Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/177/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911210673
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7911210673.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa,

a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanej:
Q. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XXXX/XX, E., zomrelej XX.XX.XXXX, právne zastúpenej:
PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., IČO: 36 492 086, Masarykova 13,
Prešov, v konaní o zaplatenie 2.970,49 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.970,49 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od
27.07.2011 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 27.07.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 2.970,49 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na
základe uplatnenia si nároku na náhradu škodu poškodeným Z. A. z poistnej udalosti č. 9511818307
dňa 15.06.2007 bolo poškodenému poskytnuté plnenie vo výške 8.487,12 Eur z poistnej zmluvy
č. 6528435309 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
evidenčné číslo: TV 016AZ. V zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. je poistený povinný písomne
oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a to v lehote 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území

Slovenskej republiky a do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. Túto
povinnosť žalovaná nesplnila. Žalobca si uplatnil v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) a g) voči žalovanej
náhradu poistného plnenia vo výške 2.970,49 Eur, ktorá predstavuje 35 % z poskytnutého plnenia. V
priebehu konania na dôvode podľa písm. f) netrval. Žalovaná bola vyzývaná na zaplatenie výzvou zo
dňa 28.08.2008 a zo dňa 13.05.2011, avšak bezvýsledne.

2. Súd vo veci vydal v súlade s návrhom žalobcu platobný rozkaz pod č.k. 15Ro/241/2011-20 zo dňa

19.08.2011, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor. V podanom odpore
žalovaná poukázala na to, že o dopravnej nehode sa dozvedela od svojej vnučky Q. ktorá s jej súhlasom
motorové vozidlo používala. Pri tejto nehode bola vnučka ťažko zranená, podrobnosti sa dozvedela
až neskôr. Priebeh nehody tak, ako ho ona opísala, nezodpovedal opisu nehody poškodeným. Podľa
nej nehodu zavinil poškodený a spôsobil jej ťažké zranenia na zdraví i na jej majetku, t.j. motorovom
vozidle. Doposiaľ jej nikto škodu nezaplatil. Uviedla, že s výsledkami šetrenia nehody OR PZ ODI v E.
aj s rozhodnutím bola oboznámená. Takisto uviedla, že žiadali obnovu konania, ktoré bolo právoplatne

ukončené. Zároveň predložila rozsudok Krajského súdu v C. 6S/76/2009, ktorý zrušil vyššie uvedené
rozhodnutie OR PZ ODI v E., pretože považoval dôvody obnovy konania za opodstatnené a návrh na
obnovu bol podaný včas. Pokiaľ ide o dôvody, že nenahlásila včas poistnú udalosť uviedla, že o nej
nevedela, pretože vnučka Alena Šuľová bola ťažko zranená, ale poškodený nahlásil dopravnú nehoduvrátane čísla jej zákonnej poistky a poisťovňu, takže žalobca mal všetky údaje včas. Okrem toho otec Q.
Z., B. K. bol osobne nahlásiť poistnú udalosť s tým, že Q. je poškodená a že osobné motorové vozidlo,
ktoréhojeonavlastníčkou,jepoškodené.Zatýmúčelomsavykonalaajobhliadkajejmotorovéhovozidla

a to dňa 29.06.2007. V takom prípade už nahlásiť dopravnú nehodu poisťovni z dôvodu, že spôsobila
škodu nie je potrebné. Uviedla, že nie je schopná túto sumu zaplatiť, pretože má nízky dôchodok, ktorý
spolusosociálnouvýpomocounedosahujeani200Eur,mávysokévýdavkysnákupomliekov,vitamínov,
potravín a vypomáhajú jej príbuzní.

3. Súd vo veci vyhlásil dňa 10.01.2013 rozsudok, ktorým žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovisumu2.970,49Eurs9,25%úrokomzomeškaniaročneod27.07.2011dozaplateniaanahradiť
žalobcovi trovy konania.

