úrokovou

sadzbou, ktorá je hodnota 6 mesačného BRIBORU + úrokové rozpätie 1,0 % p. a. Bod 5.5 zmluvy
obsahujedojednanie:bankamáprávoadekvátnymspôsobommeniťúrokovúsadzbuvprípade,akdôjde
k zmene jej refinančných nákladov alebo k zmene miery rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže
súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta stanoveného bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy
klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie výšky refinančných

nákladov a zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia
v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka
oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu písomne
v primeranej lehote oznámi klientovi. Podľa bodu 5.6 Zmluvy, banka môže kedykoľvek počas trvania
úverového vzťahu klientovi ponúknuť inú zmenu spôsobu úročenia. Túto zmenu budú v prípade súhlasu

klienta zmluvné strany riešiť formou dodatku k úverovej zmluve. Podľa bodu 5.7 Zmluvy, klient je
oprávnený jedenkrát za kalendárny rok za poplatok určený v Sadzobníku poplatkov požiadať banku
o prehodnotenie miery jeho rizika a s tým súvisiace prehodnotenie úrokovej sadzby. Podľa bodu 13.1
zmluvy, písomné podania adresované druhej zmluvnej strane budú považované za riadne podané a
včas uskutočnené, ak budú doručené osobne, doporučenou poštou alebo oficiálnou kuriérskou poštou

podľa bodu 13.2 úverovej zmluvy na adresy uvedené v bode 13.4 úverovej zmluvy, ak sa zmluvné
strany nedohodnú inak. V bode 15.3.2 Zmluvy je uvedené: ak sa niektoré ustanovenia úverovej zmluvy
stanú neplatnými alebo neúčinnými, zmluvné strany sa dohodli, že uzatvoria dodatok zmluvy, v ktorom
takéto ustanovenie nahradia ustanoveniami, ktoré budú zodpovedať obsahu a účelu neplatných alebo
neúčinných ustanovení.

12. Z oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011 vyplýva, že veriteľ na základe
predchádzajúcich spoločných rokovaní k problematike zvýšenia úrokového rozpätia podľa bodu 5.5
úverovej zmluvy (vrátane č. XX/XXX/XX) oznamuje, že dňom 01.07.2011 sa mení úrokové rozpätie
úverov na 2,50 % p. a. Celková úroková sadzba bude predstavovať hodnotu 6 mesačného EURIBORU

+ 2,50 % p. a.

13. Zo žiadosti o predčasné splatenie úveru zo dňa 20.09.2011 vyplýva jej podanie Bytovým družstvom
so sídlom v Trnave v mene vlastníkov bytov v bytovom dome na ul. M. XX, Trnava (v zastúpení) k úveru
č. XX/XXX/XX zo dňa 14.08.2006 a k úveru č. XX/XXX/XX zo dňa 26.07.2010. Z vyjadrenia banky zo dňa

21.09.2011 vyplýva, že vlastníci bytov bytového domu ul. M. XX, Trnava čerpajú dva úvery s vyčíslením
zostatku oboch úverov s úrokom a poplatkom za predčasné splatenie a oznámením, že banka zrealizuje
predčasnú splátku do 5 pracovných dní od doručenia žiadosti klienta.

14. Z Odpovede NBS zo dňa 28.04.2016 k žiadosti o preskúmanie postupu Prima banka Slovensko,

a. s. k označeným úverovým zmluvám po prešetrení všetkých podkladov vyplýva o. i. jej záver, že či
už sa jedná o zmluvy uzavreté priamo so správcom alebo vlastníkmi bytov, vlastníci bytov uzatvorili
s bytovým družstvom v zmysle ustanovenia § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov (ďalej „zákon o vlastníctve bytov“) zmluvu o výkone správy, predmetom ktorejje obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome činnosti uvedené v § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov. V zmysle ustanovenia
§ 8b zákona o vlastníctve bytov je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene a

na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a je oprávnený konať pri správe domu za
vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomepredsúdom.Podľa§9ods.2zákonaovlastníctvebytov
právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a
pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome... Uzatvorením úverovej zmluvy preto práva a povinnosti z právneho

