Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/161/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211088
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1215211088.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu:

LiNi s.r.o., so sídlom Moravský Svätý Ján 7, Moravský Svätý Ján, IČO: 47 574 101, zastúpený: URBAN
FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava,
IČO: 47 244 895, proti žalovanému: EURO-ŠTUKONZ a.s., so sídlom Podunajská 23, Bratislava, IČO:
35 972 297, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Cimrák, s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO:
36 868 876, o zaplatenie 8.897,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.806,29 Eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 617,30 Eur od 12.05.2016 do 14.09.2016,

vo výške 9,05% ročne zo sumy 125,80 Eur od 16.02.2015 do zaplatenia,
vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.859,70 Eur od 16.02.2015 do zaplatenia,
vo výške 9,05% ročne zo sumy 990,65 Eur od 16.02.2015 do zaplatenia,
vo výške 9,05% ročne zo sumy 830,14 Eur od 16.02.2015 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 1.079,44 Eur od 12.05.2015 do 14.09.2016,
vo výške 9% ročne zo sumy 3.394,47 Eur od 12.05.2015 do 14.09.2016,
paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a to všetko do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške
náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Súd konanie v časti istiny v sume 5.091,21 Eur z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa29.04.2015domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 8.897,05 Eur s príslušenstvom a na náhradu

trovkonania.Žalobcavosvojejžalobeuviedol,žežalovanýneuhradilžalobcovizádržnévsume8.897,05
Eur na podklade čl. I bod I.1 a bod I.2 a článku III.4.1 dohody o urovnaní.

2. Súd vo veci vydal dňa 22.06.2015 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom
uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému
rozkazu ďalej uviedol, že žalobca vykonal dodávku a montáž elektroinštalácií, elektrickej prípojky a

osvetlenia parkoviska, slaboprúdu, vnútroareálového rozvodu elektriny, telekomunikačnej prípojky a
osvetlenia parkoviska v zmysle objednávky č. MM/53/2012 zo dňa 24.04.2015, v znení Dodatku č.
1 zo dňa 11.06.2014 a montáž elektroinštalácií, slaboprúdov a prípojky NN v zmysle objednávky č.
MM/416/2013 zo dňa 15.08.2013, ktoré boli uzatvorené s pôvodným zhotoviteľom spoločnosťou EMOPV.J. s.r.o. Dňa 17.12.2013 došlo dohodou o postúpení práv a povinností k prechodu osoby zhotoviteľa
na navrhovateľa. Uvedenú dohodu podpísali všetky zúčastnené spoločnosti vrátane žalobcu. Žalobca
si počas výkonu prác priebežne fakturoval sumy za vykonané práce pričom žalovaný v súlade s bodom

5 objednávky zadržal z každej fakturovanej sumy 10%. Splatnosť zadržanej sumy v zmysle uvedeného
bodu objednávky bola dojednaná najneskôr 15 dní po uplynutí 6 mesiacov od odovzdania a prevzatia
stavby investorom, t.j. Mestom Šaľa a Obcou Divín. K odovzdaniu diela došlo však len v prípade
rekonštrukcie a obnovy NKP kaštieľa v obci Divín. Dňa 24.11.2014 došlo k uzatvoreniu dohody o
urovnaní záväzkovo-právnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov (pokonávka). Predmetom pokonávky

boli aj faktúry plynúce z objednávky MM/53/2012 a MM/416/2013. Listom zo dňa 18.05.2015 navrhovateľ
od uvedenej pohľadávky odstúpil v plnom rozsahu.

3. Žalované pohľadávky z faktúr č. 140017, 140076, 140062, 140040, 140018, 140071 a 140028
žalovaný poprel čo do dôvodu aj čo do výšky, nakoľko v zmysle bodu 3 objednávok č. MM/53/2012
a MM/416/2013 je splatnosť faktúr podmienená ich riadnou úhradou zo strany investora. Žalovaný

nepovažuje pohľadávky za splatné. Za dôvodné žalovaný nepovažoval ani uplatnenie úrokov z
omeškania, nakoľko podľa bodu 5 oboch objednávok, zádržné sa nepovažuje za plnenie v omeškaní,
teda splatnosť jednotlivých pohľadávok nemôže nastať v žalobcom uplatnenej lehote splatnosti podľa
jednotlivých faktúr , ale až v prípade včasnej a úplnej úhrady zo strany investora najneskôr v 16. deň
po uplynutí 6. mesiacov od odovzdania diela. Žalovaný bol toho názoru, že uplatňovanie faktúr súdnou

cestou za výkon prác na diele „Domov dôchodcov - Rekonštrukcia bývalého objektu MŠ s prístavbou na
domov dôchodcov“ je neoprávnené nakoľko v tomto prípade nedošlo k riadnemu odovzdaniu a prevzatiu
diela z dôvodu prebiehajúcich stavebných prác. Žalovaný ďalej vzniesol kompenzačnú pohľadávku voči
žalobcovi, ktorá vyplýva zo znenia pokonávky, konkrétne z čl. I bod I.3. Odstúpením od pokonávky sa
pohľadávka v sume 19.716,50 Eur, ktorá vznikla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky stala znovu

splatnou.

4. V podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 08.01.2016 žalobca namietol neexistenciu pohľadávky
žalovaného v sume 19.716,50 Eur, ktorá bola prevedená zo strany spoločnosti EURO-BUILDING, a.s.
na žalovaného, ktorú si následne žalovaný započítal voči žalobcovi v rozsahu žalovaného zádržného

v sume 8.897,50 Eur. Penalizačná faktúra na zaplatenie sumy 37.050,- Eur bola spoločnosťou EURO-
BUILDING, a.s. účelovo vystavená, pričom nikdy reálne na stavbe „Detského domova Skalica -
Rekonštrukcia a nadstavba“ k omeškaniu žalobcu nemohlo dôjsť, keďže samotná spoločnosť EURO-
BUILDING, a.s. bola v omeškaní so stavebnou činnosťou, ako zhotoviteľ neodovzdala žalobcovi
ako subdodávateľovi stavbu v stavebnej pripravenosti. Preto žalobca nemohol byť v omeškaní s

elektroinštalačnými prácami. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný a spoločnosť EURO-
BUILDING, a.s. sú navzájom majetkovo a personálne prepojené.

5. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.03.2016 konateľ žalobcu P. Y. uviedol, že pokiaľ ide o stavbu
týkajúcu sa investora v obci Divín, tu boli všetky práce riadne vykonané s tým, že boli odovzdané v

septembri až októbri 2014, pričom o odovzdaní a prevzatí existujú preberacie protokoly a všetky ďalšie
doklady včítane atestov. Pokiaľ ide o práce realizované pre mesto Šaľa, tieto práce neboli vykonané v
plnom rozsahu a to z dôvodu odstúpenia žalovaného od zmluvy s investorom - mestom Šaľa niekedy v
roku 2014, presné obdobie uviesť neviem. Po tomto odstúpení už žalobca nebol oslovený na dokončenie
prác, ale práce dokončila iná firma, pričom podľa jeho vedomostí k odovzdaniu a prevzatiu kompletného

diela treťou firmou došlo 15.12.2015, kedy boli práce odovzdané investorovi. Vzťah medzi stranami
sporu týkajúci sa vykonávania prác pre investora mesto Šaľa, nebol ukončený žiadnym odstúpením od
zmluvy, v tejto bola súvislosti uzavretá len dohoda o urovnaní.

6. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.03.2016 požiadal žalobca prostredníctvom

svojho právneho zástupcu o pripustenie zmeny petitu v časti úrokov z omeškania. V tomto písomnom
podaní žalobca zároveň uviedol, že považuje za preukázané a súčasne aj uznané vlastnými
vyjadreniami žalovaného, že splatnosť faktúr č. 140017, 140071 a 140028 nastala dňa 28.03.2015, čo je
16. Deň po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa odstúpenia od zmluvy medzi žalovaným a Mestom Šaľa,
ktoré nastalo dňa 12.09.2014 a preto má žalobca za to, že splatnosť zádržného nastala dňa 28.03.2015.

7. Na toto písomné podanie reagoval žalovaný písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa
04.05.2016. V tomto písomnom podaní žalovaný uviedol, že žalovaný nemal uzatvorenú zmluvu s
mestom Šaľa ale so spoločnosťou EURO-BUILDING, a.s. Až táto spoločnosť mala uzatvorenú zmluvus mestom Šaľa ako investorom. Žalovaný tak ani nemohol odstúpiť od zmluvy s mestom Šaľa ako
investorom a teda nemohla nastať ani splatnosť zádržného. Z verejne dostupných listín vyplýva, že
spoločnosť EURO-BUILDING, a.s. uzavrela s Mestom Šaľa dňa 20.08.2015 dodatok č. 3 k zmluve

o dielo týkajúcej sa stavby Šaľa, predmetom ktorého bolo okrem iného riešenie sporných okolností,
ktoré sa vyskytli pri stavbe diela. Jeho dôsledkom bolo, že stavba sa považuje za riadne dokončenú v
dohodnutom termíne. Následne účastníci uzatvorili dňa 09.02.2016 dohodu o urovnaní, kde sa v čl. I
ods. 3 uvádza, že všetky záväzky, nároky a pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o dielo sa považujú dňom
podpísania tejto dohody za ukončené a vysporiadané. Žalovaný ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by

nebolazohľadnenáskutočnosť,žežalovanýnebolvzmluvnomvzťahusMestomŠaľa,alevychádzaloby
sa z odovzdania celkovej stavby investorov, ktorým bolo Mesto Šaľa, za dátum ukončenia a odovzdania
stavby je potrebné považovať deň 03.03.2016, kedy citovaná dohoda nadobudla účinnosť. Od tohto
dňa je možné počítať splatnosť zádržného v zmysle objednávky a splatnosť zádržného nastane až dňa
18.09.2016.

8. Uznesením č.k. 23Cb/161/2015-105 zo dňa 19.5.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2016,
súd vyzval žalobcu na doplnenie písomného podania zo dňa 15.5.2016 tak, aby bol navrhovaný petit
žaloby v časti uplatňovaných úrokov z omeškania určitý, zrozumiteľný a vykonateľný s tým, že nemôže
byť na ľubovôli súdu, ktorý z navrhovaných petitov v časti úrokov z omeškania si v danom prípade
vyberie.

9. Podaním doručeným súdu dňa 3.6.2016 žalobca upravil petit žaloby v časti úrokov z omeškania a
žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby vo vzťahu k žalovaným úrokom z omeškania počítaným z
faktúr č. 140076, č. 140062, č. 140040, č. 140018, ktoré sa týkajú rekonštrukcie diela „Rekonštrukcia
a obnova kaštieľa v obci Divín“ ako i z faktúr č. 140017, č. 140071 a č. 140028, ktoré sa týkajú diela

„Dom dôchodcov - Rekonštrukcia bývalého objektu MŠ s prístavbou na Domov dôchodcov Šaľa“ tak,
že: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania: vo výške 9 % p.a. (ročne) počítaného z
dlžnej sumy 617,30 eura odo dňa 12.5.2016 (vrátane) až do zaplatenia, vo výške 9,05 % p.a. (ročne)
počítaného z dlžnej sumy 125,80 eura odo dňa 16.2.2015 (vrátane) až do zaplatenia, vo výške 9,05
% p.a. ročne počítaného z dlžnej sumy 1.859,70 eura odo dňa 16.2.2015 (vrátane) až do zaplatenia,

vo výške 9,05 % p.a. (ročne) počítaného z dlžnej sumy 990,65 eura odo dňa 16.2.2015 (vrátane) až
do zaplatenia, vo výške 9,05 % p.a. (ročne) počítaného z dlžnej sumy 830,14 eura odo dňa 16.2.2015
(vrátane) až do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. (ročne) počítaného z dlžnej sumy 1.079,44 eura odo dňa
12.5.2016 (vrátane) až do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. (ročne) počítaného z dlžnej sumy 3.394,47
eura odo dňa 12.5.2016 (vrátane) až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, ako o ňu žalobca požiadal uznesením č.k.
23Cb/161/2015-110, zo dňa 20.06.2016.

11. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.09.2016 žalobca vzal späť časť istiny v sume
5.091,21 Eur a to z dôvodu úhrady tejto časti istiny žalovaným.

12. K čiastočnej úhrade istiny uviedol žalovaný v písomnom podaní zo dňa 28.09.2016, že išlo o úhradu
časti zádržného, ktorej splatnosť nastala dňa 18.09.2016. Pokiaľ ide o zvyšnú časť zádržného v sume

3.806,29 Eur táto podľa žalovaného nie je splatná, nakoľko investor diela Obec Divín reklamovala vady
tohtodiela,pričompoukázalnaskutočnosť,žežalobcatietovadyuznallistomzodňa12.02.2015,pričom
do dnešného dňa neinformoval žalovaného o tom, že by vady boli odstránené.

13. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd
o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

15. Podľa § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

16. Nakoľko žalobca zobral žalobu vo vyššie vymedzenej časti späť, súd konanie v tejto časti zastavil.

17. Žalobca v ďalších svojich vyjadreniach uviedol, že nikdy nepripomienkoval a slobodne nesúhlasil s
uzatvorenímdohody,pričomdohodužalobcovinanútilžalovaný,ktorýfinančnevydieralžalobcustým,že
ak chce nejaké peniaze vidieť, musí pristúpiť na dohodu jednostranne pripravenú žalovaným. Žalovaný

neumožnil žalobcovi vziať si návrh dohody, nesúhlasil s tým, aby žalobca prekonzultoval návrh dohody
so svojim právnym zástupcom. Žalovaný bol donútený postavený pred možnosť dohodu podpísať s tým,
že pristúpi, poskytne zľavu ako aj iné veci a uvidel aspoň nejaké peniaze. Dohodu pripravil žalovaný a
návrh tejto dohody nechal v sídle žalovaného konateľom žalobcu. Tí si chceli návrh dohody zobrať so
sebou a tiež ho chceli dať prekonzultovať ich právnemu zástupcovi, no nebolo im to umožnené, mali
dovolené iba podpísať a čakať či niečo dostanú alebo nedostanú nič.

18. Žalovaná strana skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že dohoda bola uzatvorená pod nátlakom uviedla
odmietala a túto považovala za platnú.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie prehratím zvukovej nahrávky zachycujúcej proces uzatvárania

samotnej dohody o urovnaní. Žalovaná strana namietala vykonanie dôkazu, nakoľko nahrávka bola
vyhotovená bez vedomia a súhlasu zúčastnených osôb.

20. Podľa § 11 a § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena

a prejavov osobnej povahy. Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením. Z citovaných ustanovení vyplýva, že vyhotovovať zvukové nahrávky je možné
len so súhlasom nahrávanej osoby.
21. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k

náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkaz teda
musí zákonný. Inými slovami povedané dôkaz nemôže byť získaný v rozpore s právnymi predpismi,
teda nezákonne, avšak súd má povinnosť vykladať a aplikovať citované zákonné ustanovenia v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
práva ako aj základnými právnymi princípmi, na ktorých je demokratický a právny štát založený.

22. Uvedené nachádza oporu aj v ustanovení čl. 16 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorého súd postupuje a
rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a
v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje
skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v

rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. Článok 3 ods. 1 hovorí o tom, že každé
ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným
poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej
republiky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdneho
dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

23. V zásade tak platí, že dôkaz získaný nezákonne je neprípustný. Avšak neplatí to vždy. Tu treba
poukázať na obsah zvukovej nahrávky, ktorý mal zachytávať rokovanie medzi pracovníkmi žalovaného
a konateľmi žalobcu pri uzatváraní dohody o urovnaní. Z uvedeného je zrejmé, že obsah nahrávky
nezachytáva rozhovor, ktorý by mal súkromný charakter, ktorý by zachytával prejavy osobnej povahy

zúčastnených osôb. Žalujúcou stranou predloženú nahrávku tak nie je možné automaticky považovať
za zásah do osobnostných práv zúčastnených osôb a nemožno ho taktiež považovať za dôkaz, ktorého
vykonanie by bolo v civilnom sporovom konaní neprípustné. (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
30 Cdo 64/2004).

24. Základným kritériom, ktorý má v konečnom dôsledku viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti či
nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru vyhotoveného bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkazu v
príslušnom konaní, je pomer chránených práv a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú,
a kde sa štát stáva arbitrom rozhodujúcim o tom, ktorý z týchto záujmov bude v danom konkrétnomstrete prevažujúcim, pričom hodnotenie použiteľnosti či nepoužiteľnosti takto získaných a predložených
informácií sa bude vykonávať podľa procesných noriem procesných (napr. rozhodnutie Ústavného súdu
ČR II. ÚS 1774/14).

25. Podobný záver možno vyvodiť aj z dôvodovej správe k Civilnému sporovému poriadku kde sa
uvádza:. „Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv.
testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže vykonať
dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavno-konformne posúdené ako v

konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak
teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to
určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto
zachytené,musítoodôvodniťtým,žeprávonaochranuosobnostitohtosubjektujevkonkrétnomprípade
proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným
prostriedkom preukázať.

26. V prípade, ak jedna zo strán sporu predloží dôkaz, ktorého získanie by bolo možné považovať za
nezákonné, nemôže ho automaticky stroho odmietnuť, ale musí v zmysle čl. 3 a 16 C.s.p. pristúpiť k tzv.
testu proporcionality. Tento test možno charakterizovať ako postup súdu, pri ktorom súd hodnotí, ktoré
Ústavou SR garantované právo má v danom prípade väčšiu váhu a dôležitosť. Súd teda musí zhodnotiť,

či je potrebné uprednostniť právo nahrávanej osoby na ochranu jej súkromia alebo právo na spravodlivý
proces tej strany sporu, ktorá sa snaží vykonaním takéhoto dôkazu preukázať ňou tvrdené skutočnosti.

27. Vyššie uvedené názory vyplývajú aj z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva a to
napr. v rozhodnutí vo veci Schenk proti Švajčiarsku, kde Európsky súd pre ľudské práva uviedol: "Aj

keď článok 6 Dohovoru zaručuje právo na spravodlivý proces, neustanovuje žiadne pravidlá týkajúce sa
prijateľnosti dôkazov ako takých, táto problematika patrí v prvom rade vnútroštátnemu právu. Súd teda
nemôže v princípe a in abstracto (vo všeobecnosti- pozn. autora) vylúčiť prípustnosť dôkazu získaného
nezákonným spôsobom. Prislúcha mu iba zistiť, či konanie ako celok bolo spravodlivé."

28. Súd teda vyhodnotil právo žalobcu na spravodlivý proces, ktoré v sebe zahŕňa aj nárok na náležité
zistenie skutkového stavu za právo majúce prednosť pred právom osôb zúčastnených na ochranu
súkromia osôb zachytených na predloženej zvukovej nahrávke. K tomuto záveru dospel súd najmä s
ohľadom na skutočnosť, že nahrávka zachycuje obchodné rokovanie medzi žalobcom a žalovaným,
teda zachytáva prejavy, ktoré nemožno považovať za prejavy súkromnej povahy, čo značne oslabuje

intenzitu zásahu do ich osobnostných práv a predmetný zvukový záznam prehral. Samotný záznam
je značne nezrozumiteľný a nie je z neho možné zistiť obsah rozhovorov vedených pri rokovaní. Je
však možné ustáliť, že konateľom žalobcu bol predložený návrh na uzatvorenie dohody o urovnaní, bolo
im umožnené telefonicky sa spojiť so svojim právnym zástupcom, avšak samotný obsah dohody mali
možnosť odmietnuť alebo akceptovať a to priamo na tomto rokovaní.

29. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: dohody o
urovnaní, faktúry č. 140017, faktúry č. 140076, faktúry č. 140062, faktúry č. 140040, faktúry č.
140018, faktúry č. 140071, faktúry č. 140028, zápisov zo stavebného denníka, zápisu o nesúlade
dodávky materiálu a následných montážnych prác z 11.02.2014, informácie o konkrétnom type svietidiel,

informácie o termíne dodania svietidiel, objednávky č. MM/53/2012, zmluvy o postúpení pohľadávky
č. 1/2014, oznámenia o postúpení pohľadávky, odstúpenia žalobcu od dohody o urovnaní záväzkových
vzťahov a vyporiadaní záväzkov, preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa
31.07.2014,faktúryč.200400162,výpisuzúčtužalobcu,dodatkuč.3kzmluveodieloč.411/2011zodňa
15.11.2011, Dohody o vzájomnom usporiadaní záväzkov zo dňa 09.02.2016, objednávky č. 1964/2012/

EŠ, výzvy na odstránenie vád č. 2 zo dňa 06.02.2015, dodatku č. 3 k zmluve o dielo, listu žalovaného zo
dňa 12.02.2015, oznámenia Obce Divín zo dňa 25.10.2017, zápisnice o pojednávaní Okresného súdu
Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 22Cb/281/2015 zo dňa 07.11.2016, 13.03.2017 a 24.05.2017,
zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 26Cb/282/2015
zo dňa 24.01.2015 a 22.11.2016, zmenky č. 12/2014, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa

03.07.2014, oznámenia o zápočte pohľadávok zo dňa 14.07.2014, listu spoločnosti EURO-BUILDING,
a.s. zo dňa 13.08.2014, listu žalovaného zo dňa 04.08.2014, rozsudku Okresného súdu Bratislava, č.k.
22cb/281/2015-171 a zistil nasledovný skutkový stav:30. Z dohody označenej ako Dohoda o urovnaní záväzkovo-právnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov
(pokonávka) súd zistil, že predmetná dohoda sa týkala nárokov oboch strán súvisiacich s prácami, ktoré
na základe dohody o postúpení práv a povinnosti vykonával žalobca. Konkrétne išlo o objednávky č.

MM/53/2012 na dodávku a montáž elektroinštalácií, elektrickej prípojky, slaboprúdu, vnútroareálového
rozvodu elektriny, telekomunikačnej prípojky a osvetlenia parkoviska pre stavbu „ Rekonštrukcia a
obnova NKP kaštieľa v obci Divín", objednávky č. NS/136/2012 na dodávku a montáž elektroinštalácií
pre stavbu „Centrum zhodnocovania odpadov v meste Svit", objednávky č. MM/416/2013 na dodávku
a montáž elektroinštalácií, slaboprúdov a prípojky NN pre stavbu „ Dom dôchodcov - Rekonštrukcia

bývalého objektu MŠ s prístavbou na Dom dôchodcov Šaľa" a objednávky č. NS/738/2013 na dodávku
a montáž elektroinštalácie (NN prívod, prekládka VN, vonkajšie osvetlenie - puzdrá pre stožiar) pre
stavbu „ Centrum zhodnocovania BRO v meste Svit". Samotnou dohodou malo dôjsť k vysporiadaniu
pohľadávokžalobcuuplatňovanýchvočižalovanému,ktorévyplývalizfaktúrč.140020,140017,140028,
140071, 140018, 140040, 140062, 140076 a 140027 v celkovej výške 126.821,59 Eur a pohľadávok
žalovaného uplatňovaných žalovaným a to pohľadávky uplatnenej faktúrou č. 200400091 - zmluvná

pokutazanedodržanietermínudodávkyarealizáciepredmetuobjednávkyMM/53/2012vsume6.502,65
Eur, pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2014 zo dňa 02.7.2014 uzatvorenej
medzi spoločnosťou EURO-BUILDING, a.s. a žalovaným z titulu faktúry č. 200400162 v postúpenej
hodnote 19.716,- Eur. Žalovaný sa v tejto zmluve zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 96.456,84 Eur a to
tak, že sumu 40.226,21 Eur uhradí v lehote do troch dní od podpisu dohody, sumu vo výške 45.067,50