4. Proti predmetnému rozsudku podala odvolanie žalovaná.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa 30.01.2015, č. k. 6Co/138/2013-243
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná
od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, výsluchom strán sporu,
svedkov, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav veci:

9. Z uplatnenia nároku na náhradu škody vyplýva, že poškodený Vladimír Sabol si uplatnil nárok na

náhraduškodyzapoškodenévozidloAudiA6,ktorébolodoručenéžalobcovidňa22.06.2007.Akovinník
dopravnej nehody (poistený) bol uvedený: Q. bytom W. XX, E..
10. Z oznámenia o škodovej udalosti poisteným vyplýva, že žalovaná písomne ohlásila podaním zo
dňa 28.09.2007 škodovú udalosť, ktorá sa stala 15.06.2007 okolo 19.20 hod.. Vodičom vozidla v čase
nehody bola Q. držiteľom vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, bola Q. Oznámenie bolo

žalobcovi doručené 08.10.2007.

11. Z písomného podania OR PZ ODI v E. zo dňa 09.07.2008 súd zistil, že v rozhodnutí o priestupku zo
dňa 14.05.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.06.2008 bola uznaná vinnou zo spáchania skutkovej
podstaty priestupku Q. Z., bytom A., U. XX/XX. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu Q. ktoré si

vyžiadalo práceneschopnosť. Podľa protokolu o nehode v cestnej premávke došlo k poškodeniu na
osobnom motorovom vozidle zn. Škoda 120, evidenčné číslo: TV XXXAZ a na osobnom motorovom
vozidle zn. Audi A6, evidenčné číslo C 07396.

12. Z pripojeného priestupkového spisu OR PZ E. ODI vyplýva, že rozhodnutím o priestupku č. ORP-

P-59/DI-2008-I zo dňa 14.05.2008 bola Q. Z. uznaná vinnou zo spáchania skutkovej podstaty priestupku
podľa §22 ods.1 písm. l) zák. č. 372/1990 Zb.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.06.2008.

13. Krajský súd v C. rozsudkom, č. k. 6S/76/2009-49 zo dňa 20.05.2010 zrušil rozhodnutie KR PZ
KDI č. KRP-34-8/DI-1-2009 zo dňa 24.04.2009 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň

sa súd oboznámil aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 8Sžo/200/2010 zo dňa 04.08.2011, ktorým
súd zmenil rozsudok Krajského súdu v C. 6S/76/2009 zo dňa 20.05.2010 tak, že žalobu zamietol.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť 06.09.2011.

14. Z oznámenia o poistnom plnení súd zistil, že poškodenému Z. A. bolo oznámené, že dňa 26.08.2008

bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej mu bol predložený výpočet výšky plnenia.
Poistné plnenie vo výške 8.487,12 Eur malo byť vyplatené na základe predložených dokladov na účet
poškodeného.15. Výzvou zo dňa 28.08.2008 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie sumy 2.970,49 Eur do 15 dní odo
dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalovanej doručená dňa 05.09.2008, čo vyplynulo z kópie poštovej
doručenky. Následne výzvou zo dňa 13.05.2011 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie sumy 2.970,49

Eur do 10 dní od doručenia danej výzvy. Výzva žalovanej doručená nebola, táto bola uložená dňa
18.05.2011 na poštovom úrade.

16. Súd sa oboznámil s výpisom inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 31.12.2005 do
07.11.2011, s operáciami na účte, s poistnou zmluvou za poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla.

17. Podľa poistnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.12.2005 medzi žalobcom a žalovanou vyplýva, že ako
poistník/platiteľ bola uvedená Q. K., bytom Z. XXXX/XX, E.. Zmluva bola uzatvorená so začiatkom
poistenia dňa 31.12.2005 a na neurčito.

18. Právna zástupkyňa žalovanej uviedol, že poistná udalosť bola hlásená žalobcovi synom žalovanej
a to p. B. ktorý je zároveň otcom p. Q. Z.. Dôkazom toho, že poistná udalosť bola hlásená je to, že dňa
29.06.2007 sa uskutočnila obhliadka motorového vozidla žalovanej, o čom bol súdu predložený zápis o
obhliadke poškodeného motorového vozidla. Z daného zápisu vyplýva, že za žalovanú konal p. K., teda
syn žalovanej. Pán K. nemal písomný doklad o hlásení poistnej udalosti, nakoľko keď bol v poisťovni,

zamestnankyňa poisťovne mu povedala, že už bola hlásená dopravná nehoda, teda poistná udalosť a
v danom oznámení poškodeného sú uvedené všetky údaje potrebné pre likvidáciu škody, nakoľko aj
poškodený p. A., aj p. Z., resp. p. K. mali tú istú poisťovňu. Otec p. Z., teda syn žalovanej hlásil poistnú
udalosť v 15-dňovej lehote. Z uvedeného dôvodu, dôvod ako porušenie povinnosti nenahlásiť poistnú
udalosť v lehote 15 dní, žalovaná neuznáva. Zároveň uviedla, že podľa popisu poškodenia osobného

motorového vozidla spochybňuje likvidáciu poistnej udalosti ako totálnu škodu.

