Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/138/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911210673
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7911210673.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO:
00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, proti žalovanej: Q. K., G.. X.X.XXXX, K. Š. XX, E.Š., zastúpenej:
PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., IČO: 36 492 086, Masarykova 13,
Prešov, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Patrik Palša, o 2 970,49 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 10. januára 2013 č. k. 14C/177/2011 - 190

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je zaplatenie 2 970,49 € s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 27.7.2011
do zaplatenia titulom náhrady časti poistného plnenia žalobcom ako poisťovateľom za žalovanú ako
poisteného vyplateného poškodenému Z. A. v celkovej sume 8 487,12 € z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla značky Š. XXX L., N.: E. XXX Q. (ďalej aj len „sporné vozidlo“ alebo

aj len „Škoda“) z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, ku ktorej došlo 15.6.2007; číslo poistnej zmluvy
XXXXXXXXXX. Okresný súd Trebišov ako súd prvého stupňa rozsudkom označeným v záhlaví žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Vychádzal zo zistenia, že žalovaná ako platiteľ a zároveň aj poistník 31.12.2005
na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou sporného vozidla so žalobcom ako
poisťovateľom uzavrela poistnú zmluvu so začiatkom poistenia od 31.12.2005 na neurčito, držiteľom
sporného vozidla bola Q. Š. (vnučka žalovanej). Dňa 15.6.2007 v Strážskom (okres Michalovce) došlo

k stretu a tiež k poškodeniu takto poisteného motorového vozidla s motorovým vozidlom zn. Audi A6
vo vlastníctve Z. A.. Vodičom Škody a v zmysle rozhodnutia ORP-P-59/DI-2008-I zo 14.5.2008 zároveň
aj vinníkom dopravnej nehody bola uznaná Q. Š.. Poistnú udalosť poškodený Sabol (tiež poistený
u žalobcu) 18.6.2007 nahlásil telefonicky, žalovaná písomne ju oznámila až podaním z 28.9.2007
žalobcovi doručeným 8.10.2007. Poistnú udalosť 27.6.2007 telefonicky hlásil aj syn žalovanej B. K., keď
zamestnancovi oznámil, že na spornom vozidle bola spôsobená škoda, kedy sa tak stalo, kto je jeho

vlastníkom a že tento si uplatňuje náhradu škody zo zákonného poistenia škodcu Z. A.. Na základe tohto
hlásenia 29.6.2007 sa uskutočnila obhliadka sporného vozidla Škoda 120 L.

S poukazom na to, že ku škodovej udalosti došlo 15.6.2007, uzavrel, že telefonické oznámenie škodovej
udalosti synom žalovanej B. K. bolo síce realizované v zákonom stanovenej lehote, považoval ho však
za nepostačujúce jednak preto, že nebolo realizované v písomnej forme, ako to vyžaduje §10 ods. 1

písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj len „zákon“) a jednak preto, že bolo urobené treťou osobou, a
nie tým, komu zákon takúto povinnosť ukladá (poistený), ktorým v danom prípade bola žalovaná, pričom
zákon nepripúšťa žiaden iný náhradný spôsob jej oznámenia. Vzhľadom na záver, že dané oznámenie
nebolo realizované v zákonom stanovenej lehote písomnou formou, považoval za irelevantné, či B. K.
pri telefonickom oznámení poistnej udalosti (ne)konal z poverenia žalovanej. Keďže v konaní nebolo

sporným, že žalovaná škodovú udalosť písomne oznámila až oznámením z 28.9.2007, uzavrel, že tým
porušila §10 ods. 1 písm. a) zákona, čo zakladá nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia,ktoré za žalovanú plnil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou jej motorového vozidla [§12 ods. 1
písm. g) zákona]. Nestotožnil sa s obranou žalovanej, že pre porušenie zákonnej povinnosti škodovú
udalosť nahlásiť písomne do 15 dní od jej vzniku, na jej strane boli dané dôvody hodné osobitného