úkonu vznikli priamo vlastníkom bytov. Spotrebiteľská ochrana vrátane ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami v zmysle ustanovenia § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník sa
vzťahovala aj na Bytové družstvo. Účelom právnej formy bytového družstva je uspokojovanie potreby
bývania svojich členov, čo nie je činnosťou smerujúcou k dosiahnutiu zisku ... zastúpenie vlastníka bytu
naplňujúceho zákonnú definíciu spotrebiteľa osobou nenaplňujúcou definíciu spotrebiteľa pri právnom
úkone uzatvorenia zmluvy nemôže spotrebiteľa zbaviť spotrebiteľskej ochrany garantovanej právnym

poriadkom... Záujem zákonodarcu na zvláštnej ochrane vlastníkov bytov a nebytových priestorov
nachádza svoju reflexiu aj... v ustanovení § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch priznáva špeciálny
právny režim. ..Preto všetky osoby na dlžníckej strane je podľa zákona účinného v dobe kontraktácie je
treba považovať za spotrebiteľov. ... S poukazom na uvedené NBS bližšie zdôvodnila svoje podozrenie
na neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v bode 12.1.1 jednotlivých zmlúv, ktorá znie: V

prípade, ak klient poruší ľubovoľnú povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy, banka je oprávnená: zvýšiť
úrokovú sadzbu až do obnovenia dodržiavania povinností klienta v rozpätí stanovenom v jednotlivých
zmluvách, pričom toto zvýšenie sa nedotýka ustanovení o sankčných úrokoch. Predmetná zmluvná
podmienka je, podľa názoru NBS, vo viacerých svojich častiach neurčitá.

15. Z Oznámenia NBS zo dňa 25.08.2016 vyplýva, že sťažnosť na postup a žiadosť o preskúmanie
postupu Prima banky Slovensko a. s. pri výkone bankových činností jej bola doručená dňa 26.07.2016,
a nakoľko ide o obdobné úverové zmluvy ako tie, ktoré prešetrovala s predchádzajúcimi podnetmi,
jedná sa o typovo rovnaké úverové zmluvy s rovnakými resp. obdobnými účastníkmi, odkazuje sa
na predchádzajúce podrobné stanoviská s upriamením pozornosti sťažovateľa na príslušný súd pre

rozhodnutie o ním uplatňovaných nárokoch.

16. Z článku III bod 5 Zmluvy o výkone správy č. XX pre bytový dom M. č. XX vyplýva, že: Vlastníci
bytov ďalej splnomocňujú správcu k právnym úkonom súvisiacich s uzatvorením ostatných zmlúv,
ktoré nesúvisia priamo s bežnou správou domu, a to zmluvy o dielo, úverové zmluvy, ktorými sa

zabezpečujú opravy, rekonštrukcie a modernizácie domu a iné ďalšie zmluvy súvisiace s domom, po
predchádzajúcom súhlase vlastníkov bytov v dome. Správca je týmto splnomocnením oprávnený aj v
týchto prípadoch konať za vlastníkov bytov v dome pred súdom. V článku III. bod 8 je uvedené, že
správca svoje oprávnenie konať za vlastníkov bytov ako splnomocnenec pred súdom preukáže touto
zmluvou o výkone správy.

17. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016, ako aj po zrušení a
vrátení dovolacím súdom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/223/2016) z rozsudku Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 7Co/563/2015 zo dňa 18.04.2018 vyplýva o. i. určenie, že ustanovenie bodu 4.6 zmluvy
o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa 29.09.2005 v znení: banka má právo adekvátnym spôsobom

meniť úrokovú sadzbu podľa bodu 4.4 úverovej zmluvy prípade, ak dôjde k zmene rizika klienta.
Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel
stanovených NBS. Pre posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase
podpisu úverovej zmluvy v porovnaní so skutočnosťami platnými v čase vykonanej zmeny. Príslušnú
zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve,

je neprijateľnou podmienkou a je neplatné.

