Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200455
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018200455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany

Bystrianskej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Petry Vysaníkovej v právnej veci žalobcu: H.
L., PeFe servis, s miestom podnikania Víťaz 310, 082 38 Víťaz, IČO: 45 399 379, právne zastúpený:
JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, Vodná 6, 040 01 Košice, IČO: 31 309 909, proti žalovanému: Národný
inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/
BEZ/2017/3015 O-34/2018 zo dňa 15.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Správnou žalobou vo veci správneho trestania, včas podanou osobne na Krajský súd v Košiciach
20.4.2018, žiadal žalobca preskúmať rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2017/3015 zo dňa
15.03.2018,vspojenísrozhodnutímInšpektorátupráceKošiceč.k.:458/16/0-1zodňa27.11.2017,ktoré
žiadalzrušiť,vrátiťvecžalovanémunaďalšiekonanieapriznaťžalobcoviprávonanáhradutrovkonania.

I . Administratívne konanie

Správny orgán prvého stupňa napadnutým rozhodnutím z 9.12.2016 vyvodil administratívnu
zodpovednosť voči žalobcovi za porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní podľa
§ 2 ods.1 písm. a/, bod 4 zákona 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a doplnení zákona č. 82/2015 Z.z. o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní podľa § 3 ods. 2 a § 2 ods.2 písm. b/ tohto zákona na tom
skutkovom základe, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že 23.8.2016 o 10:50
hod. využíval závislú prácu 3 fyzických osôb, vykonávajúcich murárske vysprávky okien a maliarske
práce v objekte V. Š., W. X, K., ktoré mali založený pracovnoprávny vzťah so žalobcom na základe

dohodyovykonanípráceanazákladedohodyobrigádnickejprácištudentaažalobcanesplnilpovinnosti
podľa § 231 ods.1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Výkonom kontroly bolo v
registri sociálnej poisťovne kontrolnými orgánmi zistené, že C. V. bol prihlásený v sociálnej poisťovni
23.82016 o 15:17 hod., Z. V. v ten istý deň o 15:13 hod. a V. L. bol prihlásený v sociálnej poisťovni o
15:03 hod. Pochybenie žalobcu bolo uvedené v Protokole zo 6.9.2016 v znení dodatku č. 1 z 18.10.2017,
ktorý 23.10.2017 žalobcovi doručil.

Na základe odvolania žalobcu žalovaný skorším rozhodnutím zo dňa 28.9.2017 zrušil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 6.9.2016 o uložení pokuty a vec mu vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie a uložil tomuto v novom rozhodnutí odstrániť nedostatky napadnutého rozhodnutia asprávne, úplne a presvedčivo kvalifikovaným spôsobom sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu
uplatnenými v priebehu správneho konania.

Správny orgán prvého stupňa napadnutým rozhodnutím č.k.: 458/16/0-1 zo dňa 27.11.2017 opakovane
vyvodil administratívnu zodpovednosť voči žalobcovi za porušenie zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní podľa § 2 ods.1 písm. a/, bod 4 zákona 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení s § 3 ods. 2 a § 2 ods.2 písm. b/,
na tom istom skutkovom základe na akom rozhodol 9.12.2016. Rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa bolo založené na tom základe, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že
23.8.2016 o 10:50 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb v počte troch a to C. V., V.N. L. a Z. V.,
ktorí pre žalobcu mali vykonávať práce murárske na vysprávkach okien a práce maliarske v objekte V.
Š., W. X v K., pričom C. V. a V. L. mali založený zamestnanecký vzťah na základe dohody o vykonaní
práce a Z. V. na základe dohody o brigádnickej práci študenta. Kontrolou v registri sociálnej poisťovne
bolo kontrolnými orgánmi zistené, že C. V. bol prihlásený v sociálnej poisťovni 23.82016 o 15:17 hod.,

Z. V. v ten istý deň o 15:13 hod. a V. L. bol prihlásený v sociálnej poisťovni o 15:03 hod.

Žalovanýnapadnutýmrozhodnutímz 27.11.2017 potvrdilrozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňa,
ktorým uložil žalobcovi pokutu a vyvodil administratívnu zodpovednosť za správny delikt, ktorého sa
žalobca dopustil a ktorý je popísaný vo výroku tohto rozhodnutia a uložil mu pokutu vo výške 6.000

Eur s odkazom na § 19 ods.2, písm. a/, bod 1 a podľa § 2 ods.1 písm. a/, bod 4 zákona 125/2006
Z.z. o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v spojení s § 3 ods. 2
a § 2 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Odvolací správny orgán
sa stotožnil so skutkovými a právnymi hodnoteniami správneho orgánu prvého stupňa, mal za to, že v
dôsledku rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.9.2017 došlo k zrušeniu prvotného rozhodnutia správneho

orgánu prvého stupňa, nedostatky uvedené v tomto rozhodnutí žalovaného sa správny orgán prvého
stupňa napravil spôsobom tým, že uviedol v dodatku k protokolu stanovisko žalovaného k samotnému
protokolu a prehlásil ho za súčasť tohto protokolu.

Žalovaný v preskúmavanom prípade konštatoval, že žalobca porušil zákonnú povinnosť uloženú ust. §

231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a to povinnosť prihlásiť zamestnané fyzické osoby, s
ktorými mal uzatvorené vzťahy v závislej činnosti na základe dohôd o vykonaní práce s C. V. a V. L.,
a brigádnickej práci študenta uzatvorenej s Z. V.Y., najneskôr však pred začatím výkonu ich činnosti.
Žalovanýuviedol,žeodvolacienámietkyžalobcunesmerovalikpreukázaniuženedošlokprotiprávnemu
konaniu žalobcu podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zákona o sociálnom

poistení, odkázal na § 3 ods.2 zákona a § 2 ods.2 písm. b/ o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a § 231 ods.1 písm. b/ o sociálnom poistení. Správny orgán prvého stupňa vychádzal zo spisu o
kontrolnej činnosti, kde tri osoby pomenované menom, dátumom kontroly a jej začiatkom konštatovali
vykonávanie práce konkrétneho charakteru pre žalobcu bez prihlásenia do sociálnej poisťovne. Došlo k
zaznamenaniu, že až po začatí výkonu kontrolnej práce došlo k nespochybniteľnému prihláseniu týchto

zamestnancov, ktorí začali svoju prácu už o 9-tej hodine C. V. a V. L. a o 10-tej hodine Z. V., pričom k
prihláseniu došlo u Z. V. o 15:13 hod., u C. V. o 15:17 dňa a V. L. o 15:03 hod. v deň 23.8.2016.

Odvolacie argumenty vo vzťahu k deliktu považoval za právne irelevantné s ohľadom na to, že dôkazy
obstarané v rámci výkonu inšpekcie práce nesporne potvrdzujú spáchanie deliktov žalobcom a s

ohľadom na to, že nemajú žiaden rozhodujúci dopad na skutkové zistenia posudzovaného prípadu a
právne posúdenie danej veci. Žalovaný mal za preukázané, že elektronické výpisy z registra poistencov
a sporiteľov Sociálnej poisťovne nesporne potvrdzujú, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť
prihlásiť dotknuté fyzické osoby, s ktorými mal založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného
predpisu (viď vyššie), do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej

poisťovne, a túto povinnosť splnil v prípade V. L. dňa 23.08.2016 o 15.03 hod, v prípade C.Á. V. dňa
23.08.2016 o 15.17 hod, a v prípade Z. V. dňa 23.08.2016 o 15.13 hod., až po začatí výkonu dohodnutej
práce týmito fyzickými osobami, čím účastník konania nespochybniteľne spáchal správny delikt podľa
vo výroku označeného správneho deliktu podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní vo vzťahu k týmto
fyzickým osobám majúcim vo vzťahu k žalobcovi status zamestnancov.