zreteľa (jej zdravotný stav, zdravotný stav držiteľky motorového vozidla a telefonické ohlásenie škodovej
udalosti). S prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná od samého vzniku zmluvného vzťahu ani nebola
faktickým držiteľom sporného vozidla, polemizoval, či v danom prípade nejde o zneužívanie výhod
poskytovaných poisťovateľom pri uzatváraní zmluvy vzhľadom na rôzne kritériá, napr. veku, keďže
poistná zmluva napriek tomu, že žalovaná vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav už vtedy nebola

spôsobilá plniť povinnosti vyplývajúce z poistného vzťahu, je uzavretá na jej meno, a nie na meno
skutočného držiteľa motorového vozidla. Za dôvod hodný osobitného zreteľa neuznal ani zdravotný
stav držiteľky motorového vozidla po dopravnej nehode vysloviac, že táto ani nebola povinná oznámiť
škodovú udalosť, pretože išlo o povinnosť žalovanej. Vychádzajúc z prehľadu excasa mal preukázané,
že titulom škody spôsobenej prevádzkou sporného vozidla žalovanej žalobca 3.9.2008 poškodenému
Z. A. vyplatil 8 487,12 €.

Žalovanou uplatnenú námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú. Keďže v danom prípade k
vyplateniu poistného plnenia došlo 3.9.2008, uzavrel, že 4.9.2008 začala plynúť premlčacia doba, ktorá
vzhľadom na právnu kvalifikáciu uplatneného nároku ako nároku na náhradu časti poistného plnenia (35
%), ktoré žalobca za žalovanú ako poistníka vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou sporného

vozidla, poukazujúc na §12 ods. 4 zákona (právo poisťovateľa na náhradu vyplateného poistného
plnenia sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia) uplynula dňom 3.9.2011, pričom
k uplatneniu nároku žalobou na súde došlo už 27.7.2011. Keďže v konaní nebolo preukázané, že
žalovaná nárok žalobcu v žalobou uplatnenej výške uhradila, vyhovel žalobe z dôvodov, ako sú uvedené
vyššie.

Konštatoval, že žalovaná na výzvu žalobcu z 28.8.2008, ktorá jej bola doručená 5.9.2008, ani na výzvu
z 13.5.2011 nárok žalobcu neuhradila a neurobila tak ani do rozhodnutia súdu a tiež, že prvým dňom
omeškania s plnením peňažného dlhu bol 27. júl 2011, kedy základná úroková sadzba ECB bola 1,5
%, čo po zvýšení o 8 percentuálnych bodov je 9,5 %. S odôvodnením, že žalobca úroky z omeškania

uplatnil v nižšej než zákonom prípustnej výške (9,25 %) s poukazom na §517 ods. 1 a 2 Obč. zák.
v spojení s §3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania žalobcovi priznal v uplatnenej
výške. Úspešnému žalobcovi priznal aj náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku zo
žaloby 178 € (§142 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku žalovaná jednak v zastúpení advokátom a jednak v zastúpení právnickou osobou
založenou podľa zákona č. 586/2003 Z.z. na účel výkonu advokácie podala dve odvolania a navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, prípadne,
aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predovšetkým namietala
nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore argumentujúc, že v danom prípade nie ona, ale Q.

Š. ako držiteľ a vodič motorového vozidla v zmysle §4 zákona č. 381/2001 Z.z. bol poistenou osobou, na
ktorú sa vzťahovalo aj poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
ktorá nehodu spôsobila, táto aj bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku, a preto ona je zodpovedná
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súdu tak vytýkala, že nerozlišoval medzi pojmami
poistník a poistený, pričom oznamovaciu povinnosť ustanovenie §10 ods. 1 písm. a) zákona ukladá iba

poistenému. Dovolávala sa, že v danom prípade došlo k naplneniu ustanovenia §12 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z.z., keď poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho
vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla len voči poistenému,
ktorý nie je poistníkom.