18. Z potvrdenia z knihy odoslanej pošty žalovaného vyplýva pod položkou 58 zápis zo dňa: 08.06.2011,
nečitateľné meno ako odosielateľ, Zvýšenia úrokového rozpätia, adresát BD Trnava, 18ks, 1tr. R. Z
výpisu z knihy doručenej pošty Bytového družstva so sídlom v Trnave z obdobia od 08.06.2011 do

16.06.2011 vyplýva žiaden zápis prijatej pošty od žalovaného, Prima banka Slovensko, a. s.19. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, ustanoveniami tohto zákona sa
spravujúajprávnevzťahyvzniknutépred1.januárom2008;vzniktýchtoprávnychvzťahov,akoajnároky
z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

20. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008 ( ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

26. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

27. V zmysle § 1 ods. 3 písm. r) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
132/2013 Z. z., účinného v čase podania žaloby (ďalej len „o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským
úverom nie je úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo
spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 24a OSOBITNÉ USTANOVENIE O ÚVEROCH POSKYTOVANÝCH VLASTNÍKOM BYTOV
A NEBYTOVÝCH PRIESTOROV zákona o spotrebiteľských úveroch, na úvery na opravu, rekonštrukciu
alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované
vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú spotrebiteľským
úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až d), f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 13, § 9

ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), d), e), g), h), j) až o), s) a u), § 11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto
dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo
spoločenstva vlastníkov a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi
alebo voči spoločenstvu vlastníkov; to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja
bývania podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZVB, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca
alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku,údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku
a príslušenstva.

30. Podľa § 8a ods. 7 veta prvá a veta posledná ZVB, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu
alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru
v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Nového vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom

vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

31. Podľa 8b ods. 1 veta prvá ZVB, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu
za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

32. Podľa § 9 ods. 2 ZVB, právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje,
zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia ako nútené nerozlučné

spoločenstvo vlastníkov bytov na M. XX v H. prostredníctvom správcu, Bytového družstva so sídlom v
Trnave, uzavreli zmluvu o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX so žalovaným, v čase uzavretia zmluvy
pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a. s. Podľa názoru súdu je nepochybné, že zmluvu
uzavrel správca z titulu svojho oprávnenia vyplývajúceho tak zo znenia § 8b ods. 1 ZVB účinného v
čase uzavretia zmluvy o úvere, ako aj zo znenia článku III. bod 5 Splnomocnenia Zmluvy o výkone

správy č. 36 pre bytový dom M. č. XX v H.. Rovnako mal súd za to, že je nepochybné, že dlžníkmi
z úverovej zmluvy sú jednotliví vlastníci bytov na M. XX v H., tak ako to vyplýva aj z toho času
účinného znenia § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch, zatiaľ čo správca je ich zákonný zástupca, v
úverovej zmluve žalovanou bankou označený ako klient; v tom čase konajúci vo svojom mene a na účet
vlastníkov. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podali vlastníci bytov v zastúpení zákonným

zástupcom, Bytovým družstvom so sídlom v Trnave. Nakoľko zákonný zástupca v žalobe riadne označil
jednotlivých vlastníkov bytov, súd v priebehu konania na návrh zákonného zástupcu, zastúpeného
advokátom,rozhodolozmenenastranežalobcov,kuktorejdošlovdôsledkuprevoduvlastníckehopráva
k niektorému z bytov na M. XX v H.. Vzťah založený zmluvou o termínovanom úvere medzi vlastníkmi
bytov ako dlžníkmi a bankou ako veriteľom posúdil súd ako spotrebiteľský vzťah. Nakoľko zmluvnou

stranouzmluvyotermínovanomúverejesprávca,vtomtoprípadeprávnickáosobazákonompredvídaná
ako jedna z dvoch foriem správy domu s predmetom podnikania správa a údržba bytového fondu,
čomu zodpovedajú aj predmety činnosti zapísané v obchodnom registri Bytového družstva so sídlom
v Trnave, zapísaného v zozname správcov po splnení zákonných predpokladov zmysle § 9 zákona č.
246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov v znení neskorších predpisov, vrátane odbornej spôsobilosti

s vydaným živnostenským oprávnením v predmete činnosti správa a údržba bytového fondu, nie je táto
zmluva podriadená priamo zvýšenej hmotnoprávnej ochrane priznanej zákonom č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľskýchúveroch,alemáosobitnéustanovenie,§24a,naktorésavzťahujúvybranéustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch, pri poskytovaní úveru vlastníkom bytov a nebytových domov, t.
j. dlžníkom, na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a