Odvolací správny orgán konštatoval, že nesúhlasí s tým, že nedošlo k porušeniu zákazu nelegálneho
zamestnávania v skutkovej situácii, ktorá bola namietnutá žalobcom za neprihlásenie v sociálnej
poisťovni uvedených zamestnancov. Žalovaný uviedol, že na základe riadne zisteného skutkového stavudošlo k správnemu právnemu posúdeniu a takému procesnému postupu, ktorý je v súlade s § 3 ods.1,
2, 3 a 4, § 32 ods.1, § 33 ods.1 a 2 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. (zákon o správnom konaní). Žalovaný
mal za to, že žalobca bol aktívny a svoje procesné práva využíval, pričom mu to správny orgán aj riadne

umožnil, vyhotovujúc zápisnicu o podaných informáciách. Napokon v dodatku k Protokolu 1 je uvedené
jeho stanovisko k záverom zisteným kontrolnými orgánmi. Odvolací správny orgán mal za to, že zistený
skutkový stav bol aj správne právne hodnotený, pretože niet zákonnej povinnosti pre vykonávanie
ústneho pojednávania podľa § 21 správneho poriadku za situácie, keď je skutkový stav zistený riadne,
konštatoval v odôvodnení žalovaný. Mal za to, že i formálne nedostatky, týkajúce sa vykonateľnosti

pôvodného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa boli s týmto orgánom napravené novým
rozhodnutím a odvolacie námietky v súvislosti s touto skutočnosťou nie sú preto zo strany žalobcu
dôvodnými. Postup správneho orgánu bol plne v súlade s platnou legislatívou na ktorú sa rozhodnutie
odvoláva. Pokiaľ ide o protokol o výsledku kontrolnej činnosti, k tomu uviedol, že ho podpísal inšpektor
práce V.. A. A.P., čím splnil zákonnú požiadavku podľa § 14 ods.1 zákona o kontrolnej činnosti, pretože
zákon nevyžaduje, aby bol protokol podpísaný vlastnoručne oboma kontrolnými inšpektormi, a tak

konštatoval splnenie požiadavky § 14 ods.1 zákona č. 125/2006 Z.z o kontrolnej činnosti.

Pokiaľ ide o výšku ukladanej sankcie, odvolací správny orgán konštatoval, že za splnenia zákonných
kritérií, uvedených v § 19 ods.2 písm. a/, bod 1 a § 19 ods.6 zákona o kontrolnej činnosti, bola
uložená sankcia 6.000 Eur za spáchanie správneho deliktu, ktorá je primeranou a uloženou na spodnej

hranici zákonnej sadzby, plniaca i preventívny, nie len represívny účel vo vzťahu k žalobcovi i tretím
osobám, smerujúca k záveru odradiť žalobcu i ďalších zamestnávateľov z protiprávneho konania tohto
charakteru. Na dolnej hranici uložená sankcia za správny delikt je uložená v intenciách § 19 ods.2 písm.
a/, bod 1 zákona v režime od 2.000 do 200.000 Eur, pretože bolo zistené nelegálne zamestnávanie
dvoch fyzických osôb súčasne, takže bolo zákonné uložiť pokutu vo výške 6.000 Eur. Podľa správneho

orgánu i poukázaných záverov Najvyššieho súdu SR, sankcia musí zodpovedať vážnosti zabezpečenia
preventívnej, nie len výchovnej, ale aj represívnej funkcie vo vzťahu k porušovateľom zákona v oblasti
ochrany zamestnanosti.

Správna žaloba

V správnej žalobe žalobca označil obe rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z 27.11.2017,
i žalovaného z 15. 3. 2018 za nezákonné s odkazom na § 191 ods.1 písm. g/ SSP, sú založené
na procesných nedostatkoch, ktoré sú tak závažné, že z nich možno vyvodiť vplyv na zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a tým aj žalovaného a to s poukazom na povinnosť

uloženú v § 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Žalobca tvrdil, že ak správny orgán
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí v dôsledku postupu inšpektorátu práce vyhotovil dodatok
č.1 k protokolu č. IKO-201-3-1.2/P-A28-16 /zo dňa 6.9.2016/, datovaný dňom 18.10.2017, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť uvedeného protokolu zo dňa 6.9.2016 a doplnil v ňom skutkovú vetu zisteného
správneho deliktu o konkrétne zákonné ustanovenie, ktorého porušenie sa má týkať konania žalobcu.

Žalobca namietal, že mu nebolo oznámené pokračovanie v správnom konaní alebo v novom konaní
a správny orgán prvého stupňa 27.11.2017 opätovne rozhodol o uložení pokuty žalobcovi vo výške
6000 Eur za porušenie povinností stanovených v § 2 ods.1 písm. a/, bod 4 zákona o inšpekcii práce a
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a podľa § 3 ods.2 v spojitosti s § 2 ods.2 písm.
b/ tohto zákona. Nelegálneho zamestnávania sa žalobca mal dopustiť tým, že 23.8.2016 o 10:50 hod.

mal využívať závislú prácu troch zamestnancov osôb, ktorí preňho vykonávali murárske a maliarske
práce na stavbe označenej ako V. Š., W. X, K., s ktorými mal založený zamestnanecký vzťah dohodou
o vykonaní práce a dohodou o brigádnickej práci, ale nesplnil povinnosti podľa § 231 ods.1 písm. b/
zákona o sociálnom poistení, čo bolo zistené kontrolou prihlásenia uvedených osôb, keď tieto osoby boli
prihlásené do sociálnej poisťovne o 15:03, 15:13 a 15:17 hod. po začiatku výkonu kontroly práce a po

začiatku samotnej vykonávanej pracovnej činnosti.

Žalobca namietal, že Protokol, ktorého prejednanie nebolo naplnené, doplnil Dodatok 1, ktorý bol
vyhlásený za súčasť protokolu, ktorý súčasne má reflektovať pripomienky žalobcu k záverom protokolu,
ktorý tvorí záver výkonu kontrolnej činnosti s návrhom na odstránenie nedostatkov a ktorý má byť

podkladom pre začatie správneho konania. Žalobca pokladá postup správneho orgánu prvého stupňa
i žalovaného za nezákonný, pretože žalovaný potvrdil rozhodnutie, ktoré neobsahovalo dôvodný záver
o porušení zákona o nelegálnom zamestnávaní a sociálnom poistení. Žalobca namietal porušenie
§ 14 ods.3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce postupom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý vdôsledku výkonu kontrolnej činnosti doplnením protokolu o jeho Dodatok 1, pokladal jeho prerokovanie
za vykonané prejednaním námietok žalobcu k protokolu a prehlásením dodatku za súčasť protokolu.
Namietal, že protokol je súčasťou výkonu kontrolnej činnosti a správny orgán prvého stupňa začal

konanie a až po oznámení o jeho začatí, doplnil protokol dodatkom, ktorý je záverom výkonu kontrolnej
činnosti a mohol byť podkladom pre začatie administratívneho konania, ktoré však už začalo a správny
orgán mu v novom konaní jeho začatie neoznámil, ale v konaní len pokračoval. Podľa žalobcu mohol byť
dodatok vypracovaný až po zhodnotení písomného vyjadrenia kontrolovaného žalobcu - podnikateľa,
ktorému mal byť doručený v určenej lehote inšpektorom. Tvrdí, že inšpektor práce nemohol vyhotoviť

taký dodatok k protokolu, lebo zamestnávateľ totožný so žalobcom mu nedoručil žiadne písomné
vyjadrenie, aby ho mohol pokladať za podklad k vypracovaniu protokolu. Napriek tomu, že vychádzal z
právneho názoru odvolacieho správneho orgánu vo vzťahu k prvotnému rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa zo dňa 9.12.2016, žalobca tvrdí, že na základe záverov žalovaného o zrušení prvotného
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 9.12.2016 uviedol v rozhodnutí z 28.9.2017
také procesné podmienky, za ktorých nie je možné pokladať jeho rozhodnutie za zákonné a uložil

mu vysporiadať sa s takýmito námietkami žalobcu. Dodatok 1 žalobca pokladal za zmätočný, pretože
žalobca nemal už postavenie kontrolovanej osoby, ale účastníka správneho konania, preto podľa § 14
ods.3písm.a/zákonaoinšpekcii,inšpektorátpráceakosprávnyorgánprvéhostupňanemoholvyhotoviť
dodatok k protokolu po začatí správneho konania.