Súdu prvého stupňa vytýkala tiež, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy
potrebné na zistenie dôvodnosti celkového poistného plnenia vyplateného poškodenému, keďže v
odôvodnení rozsudku vôbec sa nezaoberal dôvodnosťou a spôsobom výpočtu tejto sumy vykonaného
žalobcom (8 487,12 €) a absolútne sa nevysporiadal ani s jej obranou spochybňujúcou likvidáciu
poistnej udalosti, ako totálnu škodu, odvíjajúcou sa od popisu poškodenia vozidla Audi A6 vykonaného

policajtom. Rozsudok ďalej označila za nepreskúmateľný, pretože z neho nevyplýva, prečo práve 35 %
z celkovej sumy vyplateného poisteného plnenia súd považoval za opodstatnenú, ako výšku náhrady
poisťovateľom poskytnutého plnenia, nevysvetlil, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, ale
náhradu v danom rozsahu len mechanicky prebral zo žaloby. Vyslovila svoju nespokojnosť aj s tým, akosúd uzavrel, že u nej nenastali dôvody hodné osobitného zreteľa a rozsudok aj v tomto rozsahu označila
za nepreskúmateľný. Zároveň prístup súdu k výkladu zákona označila za príliš formalistický, keď za
rozhodujúcu považoval absenciu písomnej formy oznámenia škodovej udalosti žalovanou, a nepristúpil

k materiálnemu hodnoteniu okolností prípadu spočívajúcich v tom, že B. K. 27.6.2007 poisťovateľovi
oznámil všetky nutné údaje k likvidácii škodovej udalosti.

Okrem toho namietala, že žalobou uplatnený nárok voči nej mal byť zamietnutý aj z dôvodu jeho
premlčania, keďže podľa nej v posudzovanej veci žalobca proti nej uplatnil právo na náhradu škody, na

premlčanie ktorého je potrebné aplikovať §106 ods. 1 Obč. zák. Vzhľadom na to, že žalobca o tom, kto za
škodu zodpovedá a aká je jej výška, sa dozvedel z oznámenia polície z 15.7.2008, vyslovila domnienku,
že premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie žalovanej sumy uplynula už v rámci objektívnej
trojročnej doby 15.6.2010, počítanej odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Dovolávala sa
tiež toho, aby odvolací súd posúdil, či súd prvého stupňa správne sa vysporiadal tak s okamihom začatia
plynutia premlčacej doby odo dňa vyplatenia poistného plnenia, a nie odo dňa, kedy poistné plnenie

sa dostalo do reálnej dispozície poškodeného, ako aj s okamihom jej uplynutia, keďže žaloba jej bola
doručená spolu s platobným rozkazom, no napriek tomu súd za moment prerušenia plynutia premlčacej
doby považoval doručenie žaloby na súd.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako

vecne správny, majúc za to, že súd s námietkami žalovanej náležite sa vysporiadal, vec správne právne
posúdil,vykonanédôkazysprávnevyhodnotilanazákladenichdospelksprávnymskutkovýmzisteniam.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná podala dve odvolania proti rozsudku vo veci samej, každé z nich
v zastúpení iným advokátom, resp. právnickou osobou založenou podľa zákona o advokácii na účel
výkonu advokácie, pričom obe súdu boli doručené 11.2.2013, poukazujúc na to, že toho istého dňa

žalovaná nemohla byť právne zastúpená tak advokátkou, ako aj advokátskou kanceláriou, navrhol, aby
odvolací súd podľa §218 ods. 1 písm. b) OSP odmietol to odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou
osobou.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolaní a

po zistení, že obe odvolania boli podané na to oprávneným účastníkom konania (v zmysle §24 OSP
obmedzenie účastníka konania v tej istej veci súčasne mať len jedného zvoleného zástupcu neplatí
v prípade, ak ide o zastúpenie advokátom, preto nie je možné odmietnuť ani jedno z predmetných
odvolaní, ktoré v mene žalovanej podali na zastupovanie súčasne splnomocnené osoby), postupom
podľa §212 ods. 1 a 3 OSP bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§214 OSP) posúdil napadnutý

rozsudok,akoajkonanie,ktorémupredchádzaloadospelkzáveru,žerozsudokjenepreskúmateľnýpre
nedostatok dôvodov a sčasti aj pre nezrozumiteľnosť, v dôsledku čoho je zmätočný, a preto je potrebné
ho zrušiť [§221 ods. 1 písm. f) OSP].

Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup
v odôvodnení musí byť dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta
pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy

rozsudku (§157 ods. 2 OSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
a nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale v prvom rade
má byť prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom
posúdení veci. Účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku, pričom
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí

v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Súd
rozhodujúci o uplatnenom nároku musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
závery musia byť dostatočne vysvetlené. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti nemá.

Nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia pri povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je potrebné posudzovať podľa zákona č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca voči žalovanej uplatnil tzv. postihové právo v zmysle
§12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. V konaní bolo pritom nesporné, že žalovaná so žalobcomako poisťovateľom uzavrela zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zn. Š. XXX L., N.: E. XXX Q. so začiatkom poistenia k 31.12.2005,
na neurčito, užívateľom sporného vozidla, ktorý v zmysle dohody s vlastníkom vozidla (žalovanou) mal

platiť aj poistné a zúčastňovať sa predpísaných kontrol s vozidlom, bola príbuzná žalovanej, Q. Š.
(vnučka), ktorá 15.6.2007 zároveň aj ako vodička vozidla zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k
stretu dvoch osobných motorových vozidiel, bola spôsobená škoda Z. A., ktorému 3.9.2008 žalobca
poskytol poistné plnenie 8 487,12 €. Žalovaná vznik škodovej udalosti poisťovateľovi písomne oznámila
listom z 28.9.2007.

V zmysle §12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ proti žalovanej ako poistníkovi
(tomu, kto s poisťovateľom uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti) má nárok na náhradu poistného
plnenia, alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil

povinnosti podľa §10 ods. 1 až 4 zákona. Vzhľadom na znenie citovaného zákonného ustanovenia
sporným v konaní zostalo, či žalovaná ako poistník a vlastník sporného vozidla v spore je pasívne
vecne legitimovanou, t. j. či v zmysle §12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. je nositeľom tvrdenej
hmotnoprávnej povinnosti žalobcovi nahradiť poistné plnenie, ktoré tento za žalovanú vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou sporného vozidla. V konaní bolo preto rozhodujúcim zodpovedanie

otázky, či žalovaná ako poistník, ktorá vozidlo, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú jeho prevádzkou, prenechala tretej osobe (Q. Š.) za tým účelom, aby vozidlo používala, o
vozidlo sa starala, hradila poistné, pričom zároveň ani nebola jeho vodičom pri vzniku škodovej udalosti,
a) spôsobila škodu sporným motorovým vozidlom, b) či na účely zákona žalovaná je poisteným, t. j.
osobou, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, pričom v zmysle §4 ods. 1 zákona poistenie

zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve a či preto c) žalovaná je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
vyplývajúcej z §10 ods. 1 písm. a) zákona písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do
15 dní po jej vzniku, ak k nej došlo na území Slovenskej republiky.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku nastolené otázky nezodpovedal. Nevysvetlil,
ako dospel k záveru, že žalovaná spôsobila škodu sporným motorovým vozidlom. Bez bližšieho
vysvetlenia konštatoval, že poisteným v danom prípade je žalovaná, pretože na ňu sa vzťahovalo
poistenie zodpovednosti, a preto ona bola povinná splniť povinnosť vyplývajúcu z §10 ods. 1 písm.
a) zákona. Za nesporného skutkového stavu, že sporné motorové vozidlo žalovaná za účelom jeho

dlhodobého užívania prenechala tretej osobe, nie je dostačujúce strohé konštatovanie, že poistenie
zodpovednosti v danom prípade sa vzťahovalo na žalovanú.

Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, kto spôsobil škodu motorovým vozidlom, súd prvého stupňa v
odôvodnení rozsudku uviedol, že túto spôsobila žalovaná ako poistník, resp. držiteľka jej motorového

vozidla. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o dve rozličné osoby,
pričom súd bližšie neodôvodnil, na základe akých úvah dospel k záveru, že škodu sporným vozidlom
spôsobila žalovaná (spôsobenie škody sporným motorovým vozidlom Q. Š., jeho vodičkou v čase
vzniku škodovej udalosti, ktorá dopravnú nehodu zavinila, je nesporné). Nevysvetlil, či škodu spôsobila
každá z týchto osôb samostatne, prípadne nejakým spoločným konaním a aká bola miera zavinenia

každej z nich, resp. či škodu spôsobila len jedna z nich a ktorá to bola. V dôsledku vytknutých
nedostatkov napadnutý rozsudok je zmätočný a nezrozumiteľný, a preto nepreskúmateľný. Napokon
nepreskúmateľným je aj záver súdu prvého stupňa o tom, že 27. júl 2011 je prvým dňom omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Napadnutý rozsudok je absolútne neodôvodnený aj pokiaľ súd žalobcovi priznal nárok na náhradu
poistného plnenia vyplateného poškodenému v rozsahu 35 %. Vôbec totiž neodôvodnil, prečo práve
priznaný rozsah je primeranou náhradou ani to, aký vplyv malo porušenie povinnosti ustanovenej v §10
ods. 1 písm. a) zákona na rozsah a výšku povinnosti poisťovateľa plniť (čl. VI. odsek 4 VPP). Súd prvého
stupňa pochybil tiež, pokiaľ sa nevysporiadal s obranou žalovanej spochybňujúcou likvidáciu škody Z.

A. ako totálnu škodu na jeho vozidle, založenou na protokole o dopravnej nehode.

Vytknuté pochybenia sú okolnosťou, pre ktorú odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa musí vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnými procesnýmivadami nemôže byť považované za správne. Ide o situáciu, keď postupom súdu účastníkovi konania
bola odňatá možnosť konať pred súdom, pričom vytknuté vady konania sú odstrániteľné len zrušením
rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom k nim došlo. Odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §221

ods. 1 písm. f) OSP preto zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vec vracia súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Úlohousúduprvéhostupňabudevytknutépochybeniaodstrániť.Vzhľadomnarelevantnúprávnuúpravu
obsiahnutú v ustanoveniach §12 ods. 1 písm. g), 10 ods. 1 písm. a), 4 ods. 1 zákona č. 381/2001

Z.z. stručne, jasne a presvedčivo odôvodní a priblíži svoje závery, či a ako žalovaná spôsobila škodu
sporným motorovým vozidlom, či bola poistená, a preto povinná v zmysle §10 ods. 1 písm. a) zákona
splniť povinnosť tam ustanovenú, v rámci čoho sa vysporiada aj s otázkou, či žalovaná zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou sporného motorového vozidla. Pri posúdení opodstatnenosti žalobou
uplatneného nároku bude prihliadať na všetky rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli (a prípadne, ktoré ešte
vyjdú) za konania najavo, pričom sa vysporiada aj s relevantnými odvolacími námietkami žalovanej. O

žalobe rozhodne rozhodnutím majúcim všetky náležitosti v zmysle §157 ods. 2 OSP. Pokiaľ v ďalšom
konaní bude potrebné zaoberať sa uplatnenou námietkou premlčania, s poukazom na znenie §12 ods.
4 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo
jeho časti sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia, súd prvého stupňa správne
sa vysporiadal tak s počiatkom plynutia premlčacej doby dňom nasledujúcim po vyplatení poistného

plnenia, ako aj s jej uplynutím dňom, keď došla súdu žaloba (§82 OSP). Pokiaľ bude potrebné žalobcovi
priznať úroky z omeškania, jeho úlohou bude riadne odôvodniť počiatok omeškania dlžníka s plnením
peňažného dlhu.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.