príslušenstva domu. Vlastníci bytov ako dlžníci tak môžu uplatňovať svoje práva voči veriteľovi spoločne,
prostredníctvomsprávcu.KeďžezákonnýzástupcakonávčasepodaniažalobyexlegeakoajzoZmluvy
o výkone správy v mene zastúpeného, na účet zastúpeného, a za zastúpeného, nepovažoval súd
za nedostatok konania neexistenciu plnomocenstiev vlastnoručne podpísaných jednotlivými vlastníkmi
bytov, keď títo sa schválením príp. pristúpením k Zmluve o výkone správy po nadobudnutí vlastníctva k

bytu na M. XX v H. zaviazali v generálnom splnomocnení zástupcu - správcu - konať za nich pred súdom.

34. K námietke žalovaného o nedostatku právomoci súdu s prihliadnutím na dojednanú rozhodcovskú
doložku v bode 15 úverovej zmluvy mal súd za to, že tu nie je prekážka konania, keď túto rozhodcovskú
doložku súd považoval za neplatnú v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka pre jej nezrozumiteľnosť,

keď ako uviedli žalobcovia v replike, pod navrhovaným označením v čase vzniku úverového vzťahu
rozhodcovský súd s uvedeným názvom neexistoval, ako aj neplatnú pre jej rozpor so zákonom v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka. Zo znenia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy totiž vyplýva, že ak klient
označí toto políčko ? platí, že neprijíma vyššie uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že vzájomnéspory, ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou, je príslušný prejednať
a rozhodnúť všeobecný súd. Z uvedeného je zrejmé, že k dojednaniu rozhodcovskej doložky malo
podľa žalovaného dôjsť nekonaním žalobcov v zmysle zásady „kto mlčí, ten svedčí“. S poukazom na

osobitnéustanovenietýkajúcesaprijatianávrhupriuzavretízmluvy(§44ods.1vetadruháObčianskeho
zákonníka), v zmysle ktorého pre uzavretie zmluvy platí opačná zásada „kto mlčí, o tom nemožno
predpokladať, že súhlasí“, mal súd za to, že nedošlo k prijatiu návrhu rozhodcovskej doložky nekonaním
správcu neoznačením políčka, t. j. nečinnosť sama o sebe neznamená prijatie návrhu. Preto súd došiel k
záveru, že tu nie je prekážka konania spočívajúca v nedostatku jeho právomoci a spor riadne prejednal.

35. Súd priznal žalobcom konajúcim prostredníctvom správcu zvýšenú hmotnoprávnu ako aj
procesnoprávnu spotrebiteľskú ochranu v spotrebiteľskom vzťahu. Žalovaný počas konania vzniesol
námietku premlčania k nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o
termínovanom úvere č. XX/XXX/XX. Mal za to, že nárok žalobcov je premlčaný v celom rozsahu, keď
dňom 28.11.2011 došlo k zániku úverového vzťahu a preto aj k uplynutiu objektívnej premlčacej doby na

uplatnenie si nároku doručením žaloby na súd dňa 19.10.2016. Súd po zhodnotení dôkazov jednotlivo
ako aj vo vzájomnej súvislosti došiel k právnemu záveru, a to aj s prihliadnutím aj na výsluch svedka L..
O. W. a prokuristu Bytového družstva so sídlom v Trnave, L.. U. N., v konaní sp. zn. 22Csp/86/2017 zo
dňa 08.06.2018 založenom na totožnom skutkovom stave, že právo žalobcov na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniklo, avšak žalobou uplatnený nárok je premlčaný.

36. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za
samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia požadovať nároky, ktoré vznikli zo
samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia a to aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto

nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu,
ako aj k tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky od jeho vzniku a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať

plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a
kto ho získal sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo.
Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal,
sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie

bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch),
že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej
premlčacej doby je upravený odlišne, a tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia
nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí,
a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.

37. Za okamih rozhodný pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby považoval súd doručenie
Oznámenia NBS zo dňa 25.08.2016 do dispozičnej sféry správcu, keďže žalovaný nepreukázal, že
by žalobcovia resp. správca mali 100% istotu, ktorá predstavuje skutočnú vedomosť vyžadovanú
v spotrebiteľských vzťahoch, o vzniku bezdôvodného obohatenia v skoršom časovom horizonte.