Eur uhradí do 7 dní od úhrady fakturovaných prác mestom Šaľa a sumu vo výške 11.163,13 Eur
uhradí v zmysle jednotlivých objednávok, na základe ktorých boli faktúry vystavené. Podľa čl. IV. tejto
dohody žalobca súčasne prehlasuje, že celej sumy 96.456,84 Eur sú uspokojené všetky jeho nároky na
plnenie z titulu Dohody o postúpení práv a povinností uzatvorenej medzi účastníkmi EMOP V.J., s.r.o.,
žalobcom a žalovaným dňa 17.12.2013, týkajúcej sa objednávky č. MM/53/2012 na dodávku a montáž

elektroinštalácií, elektrickej prípojky, slaboprúdu, vnútro areálového rozvodu elektriky, telekomunikačnej
prípojky a osvetlenia parkoviska pre stavbu „ Rekonštrukcia a obnova NKP kaštieľa v obci Divín",
objednávky č. NS/136/2012 na dodávku a montáž elektroinštalácií pre stavbu „ Centrum zhodnocovania
odpadov v meste Svit, objednávky č. MM/416/2013 na dodávku a montáž elektroinštalácii, slaboprúdov
a prípojky NN pre stavbu „ Dom dôchodcov - Rekonštrukcia bývalého objektu MŠ s prístavbou na Dom

dôchodcov Šaľa" a objednávky č. NS/738/2013 na dodávku a montáž elektroinštalácie (NN prívod,
prekládka VN, vonkajšie osvetlenie - puzdrá pre stožiar) pre stavbu „ Centrum zhodnocovania BRO v
meste Svit", z dôvodu čoho nebude v budúcnosti vznášať voči žalovanému ďalšie v súčasnosti známe
alebo neznáme nároky, či už peňažné alebo nepeňažné, ako ani z titulu iných s týmito vecami súvisiacich
dojednaní vrátane úrokov z omeškania alebo iných sankcií, náhrady škody, resp. ušlého zisku, ktoré

prípadne vznikli do podpisu tejto dohody a výslovne sa ich vzdáva. Žalovaný zároveň prehlásil, že na
základe tejto dohody sú uspokojené všetky jeho k dnešnému dňu existujúce nároky z titulu uvedenej
dohody o postúpení práv a povinností týkajúcej sa objednávky č. MM/53/2012 na dodávku a montáž
elektroinštalácií, elektrickej prípojky, slaboprúdu, vnútroareálového rozvodu elektriny, telekomunikačnej
prípojky a osvetlenia parkoviska pre stavbu ., Rekonštrukcia a obnova NKP kaštieľa v obci Divín",

objednávky č. NS/136/2012 na dodávku a montáž elektroinštalácií pre stavbu: „Centrum zhodnocovania
odpadov v meste Svit", objednávky č. MM/416/2013 na dodávku a montáž elektroinštalácii, slaboprúdov
a prípojky NN pre stavbu „ Dom dôchodcov - Rekonštrukcia bývalého objektu MŠ s prístavbou na Dom
dôchodcov Šaľa a objednávky č. NS/738/2013 na dodávku · a montáž elektroinštalácie ( NN prívod,
prekládka VN, vonkajšie osvetlenie - puzdrá pre stožiar) pre stavbu „ Centrum zhodnocovania BRO v

meste Svit", z dôvodu čoho nebude v budúcnosti vznášať žalobcovi žiadne ďalšie v súčasnosti známe
alebo neznáme nároky, či už peňažné alebo nepeňažné. na plnenie z titulu zmluvných pokút, náhrady
škody a ani iných sankcii , ktoré pripadne vznikli do podpisu tejto dohody, a výslovne sa ich vzdáva,
s výnimkou nárokov na odstránenie vád, ktoré prípadne vzniknú v priebehu záručnej doby v zmysle
jednotlivých objednávok.

31. Z faktúry č. 140017 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 7.407,66 Eur za
elektroinštalačné práce vykonané na základe objednávky č. MM/416/2013 na stavbe: Dom dôchodcov
Šaľa.

32. Z faktúry č. 140076 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 1.509,61 Eur za

elektroinštalačné práce vykonané na základe objednávky č. MM/53/2012 na stavbe: NKP Kaštieľ Divín.33. Z faktúry č. 140062 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 22.316,38 Eur
za elektroinštalačné práce vykonané na základe objednávky č. MM/53/2012 na stavbe: NKP Kaštieľ
Divín.

34. Z faktúry č. 140040 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 11.887,85 Eur
za elektroinštalačné práce vykonané na základe objednávky č. MM/53/2012 na stavbe: NKP Kaštieľ
Divín.

35. Z faktúry č. 140018 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 9.961,70 Eur za
elektroinštalačné práce vykonané na základe objednávky č. MM/53/2012 na stavbe: NKP Kaštieľ Divín.

36. Z faktúry č. 140071 že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 12.953,32 Eur za
elektroinštalačné práce vykonané na základe objednávky č. MM/416/2013 na stavbe: Dom dôchodcov
Šaľa.

37. Z faktúry č. 140028 že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 40.733,69 Eur za
elektroinštalačné práce vykonané na základe objednávky č. MM/416/2013 na stavbe: Dom dôchodcov
Šaľa.

38. Z objednávky č. MM/53/2012 zo dňa 24.04.2012 súd zistil, že žalovaný touto objednávkou objednal
u spoločnosti EMOP V.J. s.r.o. dodávku a montáž elektroinštalácie, elektrickej prípojky, slaboprúdu,
vnútroaerálového rozvodu elektriny, telekomunikačnej prípojky a osvetlenia parkoviska pre stavbu
„Rekonštrukcia a obnova NKP kaštieľa v obci Divín“. Spoločnosť EMOP V.J. s.r.o túto objednávku
akceptovala. V zmysle objednávky boli dohodnutá splatnosť faktúr 55 dní. Súčasťou faktúr mal byť v

zmysle objednávky zisťovací protokol, protokol o odovzdaní a prevzatí prác, súpis vykonaných prác
a dodávok. Podmienkou riadneho plnenia zo strany objednávateľa bola v zmysle objednávky riadna
úhradafaktúrobjednávateľovi.Splatnosťfaktúrvyhotovenýchzhotoviteľomsanáslednemalapredlžovať
a čas prípadného omeškania faktúr objednávateľovi. V zmysle objednávky bolo medzi objednávateľom
a zhotoviteľom dohodnuté aj zádržné vo výške 10% z ceny diela, ktoré bolo realizované tak, že

objednávateľ (žalovaný) bol oprávnený zadržať (nevyplatiť) zhotoviteľovi 10% zo sumy každej faktúry.
Splatnosť zádržného mala nastať do 15 dní po uplynutí 6 mesiacov od odovzdania a prevzatia stavby
investorom objednávateľa. Zádržné malo slúžiť práve na zabezpečenie odstránenia vád a nedorobkov
diela. Záručná doba bola dohodnutá na dobu 60 mesiacov. Termín realizácie diela bol stanovený
obdobím od 01.04.2012 do 01.11.2012, pričom ustanovenie o termíne realizácie diela obsahovalo aj

ustanovenie o zmluvnej pokute, v zmysle ktorej zmluvná pokuta za nedodržanie termínu dodávky a
realizácie predmetu diela predstavovala 0,5% z ceny diela za každý i začatý deň omeškania.

39. Z objednávky č. MM/416/2013 zo dňa 15.08.2013 súd zistil, že žalovaný touto objednávkou objednal
u spoločnosti EMOP V.J. s.r.o. dodávku a montáž elektroinštalácie, slaboprúdu a prípojky NN pre

stavbu „Dom dôchodcov - Rekonštrukcia bývalého objektu MŠ s prístavbou na Domov dôchodcov
Šaľa“ Spoločnosť EMOP V.J. s.r.o túto objednávku akceptovala. V zmysle objednávky boli dohodnutá
splatnosť faktúr 155 dní. Súčasťou faktúr mal byť v zmysle objednávky zisťovací protokol, protokol
o odovzdaní a prevzatí prác, súpis vykonaných prác a dodávok. Podmienkou riadneho plnenia
zo strany objednávateľa bola v zmysle objednávky riadna úhrada faktúr objednávateľovi. Splatnosť

faktúr vyhotovených zhotoviteľom sa následne mala predlžovať a čas prípadného omeškania faktúr
objednávateľovi. V zmysle objednávky bolo medzi objednávateľom a zhotoviteľom dohodnuté aj zádržné
vo výške 10% z ceny diela, ktoré bolo realizované tak, že objednávateľ (žalovaný) bol oprávnený zadržať
(nevyplatiť) zhotoviteľovi 10% zo sumy každej faktúry. Splatnosť zádržného mala nastať do 15 dní po
uplynutí 6 mesiacov od odovzdania a prevzatia stavby investorom objednávateľa. Zádržné malo slúžiť

práve na zabezpečenie odstránenia vád a nedorobkov diela. Záručná doba bola dohodnutá na dobu
60 mesiacov. Termín realizácie diela bol stanovený obdobím od 01.04.2012 do 01.11.2012, pričom
ustanovenie o termíne realizácie diela obsahovalo aj ustanovenie o zmluvnej pokute, v zmysle ktorej
zmluvná pokuta za nedodržanie termínu dodávky a realizácie predmetu diela predstavovala 0,5% z ceny
diela za každý i začatý deň omeškania.

40.Zoznámeniaozápočtepohľadávoksúdzistil,žežalovanýdňa14.07.2014započítalvočipohľadávke
žalobcu z faktúry č. 140020, ktorou bola žalovanému fakturovaná suma 19.716,50 Eur pohľadávku
označenú ako zmluva o postúpení pohľadávky č. 1/2014 zo dňa 02.07.2014 v sume 19.716,50 Eur.41. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 31.07.2014 súd zistil, že stavba:
Rekonštrukcia a obnova kaštieľa v obci Divín bola stavebníkom, ktorým bola Obec Divín, prevzatá od

zhotoviteľa - spoločnosti EURO-BUILDING, a.s. dňa 25.07.2014. Podľa tohto protokolu zástupcovia
dodávateľa a preberajúcej organizácie potvrdili uspokojivé vykonanie stavebných prác, ktoré sú
predmetom tohto zápisu v cenách a termínoch podľa obchodných podmienok zmluvy. Boli vykonané
požadované prehliadky a skúšky a následne vydané potrebné doklady. Objekt je schopný bezpečnej
prevádzky a užívania.

42. Z faktúry č. 200400162 súd zistil, že spoločnosť EURO-BUILDING, a.s. touto faktúrou fakturovala
žalobcovi sumu 37.050,- Eur za nedodržanie termínu dodávky, realizácie predmetu objednávky -
dodávka a montáž elektroinštalácií pre stavbu Detský domov Skalica - Rekonštrukcia a nadstavba.

43. Z výpisov z účtu žalobcu súd zistil, že žalovaný dňa 22.12.2014 uhradil žalobcovi sumu 6.502,46

Eur na úhradu faktúry č. 140017,sumu 11.873,88 Eur ako úhradu faktúry č. 140071 a sumu 26.690,97
Eur. Dňa 28.11.2014 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 622,59 Eur ako úhradu faktúry č. 140027, sumu
1.383,81 Eur ako úhradu faktúry č. 9.131,56 Eur, dňa 28.11.2014 sumu 10.897,20 Eur ako úhradu
faktúry č. 140040 a sumu 20.456,68 Eur ako úhradu faktúry č. 140062. Dňa 14.09.2016 žalovaný uhradil
žalobcovi sumu 617,30 Eur na úhradu faktúry č. 140017, sumu 3.394,47 Eur na úhradu faktúry č. 140028

a sumu 1.079,44 Eur.

44. Z dodatku č. 3 k zmluve o dielo č. 411/2011 zo dňa 15.11.2011 súd zistil, že Mesto Šaľa ako
objednávateľ uzatvoril so spoločnosťou EURO-BUILDING, a.s. ako zhotoviteľom dodatok k zmluve o
dielo, ktorého predmetom boli práce na stavbe označenej ako Domov dôchodcov Šaľa. Predmetom

samotného dodatku bolo obnovenie zmluvného vzťahu s cieľom pokračovania prác na uvedenom diele
a zapracovania zmien a oprávnených výdavkov projektu kód ITMS 22120120060 schválených RO pre
ROP na základe žiadosti o zmenu.

