Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/187/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417212443
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417212443.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava 26, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho
16, o určenie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. apríla 2018 č.k. 18Csp/95/2017-90, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II.,III. p o t v r z u j e .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o súdnom poplatku p o t v r d z u j e

s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 eura na účet Okresného
súdu Nové Zámky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2015, uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 29.05.2015, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalovaného zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa

29.05.2015, je neplatná. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok
za žalobu v sume 99,50 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 13.06.2017 sa
domáhal určenia, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.

XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2015 je bezúročný a bez poplatkov. Po podaní žaloby požiadal žalovaný
listom zo dňa 14.08.2017 zamestnávateľa žalobcu spoločnosť ROBI spol. s r.o. o výkon zrážok zo
mzdy žalobcu. Žalobca uviedol, že podľa neho táto zmluva neobsahuje všetky zákonom požadované
náležitosti. Zmluvou mu bol poskytnutý úver vo výške 1500 eur, ktorý mal zaplatiť v 42. mesačných
splátkachpo46,99eur.UzavrelajDohoduoposkytovaníslužiebstýmistýmčíslomaztohoistéhodňa,v
zmyslektorejmalžalovanémuplatiťzaposkytnutieslužbyodplatuvovýške2,58%zosumyschváleného
úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Takto výška mesačnej splátky nečinila 46,99 eur,

ale sumu 81,82 eur. Podľa bodu 6. Zmluvy celková čiastka, ktorú musí dlžník uhradiť je 2123,58 eur,
pričom mal za to, že tento údaj je nesprávny, nakoľko pri súčine počtu a výšky mesačnej splátky je
zrejmé,žecelkovásuma,ktorúmusízaplatiťvrátanepoplatkuzaposkytnutieúveruje3586,44eur.Podľa
neho do celkovej sumy nebola zahrnutá mesačná platba podľa Dohody o poskytovaní služieb, v Zmluvenie je správne uvedená výška RPMN, ktorá pri prepočte dosahuje výšku 87,8 % (a nie 25,22 % ako
uvádza žalovaný) a ktorej výška je v hrubom rozpore so zákonom ako aj s dobrými mravmi, absentuje
uvedenie druhu úveru ako aj iné obligatórne náležitosti. Následne žalobca podaním zo dňa 14.09.2017

doplnil žalobu tak, že upravil a doplnil petit žaloby a navrhol určiť, že úver poskytnutý na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2015, uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a že Dohoda o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2015, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo

dňa 29.05.2015, je neplatná. Uznesením zo 16.10.2017 súd pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle §
139 a nasl. CSP.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že do výpočtu celkových nákladov úveru
sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru.
Dohoda o poskytovaní služieb nebola podmienkou pre získanie úveru. Namietal, že žalobca po uzavretí

zmluvy o úvere a začatí poskytovania služieb nerozporoval otázku poskytovania služieb, uzavretie
dohody alebo jej samotný obsah. Samotná zmluva o úvere obsahovala všetky podstatné náležitosti.
Neexistujú zákonné dôvody ani skutkové okolnosti na základe ktorých by úver poskytnutý podľa zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bol bezúročným a bez poplatkov. Čo sa týka samotnej dohody
o poskytovaní služieb, uzavretie tejto dohody nebolo podmienkou poskytnutia úveru, pretože služby boli

doplnkové a dobrovoľné, nemali charakter podmienky alebo predpokladu pre uzatvorenie akéhokoľvek
zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom, napr. pre získanie spotrebiteľského úveru
alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok.