Žalobca namieta, že kontrolované osoby a ich prednesy neboli autenticky zachytené kontrolným
orgánom a ich vyjadrenia nie je možné pokladať za základ záveru kontrolného orgánu o porušení
zákazu nelegálneho zamestnávania kontrolovaným subjektom. Podľa žalobcu základ začatia správneho
konania, ktorým je protokol o výsledku inšpekcie práce nemožno v tomto prípade pokladať za legálny
základ začatia správneho konania. Pokladá takéto rozhodnutie vzhľadom i na závery o porušení

predpisov, resp. nelegálneho zamestnávania uvedeného slovami, že pracujú približne jednu, resp. dve
hodiny, za nepresné a nezákonné a neodôvodňujúce základ porušenia zákonných povinností žalobcom.
Správny orgán prvého stupňa vychádzal len z prednesov zamestnancov bez zachovania práva žalobcu
k veci sa vyjadriť, pričom ide o správne trestanie, kde postavenie žalobcu zodpovedá postaveniu
obvineného z trestného činu a preto žalobca namietal i nezákonnosť protokolu vrátane jeho dodatku a

nepreukázanie skutočnej doby trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Žalobca namietal i záver žalovaného o perfektnosti prístupu kontrolórom vyhotovenému protokolu,
ktorý obsahuje všetky náležitosti podľa zákona o kontrolnej činnosti. Podľa žalobcu protokol nebol

podpísaný /oboma/ kontrolovanými inšpektormi a nespĺňa tak podmienky objektívnosti vykonávanej
kontroly, preto zakladá nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a tým aj žalovaného.
Žalobca namietal porušenie § 14 ods.1 zákona o kontrolnej činnosti, keďže protokol neobsahuje meno
a priezvisko inšpektora kontrolovaného zamestnávateľa, kontrolovanej fyzickej osoby, miesto a čas
vykonávania inšpekcie porušených ustanovení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych

zmlúv, vyjadrenie zamestnávateľa ako fyzickej alebo právnickej osoby podnikateľa k zisteniam v
protokole a jeho stanovisko, ako aj stanovisko inšpektora k vyjadreniu kontrolovaného subjektu, vrátane
podpisu a odtlačku pečiatky kontrolného orgánu. Takýto protokol nie je základom vyvodenia záveru o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ak obsahuje len čas kedy malo dôjsť k zákazu nelegálnej
práce v deň 23.8.2016 o 10:50 hod.. Žalobca konštatuje, že hoci inšpektor zotrval na nedostatkoch

uvedených v bode 1 protokolu, ten neobsahuje povinnú dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania, ktoré žalovaný neskúmal komplexne a ani dodatočne z pohľadu § 14 ods.1 zákona o
kontrolnej činnosti. Navyše za situácie, keď tento neobsahuje ani záver a stanovisko inšpektora, treba
ho pokladať za nelegálny. Žalobca tvrdil, že nepostačuje vychádzať z ústnych prednesov kontrolovaných
osôb bez poučenia, ktoré konštatovali určité údaje, ktoré boli vzaté za základ posúdenia skutku, ako

porušenia povinností upravených v zákone o nelegálnom zamestnávaní.

Žalobca sa nestotožnil s námietkami uvedenými vo vzťahu k trom zamestnancom a mal za to, že
na základe ich neúplných vysvetlení nemožno konštatovať pravdivosť zápisníc s obsahom tvrdení
zamestnancov. Žalobca tiež nesúhlasil so záverom, že žalovaný prácu označenú v dokumentoch,

ktoré boli preukázané u troch zamestnávaných osôb, správne označil za závislú prácu. Uviedol,
že znaky závislej práce sú charakterizované závislosťou od pokynu zamestnávateľa ako v prípade
pracovno-právneho vzťahu. Podľa žalobcu vysvetlenia svedkov a svedecké výpovede zamestnancov
nie sú základom vyvodenia administratívnej zodpovednosti v správnom konaní, sú postupom, ktorénespĺňajú predpoklady pre vyvodenie jeho administratívnej zodpovednosti. Poukazujúc na označený
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.7.2017 konštatoval, že otázky kladené kontrolovanej
fyzickej osobe zo strany správneho orgánu prvého stupňa majú zodpovedať realite a nemajú byť

nahrádzané len čítaním ich obsahu zo záznamu zo spisu o kontrolnej činnosti. Žalobca pokladal za
nepreukázané zo strany správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, že došlo k vzniku závislej
činnosti u kontrolovaného subjektu na kontrolovanom mieste, kedy tento začal výkon kontrolnej činnosti
bez poučenia kontrolovaných osôb.

Prvotný dôvod nespokojnosti žalobcu so zákonnosťou rozhodnutia sú procesné pochybenia namietané
žalobcom, v nesprávnom označení protokolu a jeho dodatku 1 ako podkladu pre vydanie nového
prvostupňového rozhodnutia a druhotný dôvod je výhrada vydania rozhodnutia správnym orgánom
prvého stupňa bez nariadenia pojednávania. V súvislosti s týmito nedostatkami protokolu a konania pred
správnym orgánom prvého stupňa, podľa žalobcu sa správny orgán dopustil pochybenia, ak hodnotil
konanie správneho orgánu prvého stupňa bez nariadenia ústneho pojednávania s tým záverom, že

toto pojednávanie nebolo potrebné, keďže mal za to, že bola dostatočne a objektívne preskúmaná a
presvedčivo preukázaná skutková situácia na základe záverov kontrolnej činnosti. Žalobca namietal
voči rozhodnutiu žalovaného, že nie je označené štatutárnym zástupcom žalovaného len podpísané
s označením jeho mena a tým sú pochybnosti s oprávnením rozhodovať o odvolaní žalobcu. Žalobca
pokladá rozhodnutie za nezákonné pre neobjektívne zisťovanie, ktoré založilo nesprávne skutkové

závery vo vzťahu k zisťovaným okolnostiam, na základe údajov od kontrolovaných osôb, ktoré mali
nespochybniteľne preukazovať závislú prácu a žalovaný netrval na skutočnom preukázaní existencie
závislej práce. Tiež necharakterizoval aké znaky má vykazovať závislá práca, okrem závislosti od
pokynov riadiaceho zamestnanca zamestnávateľa. Súčasne žalobca namieta kolíziu uplatneného
porušenia povinností podľa zákona o sociálnom poistení, ale neuvádza, či v čase kontroly a na základe

jej vykonania došlo k záverom sociálnej poisťovne vo vzťahu k deliktu predostrenému orgánmi kontrolnej
činnosti, Vzhľadom na vyvodenie jeho zodpovednosti odkazuje na článok 6 ods.1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd / záruky obvineného, aby rozhodoval nezávislý a nestranný tribunál/
a namieta nesprávne zistenie skutočného stavu veci v zmysle § 32 správneho poriadku a má za to,
že správny orgán prvého stupňa nemohol rozhodnúť zákonne bez nenariadenia ústneho pojednávania

podľa § 21 správneho poriadku, keď i žalovaný mal za to, že ústne pojednávanie nie je obligatórnym,
lebo predmetom posúdenia by mali byť len otázky právneho charakteru. Z uvedeného žalobca zhrnul, že
žalobca mal mať možnosť právo klásť otázky svedkom v správnom konaní na nariadenom pojednávaní
a vo vzťahu k zrejme kontrolovaným zamestnancom reagovať na ich konštatácie a informácie. Z týchto
dôvodov žalobca pokladal pojednávanie za nevyhnutnú integrálnu súčasť procesu rozhodovania o

administratívnej zodpovednosti žalobcu. Konštatoval, že správny orgán a aj žalovaný nenariadením
ústneho pojednávania zasiahli do práva žalobcu na inú právnu ochranu v zmysle § 46 ods.1 Ústavy
Slovenskej republiky, dôvodí i zákonnosťou tribunálu v zmysle článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, čo v zásade možno subsumovať pod námietku, ktorá je uvedená
v § 191 ods.1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku.

Žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 13.2.2014, v ktorom tento
uvádza význam protokolu ako listinného dôkazu, na základe ktorého možno urobiť záver o správnych
skutkových základoch pre následné i správnosť právneho posúdenia a z tohto možno vyvodiť i
nevyhnutnosť opätovného hodnotenia skutkového stavu a preto dôvodnosti požiadavky na nariadenie

ústneho pojednávania. Žalobca tak uzavrel, že nebolo možno uzavrieť závery o skutkovom stave na
základe údajov len o zamestnancov a samotnému žalobcovi uprieť možnosti vecnej argumentácie V
tejto súvislosti žalobca konštatoval i nedostatočné odôvodnenie rozsudku podľa § 191 ods.1 písm. d/
SSP, so žalobným návrhom z uvedených dôvodov zrušiť obe rozhodnutia správnych orgánov.

III.Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.8.2018 k správnej žalobe, ten zotrval na argumentoch
uvedených v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týkajú procesných pochybení, existencie

Dodatku a Protokolu 1 k Dodatku, dodržiavanie všetkých ustanovení zákona o správnom konaní,
správnosť identifikácie osôb, ich označenie a existenciu závislej činnosti, ktorej charakter je uvedený ako
murárske a natieračské práce, ktoré pokladal na základe dokumentov o vzniku ich zamestnaneckého
vzťahu za základ závislej činnosti, pričom, pokiaľ ide o existenciu začatia kontrolnej činnosti aexistenciu prihlásenia uvedených osôb zamestnaných u žalobcu v závislej činnosti za základ skutkového
stavu, ktorý naplnil porušenia zákona a v oblasti kontroly zamestnanosti a zákazu nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania. „Žalovaný mal za to, že predmetný protokol č. IKO-201-3-1.2/P-

A28-16 zo dňa 06. 09. 2016 disponuje všetkými obsahovými a formálnymi náležitosťami tak, ako
to vyžaduje samotný zákon č. 125/2006 Z. z., čím ho možno považovať za zákonný podklad
pre vydanie napadnutého rozhodnutia. V uvedenom protokole sú zaznamenané všetky rozhodujúce
skutočnosti vyplývajúce z relevantných podkladov zaobstaraných počas výkonu inšpekcie práce,
obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, mená a priezviská inšpektorov práce, ktorí vykonali

kontrolu, označenie kontrolovaného subjektu (žalobcu) podľa platného výpisu zo živnostenského
registra. Ďalej v protokole je riadne uvedené miesto a dátum výkonu inšpekcie práce a predmet
inšpekcie práce, ktorá bola zameraná na kontrolu nelegálneho zamestnávania. V protokole nebol
opomenutý ani zoznam podkladov, na základe ktorých nedostatok v ňom uvedený bol zistený a
taktiež ani samotný podrobný popis zisteného nedostatku nachádzajúci sa v časti pod názvom
„Nelegálne zamestnávanie (1210) bod B) Zistené nedostatky bod 1." predmetného protokolu. Popis

skutku jasne, určito a zrozumiteľne obsahuje deň, čas a miesto výkonu inšpekcie práce, paragrafové
znenie ustanovenia právneho predpisu, ktorý bol žalobcom porušený, s presným uvedením času a
spôsobu spáchania skutku a presnú identifikáciu žalobcu a dotknutých fyzických osôb tak, aby daný
skutok bol dostatočne určitý a nezameniteľný s iným skutkom. V časti „Opatrenia" inšpektor práce
nenariadil opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., pretože nedostatok zistený

pri výkone inšpekcie práce bol odstránený v priebehu výkonu inšpekcie práce. Predmetný protokol
bol so žalobcom riadne prerokovaný dňa 06. 09. 2016, kde žalobca uviedol, že občianske preukazy
a ostatné podklady dotknutých zamestnancov odovzdal ekonómke pred začatím prác, táto dotknutých
zamestnancov nenahlásila do Sociálnej poisťovne včas z rodinných dôvodov, o čom ho neinformovala.
Protokol ďalej obsahuje stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu žalobcu, vlastnoručný podpis

žalobcu a vlastnoručný podpis príslušného inšpektora práce vykonávajúceho inšpekciu práce. Žalovaný
nemôže súhlasiť so vznesenou námietkou právneho zástupcu žalobcu ohľadne toho, že protokol o
výsledku inšpekcie práce je nezákonný z dôvodu jeho nepodpísania i inšpektormi práce J.. Q. D. a J..
Y. Ö.X., ktorí sú uvedení na jeho prvej strane a ktorí sa zúčastnili výkonu inšpekcie práce. Žalovaný
uvádza, že po dôslednom preskúmaní tohto vyhotoveného protokolu zo dňa 06. 09. 2016 dospel k

zisteniu, že tento bol vyhotovený plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 125/2006 Z. z.
Z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. je nepochybne zrejmá tá skutočnosť, že protokol
má okrem iných zákonných obsahových a formálnych náležitostí obsahovať i podpis inšpektora práce.
Z protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 06. 09. 2016 je nepochybne zrejmá tá skutočnosť, že
tento je na jeho poslednej tretej strane riadne opatrený vlastnoručným podpisom inšpektora práce V..

A. A., a teda je riadne splnená i táto zákonná požiadavka plynúca z § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.
z. Vo vzťahu k absencii podpisu dvoch zvyšných inšpektorov práce realizujúcich výkon inšpekcie práce
žalovaný uvádza, že platná legislatíva nevyžaduje, aby protokol bol opatrený vlastnoručnými podpismi
všetkých inšpektorov práce vykonávajúcich inšpekciu práce u príslušného kontrolovaného subjektu a
preto z uvedeného dôvodu pre naplnenie zákonných požiadaviek plynúcich z § 14 ods. 1 zákona č.

