Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914202007
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Mati

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7914202007.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Východoslovenská

distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanému: Q. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. X/X, R., v konaní o zaplatenie 778,11 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 778,11 Eur a to v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.01.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 778,11 Eur a trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 16.03.2012 bola
vykonaná u žalovaného kontrola odberného miesta Lastovce 3. Vykonanou kontrolou bol na odbernom

mieste zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 39 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Doba
trvania neoprávneného odberu od 15.09.2011 do 16.03.2012 bola určená podľa vyhlášky Ministerstva
hospodárstva č. 154/2005 Z. z.. Žalobca si v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom uplatnil voči žalovanému sumu 778,11 Eur, ktorá mu bolo vyúčtovaná faktúrou č. 8200050468
zo dňa 21.03.2012 s lehotou splatnosti 04.04.2012. Žalobca vyzval žalovaného na splnenie záväzku
predžalobnou upomienkou zo dňa 09.05.2012, načo žalovaný nereagoval.

2. Súd vo veci vydal dňa 28.02.2014 platobný rozkaz v súlade s návrhom žalobcu, proti ktorému
podal odpor žalovaný. V podanom odpore žalovaný namietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane
žalovaného s odôvodnením, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, kde sa nachádza odberné
miesto, na ktorom žalobca vykonal kontrolu merania.

3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

4. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná
od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie zápisom o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 16.03.2012,

výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, faktúrou č. 8200050468, vyjadrením
žalobcu zo dňa 30.08.2017, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka a zistil tento skutkový stav:6. Zo Zápisu o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 16.03.2012 (čl. 5 spisu) vyplynulo, že dňa
16.03.2012 bol zistený neoprávnený odber na adrese Lastovce 3, pričom ako odberateľ bol označený
Ferik Ján. Neoprávnený odber trval od 15.09.2011 do 16.03.2012, t.j. 183 dní.

7. Podľa Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa vyhl. MH SR č. 154/2005
Z.z. zo dňa 16.03.2012 žalobcovi vznikla neoprávneným odberom elektriny škoda vypočítaná v zmysle
§ 1 vyhl. MH SR č. 154/2005 Z.z. v rozsahu 37881 kWh.

8. Faktúrou č. 8200050468 zo dňa 21.03.2012 splatnou dňa 04.04.2012 žalobca vyúčtoval na
zákaznícke číslo: 5100478336 na meno Ján Ferik, Lastovce 3, č. bytu 1, 076 14 Lastovce za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom elektriny za obdobie 15.09.2011 - 16.03.2012 vo výške 778,11 Eur.

9. Žalovaný pred súdom uviedol, že mu bolo oznámené zo strany žalobcu, že mu prídu meniť hodiny.
Kýmdošielkhodine,plombyužboliodštiknutéadvajazamestnancižalobcutamužneboli.Kričalzanimi,

že prečo nevymenili hodinu, načo mu odpovedali, že prídu za dva dni. Prišli až 16.03.2012 kedy zobrali
hodinu preč. Uvedený deň žalovaný doma nebol, synovi žalovaného dali podpísať nejaký papier, kde
bolo napísané, že sú čierni odberatelia. Od 21.03. 2012 boli bez elektriny. Žalovaný poprel, aby poškodil
elektromer. Plomby podľa žalovaného mali odštiknúť tí dvaja muži, ktorí mali vymeniť elektromer.

10. Vo veci bol vypočutý svedok Ján Kordiak, zamestnanec žalobcu, ktorý mal vykonať výmenu
elektromera u žalovaného, ktorý pred súdom uviedol, že si nepamätá či on osobne bol u žalovaného.
Pokiaľ ide na výmenu elektromera, tak môže zasiahnuť iba do pracovných častí elektromera. Pokiaľ
na pracovnom príkaze je uvedené jeho meno, tak tento uviedol, že mohol byť u žalovaného. Pokiaľ
nevymenili elektromer tak z dôvodu, že boli porušené overovacie znaky.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.08.2017 uviedol, že na odbernom mieste R. bol potvrdený
neoprávnený odber elektriny v zmysle § 39 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike.
Na určenom meradle - elektromere č. 5602320 pre dané odberné miesto boli odtrhnuté overovacie
znaky (ciachové plomby), číselník elektromera je zaseknutý, elektromer neregistruje spotrebu a došlo

k neoprávnenému zásahu do vnútra elektromera. K podozreniu na neoprávnený odber elektriny došlo
už pri plánovanej činnosti výmene elektromera dňa 14.03.2012. Plánovanú výmenu mali vykonať
zamestnanci žalobcu V. B. a Q. K.. Tento skutkový stav bol potvrdený kontrolou vykonanou o dva dni
neskôr, t. j. 16.03.2012 pracovníkmi organizačného útvaru spoločnosti žalobcu p. M. a p. V.

12. Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom
elektriny je odber:
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, alebo
2. dodávke elektriny, alebo

3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, alebo
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na zúčtovateľa,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a./ vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.
z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení
platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu t.j. k 16.03.2012, škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2

cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením
celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti
cenníkovou cenou v najvyššej tarife.Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 154/2005 Z. z. v znení platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu
t.j. k 16.03.2012, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta

vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom
dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného
odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného
odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od
výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického

zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných
šiestich mesiacov.

Podľa § 1 ods. 4 písm. b/ 154/2005 Z. z. v znení platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu t.j. ku
dňu 16.03.2012, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie
je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že na výpočet

sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu
a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody
spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený
odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz.

13. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že je daná
zodpovednosť žalovaného na náhradu škody v žalovanej výške, ktorú si voči nemu vyčíslil žalobca za
neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste R. v období od 15.09.2011 do 16.03.2012.
Žalobcovi tak vznikol voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorej výška bola určená podľa § 39
ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z.., v zmysle ktorého mal žalobca nárok na náhradu skutočne vzniknutej

škody, ktorá však musela byť vyčíslená na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. K určeniu
škody došlo spôsobom predvídaným v ustanovení § 39 ods. 2 cit. zákona a síce tým, ktorý je ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Týmto predpisom bola v čase
neoprávneného odberu vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z. z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca

preto správne na vyčíslenie škody aplikoval citovanú vyhlášku. Súd sa stotožnil s vyčíslením škody, ktorú
predložil žalobca a zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny.

14. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným a to výsluchom svedka V. zamestnanca žalobcu, ktorý
mal vykonať výmenu elektromera u žalovaného spolu s Q.. Súd dospel k záveru, že vzhľadom aj

na odstup času od vykonanej kontroly dňa 14.03.2012, svedok by potvrdil len skutočností uvedené v
pracovnom príkaze, pričom tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpovede svedka p. K. ktorý bol v konaní
pred súdom vypočutý.

15. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník),

každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. S poukazom na takto zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru, že je
daná zodpovednosť žalovaného na náhradu škody vo výške, ktorú si voči nemu uplatnil žalobca za
neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste R.. Predpokladom vzniku zodpovednosti za

škodu je : 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za
predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla
zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť preukázaním toho, že
škodu nezavinil. O zavinenie škodcu ide vtedy, ak mu možno pričítať jeho protiprávne konanie.

17. Súd tvrdenia žalovaného, že elektrinu neodoberal načierno, teda neporušil plomby považoval za
účelové. Navyše žalovaný do zápisnice o výsluchu svedka pred Okresným riaditeľstvom PZ v C.,
Obvodné oddelenie PZ V. dňa 28.05.2012 uviedol, že skrinka, v ktorej je umiestnený elektromer je
sústavne uzamknutá, od tejto skrinky je iba jediný kľúč, ktorý je zavesený doma na vešiaku, pričom

skrinka sa nachádza vo vnútri pozemku žalovaného a to na verande. Skrinku otváral iba žalovaný,
prípadne jeho manželka v prípade, keď bolo potrebné umožniť prístup k meradlu pre potreby žalobcu.18. Na základe uvedeného súd uzatvára, že žalovaný v súlade s ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi v zmysle § 39 zákona č. 656/2004 Z. z.
je žalobcovi povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Spôsobenie škody žalobcovi neoprávneným

odberom elektrickej energie je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou
škodou.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu v

súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol, že má nárok na náhradu 100 % trov konania proti
žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich
výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.