4.Zvykonanéhodokazovaniasúdprvejinštanciezistil,žežalobcauzavrelsožalovanýmdňa29.05.2015

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, v zmysle tejto zmluvy mu bol
poskytnutý úver vo výške 1500 eur, ktorý mal splácať v 42. mesačných splátkach po 46,99 eur. Ročná
úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17,40 % a RPMN vo výške 25,22 %. Ďalej bol dojednaný
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že v zmluve o
úvere síce bola deklarovaná úroková sadzba vo výške 17,40 % a RPMN vo výške 25,22 %, ale reálna

výška splátok nečinila 46,99 eur, ale sumu 81,82 eur, čo pri poskytnutom úvere vo výške 1500 eur
a 42. splátkach po 81,82 eur činí 3436,44 eur, takže výška deklarovanej úrokovej sadzby a výška
deklarovanej RPMN vôbec nesúhlasí so sumou, ktorú mal vyplatiť za poskytnutý revolvingový úver.
spolu so zmluvou o úvere bola medzi stranami sporu podpísaná Dohoda o poskytovaní služieb č.
XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2015, v zmysle ktorej mal žalovaný platiť žalobcovi odplatu vo výške 2,58

% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Takto výška mesačnej
splátky nečinila 46,99 eur, ale sumu 81,82 eur. Žalobca namietal platnosť tejto dohody, keď mal za to, že
z tejto zmluvy pre žalobcu nevyplývajú žiadne povinnosti, a žalovaný na základe tejto zmluvy neobdržal
žiadne finančné prostriedky, pretože táto dohoda len upravovala podmienky poskytovania dohodnutých
služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere. Na základe tejto dohody mal žalovaný ako zákazník

právo na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdil, že táto
dohoda bola zo strany žalobcu uzavretá ako dobrovoľná a doplnková služba, podľa tvrdenia žalobcu sa
jednalo o podmienku pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, pretože v prípade nepodpísania tejto dohody
by mu žalovaný úver neschválil.

5. Predmetom konania je určovacia žaloba, t.j. určenie práva podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP,
v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5/ Zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ má možnosť domáhať sa na súde ochrany proti porušeniu svojich

práv ustanovených zákonom proti porušovateľovi týchto práv. Podľa aktuálneho znenia (účinné od
01.01.2018) ustanovenia § 11 ods. 4/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ
má možnosť žalobou sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Uvedená novela ZoSÚ bola do
právneho poriadku implementovaná s účinnosťou od 01.01.2018 zák. č. 279/2017 Z. z., v prechodných

ustanoveniach neupravuje iný režim pre právne vzťahy vzniknuté pred touto zmenou. Okrem toho bol
súd toho názoru, že je splnená podmienka žalovateľnosti aj pokiaľ ide o naliehavý právny záujem.
Žalobou s daným určovacím petitom sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva
alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. V prospech žalovaného sú vykonávané zrážky zo mzdyžalobcu. Právoplatný výrok súdu o určení, že žalovaný nemá nárok na úroky a poplatky zo zmluvy o
revolvingovom úvere, by zbavil žalovaného možnosti uplatňovať si od žalovaného zrážkami zo mzdy
aj úroky.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2 , § 9, § 11 ods. 1, 4 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy 29.05.2015.

7. Dospel k záveru, že žalovaný mal v zmluve postavenie dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy

konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov nebankovým spôsobom).
Žalobca mal status spotrebiteľa, pretože zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Zmluva
bola uzatvorená v písomnej forme, ale neboli dodržané ustanovenia § 9 ods. 2/ písm. k), l) a n) cit.
zákona, pretože zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru, v zmluvných dojednaniach zmluvy o
revolvingovom úvere ani v čl. 5 ani v čl. 6 nie je uvedený deň splatnosti poslednej splátky úveru,
respektíve revolvingu, je uvedená len výška splátok a nie je uvedený ani deň začatia splácania a mesiac

začatia splácania predmetného revolvingu. Spotrebiteľ musí byť už pri podpise zmluvy informovaný ako
dlho je povinný plniť si svoje povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy.
Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky,
frekvencia, výška a počet splátok). Okrem toho súd súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluvné

dojednania sú vyhotovené miniatúrnym, takmer nečitateľným textom. Žalobca ako priemerný spotrebiteľ
takémuto textu zmluvných dojednaní nemohol pochopiť. Žalovaný tiež nepreukázal, že by žalobcovi
doručil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkom, napriek tomu, že sa naň vo svojom vyjadrení
odvoláva. Pokiaľ by aj toto oznámenie bolo doručené žalobcovi, tak toto žalobca nepodpísal a preto
nemôže byť súčasťou zmluvy.