125/2006 Z. z. plne postačuje podpis aj len jedného inšpektora práce vykonávajúceho inšpekciu práce. Z
týchto dôvodov považuje žalovaný túto námietku za právne bezvýznamnú a neopodstatnenú. Žalovaný
taktiež uviedol, že inšpektor práce v rámci pokračujúceho správneho konania vyhotovil dodatok č. 1 k
protokolu datovaný dňa 18. 10. 2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť protokolu zo dňa 06. 09.2016
a ktorým došlo len k doplneniu skutkovej vety zisteného správneho deliktu, teda ku konkrétnejšej

právnejšpecifikáciiskutku,atobezzmenyjednotlivýchskutkovýchzistenýchokolností.Tentopredmetný
dodatok č. 1 sa následne dostal do dispozičnej sféry žalobcu dňa 23. 10. 2017, na ktorý žalobca
reagoval písomným vyjadrením, s ktorým sa prvostupňový správny orgán - inšpektorát práce následne
náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal vo svojom vydanom rozhodnutí. Žalovaný v spojení
so žalobnou námietkou ohľadne neprerokovania dodatku č. 1 k protokolu uvádza, že zákonná dikcia

ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. nestanovuje a ani neukladá inšpektorovi práce/
inšpektorátu práce ani možnosť a ani povinnosť prerokovať vyhotovený dodatok k protokolu. Na podporu
tohto svojho tvrdenia žalovaný odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6S/62/2017,
v ktorom súd konštatoval, že zo žiadneho z ustanovení zákona č. 125/2006 Z. z. nevyplýva povinnosť
žalovanéhoprerokovaťajdodatkykprotokolom,hocitietododatkytvoriajehosúčasť.Ďalejskonštatoval,

že povinnosť prerokovať dodatok k protokolu nemá oporu v zákone aj z tohto dôvodu, že inšpekcia práce
je ukončená doručením protokolu o výsledku inšpekcie. Žalovaný súčasne dodal, že predmetom daného
súdnehoprieskumujezákonnosťrozhodnutiavydanéhožalovaným.Protokolovýsledkuinšpekciepráce
je len jedným z podkladov pre vydanie napadnutého individuálneho správneho aktu, a ak mal žalobcapochybnosť o jeho nezákonnosti, mohol ho napadnúť samostatnou správnou žalobou v zákonnej lehote
2 mesiacoch od jeho oznámenia, čo však žalobca neučinil“.

18. Žalovaný konštatuje k nezrozumiteľnosti odôvodnenia rozhodnutia, že s takýmto záverom žalobcu
nie je možné súhlasiť, lebo rozhodnutie obsahuje logické vývody právneho charakteru, vyložené
žalovaným správnym orgánom a na tom nič nemení záver, že tieto osoby prácu vykonávali jednu alebo 2
hodiny v kontrolovanom dni, pokiaľ neboli prihlásení v sociálnej poisťovni pred začatím výkonu kontroly
a pracovnej činnosti. Pokiaľ ide o záver o povinnosti nariadiť ústne pojednávanie podľa § 21 ods.1 prvá

veta správneho poriadku, žalovaný uviedol, že takáto povinnosť existuje len za situácie, ak je potrebné
a ustanovujú to právne predpisy, čo v tomto prípade nie je ustanovené tak ako je to napr. v stavebnom
zákone, zákone o priestupkoch alebo v zákone o pozemkových úpravách. V zákone o kontrolnej
činnosti a o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ide len o možnosť, ktorá vyplýva z reálnej
potreby zisťovania skutkového stavu, čo v tomto prípade nebolo potrebné. lebo i žalobca sa k protokolu
vyjadril a nelegálne zamestnávanie bolo preukázané. Podľa žalovaného aktuálna prax súdov smeruje

k požiadavke nariadenia ústneho pojednávania v oblasti administratívneho trestania zo stanovených
dôvodov, ale zákonodarca neupravil v dotknutých právnych úpravách povinnosť nariadenia ústneho
pojednávania. Takto to konštatoval v konaní pod sp. zn. 7Sžo/223/2015 z 23.2.2017 Najvyšší súd SR a
tiež v svojom rozhodnutí 10Sžo/387/2015 z 27.2.2017. Poukazujúc na možnosť preskúmania rozhodnutí
správnych orgánov vykonávajúcich kontrolnú činnosť súdom, súd spĺňa požiadavky tribunálu podľa

princípov uvedených v judikatúre k článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Preto v situácii, keď žalovaný dodržal nie len procesné, ale aj ustanovenia zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní, žalobca pokladá rozhodnutie za zákonné, ak sa v rozhodnutí
žalovaného nachádza podpis menom a priezviskom štatutárneho orgánu osoby generálneho riaditeľa
žalovaného len pre chýbajúci údaj, že ide o generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce.

IV.Replika žalobcu a duplika žalovaného

19. V replike zo 4.9.2018 sa žalobca s obsahom vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe nestotožňuje,

opakujúc argumenty, týkajúce sa výkonu inšpekčnej činnosti, obsahu protokolu v dodatku, ako aj k
otázke záverov správnych orgánov k potrebe a nevyhnutnosti nariadenia ústneho pojednávania, ktorý
mohol a mal odstrániť nedostatky správneho konania, týkajúce sa skutkových záverov správneho
orgánu prvého stupňa o výkone kontrolnej činnosti a jej záveroch, ako podkladov pre konštatovanie
porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania zamestnávateľa žalobcu a vyvodenie administratívnej

zodpovednostivovzťahukporušeniupovinnostiprihláseniaosôbvykonávajúcichzávislúprácusociálnej
poisťovni podľa zákona o sociálnom poistení žalobcom. Vo svojom vyjadrení (replika) žalobca tiež
trval na odvolacích i žalobných námietkach vo vzťahu ku konaniu žalovaného i správneho orgánu
prvého stupňa. K žalobným námietkam procesného charakteru uviedol, že inšpektor je povinný
protokol vypracovať a prerokovať, prihliadnuť na všetky vyjadrenia a doklady uplatnené kontrolovaným

zamestnávateľom, čo sa v poukázanom prípade nestalo, podľa § 14 zákona o inšpekcii. Žalobca v
podstate namietal, že protokol mu bol doručený so záverom, ktorý nemal možnosť komentovať, keď mu
inšpektor následne určil lehotu na vyjadrenie k doručenému protokolu, ten bol zahrnutý do dodatku ku
protokolu. Bolo potrebné vyhotoviť dodatok k tomuto protokolu, v ktorom uviedol stanovisko k protokolu
zo strany zamestnávateľa. Protokol doručený žalobcovi bol až násleene po začatí správneho konania.

Žalobca trvá na tom, že protokol sa doručuje až po jeho prerokovaní a zapracovaní pripomienok, čo sa
v danom prípade nestalo, čo je procesnou vadou, z ktorej vyplýva nezákonnosť protokolu a potom i jeho
dodatku a nemožnosť vyvodenia administratívnej zodpovednosti žalobcu uložením pokuty už v prvotne
začatom správnom konaní o vyvodení administratívne zodpovednosti.

20. Žalovaný v duplike z 24.9.2018 zotrval na svojich záveroch vo vyjadrení zo dňa 16.8.2018.

V. Závery správneho súdu

21. Krajský súd ako správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou

napadnutéhorozhodnutiažalovanéhoasprávnehoorgánuprvéhostupňa,pooboznámenísasobsahom
administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná a preto túto podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Správny súd na žiadosť žalobcu
uznesením zo dňa 1.4.2019 nepriznal odkladný účinok správnej žalobe.22. Správny súd považuje za potrebné uviesť všeobecný úvod pred samotným vyhodnotením žalobných
námietok žalobcu uvedených v správnej žalobe. V správnom súdnictve správny súd poskytuje ochranu

právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a
rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods.1 SSP). Úlohou správneho súdu
je poskytovať súdnu ochranu právam a oprávneným záujmom účastníkov konania a preto v intenciách
Správneho súdneho poriadku sa každý môže správnou žalobou domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods.1 SSP).

Konaniepredsprávnymsúdomjejednouzozárukochranyzákladnýchľudskýchprávaslobôdaochrany
práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Uvedené zakladá ústavnoprávnu
rovinu ochrany a i rovinu aplikácie záväzných medzinárodných právnych noriem. Podľa § 194 ods.1 a
2 SSP, ak nie je ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o
konaní vo všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 195 ods.1 písm. c/ SSP nie je správny súd vo veciach
správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania

podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie.

23. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2017/3015 zo dňa
15.03.2018 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č.k.: 458/16/0-1 zo dňa 27.11.2017, ktoré
žalobca žiadal zrušiť, vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi právo na náhradu

trov konania. Žalobca rozhodnutie žalovaného pokladal za nezákonné, s poukazom na to, že zistenie
skutkového stavu nepostačuje na riadne posúdenie veci a pre správne právne posúdenie veci a pre
podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný nevysporiadal s označenými odvolacími námietkami
žalobcu. Žalobné body vo vzťahu k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sú totožné ako

odvolacie dôvody.

Podľa § 2 ods.1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 2 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a využíva
závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo štátno-zamestnanecký
pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods.2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní č. 82/2005 Z.z. právnická osoba
a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.2 a 3.

Podľa § 19 ods.2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 Eur

do 20 000 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5000 Eur.

Podľa § 19 od. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. ods. (1) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento
zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z

predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode
alebozaporušeniezáväzkovvyplývajúcichzkolektívnychzmlúvaždo100000eur,aakvdôsledkutohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 eur, b) fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode v sume

podľa písmena a),c) vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom podľa osobitného predpisu, 25)
ktorí svojím zavinením porušili povinnosti vyplývajúce z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a),
záväzkyvyplývajúcezkolektívnychzmlúv,dalipokynnataképorušeniealebozatajiliskutočnostidôležité
na výkon inšpekcie práce, až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku, d) zrušené od
1.1.2012.

(2) Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a
viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, 2. vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia,preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie činnosti je potrebné oprávnenie, osvedčenie, preukaz
alebo povolenie, ktoré vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo
právnická osoba podľa osobitného predpisu, 25a) od 300 eur do 33 000 eur, b) zamestnávateľovi alebo

fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za 1. závažné porušenie povinností
vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur, 2. nesplnenie
povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur.

(3) Závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je

zaradených orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej
kategórie podľa osobitného predpisu, 3b), b) presiahnutie odpracovaného času nad rozsah pracovného
času uvedeného v evidencii pracovného času vedenej zamestnávateľom 25b) o viac ako 10% najmenej
však o 30 minút v jednom dni pri práci vykonávanej na základe dohody o brigádnickej práci študentov
alebo dohody o pracovnej činnosti, c) nedodržanie podmienok ustanovených pre prácu tehotných
žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, mladistvých zamestnancov

a zamestnancov so zdravotným postihnutím, d) nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo
bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie
fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia, e) neprijatie opatrení v
priestoroch podľa osobitného predpisu 18b) na vylúčenie ohrozenia života a zdravia zamestnancov,
nevykonanie nevyhnutných opatrení v týchto priestoroch na obmedzenie možných následkov ohrozenia

života a zdravia zamestnancov alebo umožnenie prístupu do týchto priestorov zamestnancom, ktorí
nie sú riadne a preukázateľne oboznámení, nemajú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a
ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, f) neposkytnutie potrebných
účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave.

(4)Pokutupodľaodsekov1a2možnouložiťdodvochrokovododňaprerokovaniaprotokoluanajneskôr
do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

(5) Pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená

pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak bola
uložená bloková pokuta.

(6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie
a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na, a) závažnosť zisteného porušenia povinností a

závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti
zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa
odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného
systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e)
opakované zistenie toho istého nedostatku.

(7) Uložením pokuty vedúcemu zamestnancovi nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa za to isté
porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona a osobitných predpisov.

Podľa § 231 ods.1 písm. b/ zákona č. 463/2001 o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť

do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu
na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo
na pravidelný mesačný príjem na dôchodkové poistenie, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa
§ 143 ods.2 za kalendárny mesiac, v ktorom je mesačný príjem podľa § 3 ods.1 písm. a/ a ods.2 a 3
z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem

podľa § 3 ods.1 písm. a/ a ods.2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods.5 alebo odhlási tohto
zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie
do registra poistencov a sporiteľov starobného a dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20
nevznikol a oznámi im zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods.2 písm. a/ až c/.

Podľa ustanovenia § 239 ods.1 zákona o sociálnom poistení pri ukladaní pokuty sociálna poisťovňa
zohľadní závažnosť porušenia ustanovení zákona o sociálnom poistení a sociálna poisťovňa neuloží
pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods.1 písm. b/, ak už bola uložená pokuta podľa
osobitného predpisu.24. Žalobná námietka podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP nie je daná. Správny súd uzatvára, že zistenie
skutkového stavu bolo dostačujúce pre záver správneho orgánu prvého stupňa o zistení nelegálneho

zamestnávania zamestnanca žalobcom v závislej činnosti, pre nesplnenie povinnosti § 231 ods. 1
písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, - včasného prihlásenia zamestnanca.
Vychádza z toho, že žalovaný -Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán v zmysle § 59 ods.
1 správneho poriadku konštatoval po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženého
spisu, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k

porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, spočívajúce v tom, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým,
že využíval závislú prácu 3 fyzických osôb, ktoré pre žalobcu vykonávali stavebné práce, žalobca s
ním mal založený vzťah podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, a to
na základe dohôd o vykonaní práce a dohody o brigádnickej činnosti, avšak žalobca si pred začatím
výkonu ich činnosti nesplnil povinnosť podľa § 231 ods. l písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a neprihlásil menované fyzické osoby do registra
Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu ich činností. Inšpekciou práce bolo zistené, že tieto osoby
boli žalobcom prihlásené do registra Sociálnej poisťovne až po výkone inšpekcie práce a začatí ich
dohodnutej pracovnej činnosti.

25. Podľa správneho súdu základom pre uplatnenie hodnotenia existencie nelegálnej práce je ust. §
2 ods.2 písm. b/ v spojení s ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní. Zamestnávanie právnickou osobou a fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, bez
prihlásenia zamestnanca do sociálnej poisťovne je nelegálnym zamestnávaním, ktoré je zakázané
a je správnym deliktom, preto došlo dôvodne k vyvodeniu administratívnej zodpovednosti, ktorá je

objektívnou, uložením pokuty podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce.

26. Pokiaľ ide o výkon samotnej inšpekcie, vykonávanej od 10:50 hod. dňa 23.8.2016 na uvedenom
objekte, označené osoby tam vykonávali práce, ktoré aj podľa súdu majú charakter závislej práce a
to nielen preto, že boli zistené dohody o vykonaní práce s C. V. a H. L. a dohoda o brigádnickej práci

študenta s Z. V., ale i vzhľadom na charakter nimi popisovaných činností na stavbe a dohodnutých v ich
pracovných dokumentoch. Súčasťou administratívneho spisu sú zápisnice o podaní informácie týmito
osobami zo dňa 23.8.2016, v ktorých sú kontrolované osoby označované menami a popisom práce,
dĺžkou trvania vzťahu a jeho okolnosťami. V protokole sa nachádza i vyjadrenie žalobcu, ktorý tvrdil,
že z občianskych preukazov, ktoré vzal od týchto osôb, malo vyplynúť, že budú nahlásení a že sa tak

nestalo, zanedbaním jeho zamestnankyňou, čo zistil až kontrolou. Zo stanoviska inšpektora vyplýva, že
ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa.
27. V reakcii na žalobnú námietku procesnej povahy vznesenú žalobcom podľa § 191 ods. 1 písm. g/
SSP,správnysúddodáva,žetátoniejedôvodná.Žalobcanamietal,ževdôsledkunezákonnéhopostupu
kontrolného orgánu i správneho orgánu prvého stupňa mu nebola pokuta uložená zákonne, pretože už

v odvolaní dôvodil ich nezákonnými postupmi, ktorými došlo k zásahu do práv žalobcu na vyjadrenie
sa k zisteniam z kontrolnej činnosti, k postupu kontrolórov pri vypracovaní a oboznámení protokolu.
Správny súd konštatuje, že Protokol vyhotovuje vždy kontrolný orgán reprezentovaný kontrolórmi v
zmysle zákona o kontrolnej činnosti. Z obsahu protokolu vyplýva, že bol vyhotovený po kontrole u
žalobcu 6.9.2016, podľa zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej

práci a nelegálnom zamestnávaní. Kontrolu vykonali traja inšpektori, na protokole je podpis V.. A. A. a
žalobcu. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že protokol nepodpísali všetci inšpektori, k tomu správny súd
zaujíma to stanovisko, že postačuje podpis jedného z inšpektorov.
28. Z obsahu administratívneho spisu správny súd tiež zistil stanovisko inšpektora V.. A. A., ktorý uviedol
zistenie nedostatkov u kontrolovaných osôb v rozpore s ustanoveniami § 2 ods.2 písm. b/ zákona č.