45. Z Dohody o vzájomnom usporiadaní záväzkov zo dňa 09.02.2016 súd zistil, že predmetom tejto

dohody bola vzájomná úprava práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo č. 521/2011 zo dňa
15.11.2011 v znení jej neskorších dodatkov. V zmysle čl. I bod 3 tejto dohody sa všetky záväzky, nároky
a pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o dielo z titulu sankcií za omeškanie diela, omeškanie s úhradou
faktúr, ukončenie diela a z titulu úhrady faktúr za elektrickú energiu považujú dňom podpísania tejto
dohody za ukončené a vysporiadané.

46. Z objednávky č. 1964/2012/EŠ súd zistil, že spoločnosť EURO-BUILDING, a.s. si u žalovaného na
základe Rámcovej zmluvy o spolupráci zo dňa 20.01.2012 objednal u žalovaného stavebné práce na
stavbe: „Rekonštrukcia a obnova NKP kaštieľa v obci Divín“, realizované pre Obec Divín. Žalovaný túto
objednávku akceptoval.

47. Z výzvy na odstránenie vád č. 2 zo dňa 06.02.2015 súd zistil, že Obec Divín si u spoločnosti EURO-
BUILDING, a.s. uplatnil vady vzniknuté na diele, z ktorých vada č. 2 sa týkala prác fyzicky vykonaných
žalobcom.

48. Z listu žalovaného zo dňa 16.02.2015 súd zistil, že žalobca v tomto liste (nie je zrejmé, kto bol
jeho adresátom) uviedol, že dňa 12.02.2015 vykonal obhliadku na stavbe: „Rekonštrukcia a obnova
Kaštieľa v obci Divín“. Žalobca ďalej uviedol, že „reklamácia investora je opodstatnená, prívodný kábel
z rozvádzača RH do rozvádzača RMS3 vykazuje pri zapnutí skrat na jednej fáze. Nakoľko prívodný
kábel je uložený v zemi a na tejto trase sa robili rôzne sadové úpravy, ktoré si riadil a zabezpečoval

investor, či už to boli rôzne sadové úpravy, odvodňovanie a montáž potrubia a betónových šácht je
pravdepodobné, že bola porušená izolácia na prívodnom kábli a z toho dôvodu vzniká skrat a následné
vypnutie príslušného ističa. Jediná možnosť ako zistiť a presne identifikovať miesto poruchy je objednať
meracievozidlozoZSEprípadnezLučenca,kedysapresnezistímiestoporuchynakábli.Možnosťtohto
riešenia sme konzultovali so starostom Obce Divín, ktorý prisľúbil, že meracia vozidlo zabezpečí v čo

najkratšom termíne. Zároveň by sme žiadali kontaktnú osobu zo strany EURO-ŠTUKONZ na doriešenie
vzniknutého problému.“49. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.01.2018 v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/282/2015 súd zistil, že na tomto pojednávaní boli vypočutí svedkovia
G.C. O., V. Y., T. Y. a Ľ.D. V..

50. Svedok G. O. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho spoločnosť PT-REAL, s.r.o. spolupracovala so
žalovaným. Potom či mu žalovaný neuhradil záväzky v sume 62.000,- Eur spoluprácu s ním ukončil. So
žalobcom nespolupracoval, avšak viem, že mal taktiež vzťah so žalovaným. Spolupráca so žalovaným
trvala 4 roky. Spolupracovali pri revitalizácii námestia v Dolnej Strede v obci Dubové, takisto pri

revitalizácii v Kostolnej pri Dunaji, ďalej to bolo pri prácach na zbernom dvore vo Svite, rekonštrukcii
zimného štadiónu v Dúbravke, v Domove dôchodcov Šaľa a naposledy pri zateplení fasády na škole
na Tbiliskej ulici v Bratislave. Zo začiatku bola spolupráca dobrá, stavebné práce riadne fungovali
a aj platby za faktúry boli riadne uhrádzané. Problémy nastali až pri platbách zádržného a v štvrtom
roku spolupráce kedy platby začali meškať. Žalovaný nechcel uznávať vykonané práce, ktoré boli
urobené. Aj stavbyvedúci uviedol, že keby tieto práce priznal bol by riaditeľom vyhodený. Práce boli

uznávané iba v rozsahu 30 %. Skončili na stavbe v Šali. Žalovaný žiadal, aby sa na práce nasadilo
viacej pracovníkov, aby sa stihli termíny. Tieto termíny však boli nereálne, nakoľko práce mali byť
ukončené omietkami a pritom elektroinštalačné práce a aj iné inštalačné práce boli zazmluvnené až dva
mesiace po tomto termíne. Žalovaný meškal aj s dodávkami materiálu. K ukončeniu spolupráce došlo
po poslednom rokovaní, na ktorom bol prítomný pán Miko, ako aj právny zástupca žalovaného, ktorý

bol taký vysoký, holohlavý. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že tento právny zástupca na neho
ziapal, že ho vyhodí cez okno a mal pocit, že ho ide fyzicky inzultovať. Po tomto si povedal, že s takouto
spoločnosťouužjednaťnebudeaposlalsomvýpoveďzmluvy.Následnežalovanémuvyfakturovalvšetky
vykonané práce. Na to reagoval žalovaný tým, že vyfakturoval zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu
výstavby, ktorá sa presne kryla s uplatnenou sumou. Pri iných stavbách ako pri Domove dôchodcov

Šaľa si žalovaný zmluvnú pokutu neuplatnil. Svedok G. O. nepovažoval zmluvnú pokutu za objektívnu,
nakoľko dátum ukončenia prác bol nereálny, čo bolo objektívne dokázateľne, nakoľko žalovaný meškal s
prácami, a mnohé práce boli zazmluvnené až po termíne, kedy malo byť dielo ukončené, taktiež výpočet
zmluvnej pokuty sa nemohol presne na cent kryť s uplatnenou sumou. Svedok si svoje nároky uplatnil
iba prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Potom čo nadobudol pocit, že vymáhanie nemá význam,

si pohľadávku na súde neuplatnil.

51. Svedkyňa V. Y. na predmetnom pojednávaní uviedla, že konateľ žalobcu je jej manžel. Vo svojej
výpovedi ďalej uviedla, že jej manžel pri spolupráci s pánom U. mal zdravotné problémy. V roku 2012
mal aj infarkt. Nemal z čoho vyplácať ľudí a dodávateľov a tak sa snažil s pánom U. dohodnúť. Boli

opakovane dohodnuté stretnutia, na ktoré prišiel, avšak pán Stopka ho neprijal a poslal ho z vrátnice
domov. Nakoniec ku stretnutiu predsa len došlo, bola uzatvorená aj nejaká zmluva a boli uplatnené aj
nejaké peniaze, avšak nie tak ako bolo dohodnuté. Stretnutie, na ktorom došlo k uzatvoreniu dohody
bolo búrlivé stretnutie, na manžela svedkyne bol vyvíjaný nátlak a bol donútený podpísať túto dohodu. V
tomto období bol je manžel podráždený a nervózny a veľa fajčil, hoci by po infarkte fajčiť nemal, avšak

nedokázal to obmedziť.

52. Svedok T. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca ho v roku 2014 požiadal o poskytnutie pôžičky,
ktorú mu v júli 2014 poskytol v sume 50.000,- Eur a táto mu bola aj splatená. So žalovaným nemám
žiadny vzťah. Žalobcovi nejaký zákazník nezaplatil, čím sa zrejme dostal do platobnej neschopnosti,

ktorú riešil pôžičkou, ktorú mu poskytol svedok. Bola spísaná zmluva o pôžičke, v ktorej žalobca
vystupoval ako dlžník. Pôžička poskytnutá prevodom na účet.

53. Svedok Ľ. V. vo svojej výpovedi na predmetnom pojednávaní uviedol, že je s konateľom žalobcu
p. Y. dlhoročný kamarát, stretávajú sa a na týchto stretnutiach mu p. Y. niekoľkokrát povedal, že mal

finančné problémy, ktoré trvali dlhší čas a vyústili až do platobnej neschopnosti. Následne sme sa preto
dohodli, že mu svedok poskytne finančné prostriedky, išlo o sumu 10.000,- Eur. P. Y. mu povedal, že
tieto peniaze potrebuje na vyplatenie pracovníkov, platby pracovníkov, odvodov a iných veci súvisiacich
s podnikaním. Pôžička bola poskytnuté približne pred dvomi rokmi. Napísali aj dohodu, avšak bolo to
také kamarátske, spísali si len, aby bolo niečo na papieri, žiadnu zmluvu u notára nespísali. Pôžička

bola poskytnutá v hotovosti.54. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.05.2017 v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/281/2015 súd zistil, že v tomto konaní boli vypočutí svedkovia L. X. a
N.. N. U..

55. Svedok L. X. vo svojej výpovedi uviedol, že pre žalovaného montoval konštrukcie a zámočnícke
výrobky ako firma. Žalobcu pozná zo stavby Mochovce, kde obaja robili pre EURO-BUILDING, a.s.
a je to jeho kamarát. Pri prácach pre žalovaného na objekte v Skalici nedodržal termín, ktorý bol
nereálny, vzhľadom k tomu, že nemohol nastúpiť na práce preto, lebo objekt bol ešte užívaný deťmi,

za čo dostal od žalovaného penalizáciu. Keďže sa mu však nechcelo s ním naťahovať, uzavrel so
žalovaným mimosúdnu dohodu formou zápočtu a vzdal to. Svedok uviedol, že bol penalizovaný za niečo
čo nemohol spraviť, trikrát im faktúru vrátil a potom to vzdal. Dohodol sa so žalovaným preto, lebo
jeho firma nebola v dobrej ekonomickej kondícií, potreboval vyplatiť výplaty, odvody, pokiaľ chcel niekto
dostať peniaze od žalovaného, musel ísť minimálne 10 % dole. Keď si začal so žalovaným, nevedel o ich
prístupe, všetci sa mu čudovali, že si s nimi začal. Pri stavbe v Skalici išlo o rekonštrukciu a nadstavbu

detského domova. Na túto stavbu mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou EURO-BUILDING, a.s. So
žalovaným spolupracoval na Domove dôchodcov v Šali, či so žalovaným uzatvoril dohodu o urovnaní
uviesť nevedel.

56. Z výsluchu svedka N.. N. U. súd zistil, že so žalobcom spolupracoval pri prácach pre EURO-

BUILDING, a.s. a žalovaného. Ku konci spolupráce s firmou EURO-ŠTRUKONZ, a.s. boli vystavované
penalizačné faktúry svedkovej firme aj iným firmám za oneskorené plnenie. Tieto záležitosti sa urovnali
dohodou zmluvných strán. Na takúto dohodu svedok pristúpil preto, lebo chcel ukončiť spoluprácu so
žalovaným a ísť svojou cestou.

57. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.03.2017 v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/281/2015 súd zistil, že na tomto pojednávaný boli vypočutí štatutár žalobcu
P. Y. a štatutárny zástupca žalovaného: L.. T. R..

58. Štatutárny zástupca žalobcu P. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí so zmluvnými pokutami

zo strany žalovaného, vždy všetky práce vykonali riadne. Čo sa týka dohody o urovnaní, nechcel ju
podpísať, avšak presvedčil syna, aby ju podpísal, keďže zamestnával ľudí a potreboval peniaze aspoň
na základný chod spoločnosti. Musel podpísať zmenky tretím osobám, aby dostal aspoň nejaké peniaze,
aby zachránil spoločnosť. Štatutárny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že im nebolo nám umožnené
zasiahnuť do dohody o urovnaní, ani si prizvať právnika na jej posúdenie. Ich právny zástupca im zakázal

podpisovať takúto dohodu o urovnaní.

59. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného L.. T. R. súd zistil, že tento vo svojej výpovedi
uviedol, že dohodu o urovnaní podpísal, keďže dostal garanciu od svojich spolupracovníkov, že je
pripravená riadne. Pri jej podpise žalobcom prítomný nebol. Štandardný postup bol taký, že žalovaný

buď vypracovali zmluvu a dali ju podpísať, alebo už podpísanú dohodu dostali a žalovaný sa rozhodoval
či ju prijme alebo nie. K zmluvným pokutám a nevedel vyjadriť. V čase podpisovania dohody o urovnaní
nepoznal ekonomickú situáciu žalobcu.

60. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 07.11.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/281/2015 bol vypočutý konateľ žalobcu C. Y., ktorý vo svojej výpovedi
uviedol, že si boli vedomí svojho nároku, avšak nemali prostriedky na to, aby si najali právneho zástupcu.
Boli zasa tlačení tým, že boli dlžníkmi iným firmám. Na stretnutí u žalovaného mali podpísať dohodu
o urovnaní, vedeli, že nedostanú toľko koľko im patrí, že dostanú menej, ale bude to hneď a nemusia
na to čakať dlhšiu dobu. Avšak pred podpisom dohody o urovnaní si nemyslel, že dostanú až tak

málo. Na stretnutie mali záujem zobrať aj svojho právneho zástupcu, ale bolo mu oznámené, že musia
prísť bez neho a na preštudovanie dohody majú polhodinu. Počas oboznamovania sa s dohodou o
urovnaní, ktorú vyhotovil žalovaný a predložil nám ju pán L., komunikovali telefonicky so svojim právnym
zástupcom, ktorý nesúhlasil s tým, aby ju podpísali. Podpísali ju pod tlakom spomenutých okolností. Pri
oboznamovaní sa so zmluvou u žalovaného si boli vedomí, že dostanú menej nielen z dôvodu zmluvnej

pokuty, ale aj z dôvodu ďalšieho zníženia o 10%. V tom čase mali problém s prežitím, na posledné
dva mesiace si museli požičiavať peniaze. Konateľ žalobcu C. Y. ďalej uviedol, že je otec v tejto branží
podniká dvadsať rokov, boli na neho vyvíjané tlaky na zaplatenie dlžných súm, v opačnom prípade by
hrozil konkurz, preto zmluvu podpísali. Zmluvná pokuta bola vyúčtovaná zato, že si priznali omeškaniez ich časťou prác, napriek tomu, že k omeškaniu nedošlo ich vinou, keďže predchádzajúci dodávatelia
neukončili svoje činnosti a žalobca nemohol nastúpiť na výkon vlastnej činnosti, na ktorú sa zaviazal.
Pred podpisom dohody o urovnaní viackrát avizovali písomnou formou žalovanému, že tieto zmluvné

pokuty vyúčtované jeho stranou neuznávajú. Museli si od známych požičať 30.000,- Eur, pretože nemali
už žiadne peniaze na plnenie si svojich povinností na iných zákazkách, napr. na benzín, nákup materiálu
a podobne. Dohodu o urovnaní si nemohli zobrať na naštudovanie domov, dostali ultimátum, že dohodu
buď podpíšu alebo nie a idú sa súdiť. Nebolo im umožnené do zmluvy žiadnym spôsobom zasahovať a
meniť ju. Pred podpisom dohody o urovnaní prebiehali medzi stranami rokovania asi mesiac dva. Tieto

rokovania boli reakciami na zmluvné pokuty, ktoré im vyúčtoval písomne žalovaný. Týchto rokovaní sa
zúčastnil P. Y.. Pán R. nebol prítomný pri podpise dohody o urovnaní, bola tam prítomná pani Y. a pán
L.. Na stretnutí im bolo povedané buď podpíšu alebo nie. Konateľ žalobcu C. Y. to podpísať nechcel,
ale v živote svojho otca nevidel tak zúfalého ako v tejto situácií a preto to podpísal. Podľa obchodného
registra sme museli podpisovať s otcom obaja. Odstúpili od dohody o urovnaní preto, lebo zo strany
žalovaného nedošlo k presnému plneniu.

61. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.01.2018 v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 26Cb/282/2015 súd zistil, že na tomto pojednávaní boli vypočutí svedkovia
G. O., V. Y., T. Y. a Ľ. V..

62. Svedok G. O. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho spoločnosť PT-REAL, s.r.o. spolupracovala so
žalovaným. Potom či mu žalovaný neuhradil záväzky v sume 62.000,- Eur spoluprácu s ním ukončil. So
žalobcom nespolupracoval, avšak viem, že mal taktiež vzťah so žalovaným. Spolupráca so žalovaným
trvala 4 roky. Spolupracovali pri revitalizácii námestia v Dolnej Strede v obci Dubové, takisto pri
revitalizácii v Kostolnej pri Dunaji, ďalej to bolo pri prácach na zbernom dvore vo Svite, rekonštrukcii

zimného štadiónu v Dúbravke, v Domove dôchodcov Šaľa a naposledy pri zateplení fasády na škole
na Tbiliskej ulici v Bratislave. Zo začiatku bola spolupráca dobrá, stavebné práce riadne fungovali
a aj platby za faktúry boli riadne uhrádzané. Problémy nastali až pri platbách zádržného a v štvrtom
roku spolupráce kedy platby začali meškať. Žalovaný nechcel uznávať vykonané práce, ktoré boli
urobené. Aj stavbyvedúci uviedol, že keby tieto práce priznal bol by riaditeľom vyhodený. Práce boli

uznávané iba v rozsahu 30 %. Skončili na stavbe v Šali. Žalovaný žiadal, aby sa na práce nasadilo
viacej pracovníkov, aby sa stihli termíny. Tieto termíny však boli nereálne, nakoľko práce mali byť
ukončené omietkami a pritom elektroinštalačné práce a aj iné inštalačné práce boli zazmluvnené až
dva mesiace po tomto termíne. Žalovaný meškal aj s dodávkami materiálu. K ukončeniu spolupráce
došlo po poslednom rokovaní, na ktorom bol prítomný pán T., ako aj právny zástupca žalovaného, ktorý

si pohľadávku na súde neuplatnil.

63. Svedkyňa V. Y. na predmetnom pojednávaní uviedla, že konateľ žalobcu je jej manžel. Vo svojej
výpovedi ďalej uviedla, že jej manžel pri spolupráci s pánom U. mal zdravotné problémy. V roku 2012 mal
ajinfarkt.NemalzčohovyplácaťľudíadodávateľovataksasnažilspánomU.dohodnúť.Boliopakovane

dohodnuté stretnutia, na ktoré prišiel, avšak pán U. ho neprijal a poslal ho z vrátnice domov. Nakoniec ku
stretnutiu predsa len došlo, bola uzatvorená aj nejaká zmluva a boli uplatnené aj nejaké peniaze, avšak
nie tak ako bolo dohodnuté. Stretnutie, na ktorom došlo k uzatvoreniu dohody bolo búrlivé stretnutie, na
manželasvedkynebolvyvíjanýnátlakaboldonútenýpodpísaťtútodohodu.Vtomtoobdobíboljemanžel
podráždený a nervózny a veľa fajčil, hoci by po infarkte fajčiť nemal, avšak nedokázal to obmedziť.

64. Svedok T. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca ho v roku 2014 požiadal o poskytnutie pôžičky,
ktorú mu v júli 2014 poskytol v sume 50.000,- Eur a táto mu bola aj splatená. So žalovaným nemám
žiadny vzťah. Žalobcovi nejaký zákazník nezaplatil, čím sa zrejme dostal do platobnej neschopnosti,ktorú riešil pôžičkou, ktorú mu poskytol svedok. Bola spísaná zmluva o pôžičke, v ktorej žalobca
vystupoval ako dlžník. Pôžička poskytnutá prevodom na účet.

65. Svedok Ľ. V.D. vo svojej výpovedi na predmetnom pojednávaní uviedol, že je s konateľom žalobcu
p. Y. dlhoročný kamarát, stretávajú sa a na týchto stretnutiach mu p. Y. niekoľkokrát povedal, že mal
finančné problémy, ktoré trvali dlhší čas a vyústili až do platobnej neschopnosti. Následne sme sa preto
dohodli, že mu svedok poskytne finančné prostriedky, išlo o sumu 10.000,- Eur. P. Y. mu povedal, že
tieto peniaze potrebuje na vyplatenie pracovníkov, platby pracovníkov, odvodov a iných veci súvisiacich

s podnikaním. Pôžička bola poskytnuté približne pred dvomi rokmi. Napísali aj dohodu, avšak bolo to
také kamarátske, spísali si len, aby bolo niečo na papieri, žiadnu zmluvu u notára nespísali. Pôžička
bola poskytnutá v hotovosti.

66.Zoznámeniaozápočtepohľadávoksúdzistil,žežalovanýdňa14.07.2014započítalvočipohľadávke
žalobcu z faktúry č. 140020, ktorou bola žalovanému fakturovaná suma 19.716,50 Eur pohľadávku

označenú ako zmluva o postúpení pohľadávky č. 1/2014 zo dňa 02.07.2014 v sume 19.716,50 Eur.

67. Zo zmenky č. 12/2014 súd zistil, že konateľ žalobcu P. Y. vystavil ako konateľ spoločnosti EMOP
s.r.o. zmenku na sumu 170.000,- Eur v prospech spoločnosti ANMIMA, s.r.o.

68. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2014 súd zistil, že spoločnosť EURO-BUILDING,
a.s. oznámila žalobcovi, že v súlade s čl. IV. Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2014 zo dňa
02.07.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky čiastočne vo výške 19.716,50 Eur z faktúry č. 200400162
na žalovaného. Prílohou oznámenia bola samotná zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej
postúpenou pohľadávkou mala byť pohľadávka spoločnosti EURO - BUILDING a.s. voči žalobcovi

v celkovej sume 37.050,- Eur. Táto pohľadávka mala predstavovať zmluvnú pokutu vyplývajúcu z
objednávky č. MM/3566/2013 za nedodržanie termínu dodávky a montáže elektroinštalácií na stavbe
„Detský domov Skalica - Rekonštrukcia a nadstavba“, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 200400162.

69. Z listu žalobcu zo dňa 10.08.2014 a listu spoločnosti EURO-BUILDING, a.s. zo dňa 13.08.2014 súd

zistil, že žalobca vrátil spoločnosti EURO-BUILDING, a.s. faktúry č. 200100194 a 200400195, nakoľko
ich neuznáva a tieto sú v rozpore s termínom realizácie dodávky. Spoločnosť EURO-BUILDING, a.s.
uvedené faktúry opätovne zaslala žalobcovi listom zo dňa 13.08.2014.

70. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

71.Podľa§36ods.1Občianskehozákonníkavznik,zmenualebozánikprávačipovinnostimožnoviazať
na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa
neprihliada.

72. Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či
právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré
už nastali, pominú.

73. Podľa § 36 ods. 5 Občianskeho zákonníka ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva
niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.

74. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

75. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

76. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.77. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

78. Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný
zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

79. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa

netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

80. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva
z urovnania.

81.Podľa§586ods.1Občianskehozákonníkaomylotom,čojemedzistranamispornéalebopochybné,

nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa
druhá strana neplatnosti dovolať.

82. Podľa § 586 ods. 2 Občianskeho zákonníka urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť
ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania

urovnania nemala.

83. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

84. Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374 ) nemajú vplyv na povinnosť platiť
zmluvnú pokutu.

85. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť

s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá
vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná
pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty
podľa § 373 a nasl.

86. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

87. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ

nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

88. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí

byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

89. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu

diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

90. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

91. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá
alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3 ), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

92. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

93. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet

diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s
predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554 . Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž
ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

94. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

95. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

96. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

97. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa
odseku 1

môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

98. Podľa § 2 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania

99. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že spoločnosť EMOP V.J., s.r.o. akceptovala

objednávky žalovaného č. MM/416/2013 a MM/53/2012, čím došlo k uzatvoreniu zmlúv o dielo, ktorých
predmetom bola dodávka a montáž elektroinštalácie, elektrickej prípojky, slaboprúdu, vnútroaerálového
rozvodu elektriny, telekomunikačnej prípojky a osvetlenia parkoviska pre stavbu „Rekonštrukcia a
obnova NKP kaštieľa v obci Divín“ a dodávka a montáž elektroinštalácie, slaboprúdu a prípojky NN pre
stavbu „Dom dôchodcov - Rekonštrukcia bývalého objektu MŠ s prístavbou na Domov dôchodcov Šaľa“.

Následne došlo medzi spoločnosťou EMOP V.J., s.r.o., žalobcom a žalovaným, k uzatvoreniu dohody o
postúpení práv a povinností, ktorou došlo k zmene osobe zhotoviteľa v zmluvách o dielo uzatvorených
na základe objednávok MM/53/2012, NS/136/2012, MM/416/2013 s NS/738/2013. Všetky práva a
povinnosti v zmysle uzatvorených objednávok, objednávku sa touto dohodou postúpili na nového
zhotoviteľa. Žalobca sa svojou žalobou domáhal úhrady faktúr č. 140017, 140076, 140062, 140040,

140018, 140071, 140028 v časti tzv. zádržného. Týmito faktúrami žalobca fakturoval žalovanému práce
vykonané na základe objednávok č. MM/416/2013 a MM/53/2012.

100. Žalovaný žalobou uplatnený nárok neuznával, pričom uviedol, že išlo o úhradu časti zádržného za
zákazku v Šali, ktorej splatnosť nastala dňa 18.09.2016, pričom v tejto lehote bolo zádržné aj uhradené.

Pokiaľ ide o zvyšnú časť zádržného v sume 3.806,29 Eur viažucu sa k zákazke v Divíne táto podľa
žalovaného nie je splatná, nakoľko investor diela Obec Divín reklamovala vady tohto diela, pričom
poukázal na skutočnosť, že žalobca tieto vady uznal listom zo dňa 12.02.2015, pričom do dnešného dňa
neinformoval žalovaného o tom, že by vady boli odstránené.101. Dohoda o urovnaní upravovala aj rozsah a lehoty nárokov na úhradu zádržného, pričom žalovaný
v rámci svojej obrany v rámci kompenzačnej námietky uviedol, že je vlastníkom pohľadávky v sume

19.716,50 Eur, ktorá vyplýva zo znenia pokonávky, konkrétne z čl. I bod I.3. Odstúpením od pokonávky
sa pohľadávka v sume 19.716,50 Eur, ktorá vznikla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa táto
podľa žalovaného stala znovu splatnou.

102. Dohodou o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka si účastníci záväzkového právneho

vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že táto dohoda ich
ruší a nahradzuje ich novými, t.j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý
vyplýva z urovnania. Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom (právnym dôvodom)
vzniku záväzku. Po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného
záväzku, ale len plnenia z nového záväzku z dohody o urovnaní.

103. Účelom urovnania v zmysle tohto ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu
napr. o tom, či boli splnené predpoklady vzniku alebo zániku určitého práva, spornosť alebo pochybnosť
týkajúcu sa výšky pohľadávky, jej splatnosti a pod., pričom spornosť alebo pochybnosť môže byť
skutková i právna, objektívna i subjektívna. Urovnaním môžu byť medzi účastníkmi upravené akékoľvek
sporné práva, ktorými môžu disponovať. Spornosťou práva v zmysle § 585 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa nemienia súdne spory, ale rozdielny názor účastníkov na otázku existencie, platnosti
záväzku, jeho kauzy či obsahu (napr. v akom rozsahu má byť plnené, kedy a pod.). Stačí, že jednej
zo strán sa určité právo, ktoré je súčasťou ich vzájomného právneho vzťahu javí sporným bez ohľadu
na to, či spor objektívne existuje. Môže ísť o pochybnosť subjektívnej povahy, ktorej príčinou môže byť
aj omyl. Podmienkou platnosti dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného (urovnávaného)

právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody. Účelom urovnania je predísť ďalším nezrovnalostiam
alebo sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí záväzkom
novým.

104. Urovnanie sa môže týkať len niektorých vzájomných práv a povinností, ohľadom ktorých účastníci

neboli v zhode, ale tiež celého záväzku (záväzkového právneho vzťahu) alebo všetkých doterajších
záväzkov medzi účastníkmi, avšak s výnimkou tých práv (a im zodpovedajúcich povinností), na ktoré
niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, keď bola dohoda o urovnaní uzavretá. Doterajší
záväzok ktorý zanikol, je tak nahradený novo dojednaným, ktorý je obsiahnutý v dohode o urovnaní.
Dohoda o urovnaní je potom samostatným zaväzovacím dôvodom.

105. Žalobca považoval predmetnú dohodu za absolútne neplatný právny úkon a to z dôvodu vady vôle
štatutárov žalobcu, konkrétne z dôvodu absencie slobody vôle konateľov žalobcu pri jej uzatváraní. Táto
vôľa mala byť ovplyvnená donútením, resp. bezprávnou vyhrážkou zo strany žalovaného, ktorý im dal
ultimátum,podľaktoréhovprípadeneuzatvoreniadohodyžalovanýžalobcovineuhradížiadnyzosvojich

záväzkov a to ani v časti. Uvedené skutočnosti tak mali podľa žalujúcej strany spôsobovať absolútnu
neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.

106. Posúdenie platnosti, resp. neplatnosti predmetnej dohody o urovnaní uzatvorenej medzi stranami
sporu tak tvorilo zásadnú prejudiciálnu otázku pri rozhodovaní súdu o nárokoch žalobcu.

107. S ohľadom na skutočnosť, že Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu urovnania
vzájomných pohľadávok záväzkov, dohoda o urovnaní uzatvorená medzi dvoma podnikateľmi
sa v súlade s § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka obsahujúcimi úpravu novácie a zároveň ustanoveniami

Obchodného zákonníka.

108. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje ani osobitnú úpravu náležitostí právnych úkonov v rámci
obchodných záväzkových vzťahov, neplatnosť právnych úkonov v týchto vzťahoch treba v zmysle
ustálenej judikatúry posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 34 a

nasl.) a preto aj tu platí všeobecná právna úprava, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho zákonníka) inak je neplatný a neplatným je zároveň právnym
úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).109. Existencia vôle, ktorá je slobodná, vážna a bez omylu je v súlade s ustanovením § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka esenciálnou náležitosťou každého právneho úkonu, dohodu o urovnaní

uzatvorenú podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka nevynímajúc. Slobodou vôle sa rozumie
neexistencia pôsobenia vonkajších rušivých vplyvov, ktoré konajúcu osobou pozbavujú voľnosti
rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle vykoná, alebo túto voľnosť neprimerane obmedzujú. Za nedostatok
slobody vôle je však možné považovať iba konanie vyvolané nedovoleným nátlakom druhého účastníka
zmluvy alebo tretej osoby. Pod nedovoleným nátlakom je možné rozumieť priame fyzické donútenie

(vis absoluta) a bezprávnu vyhrážku (vis compulsiva). Pod bezprávnou vyhrážkou je potrebné rozumieť
psychické donútenie. Na to, aby bezprávna vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu musí sa
ňou vynucovať niečo, čo sa ňou nesmie vynucovať. Ak má bezprávna vyhrážka spôsobiť neplatnosť
právneho úkonu musí byť príčinou toho, že bol právny úkon urobený. Vyhrážka tiež musí byť takého
druhu,abypodľaokolnostíapovahykonkrétnehoprípaduutoho,vočikomusapoužila,vzbudiladôvodný
strach. Napokon vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje, môže sa však

týkať aj inej osoby (napr. štatutára právnickej osoby). Slobodná vôľa vyžaduje, aby subjektu bola daná
možnosť voľne sa rozhodnúť, či a akým spôsobom bude konať. Vôľa nie je slobodná, ak je urobená
pod nedovoleným fyzickým či psychickým nátlakom, v tiesni, za "nápadne" nevýhodných podmienok. V
takomto prípade konajúci neprejavuje svoju vôľu, ale vôľu donucovateľa. Nezáleží na tom, či účastník
koná pod nedovoleným nátlakom druhého účastníka alebo tretej osoby. Právnym dôsledkom absencie

slobody vôle je neplatnosť právneho úkonu.

110. Napriek značnej nezrozumiteľnosti prehratej zvukovej nahrávky možno aj na jej základe, ako aj
na základe skutkových tvrdení strán sporu, skonštatovať, že dohoda o urovnaní medzi žalobcom a
žalovaným pod vplyvom priameho násilia alebo hrozby násilia uzatvorená nebola.

111. Z výpovedí konateľov žalobcu P. Y. a C. Y. vyplýva, že hlavným dôvodom, pre ktorý s uzatvorením
dohody o urovnaní súhlasili bola práve finančná situácia žalobcu ako spoločnosti. Motiváciou pre
uzatvorenie dohody bolo získanie aspoň časti nevyplatených peňažných prostriedkov, čo by umožnilo
riešiť základné financovanie podnikateľskej činnosti, pričom v prípade, ak by sa tieto okolnosti u žalobcu

nevyskytovali, dohodu za daných podmienok by nikdy neuzatvorili.

112. Od psychického donútenia treba odlíšiť tieseň. Ani pri tiesni nejedná síce osoba slobodne, avšak
jej jednanie nie je ovplyvnené ani fyzickým donútením, ani bezprávnou vyhrážkou. Zrejme tiež preto
jednanie v tiesni nie je podrobené absolútnej neplatnosti. Bezprávnu vyhrážku, resp. psychický stav

vyvolaný pôsobením bezprávnej vyhrážky, je potrebné odlišovať od stavu tiesne podľa § 49. Ide o dve
celkom rozdielne situácie, ktoré sa líšia i rôznou sankciou. „Nedostatkom slobody vôle je postihnutý aj
právny úkon, ktorý urobil konajúci v stave tiesne (§49), ktorým sa podľa ustálenej judikatúry rozumie
nielen objektívny hospodársky alebo sociálny stav, ale aj psychický stav osoby (napr. rozrušenie, obavy
o blízku osobu a pod.). Rozdiel medzi stavom psychického donútenia konajúceho a stavom tiesne

plynúcim zo psychického stavu konajúceho, je predovšetkým v ich intenzite a v tom, že psychické
donútenie predpokladá psychické pôsobenie ďalšej osoby (kontrahenta alebo i tretej osoby) na vôľu
konajúceho. To sa ďalej prejavuje aj rozdielnymi sankciami, ktoré zákon spája s nedostatkom slobody
vôle.“

113. Ako už bolo uvedené uzatvorenie právneho úkonu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok
bez ďalšieho neplatnosť tohto úkonu nespôsobuje, ale iba zakladá oprávnenie toho účastníka, ktorý
právny úkon v tiesni uzatvoril, aby od neho z tohto dôvodu odstúpil. Aplikácia ustanovenia § 49
Občianskehozákonníkanadohoduourovnaníuzatvorenúmedzižalobcomažalovaným,akonadohodu
uzatvorenú medzi podnikateľmi a pri výkone ich podnikateľskej činnosti je v zmysle § 267 ods. 2

Obchodného zákonníka vylúčená.

114. Napriek tomu, že aplikácia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka je v obchodnoprávnych
vzťahoch vylúčená, nemožno opomenúť, že v prípade konania v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok ide aj o neslobodu vôle. Dôležité je rozlišovať rôznu kvalitu resp. mieru tejto neslobody.