8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 17,40 % ročne a
RPMN vo výške 25,22 %. Ak by tieto údaje v zmluve o revolvingovom úvere boli uvedené správne, tak
by žalobca z celkového poskytnutého úveru vo výške 1500 eur vyplatil sumu 2123,53 eur. Žalovaný však
k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu pripojil aj dohodu o poskytovaní služieb, pričom

takto mal žalobca splácať úver nie vo výške mesačnej splátky 46,99 eur, ale vo výške 81,82 eur, pričom
takto výška RPMN nie je 25,22 % ako to uvádza žalovaný, ale dosahuje výšku 87,8 %. Táto výška RPMN
je neprimerane vysoká, v rozpore s dobrými mravmi, preto je táto časť zmluvy absolútne neplatná (§ 3
v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). V zmysle ustálenej praxe súdov, úroky, ktoré prevyšujú viac
ako dvojnásobok priemeru v bankách za porovnateľný úver, sú rozporné s dobrými mravmi (rozhodnutie

NSSR sp. zn. 1MCdo1/2009 z 31. 07. 2009, rozhodnutie NSSR sp. zn. 5Cdo26/2011 z 26. 04.2012).
Ani úroková sadzba, ktorú žalovaný deklaroval v zmluve o revolvingovom úvere, nezodpovedá výške
17,40 % ročne, pretože pri poskytnutej čiastke revolvingu vo výške 1500 eur by mal žalobca vyplatiť
sumu 3586,44 eur, čo v prepočte činí viac ako 100 % poskytnutého revolvingového úveru. Priemerná
výška RPMN v čase uzatvorenia zmluvy činila 37,67 %, reálna výška RPMN 87,80 % prekračuje túto

priemernú výšku RPMN viac ako dvojnásobne. Rozpor nielen s dobrými mravmi, ale aj s ustanoveniami
§ 9 ods. 2/ ZoSÚ je v tomto prípade evidentný. Súd dojednanie o úrokoch z predmetnej zmluvy vo výške
87,8 % považoval za dojednané v rozpore s dobrými mravmi a za neprijateľnú podmienku, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

9. Zo zmluvy o revolvingovom úvere nie je zrejmé aká výška splátky pripadá na splátky istiny úveru, aká
na splátky úrokov, aká na poistenie a aká na prípadné poplatky. Z rozsudku Súdneho dvora z 09.11.2016
v spore Home Credit, a.s. c/a Bírová spotrebiteľ musí vedieť kedy je splátka splatná, nemusí byť určený
konkrétny dátum, musí byť určiteľný, identifikovateľný (čl.10 ods. 2/ písm. h) smernice 2008/48) a zmluva
nemusí spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (čl.10 ods. 2/ písm. h)

a i) smernice 2008/48).

10. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie za to, že neboli dodržané ustanovenia
§ 9 ods. 2/ písm. k), l) a n) o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
preto sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) cit. zákona považuje úver za bezúročný a bez

poplatkov a preto určil, že žalovaný nemá nárok na poplatky a úroky zo Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.11. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca sa nedomáhal vyslovenia neplatnosti Dohody o
poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2015, teda o tejto dohode nad rámec žalobného
petitu rozhodovať nemohol. Túto dohodu pokladá za akcesorickú dohodu k zmluve o spotrebiteľskom

úvere revolvingového typu, preto aj táto dohoda je neplatná, pretože od žalobcu ako spotrebiteľa žiada
plnenie za služby, ktorých sa žalobca vôbec nedomáhal a zo strany žalovaného ako dodávateľa a
poskytovateľa úveru mu boli tieto služby vnútené bez toho, aby o ne žalobca požiadal. Ak súd vyhlásil
zmluvu o revolvingovom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, v tomto prípade si žalovaný nemôže
nárokovať ani plnenie z dohody o poskytovaní služieb.