Objektívna trojročná doba v prípade splácania termínovaného úveru č. XX/XXX/XX plynula pri
jednotlivých splátkach samostatne dňom ich uskutočnenia, pričom posledná splátka bola vykonaná
najneskôr dňa 28.11.2011, ktorým dňom došlo k zániku úverového vzťahu predčasným splatením
zostatku istiny úveru, úrokov a poplatkov. Preto mal súd za to, že trojročná premlčacia doba začala
plynúť pri poslednej splátke najneskôr dňa 28.11.2011 a uplynula dňa 28.11.2014. Súd zo správcom

bytového domu na M. XX v H. tvrdených a dokazovaných skutkových tvrdení nezistil dôvod, pre ktorý
by mal žalobný návrh podrobiť ochrane 10ročnej objektívnej premlčacej doby, keď úmysel žalovaného
obohatiť sa z neplatného zvýšenia úrokového rozpätia a tým aj celkovej úrokovej sadzby nemal
súd za preukázaný. Žalovaný uviedol, že k zvýšeniu úrokového rozpätia a tým aj celkovej úrokovej
sadzby došlo po prehodnotení zmeny miery rizika klienta (v zmysle bodu 5.5 úverovej zmluvy), ku

ktorej dospel v rámci interného prehodnotenia komplexných ukazovateľov návratnosti úveru. Metódy
zisťovania miery rizika klienta existujú tak na začiatku záväzkovo-právneho vzťahu, ako aj počas jeho
trvania, pričom konkrétne metódy posudzovania rizík klienta predstavujú obchodné tajomstvo, ktoré
banka z dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu nezverejňuje, ani nesprístupňuje. Skutočnostiuvádzané zástupcom žalobcov, ako aj svedkom Ing. W., ohľadne komunikácie a celkového správania
sa žalovaného v rokoch 2014-2016, nepreukazujú podľa názoru súdu priamy ani nepriamy úmysel
žalovanéhodňa08.06.2011resp.včasebezprostrednepredchádzajúcemukjednostrannémuprávnemu

úkonu žalovaného v prejavenej vôli vo forme Oznámenia o zvýšení celkovej úrokovej sadzby. Súd z
vykonaného dokazovania došiel k záveru, že úmysel žalovaného obohatiť sa v plneniach žalobcov
bez právneho dôvodu nebol preukázaný. V čase Oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia žalovaný
nemohol vedieť a ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd dotknutý bod 5.5 Zmluvy
(v prípade konania pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 7Co/563/2015 a po zrušení Najvyšším

súdom SR pod sp. zn. 7Co/13/2018 bod 4.6 Zmluvy) za neprijateľnú podmienku a preto neplatnú. Pri
posúdení či ide o úmyselné konanie nie je možné vychádzať totiž zo súčasného stavu príp. zo stavu v
rokoch 2014-2016, ale zo stavu v čase uzatvárania úverovej zmluvy (14.08.2006) a v čase Oznámenia
o zvýšení úrokového rozpätia (08.06.2011). Pre úspešnú vznesenú námietku premlčania, ktorú súd
vyhodnotil ako dôvodnú, žalobu v celom rozsahu zamietol.

38. Súd nad rámec konania k žalobcami spochybňovanému účinnému doručeniu Oznámenia o zvýšení
úrokového rozpätia spochybňovaním pravosti kópie výpisu z knihy odoslanej pošty žalovaného, konkr.
položky 58 zo dňa 08.06.2011, uvádza, že z bodu 5.5 Zmluvy o termínovanom úvere vyplývalo
dojednanie oprávnenia banky uskutočniť zmenu úrokovej sadzby bez Dodatkov k úverovej zmluve a
z bodu 13.1 Zmluvy o termínovanom úvere vyplýva, že písomné podania adresované druhej zmluvnej

strane sa budú považovať za riadne podané a včas uskutočnené, ak budú doručené osobne, kuriérskou
poštou,alebodoporučenoupoštou,aksazmluvnéstranynedohodnúinak.Azmluvnéstranysavprípade
bodu 5.5 Zmluvy nedohodli inak.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p., keď úspešnému žalovanému priznal

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.