Platí, že právny úkon učinený pri menšej miere neslobody, teda v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, je platný, zároveň ale platí, že hypotézy noriem z § 39 a 49 Občianskeho zákonníka sa
v niektorých situáciách môžu prekrývať. Nemožno vylúčiť situáciu, že v konkrétnom prípade môže byť
podľa jeho okolností právny úkon uzatvorený v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok kvalifikovanýaj ako neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, tj. ako právny úkon odporujúci dobrým mravom.
Hraničné kritérium bude spočívať v tom, či jeden účastník právneho úkonu uzatvorí zmluvu v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok, a druhý účastník to buď vedel a zneužil (vtedy pôjde o zmluvu

odporujúcu dobrým mravom), alebo to nevedel a nezneužil (vtedy pôjde o platný právny úkon, kde v
právnych vzťahoch podliehajúcich režimu Občianskeho zákonníka má predávajúci právo podľa § 49 od
nej odstúpiť). Celkom bezpochyby je pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka neplatný
taký právny úkon, ktorý jeden z jej účastníkov uzatvoril v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok,
pričom druhý účastník o týchto okolnostiach nielen vedel a zneužil ich, ale svojim konaním druhému

účastníkovi tieseň priamo spôsobil a to práve s cieľom donútiť ho k uzatvoreniu takéhoto právneho
úkonu.

115. Pojem dobré mravy v obchodnom práve nie je možné zamieňať so všeobecnou úpravou
upravenou v Občianskom zákonníku. Vo vzťahu k zásadám poctivého obchodného styku a k obchodným
zvyklostiam sú dobré mravy všeobecným pojmom morálky, pojmy dobrých mravov a zásady poctivého

obchodného styku a zvyklostí patria do kategórie mimo právnych pojmov a sú meradlom hodnotenia
konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti. uvádzané zásady
poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem
vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych
spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania,

ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon subjektívne práva
nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči
zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti,
ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Výkon práva, ktorý síce neporušuje
žiadne kogentné ustanovenie zákona, ale sa prieči zásadám poctivého obchodného styku, nesleduje

hospodársky cieľ, ale smeruje k poškodeniu druhého účastníka právneho vzťahu, k využitiu jeho
dobromyseľnostialebokzneužitiupostaveniajednéhoúčastníkanaúkorostatnýchúčastníkovprávneho
vzťahu sa považuje za zneužitie práva (tzv. šikanu).

116. Na takomto výkone práva nie je ani spoločenský ani individuálny záujem. V porovnaní s § 3

Občianskeho zákonníka, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v prípade ust. § 265
Obchodného zákonníka ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov.
V prípade § 265 nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi vôbec, ale vždy musí byť preukázaný zreteľný
rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Iná situácia je pri posudzovaní ust. § 39 Občianskeho
zákonníka o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý platí aj pre obchodné

záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v
rozpore s dobrými mravmi vôbec. Netreba dokazovať rozpor so zásadami poctivého obchodného styku.
Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú prekrývať s porušeniami zásad poctivého
obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného
styku. Z toho vyplýva, že každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s

dobrými mravmi, ale nie každý rozpor s dobrými mravmi je tiež porušením zásad poctivého obchodného
styku. Pokiaľ teda pri robení právnych úkonov dôjde k rozporu s dobrými mravmi, použije sa ust. §
39 Občianskeho zákonníka a dôsledkom bude neplatnosť (a to absolútna) právneho úkonu. V tejto
súvislosti treba mať na pamäti ust. § 267 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.

117. Pokiaľ však pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, pôjde
o aplikáciu § 265 a súd výkon práva odmietne. Z uvedeného vyplýva, že v obchodných vzťahoch v
prípade neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) je
právna úprava prísnejšia ako v prípade odmietnutia právnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore
so zotrvaním poctivého obchodného styku. Zákonodarca tak robí v záujme právnej istoty v obchodných

vzťahoch. Aj v zmysle ustálenej judikatúry, keďže obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu
právnych úkonov v rámci obchodných záväzkových vzťahov, neplatnosť právnych úkonov v týchto
vzťahoch treba posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 34 a nasl.) aj
tu platí všeobecná právna úprava, že neplatným je právnym úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, pôjde teda o individuálne posúdenie obsahu alebo
účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu so základnými, v spoločnosti
všeobecnej uznávanými a platnými morálnymi normami.118. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dohoda o urovnaní bola uzatvorená v rozpore so
zákonom, morálkou, resp. s pravidlami slušnosti, pričom žalobca bol do tohto úkonu nútený.

119. Už zo samotnej dohody o urovnaní je zrejmé, že žalovaný neuhradil žalobcovi faktúry vystavené
za vykonané práce v celkovej výške 133.957,79 Eur. Z tejto sumy malo zádržné, teda časť ceny diela,
ktorej splatnosť v čase uzatvorenia dohody o urovnaní podľa žalovaného nenastala predstavovala sumu
11.163,13 Eur.

120. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil samotné vykonanie prác fakturovaných faktúrami
uvedenýmčl.I.1.dohodyourovnaní.Žalovanýnikdynespochybnilaniichcenuarozsah.Nároky,ktorési
pred uzatvorením dohody žalovaný uplatňoval voči žalobcovi v zmysle dohody o urovnaní predstavovali
sumu 26.619,15 Eur, pričom malo ísť o zmluvnú pokutu v zmysle objednávky MM/53/2012 v sume 6.502,
65 Eur za nedodržanie termínu dodávky, ktorá bola žalovaným fakturovaná faktúrou č. 200400091.
Žalovaný i ďalej voči žalobcom uplatňoval nárok na zaplatenie pohľadávky v sume 19.716,50 Eur, ktorú

mal nadobudnúť od spoločnosti EURO-BUILDING, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2014.
Spolu si tak žalovaný uplatňoval 26.219,15 Eur. Aj pri akceptácii všetkých pohľadávok uplatnených
žalovaným voči žalobcovi a zohľadnení zádržného neexistoval žiaden právny dôvod pre nevyplatenie
sumy 115.658,37 Eur, pričom ani sám žalovaný v priebehu konania neuhradenie svojich záväzkov v
uvedenej výške nijako nezdôvodnil.

121. Z výšky neuhradených pohľadávok 126.821,59 Eur je zase zrejmé, že táto nemohla nezanechať
vplyv na ekonomickú situáciu žalobcu. O tom, že žalobca sa dostal do situácie keď nemal dostatok
peňažných prostriedkov na prevádzkové náklady súvisiace s jeho podnikaním a ani úhradu svojich
záväzkov voči tretím osobám. S ohľadom na charakter dohodnutých prác v jednotlivých zmluvách o

dielo uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným je navyše s použitím elementárnej logiky zrejmé, že
žalobca musel sám pre splnenie dohodnutých diel vynaložiť značné náklady spočívajúce v nákladoch na
zadováženie elektroinštalačného materiálu ako aj na úhradu nákladov na prácu potrebnú na zhotovenie
samotnej elektroinštalácie a to bez ohľadu na to, či túto vykonával sám alebo prostredníctvom tretích
osôb.Žalovanémumuselobyťzrejmé,ženeuhradenímplatiebzatietoprácespôsobížalobcovidruhotnú

platobnú neschopnosť, napriek uvedenému platby neuhrádzal a uhradenie faktúr, teda splnenie si
svojej povinnosti, ktorá mu ako objednávateľovi zo zmlúv o dielo uzatvorených so žalobcom vyplývala,
podmieňoval uzatvorením dohody o urovnaní.

122. Základnou zásadou záväzkového práva je pacta sunt servanda, či už v rovine občianskych alebo

obchodných vzťahov. Zásada dodržiavania zmlúv je nosným pravidlom v záväzkovom práve a ani
ustanovenia § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka túto zásadu neprelamujú. Nemožno teda poskytnúť
súdnu ochranu subjektu, ktorý podmieňuje splnenie svojich záväzkov zo zmlúv tým, že druhý účastník
zmluvného vzťahu sa vzdá časti svojich nárokov, resp. akceptuje jeho vzájomné nároky. Ako už bolo
uvedené, účelom novácie záväzkov je odstrániť spornosť a pochybnosť ohľadom práv a povinností

ohľadom vzájomných práv s povinností účastníkov zmluvných vzťahov a nie poskytovať právny rámec
konaniu, v ktorom jeden z účastníkov bezdôvodným odmietaním plnenia všetkých svojich záväzkov
(teda aj tých, ktoré sporné vôbec neboli), prinúti druhé účastníka uzatvoriť dohodu, v ktorej rozsah a
výšku svojich nárokov zredukuje. Takéto konanie žalovaného, ktoré tak, ako to vyplýva z vykonaného
dokazovania uplatňoval aj voči iným svojim obchodným partnerom vykazuje znaky hrubého rozporu s

dobrými mravmi.

123. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

124. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak
odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdielané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

125. Súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len
vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než
je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúcamotivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne
kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi
účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok.

126. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento
obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola
v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného

poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych
a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdielané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

127. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom,
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný
právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť
právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny

úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
zákondodržanýnebol.(rozsudokNajvyššiehosúduSR,sp.zn.4Obo20/2007,zodňa29.januára2008).

128. Neuhrádzanie splatných faktúr za vykonané práce ako nástroj na donútenie žalobcu ako
obchodného partnera poskytnúť zľavu alebo uznať žalovaným uplatňované nároky v žiadnom prípade

nemožno považovať za správanie spĺňajúce požiadavku slušnosti, poctivého správania, ktoré by bolo v
súlade so základnými mravnými zásadami demokratickej spoločnosti a právneho štátu.

129. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca zmluvnú pokutu uplatnenú pôvodne
spoločnosťou EURO-BUILDING, a.s. neuznával. Napriek tomu spoločnosť EURO-BUILDING, a.s.

uzatvorila so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou na žalovaného mala prejsť tato
pohľadávka v sume 19.716,50 Eur, teda vo výške zodpovedajúcej faktúre č. 140020 na sumu 19.716,50
Eur. Následne však v dohode o urovnaní súhlasil s jej započítaním a to práve z dôvodu, že týmto
započítanímpodmieňovalžalovanývyplatenieakejkoľvekplatbybačoviac,žalobcavystavilžalovanému
dobropis k faktúre č. 140028 na sumu 10.648,25 Eur a to bez toho, aby na to existoval akýkoľvek

právny dôvod, resp. bez toho aby žalovaný rozsah a cenu prác účtovaných predmetnou faktúrou pred
uzatvorením dohody o urovnaní akokoľvek spochybnil. Podľa dohody o urovnaní sa tak síce žalovaný
ním tvrdeného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 6.502,65 Eur vzdal, napriek tomu bola cena
diel, ktorú boli povinný žalobcovi uhradiť znížená zo sumy 126.821,59 Eur na sumu 96.456,84 Eur. V čl.
IVsanavyšežalobcazriekolakýchkoľvekpráv,ktorébymumohlivyplývaťzozmlúvodielouzatvorených

na základe objednávok uvedených v tabuľke v čl. I dohody, teda aj práv, ktoré mu v čase uzatvorenia
dohody neboli známe. Vôľa žalobcu (resp. jeho konateľov) uzatvoriť túto dohodu tak bola motivovaná
výlučne protiprávnym konaním žalovaného, čo vyplýva nielen zo skutkových tvrdení žalobcu, ale najmä
z vykonaného dokazovania a to z obsahu zápisníc o pojednávaní obsahujúcich výpovede svedkov, z
ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný svoje záväzky voči žalobcovi riadne neuhrádzal, žalobca

(resp. jeho konatelia) boli nútený rozličným spôsobom (úvermi, zmenkami) zaobstarávať peňažné
prostriedky na svoju podnikateľskú činnosť. Zároveň bolo preukázané, že žalobca zmluvné sankcie
uplatňované žalovaným neuznával. Zo všetkých týchto skutočností preto nemožno vyvodiť iný záver ako
ten, že žalovaný zneužil svoju ekonomickú prevahu, ktorú mal nad žalobcom a ktorú získal v dôsledku
toho, že žalobca si svoje povinnosti zhotoviteľa splnil, avšak protiplnenie mu zo strany žalovaného mu

poskytnuté nebolo.