82/2005onelegálnejprácianelegálnomzamestnávanívovzťahukpovinnostiurčenejpodľa§231ods.1
písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Z administratívneho spisu je zrejmé, že dohodu o vykonaní práce
H. L., ako podnikateľ uzatvoril s C.Á. V. 23.8.2016, ten mal vykonávať práce od 23.8.2016 do 31.8.2016.
DohoduovykonanípráceuzavrelsV.L.od23.8.2016.DohodaobrigádnickejprácištudentovsZ.V.bola
uzavretá od 22.8.2016 do 31.8.2016. Rozhodujúcimi dokumentmi sú zápisnice o podaní vysvetlenia od

C. V., ktorý uviedol, že na objekte V. Š. W., K. vykonával práce pri vyspravovaní po montáži okien dnes
23.8.2016 asi od 9-tej hodiny, zavolal ho H. L., v deň kontroly mali práce dokončiť, pracovné nástroje
poskytol žalobca. /Záznam je z 11:10 hod/. Zo zápisnice o podaní informácie, zapísanej 23.8.2016 o
10:50 hod. Z. V. podáva vysvetlenie kontrolórovi, že bol prvýkrát 23.8.2016 na stavbe, po dohode spánom H. L. a to od 10-tej hodiny. V. L. pracoval pri výmene plastových okien, záznam je z 23.8.2016
o 11:10 hod. Zo záznamov od sociálnej poisťovne vyplýva, že k prihláseniu osôb žalobcom 23.8.2016
došlo o 15:03 hod., 15:13 hod. a 15:17 hod.

29. Z výsledkov výkonu kontrolnej činnosti sa konštatoval zistený nedostatok, a to neprihlásenie
uvedených osôb v sociálnej poisťovni. Ak žalobca uvádza, že nebol poučený o začatí správneho
konania, nemal možnosť sa vyjadriť k podkladom na vydanie rozhodnutia pred začatím správneho
konania, k tomu možno konštatovať, že z dodatku 1 k protokolu z 18.10.2017 vyplýva, že tento bol

doručovaný žalobcovi, bol vydaný na základe a v zmysle prvotného rozhodnutia žalovaného. Dodatok č.
1 spresňuje nedostatok obsahu vyjadrenia žalobcu k obsahu protokolu z 6.10.2016. Uvedený protokol
vo forme už „spresneného dodatkom č. 1“ bol následne daný na vyjadrenie, ku ktorému sa vyjadril
žalobca písomne dňa 26.10.2017. Preto ak žalobca poukázal na to, že tento dodatok nemožno chápať
ako konvalidovanie povinnosti kontrolného orgánu, k tomu správny súd dodáva, že správne konanie
začalo už 6.10.2016 oznámením tejto skutočnosti žalobcovi, ku ktorému sa z hľadiska začatia správneho

konania vo veci uloženia pokuty vyjadril písomným podaním doručeným 18.10.2016 správnemu orgánu
prvého stupňa. V podstate sa tu však konštatujú zistenia od sociálnej poisťovne o prihlasovaných
osobách, ktoré boli prihlásené, následne, po začatí kontroly i pracovnej činnosti kontrolovaných osôb.
Preto vychádzajúc z obsahu protokolu, kontrola začala 23.8.2016 o 10:50 hod. a uvedené osoby, ako sa
to konštatuje v dodatku protokolu, boli prihlásené 23.8.2016 až od 15:03 hod. do 15:17 hod. V zmysle

stotožnenia údajov, toto je uvedené aj v listine o začatí správneho konania, ktorú prevzal žalobca dňa
10.10.2016 a obsahuje zistenia v čase kontroly o troch osobách, ktoré sa na pracovisku nachádzali
bez prihlásenia do sociálnej poisťovne, konštatuje aj zistenia od sociálnej poisťovne o prihlasovaných
osobách, ktoré boli prihlásené po začatí kontroly a vychádzajúc z obsahu protokolu, kontrola začala o
10:50 hod. a uvedené osoby, ako sa to konštatuje v dodatku protokolu, boli prihlásené až od 15:03 hod.

15: 13 a 15:17 hod.
30. Správny súd pripomína, že objektívna zodpovednosť vylučuje individuálny prístup, iný ako záver,
že voči žalobcovi bola pre nedodržanie vyššie citovaného ustanovenia zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní vyvodená administratívna zodpovednosť za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania a to inšpektorátom práce a tento postup je obligatórny. Žalobca namietal porušenie

svojich práv, s poukazom na to, že podľa zákona o inšpekcii a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, inšpektori, ktorí kontrolnou činnosťou chránia predmet verejného záujmu uvedený v
zákonných ustanoveniach zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní majú rešpektovať
i práva kontrolovaného na prerokovanie protokolu. Správny súd k tomu konštatuje, že po zrušení
rozhodnutia žalovaný správny orgán prvého stupňa umožnil kontrolným orgánom v dodatku č. 1

k protokolu uplatniť i stanovisko žalobcu. Z hľadiska materiálneho chápania spravodlivosti i výkonu
verejnej správy je potrebné dať na misky váh znalosť žalobcu o náleze a zistení nelegálne pracujúcich
3 osôb a význam vyjadrenia žalobcu o tom, že posudzovaná práca kontrolovaných osôb bola závislá.
Dotknuté osoby vypovedali prečo sa na stavbe nachádzajú, žalobca dokumenty o ich dohodách o
vykonaní práce a brigádnickej činnosti nepoprel, pritom žalobca zodpovedá objektívne za porušenie

zákonnej povinnosti a na tom sa nič nezmení ani poukazom na pochybenie zamestnankyne žalobcu,
ktorá opomenula uvedené tri osoby prihlásiť a splniť povinnosť zamestnávateľa podľa § 231 ods.1 písm.
b/ zákona č. 463/2001 o sociálnom poistení. Podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ je povinný prihlásiť
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu
na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo

na pravidelný mesačný príjem na dôchodkové poistenie, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa
§ 143 ods.2 za kalendárny mesiac, v ktorom je mesačný príjem podľa § 3 ods.1 písm. a/ a ods.2 a 3
z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem
podľa § 3 ods.1 písm. a/ a ods.2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods.5 alebo odhlási tohto
zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie

do registra poistencov a sporiteľov starobného a dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20
nevznikol a oznámi im zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods.2 písm. a/ až c/.