12. Pokiaľ ide o Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola medzi stranami sporu uzavretá za
účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného, vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o zrážkach je formulár, ktorého znenie
bolo vopred pripravené zo strany žalovaného veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o
vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi ukladalo

povinnosť plniť. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na
majetok dlžníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje zamestnávateľovi žalobcu vykonávať zrážky zo
mzdy žalobcu bez toho, aby bola podrobená súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka oprávnená.
Ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a obchádza ho, ide o neplatný
právny úkon. Čo sa týka petitu žaloby, teda určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)

dlžníka č. XXXXXXXXXX, je neplatná, je potrebné uviesť, že podľa § 137 CSP nejde o taxatívny výpočet
žalôb, keďže zákon uvádza „najmä“, čo znamená že súd môže rozhodnúť o uložení povinnosti tak, ako
to navrhol žalobca. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky len v prípade, že medzi účastníkmi existuje platný záväzkový vzťah, z ktorého
táto pohľadávka vznikla. Medzi hlavným záväzkovým vzťahom a dohodou o zrážkach zo mzdy musí

byť vzťah subsidiarity, čo znamená, že ak niet platného záväzkového vzťahu (v tomto prípade zmluva o
spotrebiteľskomúvererevolvingovéhotypu),takátodohodaozrážkachzomzdyjepostihnutáabsolútnou
neplatnosťou a následne niet ani zabezpečovacieho prostriedku v podobe dohody o zrážkach zo mzdy.
S/dprvejinštanciedospelkzáveru,žepredmetnádohodaozrážkachzomzdyjeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou.

13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP.

14. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 eur, súd prvej inštancie
rozhodol podľa ustanovenia § 2 ods. 2/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v zmysle
ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku

oslobodený. Žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov s poukazom na ustanovenie § 4 ods.
2/ písm. u) citovaného zákona, súd jeho žalobe vyhovel, preto poplatková povinnosť v celom rozsahu
prešla na žalovaného, ktorý nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Podľa položky č. 1 písm.
b) a poznámky č. 1 k položke č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona, je súdny poplatok
zo žaloby o určenie práva vo výške 99,50 eur, preto súd zaviazal žalovaného k úhrade súdneho poplatku

za žalobu.

15. Proti celému uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že podanú žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní v celom rozsahu. Uviedol, že z napádaného rozsudku a

výroku I. vyplýva, že konajúci súd prijal záver o tom, že úver podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo
XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že hodnota RPMN má byť určená nesprávne,
v zmluve nie je uvedený deň splatnosti poslednej splátky, a zo zmluvy nie je zrejmé, aká výška splátky
pripadá na splátku istiny úveru, úrokov a poistenie. Namietal posúdenie konajúceho súdu o tom, že
v zmluve je nesprávne uvedená RPMN. Závery súdu nie sú po právnej stránke žiadnym spôsobom

odôvodnené. Z rozsudku nevyplýva, na základe čoho súd dospel k tomu, že náklady za dobrovoľnú
službu má byť zahrnutý do RPMN, ak zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov nepripúšťa. Poukázal na § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010
Z.z. s tým, že postup, ktorým by sa započítavala suma platby podľa dohody o poskytovaní služieb docelkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do výpočtu RPMN odporuje zákonu.
Vuvedenejsumenemôžebyťzahrnutýajnákladnaplatbuzaslužbu,ktoránebolapodmienkouprevznik
úverovej zmluvy, čiže podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o súčasť celkových

nákladov a preto nejde ani o súčasť celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť podľa § 2 písm. h)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Konajúci súd v rozsudku neoznačil žiadne zákonné ustanovenie,
podľa ktorého by sa náklady podľa dohody o poskytovaní služieb mali započítať do celkových nákladov a
teda aj do RPMN. Záver súdu je v tomto smere absolútne nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie dospel
na základe nesprávneho právneho posúdenia k záveru o bezúročnosti úveru, z dôvodu nesprávnej