130. Žalobca uzavrel dohodu podľa pokynov žalovaného, ktorú by, nebyť dôvodného strachu o jeho
obchodnézáujmyvdôsledkuneuhradeniafaktúrzavykonanépráce,zanormálnychpomerovneuzavrel.
S ohľadom na subjektívne pomery žalobcu, ktorý sa dostával do druhotnej platobnej neschopnosti,

ktorú jeho konateľ riešil rôznymi úvermi od svojich obchodných partnerov, je treba na žalobcu hľadieť
ako na osobu konajúcu v ohrození. Konanie žalovaného tak vyvolávalo v žalobcovi odôvodnený
strach z protiprávnej hrozby. V posudzovanom prípade sa vôľa konateľov žalobcu (a teda aj žalobcu)
utvárala pod psychickým nátlakom žalovaného, ktorá v dôsledku druhu a intenzity bezprávnej vyhrážkyv dobe uskutočnenia právneho úkonu, t.j. v dobe uzatvorenia dohody konali neslobodne. Z vyššie
uvedeného vyplýva aj príčinná súvislosť medzi bezprávnou vyhrážkou a právnym úkonom žalobcu.
Práve konanie žalovaného sa stalo pohnútkou pro prejav vôle žalobcu tak, že jednal ku svojmu

neprospechu. Právnym úkonom urobeným v stave tiesne, sa podľa ustálenej judikatúry sa rozumie
nielen objektívny hospodársky alebo sociálny stav, ale aj psychický stav (napr. rozrušenie, obavy, apod.)
Rozdielmedzistavompsychickéhodonúteniakonajúcehoastavomtiesneplynúcimzpsychickéhostavu
konajúceho je predovšetkým v ich intenzite a v tom, že psychické donútenie predpokladá psychické
pôsobenie ďalšej osoby (kontrahenta alebo tretej osoby. Pôvodcom psychického donútenia (nátlaku),

resp. bezprávnej vyhrážky, ktorá ovplyvnila slobodu vôľu žalobcu, bol druhý účastník dohody - žalovaný.
Možno tak uzavrieť, že prejav vôle konateľov žalobcu smerujúci k uzavretiu dohody.

131. Žalobca sa v dohode o urovnaní zriekol akýchkoľvek práv, ktoré by mu mohli vyplývať zo zmlúv
o dielo uzatvorených na základe objednávok uvedených v tabuľke v čl. I dohody, teda aj práv, ktoré
mu v čase uzatvorenia dohody neboli známe. Občiansky zákonník v § 585 vymedzuje rozsah úpravy

vzájomnýchprávmedzijejúčastníkmi,takžedohodaourovnanínemôževzťahovaťnapráva,naktoréjej
účastník v čase uzatvorenia dohody nemohol pomýšľať. To znamená, že predmetom dohody o urovnaní
nemôžu byť prípadné budúce nároky, ktoré v čase jej uzatvorenia ešte neexistovali a zároveň sa nemôže
vzťahovať ani na práva v čase uzatvorenia dohody neznáme. Žalovaný, ktorý je autorom znenia dohody
a ktorý nedovolil jej akékoľvek úpravy, tak vymedzil rozsah urovnania v priamom rozpore s ustanovením

§ 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím založil ďalší dôvod jej neplatnosti.

132.Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že dohoda označená ako dohoda o urovnaní
záväzkovo-právnych vzťahov je absolútne neplatná a to pre jej rozpor s ustanoveniami § 37 a 39
Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 a 261 ods. 9 Obchodného zákonníka a to v dôsledku

nedostatku slobody vôle žalobcu túto dohodu uzatvoriť, jej rozporu s dobrými mravmi, ako aj pre rozpor
jej obsahu s ustanovením § 585 ods. 1 Obchodného zákonníka.

133. I keď otázka platnosti, resp. neplatnosti dohody o urovnaní uzatvorenej medzi žalobcom žalovaným
tvorila prejudiciálnu otázku pre rozhodnutie súdu o žalobcom uplatnených nárokoch, zo samotnej

neplatnosti tejto dohody oprávnenosť žalobcom uplatnených nárokov nemožno dovodiť. Z neplatnosti
dohody o urovnaní vyplýva iba tá skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok nezanikol jeho nováciou.
Keďže na dohodu o urovnaní sa hľadí tak, ako keby k jej uzatvoreniu nikdy nedošlo. Vzhľadom na obsah
vykonaného dokazovania a obranu žalovaného však bolo potrebné skúmať, či a kedy nastala splatnosť
ním uplatnených nárokov a zároveň posúdiť aj kompenzačnú námietku žalovaného.

134. Žalovaný svoju argumentáciu o termínoch splatnosti zádržného odvodzoval najmä od ustanovenia
bodu 5 objednávok, podľa ktorých splatnosť zádržného nastáva, až v prípade včasnej a úplnej úhrady
zo strany investora najneskôr v 16. deň po uplynutí 6. mesiacov od odovzdania diela.

135. Ako už bolo uvedené v zmysle bodu 5 uvedenej objednávky malo 10% z fakturovaných súm
predstavovať tzv. zádržné, ktoré malo slúžiť na zabezpečenie odstránenia prípadných vád a nedorobkov
diela. Zádržné malo byť žalovaným ako objednávateľom uhradené najneskôr do 15 dní po uplynutí
šiestich mesiacov od odovzdania a prevzatia stavby investorom objednávateľa a to za podmienky
odstránenia všetkých vád a nedorobkov zo strany zhotoviteľa diela.

136. Podľa § 36 Občianskeho zákonníka možno vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti viazať na splnenie podmienky.
Na nemožnú podmienku na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný sa neprihliada. Podmienka
odkladacia znamená, že od jej splnenia závisí či právne následky úkonu nastanú. Tu súd uvádza,

že odkladacia podmienka na ktorú bola viazaná splatnosť faktúr (resp. ich častí) nebola dostatočne
zrozumiteľná a jej splnenie bolo nemožné.

137. Objednávky predkladal žalovaný, ktorý do nich zapracoval aj odkladaciu podmienku splatnosti
faktúr, v zmysle ktorej malo byť zádržné uhradené do 15 dní po uplynutí 6 mesiacov od odovzdania

a prevzatia stavby investorom objednávateľa. Tu je potrebné poznamenať, že žalovaný bol iba
subdodávateľom spoločnosti EURO_BUILDING, a.s., ktorá zákazky v Šali a Divíne získala. Zo zisteného
skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ nebol s investorom v žiadnom
zmluvnom vzťahu. Nebol teda povinný dielo odovzdať a investor nebol povinný od neho vykonanédielo prevziať a čokoľvek za vykonanie diela žalovanému hradiť. Túto skutočnosť zrejme žalovaný
pri vystavovaní objednávky opomenul. Ku splneniu odkladacej podmienky tak nemohlo nikdy prísť,
nakoľko objednávateľ (žalovaný) mohol dielo odovzdať iba spoločnosti EURO-BUILDING, a.s., ktorá ale

nebola investorom diela, ale vo vzťahu k investorovi mala opäť iba postavenie zhotoviteľa. Rovnako tak
povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu diela malo Mesto Šaľa, resp. Obec Divín iba voči spoločnosti EURO-
BUILDING, a.s.

138. Obdobne Obci Divín ani v prípade vadného plnenia zo strany žalobcu nemohlo vzniknúť právo,

čokoľvek si u žalobcu uplatňovať, nakoľko vzájomne neboli v pozícii objednávateľa a zhotoviteľa. Tento
nárok mohol vzniknúť iba žalovanému, pričom z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, že by si
akékoľvek nároky z vád voči žalobcovi uplatnil.

139. Ani z listu žalovaného zo dňa 16.02.2015 nevyplýva, že by si žalovaný svoje nároky z vád diela
riadne uplatnil a zároveň z neho nevyplýva ani to, že by žalobca sám uznal existenciu vady diela.

Žalovaný v tomto liste uviedol, iba to, že prívodný kábel z rozvádzača RH do rozvádzača RMS3 vykazuje
pri zapnutí skrat na jednej fáze. Neuviedol však, že by za túto vadu sám zodpovedal a iba požiadal o
súčinnosť pri zisťovaní miesta poruchy, ktorá mohla byť spôsobená aj inými osobami podieľajúcim sa
na rekonštrukcii kaštieľa v Divíne.

140. Na podmienky, za ktorých mala nastať splatnosť tzv. zádržného sa preto ako na nemožné
neprihliada. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že splnenie týchto podmienok by žalobca prakticky
nebol schopný preukázať, nakoľko s investorom nebol v žiadnom právnom vzťahu, t.j. dielo žalobcovi
neodovzdával a nepodpisoval s ním ani prípadný protokol o odstránení vád.

141. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka,
ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným
bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre
rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená

dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť
svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti
bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť“
nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť“ nemožno zamieňať s obrátením
dôkazného bremena.

142. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že splatnosť zádržného nenastala v dôsledku existencie vád na stavbe
v Divíne bol povinný predložiť dôkazy na preukázanie týchto skutkových tvrdení, čo však vôbec neurobil.

143. Pokiaľ ide o nárok žalovaného, ktorý v rámci kompenzačnej námietky uviedol, že je vlastníkom

pohľadávky v sume 19.716,50 Eur, ktorá vyplýva zo znenia pokonávky, konkrétne z čl. I bod I.3., tento
súd vyhodnotil ako účelový nemajúci oporu v zákone.

144. Touto pohľadávkou mala byť pohľadávka, ktorej právnym základom mal byť nárok na zmluvnú
pokutu vzniknutá omeškaním žalobcu s dodávkou a montážou elektroinštalácie na stavbe „Detský

domov Skalica Rekonštrukcia a nadstavba“, je potrebné uviesť, že existenciu tejto pokuty žalobca v
priebehukonaniaopakovanepoprelatočododôvodu,akoajčodojejvýšky.Žalobcavpriebehukonania
opakovane uviedol, že považuje zmluvné pokuty uplatnené žalovaným za umelo vykonštruované,
ktorých cieľom bolo zníženie dohodnutej ceny diela, pričom omeškanie žalobcu s plnením diela nebolo
spôsobené žalobcom ale práve nedostatkom súčinnosti zo strany žalovaného.

145. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti.
Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné
dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť
takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Tu je

potrebné poukázať na skutočnosť, že v tomto prípade išlo o zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom
a spoločnosťou EURO-BUILDING, a.s., pričom táto v rámci dokazovania ako listinný dôkaz predložená
nebola.146. Civilný sporový poriadok zaviedol do dokazovania v sporovom konaní princíp formálnej pravdy.
Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli
strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore

môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a
súvisiacimidôkazmi.Dôrazsakladienaprocesnúdiligenciustránsporu,čohodôsledkomjeobmedzenie
dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Následkom nedostatočného
preukázania popretých skutkových tvrdení stranou sporu tak nemôže byť nič iné ako pre túto stranu
negatívne rozhodnutie súdu. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka

konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho
účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí.

147. Ak žalovaný pri obhajobe platnosti dohody o urovnaní, resp. všeobecne pri obrane proti žalobcom
uplatneným nárokom argumentoval existenciou svojho nároku, ktorý získal od spoločnosti EURO-
BUILDING, a.s. Bol povinný preukázať, že tento nárok jeho pôvodnému vlastníkovi skutočne vznikol, čo

však neurobil. Nie je teda známy obsah samotného dojednania zmluvnej pokuty v zmluve uzatvorenej
medzi spoločnosťou EURO-BUILDING, a.s. a žalobcom. Nie je tak možné posúdiť splnenie akých
zmluvných povinností malo dojednaním zmluvnej pokuty kryté, ani to v akej výške bola zmluvná pokuta
dojednaná.

148. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

149. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho

súd na zaplatenie úrokov z omeškania, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške stanovenej podľa predpisov Obchodného práva

150. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní

plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. V časti, v
ktorej bolo konanie zastavené rozhodol súd o trovách podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keďže k čiastočnému
späťvzatiu žaloby žalobcom došlo na základe úhrady časti istiny žalovaným po podaní žaloby.

151. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2

C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Aug 3, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok , Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018