31. V danom prípade žalobca porušil svojím konaním právne predpisy uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, pretože podstatou skutkovej podstaty správneho deliktu

nelegálneho zamestnávania je nesplnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o
sociálnom poistení a súčasne využívanie osôb v závislej činnosti. Závislá práca nie je podnikanie,
ani iná činnosť týchto zákonom chránených osôb, ktorých odkázanosť na príjem a sociálne istoty
zakladá povinnosť zamestnávateľa poskytnúť im zaplatením a odvedením poistného zákonnú ochranupodľa zákona o sociálnom poistení a tiež chrániť spoločnosť a verejný záujem pred nelegálnym
zamestnávaním. Správny súd prihliadajúc na predmet ochrany, v zmysle materiálneho obsahu a
výkladu relevantných zákonov konštatuje, že inšpektorát práce je orgánom výkonu kontroly a inšpekcie

a ochrany spoločnosti pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ktorý je definovaný
verejnýmzáujmomochranyzávislejpráceosôb.Preto,pokiaľsažalobcadopustilporušeniaustanovenia
zákona o povinnosti prihlásiť zamestnanca sociálnej poisťovni, potom pri naplnení ochrany záujmu
chráneného zákonom o kontrolnej činnosti a nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania je možné
konštatovať proporcionalitu ochrany práv, v prospech potláčania a postihovania subjektov pre porušenie

povinnosti prihlásiť zamestnanca do sociálnej poisťovne pri využívaní jeho závislej práce.
32. Správny súd je toho názoru, že uvedený výklad aplikácie trestnoprávnych princípov v oblasti
správneho trestania nebol vylúčený a v materiálnom chápaní nie len ústavy, dohovoru, ale aj
všetkých výkladových pravidiel zaužívaných pri interpretácii zákonných ustanovení súd konštatuje, že
v posudzovanej veci bol žalobca povinný svojich zamestnancov prihlásiť za podmienok uvedených v §
231 ods.1 písm. b/, bod 1 zákona o sociálnom poistení. Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, ku

ktorých naplneniu dochádza neprihlásením poistenca včas do sociálnej poisťovne, zakladá objektívnu
zodpovednosť zamestnávateľa, za porušenie povinnosti a následok podrobiť sa režimu správneho
trestania vyvodeného z administratívneho konania uložením pokuty v intenciách zákona o kontrolnej
činnosti a zákona o nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania. Správny súd nezistil ani nesprávne
právne posúdenie veci napadnutými rozhodnutiami orgánov verejne správy, podľa §191 ods. 1 písm.

c/ SSP.

33.Žalobnánámietkanedostatočnéhoodôvodneniaanepreskúmateľnostirozhodnutianiejedôvodnou/
§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP/, lebo žalovaný stručne, výstižne vysvetlil prečo správne trestanie v
oblasti nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je závažným spoločenským záujmom a pri

výkladesprávnehodeliktuvychádzalzpovinnostízamestnávateľaprihlasovaťzamestnancovvzákonom
ustanovených lehotách do sociálnej poisťovne a konštatoval, že správnym deliktom je konanie, keď
využíva zamestnávateľ prácu neprihlásených osôb v závislej činnosti do sociálnej poisťovne. Takéto
konanie je správnym deliktom, za ktorý orgány verejnej správy sú povinné vyvodzovať administratívnu
zodpovednosť formou ukladania pokút, podľa zákona č. 125/2006 Z.z a 85/2005 Z.z .

34. Žalobca k zistenému zamestnávaniu tejto osoby nepreukázal opak a ani relevantne nič nenamietal.
Z administratívneho spisu, ako je vyššie uvedené, je zjavné, že žalobca bol súčinný, ale jeho argumenty
nesmerovali k vecnej stránke, ale procesným pochybeniam. Tieto boli napravené doplnením Protokolu
o jeho Dodatok č.1. a ich prejednaním. Preto súd konštatuje, že v spojení so žalobnou námietkou

neprerokovania dodatku č. 1 k protokolu zákonná dikcia ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006
Z. z. nestanovuje a ani neukladá inšpektorovi práce /inšpektorátu práce/ ani možnosť a ani povinnosť
prerokovať vyhotovený dodatok k protokolu. Povinnosť prerokovať dodatok k protokolu nemá oporu v
zákone aj z tohto dôvodu, že inšpekcia práce je ukončená doručením protokolu o výsledku inšpekcie.
Predmetom daného súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia vydaného žalovaným a protokol o

výsledku inšpekcie práce je len jedným z podkladov pre vydanie napadnutého individuálneho správneho
aktu, ktorý žalobca napadol posudzovanou správnou žalobou. V zásade ide o materiálne chápanie
dobrého výkonu štátnej správy, ktorá napraví procesné pochybenia, aby nespôsobovali zásah ani do
práv kontrolovaného. V rozhodnutí žalovaného sa tak stalo vecne s odkazom na skutkové zistenia
i právne posúdenie správnym orgánom prvého stupňa. Žalobná námietka nemá potenciál spôsobiť

nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

35. Správny súd, pokiaľ ide o záver o povinnosti nariadiť ústne pojednávanie podľa § 21 ods.1 prvá
veta správneho poriadku, uvádza, že takáto povinnosť existuje, ak je to potrebné a ustanovujú to právne
predpisy /stavebný zákon, zákon o priestupkoch, zákon o pozemkových úpravách atď./, avšak v zákone

o kontrolnej činnosti a o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ide len o možnosť vyplývajúcu z
reálnej potreby zisťovania skutkového stavu, čo v posudzovanej veci nebolo potrebné, pretože správne
orgány mali skutkový stav vyjadrením žalobcu k protokolu za preukázaný. Správny súd odkazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. 7Sžo/223/2015 z 23.2.2017 a sp.zn. 10Sžo/387/2015
z 27.2.2017. S poukazom na možnosť preskúmania rozhodnutí správnych orgánov vykonávajúcich

kontrolnú činnosť súdom, súd spĺňa požiadavky tribunálu podľa princípov uvedených v judikatúre k
článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.36. Správny súd nie je súdom skutkovým, avšak v oblasti správneho trestania vyhodnocujúc námietku
zisťovania skutkového stavu a dodržiavania procesných práv žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP
konštatuje, že toto ustanovenie má na mysli závažné procesné pochybenia, ktoré by mohli spôsobiť

nezákonnosť rozhodnutia a mať potenciál spôsobiť zásah do oprávnených záujmov žalobcu. Žalobca
namietal procesné pochybenia, ktoré však pri obsahu administratívneho spisu nie sú spôsobilé vyvrátiť
materiálne chápanie záveru orgánov verejnej správy. Žalobca proti samotnému zisteniu nelegálneho
zamestnávania nepreukázal tvrdenia spôsobilé zvrátiť skutkové a právne hodnotenie orgánov verejnej
správy, preto vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd žalobnú námietku nepokladá za relevantnú.

Žalovaný sa v predmetnom rozhodnutí vysporiadal s jeho námietkami o nezákonnom procesnom
postupe prvostupňového správneho orgánu a správny súd dodáva, že postup správnych orgánov pri
prerokovaní protokolu bol v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutia sú zákonné aj vtedy, ak sa na
nich nachádza podpis s menom a priezviskom štatutárneho orgánu osoby, napr. i generálneho riaditeľa
žalovaného.

37. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd neuznal žiadnu zo žalobných námietok uvádzaných a
naznačovaných v správnej žalobe a konštatujúc opakovane, že v oblasti správneho trestania posudzuje
správny súd správnu žalobu neformálne, pokiaľ ide o základné zásady trestného poriadku, vychádza
z obsahu súdneho i administratívneho spisu a konštatuje, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní
zistili skutkový stav potrebný pre riadne rozhodnutie vo veci a vychádzajúc zo skutkových záverov

správne právne posúdili konanie žalobcu ako správny delikt, za ktorý správny orgán prvého stupňa uložil
pokutu a jeho rozhodnutie žalovaný z dôvodov a v intenciách jeho rozhodnutia správne potvrdil. Z vyššie
uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa §190 ako nedôvodnú zamietol.

38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 a nasl. Správneho súdneho poriadku

zákona č. 162/2015 Z.z. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania
nepriznal. Žalovaný v súlade s § 168 SSP odôvodnené trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd
nepriznal.

39. Senát správneho súdu rozhodol v tejto veci jednomyseľne /§ 139 ods. 4 SSP/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).