RPMN. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal záver súdu o nerozčlenení splátky, pretože takúto povinnosť
žiadny zákon neukladá. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3
Cdo 146/2017, podľa ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné
vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Namietal aj záver súdu o
tom, že zmluva neobsahuje deň splatnosti poslednej splátky. Žiadny zákon uvádzanie takejto náležitosti
nepredpisoval. Pokiaľ ide o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, podľa jeho názoru

správnosť a zákonnosť záveru súdu o tom vylučuje v prvom rade znenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007
Z.z., ktoré stanovuje, kedy je a kedy nie je prípustné zabezpečenie dohodou o zrážkach zo mzdy. Ak
dohoda spĺňa zákonné podmienky jej prípustnosti, potom nie je neprijateľnou podmienkou. Zároveň
tvrdil, že rozsah zabezpečenej pohľadávky nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti celej dohody o
zrážkach zo mzdy, pretože vymedzenie „zabezpečenej pohľadávky“ je rozdeliteľné v tom zmysle, že je

možné samostatne vymedziť, že zabezpečenie sa bude týkať napríklad len úveru.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci

dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a
nebude ich opakovať.

20. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia

podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané

žalobcom v jeho odvolaní.

21. K odvolacím dôvodom odvolací súd dodáva že v čase uzavretia zmluvy ustanovoval § 9 zákona
č. 129/2010 Z.z., že spotrebiteľská zmluva okrem iného musí obsahovať konečnú splatnosť úveru podnásledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade jej absencie. Preskúmaním zmluvy mal
za to, že tento údaj v zmluve absentuje. Termín konečnej splatnosti musí byť vyjadrený konkrétnym
dátumom a nie len udalosťou závislou od vôle zmluvnej strany, teda napr. údajom o počte mesiacov

splácaniaúveru.Hocitermínkonečnejsplatnostivyplývazoznámeniaoschváleníúveru,totooznámenie
nemožno považovať za zmluvu a nie je ani súčasťou zmluvy o úvere. Oznámenie o schválení úveru je
jednostranný právny úkon žalovaného, nie je podpísané žalobcom, teda právne relevantné je to, čo je
uvedené v zmluve o úvere ako dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov zmluvy.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávkymedzi
veriteľom a dlžníkom. Platia pre ňu všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.
OZ). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých
zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Neobsahovala
predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená (spoločnosť bude mať - má voči dlžníkovi
pohľadávku, ktorá vznikne), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej

pohľadávky je neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. V čase uzatvárania dohody o zrážkách
zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol
platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho
prostriedku. Neprípustné je aj navyšovanie zrážo zo mzdy nad dohodnutú výšku, ktoré predstavuje
obchádzanie náležitostí dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Žalovaný nepreukázal ani

skutočnosť, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.

23. Odvolací súd považuje Dohodu o poskytovaní služieb uzavretú medzi sporovými stranami za
neplatný právny úkon. Bola uzavretá v ten istý deň a pod tým istým číslom ako úverová zmluva a
hoci bola uzavretá na samostatnej listine ako samostatný právny úkon, to ešte neodôvodňuje záver,

že táto dohoda bola individuálne dojednaná, t.j. že svedčí o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto
osobitné zmluvné podmienky ako to tvrdí žalovaný. Dohoda je nepochybne súčasťou formulárovej
zmluvy. Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil žalobca.
Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím tohto zmluvného vzťahu nemožno zneužívať k záverom
individuálnom vyjednaní, že dlžník má možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie aj dohody

o poskytovaní služieb. Táto dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a preto je neplatná.

24. Pri uzavretí dohôd medzi sporovými stranami chýbal prejav vôle žalobcu, ktorého záujmom bolo
uzavrieť so žalovaným len úverovú zmluvu. Pokiaľ ide o doplnkové služby, záujmom žalovaného
bolo týmto spôsobom obísť zákon, pretože keby sa priamo v úverovej zmluve žalobca zaviazal, že

žalovanému zaplatí mesačne ďalšiu odplatu vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru, o čom
žalovaný ako dodávateľ veľmi dobre vedel, prejavilo by sa to v cene úveru, v RPMN ako i v odplate
za úver.

25. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným

skutočnostiam, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262 ods. 1
CSP. V tomto štádiu konania bol úspešný žalobca vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, ktorá podala proti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, preto odvolací súd vyslovil, že sa mu nárok na náhradu týchto

trov priznáva voči žalovanému žalovanej v 1.rade v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaný v 2.rade odvolanie voči
rozsudku nepodal, odvolací súd žalobcovi vo vzťahu k nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).