19. Z písomného vyjadrenia žalobcu súd zistil, že poškodený p. Sabol nahlásil poistnú udalosť dňa
18.06.2007 telefonicky na telefónne číslo žalobcu, pričom požiadal o obhliadku motorového vozidla.
Žalobca disponuje zvukovým záznamom hlásenia poistnej udalosti poškodeným p. A.. Dňa 22.06.2007

sa uskutočnila obhliadka predmetného motorového vozidla. Následne požiadal o doobhliadku, ktorá sa
uskutočnila 06.07.2007. Žalovaná nahlásila poistnú udalosť písomne až podaním zo dňa 28.09.2007,
ktoré bolo doručené 08.10.2007. K tvrdeniu právnej zástupkyne žalovanej žalobca uviedol, že tvrdenie
hlásenia poistnej udalosti p. K. považuje za účelové z dôvodu, že ak by p. K. poistnú udalosť nahlásil
29.06.2007 poprípade skôr, nemala by žalovaná dôvod nahlásiť ju opätovne dňa 28.09.2007. K

tvrdeniam,žep.K.nebolvydanýdokladohlásenízdôvodu,ževpoisťovnimuzamestnankyňapovedala,
že už hlásená poistná udalosť bola, žalobca uviedol, že vyjadrenie považuje za účelové, nakoľko
zamestnancižalobcusúodbornekvalifikovaníavkaždomprípadekhláseniupoistnejudalostisúpovinní
predložiť písomnú predtlač oznámenia škodovej udalosti poisteným. Poukázal na to, že obhliadka
poškodeného motorového vozidla nie je závislá od nahlásenia poistnej udalosti poisteným vzhľadom na

to, že v záujme urýchlenia likvidácie poistnej udalosti, sa obhliadkou zisťuje škoda na vozidle, vykonáva
sa aj v prípade, že poistený nenahlásil poistnú udalosť. Následne je poistený kontaktovaný zo strany
poisťovne na vyjadrenie sa k škodovej udalosti.

20. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.05.2012 súd zistil, že obhliadka motorového vozidla zn.

Škoda 120L, evidenčné číslo: TV XXXAZ bola vykonaná na základe telefonického hlásenia p. B. K. zo
dňa 27.06.2007. Ten pracovníkovi žalobcu v telefonickom rozhovore pri nahlasovaní škody uviedol, že
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda 120L pri dopravnej nehode dňa 15.06.2007, ako
vlastníka motorového vozidla uviedol p. Q. K.. Náhradu škody si uplatňoval zo zákonného poistenia
škodcu p. Z.. Ďalej uviedol, že nehodu šetrí polícia, ale nie je ešte rozhodnuté o vinníkovi. Vzhľadom

na to, že neexistuje písomná objednávka obhliadky, obhliadka bola vykonaná na základe telefonického
oznámenia objednávky. Vzhľadom na to, že bolo preukázané, že vinníkom dopravnej nehody zo dňa
15.06.2007 je vodič motorového vozidla zn. Škoda 120L, evidenčné číslo: TV XXXAZ Q. Z., čo vyplýva
z rozhodnutia o priestupku zo dňa 14.05.2008 vydaného OR PZ, ODI E. nebolo žalovanej poskytnuté
poistné plnenie zo zákonného poistenia škodcu, nakoľko žalovaná by si mohla nárokovať zaplatenie

škodylenvprípade,žebymala sožalobcomuzavretúzmluvuohavarijnompoistenímotorovéhovozidla.
Poistná udalosť č. 9511105630 bola teda uzavretá ako bezpredmetná. Žalovaná nie je poškodeným z
poistnej udalosti, ale vinníkom dopravnej nehody a teda nemá nárok na plnenie z povinného zmluvného
poistenia s odkazom na ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z..21. Poškodený p. Z. A. nahlásil škodovú udalosť zo dňa 15.06.2007, dňa 18.06.2007 telefonicky na
telefónne číslo žalobcu, pričom požiadal o obhliadku svojho motorového vozidla. Na základe uvedeného

bola vykonaná obhliadka poškodeného vozidla p. A. Dňa 04.07.2007 bola vykonaná doobhliadka
motorového vozidla poškodeného zn. Audi A6. Nárok na náhradu škody si uplatnil p. A. osobne dňa
20.06.2007 z povinného zmluvného poistenia škodcu p. Q. K.. Poukázal na to, že bolo povinnosťou
žalovanej ako poisteného oznámiť žalobcovi ako svojmu zákonnému poisťovateľovi, že došlo k škodovej
udalosti pre prípad, že by bolo potrebné plniť z jeho zákonného poistenia. Žalovaná tak urobila písomne

až 28.09.2007, teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty od vzniku škodovej udalosti. Skutočnosť,
že tretia osoba ohlásila telefonicky, že došlo k dopravnej nehode dňa 15.06.2007 a že bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle p. Q. K. ako poškodenej, nezbavuje žalovanú oznámiť škodovú udalosť,
ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla inému a na ktorú by sa v prípade zodpovednosti
poisteného vzťahovalo poistenie zodpovednosti. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že sa domnievala,
že za škodu nezodpovedá.

22. Právny zástupcu žalovanej vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu a žiadal žalobu zamietnuť.
Poukázal na časovú chronológiu jednotlivých úkonov poškodeného a žalovanej a na to, že v predmetnej
veci nešlo o právo na plnenie z poistenia, teda žalobca odvodzuje svoj nárok voči žalovanej od výšky
plnenia poškodenému, ktorému uspokojil jeho nárok na náhradu škody. Žalovaná je toho názoru,

že o výške škody a o tom, kto za škodu zodpovedá, sa žalobca dozvedel z oznámenia polície z
15.07.2008. V zmysle §106 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie
2.970,49 Eur ako nároku odvodeného od nároku na náhradu škody uplynula už v rámci objektívnej
3-ročnej lehoty počítanej odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. dňa 15.06.2010.
Ak teda 6alobca uplatňuje sankciu za porušenie zákonom uloženej povinnosti, ide o vnútorný vzťah

medzi žalobcom a žalovaným, sankčné dôsledky sa potom musia riešiť v tomto vzťahu bez ohľadu
na vznik škody poškodenému. V takom prípade je dôležitou právnou skutočnosťou pri posudzovaní
premlčania, kedy sa o porušení povinnosti stanovených zákonom žalobca dozvedel, kedy mohol právo
na sankciu vykonať po prvý raz. Oznámením poistnej udalosti žalovanou dňa 28.09.2007 s uvedením
čísla poistnej zmluvy účastníkov nehody i dátumu poistnej udalosti žalobca nadobudol vedomosť, že

žalovaná porušila svoje povinnosti stanovené jej zákonom č. 381/2001 Z.z. a v tom čase už vedel aj
výšku škody, ktorá vznikla poškodenému, pretože v záujme likvidácie poistnej udalosti ihneď obhliadkou
poškodeného osobného motorového vozidla zistil výšku škody. Je nesporné, že v čase nahlásenia
poistnej udalosti už bola vykonaná obhliadka tak žalovanej ako aj poškodeného Z.. Žalobca mohol
počnúcdňom29.09.2007uplatniťprotižalovanejsankciuzaporušeniepovinnostistanovenýchzákonom

súdnou cestou, najneskôr 29.09.2010, teda v 3-ročnej premlčacej lehote podľa §101 Občianskeho
zákonníka.

23. Svedkyňa Q. Z. pred súdom uviedla, že žalovaná, ktorá je jej stará mama je už stará, dala jej
na starosť auto, ona mala na starosti platiť poisťovňu, chodiť na kontroly a takisto s babkou chodila

na kontroly k lekárovi, teda bola užívateľom motorového vozidla. Nevedela uviesť v akej výške bolo
platené poistenie, poistenie malo byť platené raz ročne a nevedela sa priamo vyjadriť k jednotlivým
platbám. K dopravnej nehode uviedla, že 15.06.2007 po dopravnej nehode bola viac ako dva mesiace
hospitalizovaná po nemocniciach, mala otras mozgu, mala problémy, bola na očnom, rehabilitačnom,
neurochirurgii, pretože utrpela otras mozgu, krvácanie do mozgu a hrozilo, že bude postihnutá a sa

nebude môcť pohybovať. Na priame obdobie po dopravnej nehode si nepamätá, pretože má výpadky
pamäte. Uviedla, že jej otec nepovedal starej mame, že bola spôsobená dopravná nehoda, pretože sa
nevedelo ako bude reagovať a ako sa bude vyvíjať jej zdravotný stav, ako na to bude reagovať stará
matka. Avšak v čase, keď otec hlásil telefonicky poistnú udalosť už stará matka vedela o tom, že bola
dopravná nehoda, pretože predpokladali, že bude vyzvaná zo strany poisťovne. Potom prišla výzva z

poisťovne, že poškodený bol odškodnený a oni majú zaplatiť 35 % z toho, čo mu bolo vyplatené.

24. Z výpovede svedka P. Z. súd zistil, že motorové vozidlo užívala jeho manželka pre potreby aj starej
matky, keď ju vozila k lekárovi a podobne. Na motorové vozidlo nebolo uzatvorené havarijné poistenie,
ale iba zákonná poistka. Uviedol, že platiť sa malo raz ročne. Čo sa týka dopravnej nehody svokor,

keďže mal potrebné doklady zariaďoval tieto veci v zastúpení svojej mamy, bol osobne v poisťovni to
nahlásiť a aj telefonicky.25. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že premlčanie práva na náhradu poistného plnenia upravuje
osobitný zákon č. 381/2001 Z.z.. V danom prípade existuje špeciálna úprava premlčania práva na
náhradu poistného plnenia subsidiárne sa použije aj ust. §101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na

skutočnosť, že nárok poisťovateľa sa odvíja od momentu výplaty poistného plnenia, môže poisťovňa
uplatniť svoj nárok prvýkrát v deň výplaty poistného plnenia, s týmito závermi korešponduje aj záver
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 19.04.1979 č. 3Cz/26/79, R36/1980. V prejednávanej veci došlo k
výplate poistného plnenia poukázaním finančných prostriedkov poškodenému Z. dňa 03.09.2008 ako
to vyplýva z výpisu excasa, pričom k podaniu návrhu na začatie konania došlo dňa 27.07.2011, teda

pred uplynutím 3 rokov od výplaty poistného plnenia, čiže má za to, že nárok na náhradu poistného
plnenia nie je premlčaný.

26. Z výpisu z excasa vyplýva, že dňa 03.09.2008 bola Z. A. vyplatená suma 8.487,12 Eur.

27. Po vykonaní dokazovania, postupujúc v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia súd dospel k

takémuto právnemu záveru:

28. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, preto bolo povinnosťou súdu sa v prvom rade
vysporiadať s touto námietkou. S poukazom na právnu kvalifikáciu uplatneného nároku súd dospel k
záveru, že vznesená námietka premlčania nie je dôvodná.

29. Podľa ust. §12 ods. 4 zákona, Právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti
podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

30. V zmysle citovaného ustanovenia právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia sa premlčí do

3 rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia. K vyplateniu poistného plnenia došlo dňa 03.09.2008,
premlčacia doba začala plynúť dňom 04.09.2008 a uplynula dňa 03.09.2011. Žalobca si uplatnil nárok
súdnou cestou návrhom doručeným súdu dňa 27.07.2011, z uvedeného vyplýva, že k jeho premlčaniu
nedošlo. Tento záver súdu prvej inštancie o premlčaní potvrdil aj Krajský súd v C. vo svojom zrušujúcom
uznesení zo dňa 30.01.2015, keď v poslednom odseku odôvodnenia uviedol, že súd prvého stupňa

(označenie do dňa 30.06.2016) sa správne vysporiadal tak s počiatkom plynutia premlčacej doby dňom
nasledujúcim po vyplatení poistného plnenia, ako aj s jej uplynutím dňom, keď došla súdu žaloba.

31. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 381/2001 Zz o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tento zákon upravuje povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie
zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").

32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto

je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

33. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona, Poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej
udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku,
ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

34. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15

dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

35. Podľa ust. §12 ods. 1 písm. g, zákona, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného

plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ak g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil
povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.36. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

37. Podľa § 427 ods. 1, 2 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

38. Podľa § 788 ods. 1 Obč. zák. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom

rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

39. Podľa § 813 ods. 1 Obč. zák. ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej
poistnouudalosťou,prechádzajehoprávonapoistiteľa,atodovýškyplnenia,ktorémupoistiteľposkytol.

40. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

41. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

43. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

45. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 OZ je
osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti. Jedná sa o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku. Táto osobitná povaha spočíva v tom, že z prevádzky dopravného prostriedku vyplýva
pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného

prostriedku. V záujme ochrany tretích osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne na prevádzkovateľa.
Riziko znášania následkov zodpovednosti za škodu spôsobené ich prevádzkou býva zmiernené
poistením prevádzkovateľa vozidla pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Predpokladmi vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 427 OZ sú
prevádzka motorového vozidla, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového

vozidla a škodou. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

46. V konaní tak boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú poškodenému
v zmysle § 427 Obč. zák.

47. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa
30.12.2005 uzavretá poistná zmluva na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, kde ako poisťovateľ vystupoval žalobca a ako poistník žalovaná. Táto skutočnosť
nebola medzi stranami sporu sporná. Tiež v konaní nebolo sporným, že dňa 15.06.2007 došlo k

poistnej udalosti, ktorej účastníkom bol Vladimír Sabol a Q., vnučka žalovanej, ktorej žalovaná ako
poistník, prenechala ako tretej osobe (. vozidlo, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú jeho prevádzkou. Žalovaná je fyzická osoba, ktorá bola v rozhodnom období držiteľom
motorového vozidla Škoda 120 L. Prevádzkou predmetného motorového vozidla bola spôsobená škoda.Vodičom predmetného vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda bola vnučka žalovanej Q. Z.,
ktorá v dôsledku dopravnej nehody spôsobila vznik škody na motorovom vozidle Audi A6.

48. Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danom prípade sa poistenie
zodpovednosti vzťahovalo nielen na zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, ale i vodiča,
pretože ide o dva odlišné subjekty. Žalovaná zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla, a to za škodu vyvolanú osobitnou povahou

prevádzky motorového vozidla. Q. Z. ako vodič zodpovedá podľa §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť prevádzateľa vozidla za škodu
spôsobenú jeho prevádzkou ( § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka nevylučuje ( súbežnú )
zodpovednosť vodiča vozidla za škodu spôsobenú pri rovnakej škodovej udalosti porušením právnej
povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( R 29/1979 ). Zodpovednosť vodiča podľa
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy len v prípade, keď v čase škodovej

udalosti riadil ( hoci v opitosti ) v súvislosti s plnením pracovných povinností vozidlo prevádzkované jeho
zamestnávateľom, pretože podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v takomto prípade
za škodu zodpovedá zamestnávateľ. V prípade plurality zodpovedných subjektov ( vodiča a
prevádzkovateľa vozidla ) závisí od žalobcu, ktorý plnil poškodenému, voči ktorému zo zodpovedných
subjektov ( prípadne voči obom ) uplatní svoje postihové právo. V zmysle uvedeného súd je názoru,

že v danom prípade je daná pasívna legitimácia žalovanej, teda žalovaná je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti vyplývajúcej z § 10 ods. 1 písm. a) Z. z. o povinnom zmluvnom poistení a to aj z dôvodu, že
žalobca bol v zmluvnom vzťahu práve so žalovanou, preto bol žalobca oprávnený si uplatniť regresný
nárok len voči tomu s kým je v právnom vzťahu. Súd opäť zdôrazňuje, že v danom prípade ide o
regresný nárok poisťovne, teda žalobcu, ktorý nie je možné stotožniť s nárokom na náhradu škody,

preto obrana žalovanej spochybňujúca likvidáciu škody ako totálnu škodu je bezvýznamná. Žalovanej
nič nebránilo tieto skutočnosti namietať pri zisťovaní škodovej udalosti, kedy žalovaná mala možnosť
sa k tejto vyjadriť.

49. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaná bola prevádzkovateľom motorového vozidla zn. Škoda 120,

EVČ: TV XXXAZ ako jeho držiteľ a nesplnila si svoju povinnosť v zmysle vyššie citovaného §10 ods.
1 písm. a) zákona, podľa ktorého je poistený povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej
udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky. Žalovaná namietala, že vznik
škodovej udalosti oznámil poisťovateľovi jej syn telefonicky v zákonom stanovenej lehote a následne
škodovú udalosť oznámila písomne podaním zo dňa 28.09.2007. V konaní bolo preukázané, že škodová

udalosť bola žalobcovi telefonicky oznámená dňa 18.06.2007 oznamovateľom p. A. a následne dňa
27.06.2007 oznamovateľom p. K., čo vyplynulo z písomného podania žalobcu a dokladu hlásenie PU
o prijatých telefonických hláseniach poistných udalostí, ktorý je synom žalovanej. Nakoľko ku škodovej
udalosti došlo dňa 15.06.2007, telefonické oznámenie bolo realizované v zákonom stanovenej lehote.

50. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu ust. §10 ods. 1 cit. zákona, teda
uvedené porušenie zakladá nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia, ktoré za žalovanú plnil z
dôvodu škody spôsobenej prevádzkou jej motorového vozidla.

51. Súd sa nestotožnil s tým, že na strane žalovanej nastali dôvody osobitného zreteľa, nakoľko

zo samotnej zmluvy bol zrejmý vek žalovanej. Rovnako za dôvod hodný osobitného zreteľa súd
nepovažoval zdravotný stav držiteľky motorového vozidla, nakoľko síce ona vzhľadom na zdravotný stav
nemohla škodu oznámiť (napokon ani nebola povinná z oznamovacej povinnosti), samotná žalovaná
však vedela, že došlo ku škodovej udalosti a mohla túto písomne oznámiť, čo mal súd za preukázané
z výpovede svedkyne p. Z. ktorá uviedla, že v čase, keď jej otec p. K. telefonicky hlásil poistnú udalosť,

žalovaná vedela o tom, že došlo k poistnej udalosti.

52. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu zákonných
dôvodov v zmysle ust. §10 ods. 1, ktoré zakladajú nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia, ktoré
vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistníka v zmysle ust. §12 ods.

1 zákona.

53. Žalobca preukázal relevantným spôsobom výšku škody, ktorá bola predmetnou dopravnou nehodou
na motorovom vozidle poškodeného spôsobená. Na preukázanie škody žalobca súdu predložil výpočetvýšky škody. Predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu časti poistného plnenia, ktoré vyplatil z
dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovanej z dôvodu, že porušila povinnosti
podľa §10 ods. 1 až 4 zákona. Z listinných dôkazov - prehľad exkasa mal súd za preukázané, že

žalobca dňa 03.09.2008 vyplatil poškodenému p. A. sumu 8.487,12 Eur titulom škody, ktorá mu bola
spôsobená osobným motorovým vozidlom žalovanej. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na časť
náhrady poistného plnenia vo výške 2.970,49 Eur, čo zodpovedá rozsahu 35% z poskytnutého plnenia.
Uplatnenie žalobcu vo výške 35% súd považoval za primerané s poukazom na poskytnuté plnenie vo
výške 8.487,12 Eur.

54. Vzhľadom k tomu, že žalovaná ani napriek výzve žalobcu neuhradila dlžnú sumu riadne a včas,
dostala sa do omeškania, a preto žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ vznikol nárok na úroky z
omeškania vo výške 9,25% ročne, ktorých výška je v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/95 Zb., platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,25%
ročne zo sumy 2.970,49 Eur odo dňa doručenia žalobného návrhu súdu (27.07.2011). Žalobca vyzval

žalovanú na úhradu čiastky 2.970,49 Eur listom zo dňa 13.05.2011 v lehote do 10 dní od doručenia
výzvy. Podľa pripojenej doručenky (čl. 15 spisu), žalovaná výzvu prevzala dňa 18.05.2011 (18+10=28.
deň), teda 29.05.2011 žalovaná už bola v omeškaní. Ako už súd vyššie uviedol, žalobca si uplatnil úroky
z omeškania až odo dňa podania žaloby, t. j. odo dňa 27.07.2011. Rozhodujúcou je skutočnosť, aby v
čase podania žaloby bola žalovaná v omeškaní. Podľa zistenia súdu, základná úroková sadzba ECB

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu 27.07.2011 bola vo výške 1,5%, t. j. zvýšená
o 8 percentuálnych bodov 9,5%. Nakoľko si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,25%, teda
nižšej než je zákonom prípustná, súd mu priznal úrok vo výške ním uplatnenej.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že
má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd
rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

56. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.